10Sžk/27/2020

1. Žalobou proti inému zásahu z 10.2.2020 sa žalobca domáhal, aby správny súd uznesením zakázal žalovanému pokračovať v zatajovaní informácií a neposkytovaní žalobcovi relevantných odpovedí na jeho otázky, a to najmä v nesprístupňovaní mien zamestnancov správcu dane, ktorí sa podieľali na príprave stanovísk a vyjadrení správcu dane v rámci prvostupňového konania vedeného Daňovým úradom Žilina, pobočka Martin proti kontrolovanému daňovému subjektu PHAREX, s.r.o., ako aj mien zamestnancov správcu dane, ktorí sa podieľali na príprave rozhodnutia č. 102925109/2019 vydaného v rámci tohto konania a mien zamestnancov správcu dane, s ktorými boli tieto stanoviská a vyjadrenia v rámci celého konania akýmkoľvek spôsobom konzultované a to tak po hmotnoprávnej ako aj procesnoprávnej stránke. Zároveň žiadal, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi presný menovitý zoznam všetkých zamestnancov, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na príprave stanovísk a vyjadrení správcu dane v rámci daňového konania vedeného Daňovým úradom Žilina, pobočka Martin ako prvostupňovým orgánom, v ktorom má žalobca procesné postavenie účastníka konania - kontrolovaného daňového subjektu, ako aj uviesť presné mená a priezviská všetkých zamestnancov, s ktorými boli tieto vyjadrenia a stanoviská správcu dane v rámci tohto konania akýmkoľvek spôsobom konzultované.

II. Konanie na krajskom súde

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp.zn. 28Sa/4/2020 z 2.7.2020 žalobu zamietol a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že:

3. Proti uzneseniu krajského súdu sp.zn. 28Sa/4/2020 z 2.7.2020 podal žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, v ktorej namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základne nesprávneho právneho posúdenia veci. 4. Sťažovateľ v sťažnostných bodoch namietal predovšetkým nasledovné: - nesprávne právne posúdenie zo strany krajského súdu spočívalo najmä v tom, že súd nesprávne posúdil namietané konanie spočívajúce v zatajovaní informácií ako postup nemajúci povahu iného zásahu orgánu verejnej správy, na základe uvedeného bol potom nesprávny aj záver krajského súdu o tom, že ochrany sa možno domáhať až vo vzťahu k rozhodnutiu následne vydanému v daňovom konaní, - neposkytnutie požadovaných informácií nenesie znaky nečinnosti, ako tvrdí krajský súd, pretože nemožno považovať „za výlučne pasívny postoj také konanie, ktoré spočíva v úmyselnom zatajovaní informácii“, v dôsledku čoho bola splnená aj podmienka priameho dotyku na subjektívnych právach, - poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžk/28/2018 z 31.1.2019, v zmysle ktorého „judikatúra považuje za zásah nezákonný resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti“, - v daňovom konaní bolo následne vydané aj odvolacie rozhodnutie zo strany Finančného rozhodnutia, pričom „existuje dôvodné podozrenie, že žalovaný a Finančné riaditeľstvo SR konajú vo vzájomnej súčinnosti, a že sa na vyhotovení vyjadrení, stanovísk, ako aj samotného rozhodnutia Žalovaného podieľali aj pracovníci Finančného riaditeľstva SR ako orgánu príslušného konať a rozhodovať v druhom stupni“, čím došlo k porušeniu princípu dvojinštančnosti daňového konania, - porušenie práva na spravodlivý proces videl sťažovateľ v tom, že krajský súd žalobu zamietol z dôvodu, že nevyhodnotil ním namietané konanie žalovaného za iný zásah orgánu verejnej správy, podľa sťažovateľa o denegatio iusticie ide analogicky aj v takom prípade, ak krajský súd na základe nesprávneho právneho posúdenia veci žalobu zamietne, hoci sa ňou mal z hľadiska hmotnoprávnej stránky riadne zaoberať a žalobcom namietaný zásah žalovaného preskúmať, - k zásahu do subjektívnych práv sťažovateľa došlo aj tým, že rozhodnutím žalovaného v spojení s následným odvolacím rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR bola sťažovateľovi vyrubená daň vo výške 2494931,35 eur na dani vyberanej zrážkou za rok 2015, pričom, ak by bol namietaný zásah žalovaného včas preskúmaný, ešte v priebehu daňového konania, odvolacie rozhodnutie by bolo vydané zákonným spôsobom. 5. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým rozhodnutím krajského súdu.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť od 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky od 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 10Sžk/27/2020. Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

8. Fundamentálnou právnou otázkou, na ktorú je potrebné zodpovedať zo strany kasačného súdu vzhľadom na formuláciu sťažnostných bodov, je otázka, či žalobcom (sťažovateľom) v žalobe vymedzené konanie žalovaného má alebo nemá povahu iného zásahu orgánu verejnej správy. 9.

10. Pre daný prípad je relevantná len „hlavná“ definícia iného zásahu v časti pred bodkočiarkou, keďže je zrejmé, že sa nejedná o výkon kontroly alebo inšpekcie. 11. Zákonodarca vymedzil iný zásah orgánu verejnej správy prostredníctvom štyroch kritérií, ktoré musia byť kumulatívne spojené a ktorými sú: - faktický postup, - orgánu verejnej správy, - pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, - s priamym dotykom na subjektívnych právach.

Je to dané tým, že samotný postup orgánu verejnej správy de lege lata nie je spôsobilým predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva. 14. Inak povedané preskúmanie zákonnosti iného zásahu zo strany správneho súdu prichádza do úvahy len vtedy, ak sa ochrany subjektívnych práv nemožno domôcť inak, t.j. v rámci správnej žaloby proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1253 s.). 15. V danom prípade podľa sťažovateľa mal iný zásah spočívať v tom, že žalovaný neoznámil sťažovateľovi mená príslušných zamestnancov žalovaného, ktorí participovali na postupe žalovaného v daňovom konaní.

Prípadné neposkytnutie informácie je v tomto zákone spojené s inštančným postupom, ktorého vyčerpanie umožňuje následný správny súdny prieskum, ktorého efektivitu zvyšuje znenie § 193 SSP umožňujúce správnemu súdu v rozhodnutí uložiť žalovanému povinnosť zverejniť požadovanú informáciu. 17.

Neposkytnutie požadovanej informácie žalovaným preto zo strany procesnej logiky nemohlo a ani nemalo povahu iného zásahu orgánu verejnej správy. 19. Iný zásah ako faktický postup súčasne v sebe implicitne zahrňuje aktívne konanie orgánu verejnej správy. Táto vlastnosť síce nevyplýva priamo z legálnej definície, ale možno ju odvodiť z procesnej úpravy konania o inom zásahu orgánu verejnej správy obsiahnutej v § 252 až 263 SSP.

Práve takýto typ žaloby vo svojom obsahovom vyjadrení jednoznačne evokuje, že iný zásah má mať povahu aktívneho konania, keď napr. § 254, § 255 ods. 1, § 256 SSP hovorí o vykonaní iného zásahu. Rovnako úspešná negatórna žaloba má v zmysle § 262 ods. 1 SSP za následok uloženie zákazu pokračovať v inom zásahu. Vykonanie (niečoho), resp. zákaz pokračovania (v niečom) pritom vyjadrujú konanie a nie jeho opomenutie. Aj z tejto skutočnosti je preto zrejmé, že sťažovateľom namietané neposkytnutie informácie zo strany žalovaného nemalo ani po formálnej stránke charakter iného zásahu orgánu verejnej správy.

22. V tomto smere neobstojí ani sťažovateľov odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžk/28/2018 z 31.1.2019, pretože daná citácia jednak nepatrí najvyššiemu súdu a súčasne správny súdny prieskum v predmetnej veci začal ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v rámci ktorého bolo vymedzenie vtedajšieho tzv. nezákonného zásahu odlišné od súčasného vymedzenia iného zásahu orgánu verejnej správy v § 3 ods. 1 písm. e) SSP.

Zároveň námietky týkajúce sa zákonnosti v daňovom konaní vydaných rozhodnutí (napr. porušenie dvojinštančnosti konania) sú v rámci konania o inom zásahu orgánu verejnej správy právne irelevantné. 24. Na základe uvedeného kasačný súd nezistil, že by krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Kasačný súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením krajského súdu a keďže dôvody kasačnej sťažnosti a s nimi spojené sťažnostné body vyhodnotil ako bezpredmetné, kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.