10Sžk/25/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a sudcov JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Jany Martinčekovej v právnej veci žalobcu: Občianske združenie Lozorno pre občanov, so sídlom Lozorno 1135, IČO: 50641778, zastúpeného Michal Kohn s.r.o., so sídlom 1. mája 16, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: 1. CREOTAX s.r.o., so sídlom Lozorno 80, IČO: 45294411, zastúpený: SHM PARTNERS s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, IČO: 47235616, 2. Ľ. I., O. Q. XX, J., 3. P. O., O. F. XX/XX, J., 4. Q. X., O. Y.R. XXX/XX, J., 5. H.K.. O. Z., O. S. XX, J., 6. S. U. V., O. Q. X, O., 7. H.. Q. V., O. K. XXX/XX, J., 8. H.. X. Y., O. R. X, J., 9. Q. S., O. B. XXX, J., 10. Z. S. W., O. F. X, O., 11. R. W., O. O. X, O., 12. Q. W., O. U. X, O., 13. V.. P. Q., O. X. XX, O., 14. Q. I., O. Q. XX, J., 15. H. I., O. S. XXX, 16. B. Š., O. W. XX, J., 17. H.. G. K., O. V. XXX/X, J., 18. P. G., O. Z. XX, J., 19. F. R., O. W. XX, J., 20. Q.. H. I., O. G. XXX/ XX, J., 21. Združenie domových správ, so sídlom Rovniankova 14, Bratislava, 22. Občianska iniciatíva, X. W.Á., R. X, J., 23. Q.. P. S., O. Z. XX, J., všetci v zastúpení: Q., O. Z. XX, J., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2017/050347-HAN zo dňa 15. mája 2017, o kasačnej sťažnosti účastníka konania 1. proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/140/2017-287 zo dňa 22. októbra 2019, takto

1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/140/2017-287 zo dňa 22. októbra 2019 z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, f/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho

2. Napadnutým rozhodnutím č. OU-BA-OOP3-2017/050347-HAN zo dňa 15. mája 2017 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu, ako aj účastníkov konania a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Malacky č. OU-MA-OSZP-2017/000540/GAM zo dňa 27. februára 2017, ktorým bolo po vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní navrhovanej činnosti poľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.“) rozhodnuté, že navrhovaná činnosť „MAN Truck & Bus center Bratislava“, ktorej navrhovateľom je spoločnosť CREOTAX s.r.o., a ktorá bude umiestnená na parcele č. XXXX/XXX B. S..Ú.. J., sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z.

4. Vo vzťahu k žalobnej námietke, spočívajúcej v tvrdení, že v prípade Zámeru navrhovanej činnosti je nepochybné, že ani jeden zo zákonných dôvodov uvedených v § 22 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z. na upustenie od variantného riešenia nebol daný, rovnako ako nebol daný akýkoľvek iný dôvod, ktorý by sa svojím obsahom dal nazvať výnimočným objektívnym dôvodom nemožnosti vykonania variantného riešenia Zámeru, dal do pozornosti, že žalovaný listom zo dňa 29. novembra 2016 oznámil žiadateľovi, že na základe jeho listu zo dňa 16. novembra 2016 o upustení od variantného riešenia navrhovanej činnosti, po zvážení argumentov v nich uvedených upustil od požiadavky variantného riešenia Zámeru navrhovanej činnosti podľa § 22 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z. Správny súd ďalej uviedol, že z administratívneho spisu zistil, že žiadateľ doručil uvedený Zámer prvostupňovému orgánu až dňa 20. decembra 2016, preto pokladal za zmätočné, na základe akého dokumentu rozhodol prvostupňový orgán o upustení od posudzovania variantného riešenia navrhovanej činnosti.

Tiež doplnil, že prvostupňový orgán a ani žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach týmito argumentmi nezaoberali. 6. Ku žalobnej námietke, že ani jedno z napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sa nezaoberalo vyhodnotením prahových hodnôt týkajúcich sa objektov na opravu a údržbu automobilovej techniky, a to napriek tomu, že činnosťou, ktorá môže mať dopad na životné prostredie je prioritne servis nákladných vozidiel a umyváreň a nie podlahová plocha resp. stojiská pre vozidlá, uviedol, že prvostupňový orgán a ani žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach nezaoberali vyhodnotením prahových hodnôt týkajúcich sa objektov na opravu a údržbu automobilov, nakoľko prvoradou činnosťou je servis nákladných vozidiel a umyváreň. Taktiež poukázal na skutočnosť, že zo Zámeru žiadateľa informácia o plánovanom počte opravárenských miest sa v ňom neuvádza. Dodal, že administratívne orgány sa zaoberali výlučne informáciou uvedenou navrhovateľom, t.j. prahovými hodnotami uvedenými v Prílohe č. 8 časť 9 Infraštruktúra, položka č. 16 rozloha podlahovej plochy a počet navrhovaných

7. Ohľadom namietanej nezákonnosti výroku prvostupňového rozhodnutia uviedol, že prvostupňový orgán v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní uvádzal podmienky, a teda nie je v súlade s § 20a písm. a/ zákona č. 24/2006 Z.z. Zdôraznil, že výrok rozhodnutia v zisťovacom konaní tak, ako to vyplýva zo zákona č. 24/2006 Z.z. neoprávňoval prvostupňový orgán, aby uložil žiadateľovi akékoľvek podmienky a povinnosti vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov, ktoré mu boli doručené k Zámeru navrhovanej činnosti.

9. Nestotožnil sa so záverom žalovaného, že „Zámer navrhovanej činnosti nie je priemyselnou stavbou, ako uvádzajú odvolatelia. Priemyselnou stavbou nie je ani časť zámeru, ktorá má slúžiť ako servisný areál pre nákladné vozidlá a autobusy. Tento objekt spadá pod okruh budov definovaných ako občianska vybavenosť, pretože bude slúžiť pre servisné a opravárenské činnosti pre medzinárodnú tranzitnú autobusovú dopravu, nie pre priemyselnú výrobu.“. Správny súd ďalej uviedol, že občianska vybavenosť predstavuje široký komplex zariadení a účelovo upravených plôch, ktorých cieľom je uspokojovanie najrozmanitejších potrieb obyvateľov všetkých vekových kategórií. Ako vyplýva z metodického dokumentu „Štandardy minimálnej vybavenosti obcí“ Inštitútu urbanizmu a územného plánovania Urbion, sa tak občianskou vybavenosťou rozumejú zariadenia podľa druhu činnosti, ktoré sú zatriedené do funkcií, ktorými sú: školstvo, športové zariadenia, zdravotníctvo, sociálne služby, kultúrne zariadenia, cestovný ruch, služby, finančné služby, obchod a verejné stravovanie. Terminologickú špecifikáciu zariadení občianskej vybavenosti je možné podľa citovaného

Sem patria tiež zariadenia, ktoré nie sú štátne, ako súkromné školy, cirkevné školy, súkromné zdravotné strediská a iné, ale väčšina pripadá pod správu štátu. Možno sem zaradiť školstvo, zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť. Komerčnú vybavenosť charakterizujú zariadenia maloobchodu, verejného stravovania, ubytovania, služieb, čiastočne telovýchovno-športových a kultúrnych zariadení. Ďalšou zložkou občianskej vybavenosti je verejné stravovanie predovšetkým pomocou rýchleho občerstvenia a obnovenia tradície letného posedenia.

Všetky kultúrne zariadenia plnia dôležitú funkciu či ako stredisko miestneho kultúrneho života, ako aj stredisko vzdelávania, prístupu k informáciám a svojimi aktivitami ovplyvňujú a podporujú cestovný ruch. Medzi vybrané zariadenia patria: knižnice, múzeá a galérie, divadlá a polyfunkčné kultúrne zariadenia, hvezdárne (s planetáriom), kiná, prípadne ešte samostatné koncertné a výstavné sály. Ďalšou zložkou je verejná zeleň. Zaraďuje sa sem zeleň a mobilná zeleň v uliciach, parkoviská, zeleň na námestiach, pri významných budovách, pomníky a pamätníky, verejnú zeleň sídlisk, mestské parky a parčíky, odpočinkové lúky, odpočívadlá, prírodné kiná a amfiteátre, náučné chodníky, psie lúky a pod.

Správny súd predpokladal, že táto štúdia bola navrhovateľom doručená žalovanému až v priebehu odvolacieho konania, keďže ju pri zdôvodňovaní napadnutého rozhodnutia použil žalovaný. Pokladal za potrebné dodať, že žalovaný nedal na vedomie účastníkom konania, že tieto štúdie mu boli ako nové dôkazy predložené navrhovateľom, z čoho vyplýva, že žalobca sa k nim nemohol ani vyjadriť. Preto konštatoval, že žalovaný porušil § 33 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko podľa § 60a správneho poriadku ustanovenia prvej a tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.

Správny súd však dospel k záveru, že nakoľko ide o servisné stredisko pre údržbu nákladných vozidiel a autobusov, mali oba orgány verejnej správy postupovať a preverovať uvedený Zámer podľa Prílohy č. 8 časť 13 Doprava a telekomunikácie, položka č. 14 zákona č. 24/2006 Z.z. a nie len prebrať argumentáciu navrhovateľa Zámeru.

vôbec. V tejto súvislosti dal správny súd do pozornosti orgánom verejnej správy, že § 3 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z.z. vplyv na krajinu definuje ako vplyv na životné prostredie. Dodal, že uvedený Zámer sa má realizovať v rozpore s územným plánom obce Lozorno (doplnok č. 5 územného plánu obce Lozorno), pričom je správnemu súdu známe, že pri diaľnici medzi Lozornom v smere na Malacky, na niekdajšom lesnom zhorenisku je vybudovaný priemyselný park Záhorie. 13.

14. Rovnako tak správny súd považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že účelom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa § 2 zákona č. 24/2006 Z.z. je najmä zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii enviromentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov, so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, komplexne zistiť, popísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy na životné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti, určiť opatrenia, ktoré zabránia alebo zmenšia znečisťovanie alebo poškodzovanie životného prostredia, získať objektívny odborný podklad pre schválenie strategického dokumentu a vydanie rozhodnutia o povolení činnosti

Subjektom práva na priaznivé životné prostredie je každý (čl. 44 ods. 1 ústavy). Štát zabezpečuje účinnú starostlivosť o životné prostredie všestranne, pričom základné formy tejto starostlivosti sú normotvorba (právny rámec ochrany) a dozor orgánov štátnej správy pre životné prostredie nad vybranými činnosťami v oblasti životného prostredia. Prejavom významu požiadavky na účinnú ochranu a starostlivosť o životné prostredie je jej zakotvenie v normách najvyššej

V medzinárodno-právnej rovine ide najmä o Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (publikovaný pod č. 43/2006 Z.z.; ďalej len „Aarhuský dohovor“). V zákonnej rovine ide napr. o zákon č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, do ktorého bola implementovaná Smernica Rady 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania v znení smernice 2003/35/ES, ako aj zákon o EIA.“

II.

19. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Mal za to, že správny súd sa v konaní náležite nezaoberal a nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, ktorú uplatnil v predmetnom konaní. Preto tvrdil, že neexistoval zákonný dôvod pre zrušenie rozhodnutí na základe postupu podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, f/ a g/ SSP.

Zdôraznil, že správne orgány sa komplexne zaoberali výsledkami zisťovacieho konania, ktoré nepoukázali na žiadne prekročenie medzných hodnôt alebo limitov, ustanovených osobitnými predpismi na úseku životného prostredia v dôsledku realizácie alebo prevádzky navrhovanej činnosti. Vzhľadom na zvolenú lokalitu stavby a vzdialenosť najbližších obytných zón podľa vyjadrenia žalovaného nemožno predpokladať nepriaznivý vplyv na obytné celky a obyvateľstvo.

22. Taktiež zdôraznil, že obec Lozorno k stavbe podľa Zámeru žiadateľa vydala stanovisko č. 978/2016 zo dňa 28. novembra 2016, v ktorom potvrdzuje, že navrhovaná činnosť a stavba s ňou spojená je v súlade s územným plánom obce Lozorno. Dodal, že je podľa územného plánu obce Lozorno predmetná plocha určená pre občiansku vybavenosť a parkovacie plochy, ako aj pre vybavenie pre medzinárodnú tranzitnú a automobilovú dopravu.

23. Napokon uviedol, že v procese zisťovacieho konania sa vyjadril aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava, a to konkrétne listom č. HŽP/04012/2017 zo dňa 12. januára 2017, v ktorom konštatoval, že z hľadiska ochrany verejného zdravia netrvá na posudzovaní Zámeru podľa zákona. Tiež v liste uviedol, že vzhľadom na vzdialenosť činnosti od obytnej zástavby v obci Lozorno je predpoklad, že prevádzka nespôsobí zhoršenie súčasných hlukových pomerov. Taktiež však ustanovuje povinnosť v rámci skúšobnej prevádzky navrhovanej činnosti vykonať meranie hluku a preukázať ním dopad na obytnú zástavbu i rekreačný areál golfového ihriska. Stavba bude ďalej posúdená podľa zákona č. 355/

III.

25. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa vyjadril podaním zo dňa 18. júna 2020. 26. Uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu pokladá za zákonný a riadne odôvodnený. Mal za to, že kasačná sťažnosť účastníka konania 1. je nielen nesprávna a neudržateľná, ale aj účelová, keď žalobca s cieľom obhájiť pochybenia správnych orgánov zavádzajúco a nesprávne cituje znenie právnych predpisov, resp. prichádza s novou argumentáciou a dôkazmi, ktoré v doterajšom súdnom konaní nepredložil, hoci tak urobiť mohol a mal. Tvrdil, že dôvody kasačnej sťažnosti nie sú dané, nakoľko žalobca svoju argumentáciu, ani dôkazy v súdnom konaní pred krajským súdom nepredložil, teda krajský súd nemohol porušiť jeho právo na spravodlivý proces tým, že by sa s touto nepredloženou argumentáciou nevysporiadal vo svojom rozsudku. Ďalej uviedol, že nie je zrejmé, s akými dôkazmi sa krajský súd podľa žalobcu nesprávne právne vysporiadal, keď jediný dôkaz predložený žalobcom (uznesenie obecného zastupiteľstva Lozorno z 25. januára 2017) nebol rozhodujúcim podkladom na vydanie rozsudku. 27. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 28. Žalovaný, ako ani účastníci konania 2. až 23. sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa písomne nevyjadrili.

IV.

29. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené na vedomie žalovanému, ako aj sťažovateľovi dňa 22. júna 2020, a taktiež aj účastníkom konania 2. až 23. prostredníctvom spoločného zástupcu dňa 08. júla 2020.

V.

Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 32. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

34. Podľa § 3 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z.z. na účely tohto zákona vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverziu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.

36. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. ak má byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5; zámer je navrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky a zároveň vopred dohodnúť s príslušným orgánom potrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť nemá, ak doručil k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho konania podľa § 29.

38. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy č. OU-BA-OOP3-2017/050347-HAN zo dňa

40. Na úvod najvyšší správny súd konštatuje, že cieľom zisťovacieho konania je zistiť, či určitá navrhovaná činnosť alebo jej zmena majú alebo nemajú byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie - teda konania končiaceho vydaním záverečného stanoviska. Príslušný orgán na záver konania vydá rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v ktorom rozhodne, či sa daná navrhovaná činnosť alebo zmena činnosti budú posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. alebo nie.

Krajský súd svoje rozhodnutie náležitým a dostatočne presvedčivým spôsobom neodôvodnil a odôvodnenie rozsudku považuje najvyšší správny súd za nezrozumiteľné. 42. Z ustanovenia § 139 ods. 2 SSP vyplýva, že argumenty uvádzané správnym súdom si nesmú navzájom odporovať. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej správny súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu.

43. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky predstavuje požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jeden zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, nakoľko iba vecne správne a náležite, t. j. zákonom predpísaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, je spôsobilé napĺňať ústavné kritériá vyplývajúce pre neho jednak z Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

45. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky taktiež vyplýva, že „Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Najvyšší správny súd má za to, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne nezaoberal, nevysporiadal sa s podstatnými námietkami žalobcu a nevyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré by náležite aj odôvodnil, pričom dospel k nesprávnym a pochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného

Pod právnym posúdením sa rozumie činnosť, pri ktorej správny súd podriadi skutkový a právny stav veci pod príslušnú právnu normu. Relevantné skutkové okolnosti a právne argumenty v prejednávanej veci sú myšlienkovým postupom správneho súdu podradené pod hypotézu právnej normy, ktorá sa má v danej veci aplikovať. V odôvodnení správny súd odcituje túto právnu normu a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlí, ktoré zo skutkových okolností a právnych argumentov odôvodňujú aplikáciu práve tejto právnej normy. Správny súd sa tiež vyjadrí, ako túto právnu normu interpretuje. 48.

svojom rozhodnutí nešpecifikoval, v čom konkrétne spočívali, teda absentuje záver o tom, ktoré skutkové okolnosti, ako aj právne závery odôvodňujú aplikáciu vyššie uvedených ustanovení. 49. Navyše odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu nespĺňa ani požiadavku, že argumenty uvádzané správnym súdom si nesmú navzájom odporovať. Hoci krajský súd

50. Kasačný súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že nakoľko v danom prípade ide o rozhodnutie krajského súdu, ktorým tento zrušil rozhodnutia správnych orgánov a vrátil vec na ďalšie konanie, bolo povinnosťou krajského súdu v odôvodnení uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať (§ 139 ods. 2 veta druhá SSP), teda opomenul tiež povinnosť jasne formulovať, aké procesné úkony má orgán verejnej správy vykonať na odstránenie vád, ktoré boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Napokon správny súd v rozpore s ustanovením § 139 SSP v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia neuviedol ani svoj jasný a zrozumiteľný právny názor na skutkové a právne otázky súvisiace so zrušovanými rozhodnutiami, nakoľko uvedeným má správny súd za cieľ nasmerovať priebeh ďalšieho konania pri rešpektovaní záväzných procesných pravidiel, ktorými sa riadi to-ktoré administratívne konanie.

Takéto odôvodnenie vykazuje známky vnútornej nekonzistentnosti, teda na jeho základe nie je možné overiť správnosť záverov krajského súdu, keďže trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. 52. Napokon kasačný súd dodáva, že vada nepreskúmateľnosti sa spája aj s časťou odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, vzťahujúcou sa k tretej výrokovej vete rozsudku krajského súdu, ktorou rozhodol o nároku na náhradu trov konania účastníkov konania 1. až 23. Existenciu predmetnej vady v tejto časti spôsobuje absencia uvedenia zákonných ustanovení, podľa ktorých bolo rozhodnuté.

54. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 55. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie:

V Bratislave dňa 23. februára 2022