10Sžk/27/2021
ECLI:SK:NSSSR:2023:7018200529.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 8S/41/2018
- IČS
- 7018200529
- Citované
- 9× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudkýň JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu: W. W., A.. XX. A. XXXX, S. W. E. XX, XXX XX, právne zastúpeného advokátom: JUDr. Daniel Jašo so sídlom Horná 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Michalovce, pozemkový a lesný odbor so sídlom Sama Chalúpku 18, 071 01 Michalovce, za účasti ďalších účastníkov: 1) G.. D. O., N. XXX, XXX XX X., N.. XX. T. XXXX - 1a) W. O., A.. XX. C. XXXX, W. N. XXX, XXX XX X.É., 2a) H. O.B., A.. XX. C. XXXX, W. U.. P. XXXX/XX, XXX XX P., 3a) D. O., A.. X. Y. XXXX, W. N. XXX, XXX XX X.; 2) U. W., E. XXX, XXX XX X.; 3) D. M., X.É. XXX, XXX XX X.; 4) Poľovnícke združenie JAVORINA Oreské so sídlom Okružná 11, 072 22 Strážske; v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OÚ-MI-PLO/2018/ 008157/1 zo dňa 6. apríla 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/41/2018-157 zo dňa 17. decembra 2020, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/41/2018-157 zo dňa 17. decembra 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania, konania pred správnym súdom
a rozhodnutie správneho súdu 1. Dňa 27. marca 2018 bola žalovanému doručená žiadosť ďalšieho účastníka 4) o zaevidovanie zmluvy na užívanie poľovného revíru JAVORINA ORESKÉ zo dňa 21. marca 2018 uzatvorenej medzi splnomocnencami vlastníkov pozemkov - ďalšími účastníkmi 1), 2)
a 3) na jednej strane a užívateľom poľovného revíru - ďalším účastníkom 4) na strane druhej (ďalej len „Zmluva“). 2. Opatrením č. OÚ-MI-PLO/2018/008157/1 zo dňa 6. apríla 2018 (ďalej len „opatrenie“) žalovaný podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) Zmluvu zaevidoval. 3. Žalobca, ako jeden z vlastníkov pozemkov zaradených v predmetnom revíri, podal proti opatreniu žalovaného správnu žalobu, ktorou žiadal Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“), aby zrušil opatrenie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. V správnej žalobe namietal, že v mene vlastníkov poľovných pozemkov revíru JAVORINA Oreské uzatvorili Zmluvu splnomocnenci zvolení na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 8. marca 2018. Toto zhromaždenie malo byť podľa žalobcu zvolané Agro družstvom Staré, Pozemkovým spoločenstvom Oreské a Lesy Staré p.s.
V tomto smere žalobca namietal, že Pozemkové spoločenstvo Oreské ako ani Agro družstvo Staré neboli oprávnení zastupovať vlastníkov pozemkov, a preto nemohli byť zvolávateľmi zhromaždenia vlastníkov. Okrem toho Pozemkové spoločenstvo Oreské malo do výmery, ktorú podľa vlastných tvrdení zastupuje, započítať až výmeru pozemkov spravovaných Slovenským pozemkovým fondom. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že podľa listiny prítomných sa na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 8. marca 2018 mali v zastúpení zúčastniť aj ním vymenovaní zosnulí vlastníci, pričom týmto spôsobom bola získaná väčšina hlasov pri hlasovaní o splnomocnení a Zmluve na predmetnom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Žalobca tiež namietal, že z listiny prítomných a z vyhotovenej notárskej zápisnice č. N 104/2018, NZ 8927/2018, NCRls 9251/2018 zo dňa 21. marca 2018 (ďalej len „Notárska zápisnica“) vyplýva, že do výmery poľovnej plochy revíru boli zahrnuté aj nepoľovné pozemky, vinice a ostatné plochy, ktorých vlastníkom boli nezákonne priznané hlasovacie práva k nakladaniu s poľovným revírom.
V dôsledku nezákonnosti Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 8. marca 2018 došlo podľa žalobcu dňa 21. marca 2018 k nezákonnému uzatvoreniu Zmluvy, ktorá bola neskôr aj žalovaným zaevidovaná napadnutým opatrením. 5. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k správnej žalobe uviedol, že napadnuté opatrenie nie je rozhodnutím, nie je to úkon v správnom konaní, pričom žalovaný podľa svojho názoru v predmetnej veci konal podľa zákona, v zmysle svojich právomocí a kompetencií.
6. Správny súd rozsudkom č. k. 8S/41/2018 - 157 zo dňa 17. decembra 2020 (ďalej len „napádaný rozsudok“) správnu žalobu zamietol. Podľa názoru správneho súdu z § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve vyplýva právomoc žalovaného zaevidovať zmluvu o užívaní poľovného revíru, ako ju uzatvorila fyzická, či právnická osoba podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru.
Súčasťou žiadosti je pritom aj notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. Podľa názoru správneho súdu evidenčná povaha opatrenia vyžaduje, aby žalovaný pri evidovaní zmluvy skúmal len zákonom vymedzené formálne skutočnosti. Platná právna úprava vo vzťahu k poľovníctvu vychádza podľa správneho súdu z oddelenia súkromnoprávnej roviny (reprezentovanej zmluvou) a verejnoprávnej roviny (jej evidencia). Správny orgán v rámci verejnoprávneho postupu nevykonáva dokazovanie, len skúma formálne skutočnosti vymedzené v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, teda preveruje notársku zápisnicu iba z hľadiska existencie a obsahu zákonom vymedzených kritérií. Písomná zmluva, prijatá na zhromaždení vlastníkov, je však súkromnoprávnym aktom, ktorý môže byť preskúmavaný len súdom, nie však správnym
orgánom. Zasadnutia zhromaždenia vlastníkov sa nezúčastňuje žiaden zamestnanec správneho orgánu, zodpovednosť za jeho priebeh vrátane hlasovania majú výlučne jeho účastníci. Ide výlučne o súkromnoprávny vzťah, čo znamená, že ak dôjde k sporu o to, či zhromaždenie platne a relevantne rozhodlo a či zmluva o užívaní poľovného revíru je platne uzavretá, bude o ňom rozhodovať jedine súd v civilnom sporovom konaní.
7. Podľa názoru správneho súdu žalovaný preto nebol povinný pred vydaním rozhodnutia o návrhu na evidenciu predloženej zmluvy skúmať splnenie zákonných podmienok podľa § 5 ods. 3 a 4 zákona o poľovníctve a nebol ani oprávnený preskúmavať obsah notárskej zápisnice. Rovnako tieto otázky nemôžu byť predmetom prieskumu správneho súdu v správnom súdnictve. 8.
Správny súd na podporu svojich názorov poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 721/2016 zo dňa 8. marca 2017 a sp. zn. II. ÚS 565/2015 zo dňa 10. septembra 2015. Poukázal tiež na odlišné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/66/2016 zo dňa 25. apríla 2018, sp. zn. 3Sžk/15/2017 zo dňa 21. marca 2018 a iné.
II. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní
9. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že zákon o poľovníctve neupravuje, že v prípade sporu ohľadom uskutočnenia zhromaždenia vlastníkov má o týchto otázkach rozhodovať súd v civilnom sporovom konaní. Práve naopak, s odkazom na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/39/2020-742, 17Co/425/2016-182 a Krajského súdu v Trenčíne 27Co/109/2019-591, sťažovateľ tvrdí, že civilné súdy zamietajú žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov (o určenie neplatnosti uznesení a rozhodnutí prijatých na zhromaždení vlastníkov, o určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru) na základe toho, že v právnej úprave absentuje zákonný odkaz, resp. zákonná možnosť, vyžadovaná § 137 písm. c) a d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, aby žalobu bolo možné podať, aj keď to nevyžaduje naliehavý právny záujem. Zamietnutie žaloby aj v správnom súdnictve za takéhoto stavu spôsobuje denegatio iustitiae. 11. S odkazom na rozhodovaciu činnosť správnych súdov a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/1/2018, sp. zn. 4Sžr/73/2016 a sp. zn. 4Sžk/5/2019 sťažovateľ tvrdí, že je povinnosťou správneho orgánu preskúmať zákonnosť priebehu a rozhodnutí prijatých na zhromaždení vlastníkov a až po posúdení ich zákonného priebehu zmluvu o užívaní poľovného revíru zaevidovať. Zdôraznil, že namietal nedostatočné preukázanie, že na zhromaždení vlastníkov bol potrebnou väčšinou hlasov určený užívateľ revíru. Naopak, žalovaný bol výslovne upozornený na nezákonnosť priebehu a hlasovania na zhromaždení vlastníkov a aj napriek tomu Zmluvu zaevidoval. Žalovaný je pritom držiteľom katastrálneho operátu, a teda mohol porovnať údaje o vlastníctve poľovných pozemkov uvedených v listine prítomných na zhromaždení vlastníkov so skutočným stavom evidovaným v katastri nehnuteľností. 12. Vo vzťahu k notárskej zápisnici poukázal sťažovateľ na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/15/2017 zo dňa 21. marca 2018 a zdôraznil, že notárska zápisnica zo zhromaždenia vlastníkov osvedčuje priebeh zhromaždenia. Notár teda zaznamenáva do notárskej zápisnice presný opis deja, ktorého bol svedkom a jeho úlohou nie je hodnotiť skutočnosti, ktoré sa pred ním udiali, ani konštatovať, či priebeh deja bol v súlade so zákonom. Notár teda nemôže overovať samotný obsah zhromaždenia a v žiadnom prípade nie je oprávnený do deja zhromaždenia nejako zasiahnuť a ani garantovať vyššiu právnu silu alebo vyšší stupeň hodnovernosti údajov, dokumentov, vyhlásení či stanovísk zvolávateľov zhromaždenia či jeho účastníkov. 13. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrili ďalší účastníci 1a), 2a), 3a) a 2), ktorí akcentovali zákonnosť a správnosť napádaného rozsudku správneho súdu a žiadali kasačnú sťažnosť zamietnuť. 14. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že v rámci evidencie Zmluvy správny orgán nevykonáva dokazovanie, ale skúma len formálne skutočnosti vymedzené v § 16 zákona o poľovníctve. Správny orgán preveruje notársku zápisnicu o priebehu zhromaždenia vlastníkov iba z hľadiska existencie a obsahu zákonom vymedzených kritérií, na základe ktorých notárska zápisnica deklaruje splnenie podmienok upravených v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Zodpovednosť za priebeh zhromaždenia vlastníkov a hlasovanie na ňom nesú podľa neho výlučne jeho účastníci. Na evidovanie Zmluvy pritom nie je potrebné rozhodnutie správneho orgánu. 15. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku a je v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.
III. Posúdenie kasačného súdu
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 17. Kasačný súd bol sťažovateľom v podstatnom vyzvaný, aby posúdil, či je žalovaný ako správny orgán v súlade s § 16 ods. 1 až 3 zákona o poľovníctve evidujúci zmluvu o užívaní podľa § 13 ods. 1 a nasl. zákona o poľovníctve povinný preskúmavať súlad uskutočnenia súvisiaceho zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 ods. 1 a nasl. zákona o poľovníctve zo zákonom a v akom rozsahu. S týmto tiež súvisí otázka, či je takéto skúmanie povinný uskutočniť aj správny súd v nadväzujúcom súdnom prieskume. 18. Podľa § 2 písm. f), o), p) a u) zákona o poľovníctve sa na účely predmetného zákona rozumie:
. . . f) nepoľovnou plochou zastavané územie obce, zastavaný pozemok, cintorín, nádvorie a dvor, ihrisko, ohradená záhrada, ovocinárska a lesná škôlka, vinica, sad, park, pozemok slúžiaci na farmový chov zveri, dráha, diaľnica, cesta I., II. a III. triedy, letisko a prístav, ostatný oplotený pozemok, ak nie je zvernicou, iný pozemok podľa rozhodnutia okresného úradu [§ 74 ods. 1 písm. b)].
. ., o) poľovným pozemkom každá plocha, ktorá nie je uvedená v písmene f), p) poľovným revírom poľovný pozemok alebo súbor súvislých poľovných pozemkov jedného alebo viacerých vlastníkov vymedzených v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorom možno vykonávať právo poľovníctva; za poľovný revír sa považuje aj samostatná zvernica a samostatná bažantnica.
. ., u) vlastníkmi spoločného poľovného revíru všetci majitelia poľovných pozemkov, z ktorých je uznaný spoločný poľovný revír. . . 19. Podľa § 5 ods. 1 až 7 zákona o poľovníctve 1) Vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“). 2) Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov.
3) Zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ“) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred
konaním zhromaždenia. 4) Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. 5) Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného
revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných. 6) Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. 7) Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.
20. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve: 1) O využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. 2) Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.
21. Podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve: 1) Evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca
priebeh zhromaždenia. 2) Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
22. Preskúmavajúc napadnutý rozsudok správneho súdu kasačný súd nespochybňuje úvahu správneho súdu v tom, že proces postúpenia užívania spoločného poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi pozemkov, ktoré do tohto revíru patria, na poľovnícku organizáciu, má svoj súkromnoprávny ako aj verejnoprávny prvok. Súkromnoprávny prvok predstavuje uskutočnenie zhromaždenia vlastníkov, v rámci ktorého dochádza k rozhodnutiu o postúpení užívania (§ 5 a § 13 zákona o poľovníctve) a verejnoprávny prvok predstavuje evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru (§ 16 zákona o poľovníctve). Tieto prvky sa však vzájomne prelínajú (nemožno ich v dôsledku právnej úpravy jednoznačne oddeliť). Zaevidovanie zmluvy
o užívaní poľovného revíru podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve pritom predstavuje individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, ktorý je na účely súdneho prieskumu potrebné považovať za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP.
23. Hoci zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru má charakter evidenčného úkonu (predmetná zmluva teda nepodlieha schváleniu správnym orgánom), zákon tento úkon správneho orgánu podmieňuje splnením viacerých podmienok. Základnou zákonnou
podmienkou, vyjadrenou v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, je požiadavka, aby zmluvu o užívaní poľovného revíru podľa § 13 ods. 1 a nasl. zákona o poľovníctve podpísali subjekt podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve na jednej strane a na druhej strane vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Aby správny orgán vykonal evidenčný úkon musí teda spoľahlivo zistiť splnenie podmienok podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, a súčasne absenciu skutočností podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve.
24. Pokiaľ pri evidenčnom úkone správny orgán musí náležite zistiť, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci najmenej nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, musí overiť tiež, či sa tak stalo postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 16 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), a teda (i) či sa tak stalo na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov predmetného revíru (§ 5 ods. 1 zákona o poľovníctve), (ii) či toto zhromaždenie bolo náležite zvolané (§ 5 ods. 2 zákona o poľovníctve), (iii) či na zhromaždení vlastníkov rozhodla nadpolovičná väčšina (§ 5 ods. 4, 5 a 6 zákona o poľovníctve) a (iv) či bola zmluva podpísaná splnomocnencami vlastníkov, ktorí boli zvolení na zhromaždení, v určenom rozsahu zastupovania (§ 5 ods. 7 zákona o poľovníctve).
25. V tomto kontexte sa preto aj rozhodovacia činnosť kasačného súdu ustálila na právnych názoroch, že (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/5/2019 zo dňa 2. júla 2020, body 24 až 30): „26.
Proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky, majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru, je teda špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
V intenciách uvedeného tak možno konštatovať, že aj keď sa podľa § 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese, v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho poriadku (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 721/2016-39 z 08.03.2017)
27. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická, majúca formálno technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu.
28. Okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať, či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o poľovníctve, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 zákona o poľovníctve) a či ju podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov, splnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona o poľovníctve. V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a
kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve), pričom táto notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve. Je úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené (pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/72/2014 zo 06.10.2015, sp.zn. 3Sžk/15/2017 z 21.03.2018, sp.zn. 7Sžo/66/2016 z 25.04.2018).“
26. K rovnakým záverom možno poukázať aj na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/15/2020 zo dňa 14. septembra 2022, sp. zn. 7Svk/6/2021 zo dňa 19. decembra 2022, sp. zn. 6Sžk/34/2020 zo dňa 30. marca 2022, sp. zn. 2Sžk/21/2019 zo dňa 29. septembra 2021 ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/1/2018 zo dňa 28. marca 2019, sp. zn. 2Sžk/12/2019 zo dňa 30. júna 2021 a iné.
27. Notárska zápisnica zo zhromaždenia vlastníkov vyhotovená podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve predstavuje nepochybne jeden z podstatných podkladov pre vykonanie evidenčného úkonu príslušným správnym orgánom, avšak nezbavuje príslušný orgán povinnosti zistiť splnenie podmienok evidencie podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve.
Vo vzťahu k notárskej zápisnici zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov kasačný súd uviedol (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/5/2019 zo dňa 2. júla 2020, bod 29): „29. Ako už bolo vyššie uvedené, v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve je súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. V tejto súvislosti dáva kasačný súd do pozornosti, že notár v notárskej zápisnici podľa § 64 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) osvedčuje skutočnosť, ktorú bol schopný vnímať svojimi zmyslami, teda osvedčuje opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti.
Notár nevykonáva právne hodnotenie a nepotvrdzuje súlad zaznamenaného skutkového stavu so zákonom. V žiadnom prípade nemožno takto spísanú notársku zápisnicu chápať ako osvedčenie, že daný dej sa aj uskutočnil v súlade so zákonom, teda že boli splnené všetky podmienky, ktoré právne predpisy na daný dej vyžadujú. Notár nevstupuje do daného deja, neposkytuje právne rady a ani neusmerňuje priebeh deja (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžk/15/2017 z 21.03.2018).“
28. Kasačný súd konštatuje, že skúmanie skutočností vymedzených v bode 24 zo strany príslušného správneho orgánu predstavuje prelínanie súkromnoprávneho a verejnoprávneho aspektu postúpenia užívania poľovného revíru. Neznamená to však, že ak správny orgán v rozsahu určenom § 16 ods. 1 v spojení s § 11 a § 5 zákona o poľovníctve skúmal priebeh a podmienky zhromaždenia vlastníkov, tak si osoboval kompetenciu, ktorá mu nepatrí, práve naopak.
Správny orgán, v rámci posúdenia predbežnej otázky podstatnej pre vykonanie evidenčného úkonu, skúma skutočnosti uvedené v § 5 zákona o poľovníctve (v bode 24 tohto rozsudku) ako podmienky vykonania evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru. Neskúma však samotnú platnosť alebo neplatnosť uzatvorenej zmluvy o užívaní poľovného revíru (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/21/2019 zo dňa 29. septembra 2021, body 39 až 40). Zákon o poľovníctve pritom neobsahuje právnu úpravu, ktorá by umožňovala odkázať žiadateľa o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru na civilný súd v súvislosti s pochybnosťami týkajúcimi sa naplnenia podmienok podľa § 16 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 a § 5 zákona o poľovníctve.
29. Pokiaľ správny súd v odôvodnení napádaného rozsudku odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 721/2016 zo dňa 8. marca 2017 je potrebné uviesť, že toto nespochybňuje judikatúrne východiská uvedené vyššie, práve naopak. Ústavný súd totiž v predmetnom rozhodnutí uviedol: „V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na ustanovenie § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická majúca formálno-technický charakter, ale tento orgán verejnej správy je povinný v tomto procese najprv zistiť, či nie sú splnené negatívne podmienky brániace evidencii tejto zmluvy, a to či na užívanie poľovného revíru nie je už zaevidovaná iná zmluva, či na evidenciu predkladaná zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve a či je táto zmluva uzatvorená medzi subjektmi podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve.
Následne orgán verejnej správy vykonávajúci evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma, či subjekty, ktoré ju uzatvorili a ktoré na jej základe postúpili právo užívania poľovného revíru v ich spoluvlastníctve v prospech iného subjektu, mali na jej uzavretie oprávnenie.“
30. Vyššie uvedené právne názory Ústavného súdu Slovenskej republiky potvrdzujú požiadavku náležitého zistenia skutkového stavu príslušným orgánom vo vzťahu negatívnym a pozitívnym podmienkam evidencie podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve tak, ako to vymedzil kasačný súd v bodoch 23 až 28 tohto rozsudku. A to nie len vo formálno-technickej
rovine. 31. Aplikujúc vyššie uvedené na prípad sťažovateľa kasačný súd konštatuje, že tento vo svojej správnej žalobe vzniesol námietky, ktoré spochybňovali skutočnosť, že Zmluvu podpísali vlastníci najmenej nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru.
Podľa názoru sťažovateľa totiž nemohli Zmluvu podpísať vlastníci najmenej nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, keď: (i) nebolo náležite zvolané zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru, keďže zvolávatelia nezastupovali zákonom požadovanú časť vlastníkov poľovníckych pozemkov (v rozpore s § 16 ods. 1 a § 11 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve), (ii) na zhromaždení a hlasovaní o podpísaní Zmluvy, resp. určení splnomocnencov na podpísanie Zmluvy sa mali zúčastniť zosnulí vlastníci poľovných pozemkov a vlastníci pozemkov, ktoré neboli poľovné pozemky, a ktorí teda nemali hlasovacie práva (v rozpore s § 16 ods. 1 a § 11 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 4, 5 a 6 zákona o poľovníctve), (iii) výsledky hlasovania boli počítané podľa nesprávnej výmery poľovných pozemkov v rámci sporného revíru, keďže do tejto boli zarátané aj nepoľovné pozemky (v rozpore s § 16 ods. 1 a § 11 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 6 zákona o poľovníctve).
32. Sťažovateľ teda spochybnil splnenie podmienok pre evidenciu Zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. 33. Kasačný súd konštatuje, že všetky už uvedené žalobné námietky predstavujú skutočnosti, ktoré bol žalovaný v kontexte § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve zisťovať a preverovať, keďže ich preukázanie (s dopadom na väčšinové rozhodovanie na súvisiacom zhromaždení vlastníkov) by predstavovalo zákonnú prekážku zaevidovania Zmluvy z dôvodu absencie preukázania podmienok podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve.
Rovnako bolo povinnosťou správneho súdu tieto pochybnosti preskúmať z toho pohľadu, či postup a opatrenie žalovaného (zaevidovanie Zmluvy) boli zákonné. 34. Kasačný súd dáva do pozornosti, že evidenčné úkony majú osobitnú povahu, pričom zaevidovanie Zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve sa osobitne neodôvodňuje. To však nezbavuje príslušný orgán toho, aby riadne zistil skutkový stav veci týkajúci sa splnenia pozitívnych podmienok a absencie negatívnych podmienok zaevidovania Zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/6/2021 zo dňa 19. decembra 2022). Správny súd preto v rámci súdneho prieskumu, vychádzajúc z administratívneho spisu žalovaného, musí overiť, či žalovaný ohľadom sporných okolností náležite zistil skutkový stav, pokiaľ sa so sťažovateľom pomenovanými prekážkami zaevidovania Zmluvy nestotožnil. V tomto smere sú podstatné z pohľadu súdneho prieskumu najmä dôvody a postoje žalovaného, ktoré vyplývajú z listín a
oznámení, ktoré doručoval dotknutým osobám v rámci administratívneho postupu vedúceho k evidenčnému úkonu. 35. Pokiaľ bol skutkový stav žalovaným náležite zistený, v miere potrebnej pre vecné posúdenie námietok sťažovateľa, je úlohou správneho súdu posúdiť, či úsudok žalovaného (o tom, že prekážky zaevidovania Zmluvy nie sú dané) vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Ak by administratívny spis neumožňoval identifikovať dôvody, pre ktoré sú podľa názoru žalovaného argumenty sťažovateľa nedôvodné (najmä z dôvodu, že administratívny spis neobsahuje žiadnu listinu identifikujúcu úvahu žalovaného), musí správny súd vychádzať z toho, že žalovaný považoval podmienky zaevidovania zmluvy podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve za splnené, čo sa prejavilo vydaním opatrenia o zaevidovaní zmluvy. Preto v takom prípade musí správny súd autonómne preskúmať, v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe, či boli namietané prekážky pre zaevidovanie Zmluvy skutočne dané, a teda či opatrenie žalovaného o zaevidovaní Zmluvy nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
36. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ správny súd odmietol preskúmať žalobné námietky sťažovateľa z dôvodu, že tieto podľa jeho názoru má preskúmavať len civilný súd.
V tomto smere sa správny súd aj nedôvodne odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.
IV. Záver
37. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené, konštatuje, že kasačná sťažnosť žalobcu bola dôvodná a napádaný rozsudok správneho súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a správny súd sa tiež nedôvodne odklonil od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP. Preto napádaný
rozsudok
správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. 38. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v bodoch 34 a 35 tohto rozsudku. Vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd viazaný (§ 469 SSP). 39. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 31. mája 2023