10Sžk/28/2021

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): W. P., nar. X.X.XXXX, bytom C. T. XX, R., zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, IČO: 51721554, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 30416094, za účasti ďalšieho účastníka konania: MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpený Allanom Böhmom, Böhm & Partners, Jesenského 2, Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 07729/2019/SCDPK/33551 z 23.4.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.k. 15S/75/2019-164 z 31.8.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 15S/ 75/2019-164 z 31.8.2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

II. Konanie na kasačnom súde

4. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP, pretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Sťažovateľ navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V rámci sťažnostných bodov kasačnej sťažnosti sťažovateľ predovšetkým namietal, že preskúmavané rozhodnutie jednoznačne mohlo mať za následok ujmu na jeho subjektívnych právach, pričom súčasne ide o vec týkajúcu sa ochrany životného prostredia, pričom analogicky možno aplikovať závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžk/52/2019 z 15.10.2020. Sťažovateľ zároveň zdôraznil, že samotný krajský súd skonštatoval, že žaloba bola odo dňa podania do 31.12.2019 dôvodná, pričom správanie krajského súdu spočívajúce v tom, že nechal uplynúť danú lehotu, aby potom mohol konanie zastaviť, má povahu odopretia spravodlivosti. 5. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia krajského súdu a túto navrhol zamietnuť. Súčasne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžk/11/2016 z 24.1.2018. 6. Ďalší účastník konania navrhol alternatívne kasačnú sťažnosť odmietnuť pre nedostatok formálnych náležitostí spočívajúcich v nedostatočnom odôvodnení, resp. zamietnuť z dôvodu nepreukázania dopadu rozhodnutia žalovaného na sféru subjektívnych práv žalobcu (sťažovateľa).

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal žalobca - sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami.

Strata účinkov rozhodnutia vo všeobecnosti predstavuje jeden z dôvodov, pri ktorom možno uvažovať o tom, že odpadol dôvod správneho súdneho prieskumu. Strata účinkov rozhodnutia môže spočívať aj v tom, že uplynula lehota, na ktorú bolo rozhodnutie správneho orgánu vydané. V takomto prípade však nemožno automaticky dôjsť k záveru, že uplynutím lehoty bol v dôsledku straty účinkov preskúmavaného rozhodnutia naplnený dôvod pre zastavenie konania podľa § 99 písm. g) SSP. Ak totiž pred stratou účinkov už došlo k realizácií práv vyplývajúcich z preskúmavaného rozhodnutia, nemožno tomu, kto sa touto realizáciou cíti byť dotknutý na svojich subjektívnych právach, znemožniť, aby sa domáhal pred správnym súdom ich ochrany. Uvedené pritom primerane platí aj na iné subjekty nadané aktívnou žalobnou legitimáciou (napr. prokurátora a zainteresovanú verejnosť). Následné rozhodovanie správneho súdu potom nie je primárne spojené s potrebou zrušenia preskúmavaného rozhodnutia, i keď po procesnej stránke k tomu smeruje, ale so sekundárnou ochranou práv spojenou napr. s náhradou škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že v žiadnom prípade nemôže obstáť tá argumentácia, v zmysle ktorej by výsledné rozhodnutie správneho súdu záviselo od času jeho rozhodovania. Žalobca totiž nemôže ovplyvniť, či o jeho žalobe podanej proti rozhodnutiu s časovo obmedzenými účinkami rozhodne správny súd počas ich trvania alebo po ich uplynutí. Zastavenie konania spojené s tým, že správny súd vo veci rozhodol až po uplynutí účinkov preskúmavaného rozhodnutia, hoci žaloba bola podaná ešte za trvania týchto účinkov, jednoznačne musí mať povahu denegatio iustitiae.

14. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu zohľadniť vyššie uvedené právne závery kasačného súdu a vysporiadať s ďalšími relevantnými aspektmi podanej žaloby. 15. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. októbra 2022