10Sžk/25/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu: T. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, O. V., proti žalovanému (sťažovateľovi): Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/ 71, Bratislava, IČO: 37198841 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaZH/ 2903/2020, ČRZ: 2935/2020 zo dňa 9. januára 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/27/2020-64 zo dňa 16.12.2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný odňal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci, skôr priznanej na poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v konaní vedenom pred krajským súdom pod sp. zn. 24S/96/2018, v dôsledku zistení, že žalobca sa nenachádza v materiálnej núdzi, keďže disponuje finančnými prostriedkami vo výške viac ako trojnásobku priemernej hrubej ročnej mzdy. Žalovanému bol totiž dňa 06.11.2019 doručený podnet na prešetrenie príjmovej - majetkovej situácie žalobcu, z ktorého bolo zrejmé, že bola na bankový účet určený žalobcom dňa 06.09.2019 poukázaná suma vo výške 49.750,40 eura, pričom túto skutočnosť žalobca napriek jeho povinnosti uvedenej v § 13 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“) žalovanému neoznámil.

3. Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku sústredil v prvom rade na posúdenie námietky o nezákonnom postupe žalovaného, ktorý videl v stanovení 8-dňovej lehoty na doplnenie dokladov za účelom prehodnotenia jeho príjmovej situácie. Túto námietku krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú vzhľadom na úpravu obsiahnutú v § 13 ods. 3 zákona č. 327/ 2005 Z. z., v súlade s ktorou žalovaný lehotu určil. Oprávnená osoba je v zmysle uvedeného ustanovenia povinná na výzvu Centra právnej pomoci preukázať skutočnosti preukazujúce trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci do 8 dní odo dňa doručenia výzvy, ak Centrum právnej pomoci neurčilo dlhšiu lehotu. Žalovaný pritom naplnil aj ďalšiu stanovenú povinnosť a to upozorniť účastníka konania na následky podľa § 14 a § 14a zákona č. 327/2005 Z. z. pre prípad nepreukázania skutočností na trvanie nároku, keď tieto ustanovenia vo výzve odcitoval.

nešlo. 4. V ďalšom sa krajský súd zameral na námietku, podľa ktorej bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného založené na neexistujúcich skutočnostiach, keďže zistenie žalovaného, že žalobca nepoprel príjem čiastky 49.750,40 eura, je len výkladom textu odpovede žalobcu.

5. Krajský súd z obsahu odpovede žalobcu zistil, že je z nej zrejmé, že žalovaný zisťoval, či u žalobcu došlo k zmene majetkových pomerov. Zároveň bolo z odpovede žalobcu zrejmé, že sa síce priamej odpovedi na to, či prijal plnenie od protistrany vyhol, ani to nepoprel, no vyhlásil, že na jeho strane nedošlo k zmene majetkových pomerov ohľadne jeho práva požadovať právnu pomoc.

6. Krajský súd skonštatoval, že žalobca doposiaľ nepodal odpovede, z ktorých by bolo možné vyvodiť dostatočné zistenie skutkového stavu týkajúce sa jeho majetkových pomerov. Krajský súd pritom nie je súdom skutkovým a vychádza zo skutkového stavu zisteného a ustáleného v priebehu administratívneho konania. Nebolo preto možné zaoberať sa jeho vyjadreniami uvedenými v replike týkajúcimi sa jeho nezmenených majetkových pomerov.

teda náhradu škody. V tom prípade by sa čiastka prijatá ako náhrada škody považovala iba za majetok a je potrebné posúdiť, či ide o majetok, z ktorého možno zabezpečiť využívanie právnych služieb.

8. Voči uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, navrhujúc rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

V tejto súvislosti je preto na pováženie, či si krajský súd naozaj myslí, že žalobca, ktorý prijal peňažnú sumu vo výške 49.750,40 eura je sociálne odkázanou osobou. 10. Sťažovateľ upriamil pozornosť aj na vyjadrenia žalobcu nachádzajúce sa v inom administratívnom spise (spise manželky žalobcu), z ktorých vyplýva, že žalobca komunikuje so svojimi právnikmi, čo vzbudzuje ďalšie pochybnosti o jeho sociálnej odkázanosti. 11. Ďalej zdôraznil, že žalobcovi poskytoval spolu s každým pozitívnym rozhodnutím poučenie, v ktorom bol upozornený na povinnosť mu ustanovenú v § 13 ods. 1 zákona č. 327/ 2005 Z.z., ako aj následky jej nesplnenia. Aj napriek uvedenému si žalobca svoju povinnosť nesplnil so svojským odôvodnením jeho opomenutia, že prijatie finančných prostriedkov nepovažoval za relevantné. Sťažovateľ dal žalobcovi po obdržaní podnetu príležitosť, aby sa mohol vyjadriť, pričom ho zároveň poučil ako bude postupovať za predpokladu, že sa nevyjadrí, ako aj v prípade, že vyjde najavo, že sa jeho majetkové pomery zmenili. Žalobca

12. Sťažovateľ argumentoval, že sa nemôže stotožniť s názorom krajského súdu, podľa ktorého bol povinný skúmať využitie nadobudnutých finančných prostriedkov a brať do úvahy iba zostatkový stav z celkovej sumy, ktorú žalobca obdržal. Jednak nie je výška prijatých finančných prostriedkov v porovnaní s inými klientami sťažovateľa bežná a okrem toho, posudzovanie výdavkov by bolo diskriminačné vo vzťahu k žiadateľom, ktorým sťažovateľ nezohľadňuje ani len exekučné zrážky (ktoré bývajú kruciálnou čiastkou). Sťažovateľ pri

Preto nie je možné tvrdiť, že sťažovateľ nedostatočne zistil skutkový stav v tom smere, či žalobca je osobou v materiálnej núdzi. 13. Záverom dodal, že žalobca skôr neupozornil na svoje záväzky voči deťom, či záväzky rozhodné pre jeho existenciu a tieto spomenul až v konaní pred súdom. Ani v opačnom prípade, keby vyššie uvedené skutočnosti zmienil, by nebol dôvod, aby sťažovateľ nevzal finančné prostriedky do úvahy.

III. Konanie na kasačnom súde

súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 17. Úlohou kasačného bolo posúdiť správnosť právnych záverov krajského súdu, ktorý po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo v súlade so zákonom, keďže nebolo založené na dostatočne zistenom skutkovom stave, v dôsledku čoho ho zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

- Žalobca v reakcii na výzvu zaslal žalovanému vyjadrenie, v ktorom uviedol, že jeho finančná situácia sa vôbec nezmenila v takom význame, aby to malo reálny vplyv na žalobcovo oprávnenie žiadať a prijímať podľa zákona č. 327/2005 Z.z. už priznané právo na poskytnutie právnej pomoci a že výpis z predmetného účtu nemôže poskytnúť; - Na to žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie.

19. Podľa § 6 ods. 1, písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (1) Fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom.

Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z., Centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak sa v priebehu poskytovania právnej pomoci zistí, že oprávnená osoba sa nenachádza v materiálnej núdzi; ustanovenie § 6b tým nie je dotknuté

Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 24. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

26. Dôvod odňatia poskytovania právnej pomoci bol v napadnutom rozhodnutí vymedzený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z., teda, že sa v priebehu poskytovania právnej pomoci zistilo, že žalobca sa už nenachádza v materiálnej núdzi. Sťažovateľ nezaložil rozhodnutie na dôvode vymedzenom v § 14 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona, teda, že by žalobca nevyhovel výzve Centra podľa § 13 ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z. na preukázanie skutočností preukazujúcich trvanie nároku na poskytovanie právnej pomoci.

skutočného stavu. Na veci nič nemení ani námietka sťažovateľa, že ten má vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a tým, že nie je orgánom činným v trestnom konaní, nemá taký rozsah vyšetrovacích kompetencií a preto vychádza zo skutkového stavu, ktorý je mu zrejmý zo správneho spisu, teda predovšetkým z vyjadrení žalobcu. Z tohto tvrdenia sa kasačnému súdu javí práve opačný záver, ako sa snažil nastoliť sťažovateľ, a teda, že ten mal po obdržaní odpovede od žalobcu, z ktorej jednoznačne nevyplývajú údaje, na základe ktorých by si mohol založiť závery o majetkových pomeroch žalobcu, vyzvať ho (tak ako už koniec koncov konštatoval aj krajský súd), aby uviedol konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých vyplynie záver o jeho majetkových pomeroch, resp., že vymožená pohľadávka žalobcu nie je majetkom žalobcu, ktorým by si mohol zabezpečiť využívanie právnej pomoci a tiež tieto tvrdenia preukázať, inak na ne nebude prihliadať.

29. V citovanej právnej úprave ustanovenej v § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. zákonodarca zveril do právomoci žalovaného skúmať okolnosti, či žiadateľ, ktorému bola poskytnutá právna pomoc v spore, v ktorom žiadal o jej poskytnutie, naďalej spĺňa zákonné podmienky poskytnutia takejto právnej pomoci, a to počas celého procesu poskytovania právnej pomoci, priznanej právoplatným rozhodnutím. V konaní o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ako aj v konaní o jeho odňatie postupuje sťažovateľ v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku, a preto je jeho povinnosťou pre zistenie skutočného stavu veci si zadovážiť relevantné podklady pre vydanie rozhodnutia, pričom postupuje v súčinnosti s oprávnenou osobou. Pri posudzovaní splnenia alebo nesplnenia podmienok pre odňatie nároku na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z. je povinnosťou sťažovateľa dôsledne, starostlivo a v súlade s účelom zákona č. 327/2005 Z.z. skúmať, či sa oprávnená osoba aj naďalej nachádza v materiálnej

30. Prijatím záveru o správnosti postupu sťažovateľa by sa za správny označil taký postup, ktorý by mal za následok odňatie poskytovania právnej pomoci oprávnenej osobe už iba na základe podnetu, o ktorom sa sťažovateľ domnieva, že je dôvodný a to bez skutočného šetrenia majetkových pomerov. Kasačný súd zdôrazňuje, že žalovaný ako dôvod odňatia práva na poskytovanie pomoci vymedzil práve s ohľadom na zmenu jeho majetkových pomerov podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z.

Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti síce namieta, že čiastku posudzoval podľa § 7 ods. 3 zákona č. 327/2005 Z.z., resp. z pohľadu, či čiastka tvorí nezapočítateľný príjem, no opomenul zohľadniť úpravu obsiahnutú v § 7 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, ktorý uvádza, že za príjmy sa považujú aj príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného

32. Vychádzajúc z uvedeného a vzhľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, kasačnú sťažnosť v zmysle § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

34. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP), t. j. pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.