10Sžk/29/2020

I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho súdu

B. N., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom M. XXXX/X, XXX XX B., za nespoľahlivú osobu, pretože bol v posledných piatich rokoch uznaný vinným zo spáchania priestupku na úseku zbraní a streliva za nedodržanie určenej lehoty na predĺženie zbrojného preukazu podľa § 69 ods. 1 písm. d/ zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že letecký zákon taxatívne stanovuje, v ktorých prípadoch nemožno považovať osobu za spoľahlivú a správnemu orgánu nepripúšťa možnosť posúdiť spoľahlivosť podľa vlastného uváženia. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Správneho poriadku, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už príslušný orgán právoplatne rozhodol, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok, alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Podľa ustanovenia § 40 ods. 2 Správneho poriadku si správny orgán nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podali žalobcovia v zákonnej lehote všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“), namietajúc nezákonnosť napadnutých rozhodnutí a žiadali krajský súd o ich zrušenie.

Uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nezohľadňoval materiálnu povahu uvedeného pochybenia, pričom podľa žalobcov je zrejmé, že toto konanie nevykazovalo znaky materiálnej nebezpečnosti a že žalobca v 2. rade nie je v žiadnom smere nebezpečnou osobou z pohľadu práva ani spoločnosti.

5. Podľa názoru žalobcov uvedené ustanovenie pri jeho bezbrehej aplikácii vykazuje prekážku výkonu podnikateľskej činnosti a výkonu povolania, ktoré sú základnými právami v zmysle čl. 35 a nasl. Ústavy SR. Uvedené opatrenie zároveň predstavuje aj ďalšiu sankciu za daný priestupok a jedná sa o dvojitý postih toho istého skutku. Žalobcovia sa domáhali aj primeranej aplikácie inštitútov trestného práva, ktoré majú byť primerane a analogicky aplikované aj na oblasť administratívneho trestania a poukázali na aktuálne účinnú právnu úpravu spoľahlivosti osoby v režime leteckého zákona v Českej republike, ktorá rieši materiálnu nebezpečnosť/ nespoľahlivosť osoby a ktorá mimo režimu bezúhonnosti v oblasti úmyselných trestných činov musí byť konkrétne preukázateľne a presvedčivo doložená a in concreto materiálne skúmaná.

7. Zákonodarca v ustanovení § 34a ods. 4 leteckého zákona nedáva žalovanému na výber z možností, neponecháva mu priestor na úvahy o tom, či osoba je alebo nie je spoľahlivá. Letecký zákon presne zadefinoval osoby, ktoré sa nepovažujú za spoľahlivé a nepripúšťa žalovanému možnosť správnej úvahy. Poukázal na to, že v minulosti sa pokúsil aplikovať postup navrhovaný žalobcom (skúmať konanie predchádzajúce pokute, jej závažnosť a v nadväznosti na uvedené zmäkčiť ustanovenia leteckého zákona a posúdiť osobu za spoľahlivú), avšak takýto postup bol napadnutý protestmi krajskej prokuratúry ako nezákonný.

štátnej správy. Poukázal na to, že právna úprava posudzovania spoľahlivosti je odlišná dokonca aj v právnej úprave jednotlivých dopravných módov. 9. Žalobcovia v replike nesúhlasili s vyjadrením žalovaného, pričom uviedli, že zákon a jeho príslušné normy musia byť vždy vykladané v súlade s jeho primárnym účelom a účelovým určením a tomuto účelu primerané. V opačnom prípade sa nejedná o uplatňovanie práva, ale o svojvôľu, ktorá postráda svoj základný deklarovaný zmysel. Vo vzťahu k rozhodnutiam napadnutým protestmi krajskej prokuratúry uviedol, že prokuratúra nie je orgánom, ktorý je oprávnený podávať konečný výklad relevantných ustanovení a o týchto prípadoch s konečnou platnosťou rozhodovať, pretože konečnou autoritou je v danom prípade súd.

Poukázal na článok 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 300/2008 o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva, podľa ktorého členské štáty môžu uplatniť prísnejšie opatrenia ako spoločné základné normy uvedené v článku 4. Konajú tak na základe posúdenia rizika a v súlade s právom Spoločenstva.

12. Správny súd zastáva názor, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného spĺňa zákonné atribúty definované v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Vo vzťahu k argumentu žalovaného ohľadom obdobných prípadov napadnutých protestom prokurátora (skúmanie závažnosti pokuty a následné zmäkčenie ustanovenia leteckého zákona označené prokurátorom za nesprávny výklad a nezákonnú aplikáciu ustanovení) poznamenal, že z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota, pričom poukázal na Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008 a Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007. Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právne situácie, na ktorej vyústenie sa do určitého výsledku spoliehali. S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď sa správne orgány nemôžu bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti

14. Právne irelevantnou je aj námietka žalobcov, že blokovú pokutu uložil na to neprávomocný orgán, predmetom súdneho prieskumu v tejto veci nie je posudzovanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bola žalobcovi v 2. rade uložená bloková pokuta, ale rozhodovanie o posudzovaní spoľahlivosti osoby žalobcu v 2. rade v zmysle leteckého zákona.

16. Na záver krajský súd uviedol, že žalovaný pri rozhodovaní vo veci vychádzal z dostatočne a zákonným spôsobom zisteného skutkového stavu, vykonané dokazovanie bolo náležite zhodnotené, pričom súd nezistil žiadne právne ani logické pochybenia.

II. Kasačná sťažnosť a argumentácia účastníkov

18. Sťažovatelia uviedli, že pri zohľadnení materiálnej povahy priestupku na úseku zbraní a streliva je zjavné, že toto konanie žalobcu nevykazovalo znaky materiálnej nebezpečnosti a že žalobca v 2. rade nie je v žiadnom smere nebezpečnou osobou z pohľadu práva, ani spoločnosti. Krajský súd realizoval reštriktívny výklad zákona, pričom podľa § 34a ods. 9 leteckého zákona sa na osoby mimo personálu bezpečnostnej ochrany letiska vyžaduje len primeraná aplikácia predchádzajúcich odsekov § 34a, vrátane odseku 4 písm. h/ leteckého

20. Opätovne uviedli, že rozhodnutie žalovaného vo svojej podstate predstavuje ďalšiu sankciu za daný priestupok na úseku zbraní a streliva. Žalobca v 2. rade sa v roku 2018 nestal zrazu nebezpečným, pretože mu uplynula platnosť dokladu o osvedčení spoľahlivosti vydávaného na 5 rokov, a táto nebezpečnosť by v roku 2018 mala byť založená na zistení porušenia administratívnej povinnosti na úseku zákona o zbraniach a strelive niekedy v polovici roka 2015, teda dva a pol roka spätne.

22. Domáhali sa primeranej aplikácie inštitútov trestného práva, ktoré majú byť primerane a analogicky aplikované aj na oblasť administratívneho trestania, konkrétne primeranej aplikácie inštitútu zahladenia peňažného trestu v trestnom práve, ktorý je zahladený jeho zaplatením. Len preto, že žalobca v 2. rade je veľa rokov držiteľom identifikovateľnej zbrane v zmysle zákona o zbraniach, z neho automaticky nemožno činiť nebezpečnú osobu, ak pochopiteľnou náhodou nedodrží nejaký stanovený poriadkový termín. V tejto súvislosti poukázali na to, že žalobca v 2. rade vstupuje na letisko už veľa rokov, s prihliadnutím na účel vstupu a režim letiska rozhodne vždy bez zbrane, pričom pri posudzovaní jeho spoľahlivosti sa jej civilné držanie stalo mimoriadne relevantným.

24. Uviedli, že správny delikt musí vykazovať určitý stupeň spoločenskej nebezpečnosti a pokiaľ nebola posudzovaná z povahy veci, pre realizované blokové konanie vo veci priestupku žalobcu v 2. rade priestupkovým orgánom, mal túto nebezpečnosť pre účely konania o spoľahlivosti posúdiť žalovaný. V tejto súvislosti tvrdili, že správny orgán náležite nezistil skutkový stav a tento preskúmateľne neposúdil, čo sa týka konkrétneho zistenia, či bol žalobca v 2. rade uznaný zo spáchania priestupku na úseku zbraní a streliva, v akom rozsahu a kedy, a aký význam a vplyv má toto konkrétne zistenie na posúdenie dôveryhodnosti žalobcu v 2. rade z hľadiska leteckého zákona, vykladaného vo svetle Ústavy SR a komunitárneho práva.

26. Na záver sťažovatelia poukázali na to, že krajský súd nereagoval na ich podstatné námietky ohľadom primeranej aplikácie zásad trestného práva, pričom tým porušil právo na ich spravodlivý proces. Krajský súd podľa ich názoru porušil právo na spravodlivý proces aj tým, keď o návrhu na konanie o nesúlade § 34a ods. 4 písm. h/ v spojení s ods. 9 leteckého zákona s Ústavou SR rozhodol tak, že posúdenie učinil sám. 27. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny a zákonný s dostatočným odôvodnením.

Mal za to, že nekonal nezákonne, keď si nerobil úsudok o spáchanom priestupku, nakoľko ide o právoplatne rozhodnutú vec iným správnym orgánom. Primeranosť nemožno vykladať ako možnosť zmäkčenia ustanovení leteckého zákona, podľa ktorých sa má postupovať.

28. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“) kasačnú agendu správneho kolégia NS SR v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 Sav kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcov nie je dôvodná.

32. Podľa § 34a ods. 1 leteckého zákona, personálom bezpečnostnej ochrany leteckého prevádzkovateľa, prevádzkovateľa letiska, prevádzkovateľa leteckých pozemných zariadení, poskytovateľa letových prevádzkových služieb, poskytovateľa služieb podľa § 45 ods. 1 písm. c) až e), oprávneného špeditéra alebo oprávneného poštového podniku sú jeho zodpovedný zástupca za bezpečnostnú ochranu a osoby, ktoré plnia v oblasti bezpečnostnej ochrany osobitné pracovné úlohy. Podľa § 34a ods. 2 leteckého zákona člen personálu bezpečnostnej ochrany musí byť na výkon

c) je pod preukázateľným nátlakom príbuzných alebo blízkych priateľov, ktorí sú zneužiteľní teroristickou skupinou, nelegálnou organizáciou, rizikovou skupinou alebo obdobným jedincom, d) preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje alebo preukázateľne požíva iné omamné alebo psychotropné látky, e) je pod preukázateľným nátlakom v dôsledku finančnej situácie, f) je alebo bola zainteresovaná na akejkoľvek forme sexuálneho konania, ktoré vedie k vydieraniu a nátlaku, g) vážne alebo opakovane porušila bezpečnostné predpisy tým, že sa snažila neoprávnene prenikať do zabezpečených komunikačných alebo informačných systémov, h) bola v posledných piatich rokoch uznaná za vinnú zo spáchania niektorého z priestupkov vyskytujúcich sa na viacerých úsekoch správy, na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami, na úseku používania výbušnín, na úseku všeobecnej vnútornej správy, proti verejnému poriadku, proti občianskemu spolunažívaniu zo spáchania ublíženia na zdraví z nedbanlivosti inému alebo z úmyselného uvedenia nesprávneho alebo neúplného údaja pred štátnym orgánom, orgánom obce s cieľom získať neoprávnenú výhodu, úmyselného narušenia

35. Podľa § 34a ods. 9 leteckého zákona ustanovenia odsekov 3, 4 a 7 sa primerane vzťahujú aj na členov posádok lietadiel a na osoby, u ktorých si plnenie osobitných pracovných úloh vyžaduje vstup do vyhradených bezpečnostných priestorov na letisku.

nariadení, medzi ktorými je aj vykonávacie nariadenie komisie (EÚ) 2015/1998 z 5. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné opatrenia na vykonávanie spoločných základných noriem bezpečnostnej ochrany letectva. Regulačný rámec EÚ je založený na záväzných spoločných normách a týchto základných zásadách: · každý členský štát je zodpovedný za bezpečnosť letov odlietajúcich z jeho územia („zodpovednosť hostiteľského štátu“, ako ju stanovuje Medzinárodná organizácia civilného

37. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že obmedzenie vstupu do chránených priestorov letiska požíva ochranu verejného záujmu, ktorý má v danom prípade prevyšujúcu hodnotu nad súkromným záujmom. Podmienky bezpečnostnej ochrany civilného letectva zadefinované štátom musí rešpektovať každá osoba, pričom nemá právny nárok na vstup do vyhradených bezpečnostných priestorov.

Pokiaľ ide o požiadavku sťažovateľov ohľadom primeranej aplikácie ustanovení zákona (upravujúcich kritériá pre posudzovanie bezpečnostnej spoľahlivosti) vo vzťahu k osobám, u ktorých si plnenie osobitných pracovných úloh vyžaduje vstup do vyhradených bezpečnostných priestorov na letisku, kasačný súd uvádza, že posudzovanie spoľahlivosti osoby správnym orgánom, v rozsahu „primerane“ je možné aplikovať tam, kde na to zákon dáva priestor. Takáto možnosť je zákonom daná napríklad pri podozrení zo špionážnych, teroristických alebo sabotérskych aktivít, pri preukazovaní nátlaku príbuzných alebo blízkych priateľov zneužitých teroristickou skupinou alebo inou nelegálnou organizáciou alebo rizikovou skupinou, pri preukazovaní nadmerného požívania alkoholu alebo iných omamných alebo psychotropných látok, nátlaku v dôsledku finančnej situácie alebo pri porušovaní bezpečnostných predpisov a teda pri aplikácii ustanovení § 34a ods. 4 písm. a/ až g/ leteckého zákona. 40.

V danom prípade je pre posúdenie spoľahlivosti rozhodujúci jediný fakt, že posudzovaná osoba bola v posledných piatich rokoch uznaná vinnou z dopustenia sa priestupku na úseku zbraní a streliva podľa § 69 ods. 1 písm. d/ zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive.

41. K opakovanej námietke sťažovateľov, ktorou sa domáhali primeranej aplikácie inštitútov trestného práva kasačný súd uvádza, že otázka posudzovanie spoľahlivosti osoby podľa leteckého zákona nie je predmetom konania vo veci administratívneho trestania, preto sa na posudzovanie bezpečnostnej spoľahlivosti nemôžu vzťahovať inštitúty trestného práva.

42. Pokiaľ ide o sťažovateľmi zmieňovanú účinnú právnu úpravu spoľahlivosti osoby v režime leteckého zákona v Českej republike, kasačný súd dáva opätovne do pozornosti nariadenie č. 300/2008 o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva, podľa ktorého si členské štáty môžu uplatniť prísnejšie opatrenia ako spoločné základné normy uvedené v článku 4. Konajú tak pritom na základe posúdenia rizika a v súlade s právom Spoločenstva. Nevidí dôvod spochybňovať, že platným právnym predpisom stanovené prísnejšie opatrenia sú relevantné, objektívne, nediskriminujúce a úmerné riziku, pre ktoré sú určené.

44. Kasačný súd vo vzťahu k tejto námietke poukazuje na ustanovenie § 74 zákona č. 314/ 2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktoré upravuje možnosť podať návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy, pričom procesne legitimovaným je aj súd v súvislosti s prejednávanou vecou. Ak súd nevidel nesúlad ustanovenia právneho predpisu nižšej právnej sily a s príslušnou argumentáciou sa vysporiadal, nemal povinnosť podávať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na podnet účastníka konania.

IV. Záver

47. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konštatuje, že sťažovatelia v kasačnej sťažnosti neuviedli také skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť výroku rozsudku krajského súdu, ani také právne relevantné námietky, s ktorými by sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nebol dostatočne vysporiadal. 48. V prvom rade treba zdôrazniť, že predmetom tohto konania je preskúmanie záveru o tom že žalobca 2/ nespĺňa podmienky pre uznanie za spoľahlivú osobu v zmysle §34a) leteckého zákona. Záver v tejto otázke nie je výsledkom konania vo veci správneho deliktu, jeho správnosť nemožno spochybňovať požadovaním na aplikovanie základných zásad trestného konania a základných zásad ukladania trestov v zmysle § 195 SSP. Rovnako následné obmedzenie výkonu povolania, pre ktoré je potrebné osvedčenie ako bezpečnostne spoľahlivej osoby nie je možné považovať za duplicitnú sankciu - zákaz činnosti, ako to navodzuje právny zástupca žalobcov. Čo sa týka posudzovania bezpečnostnej spoľahlivosti žalobcu 2/, vzhľadom na preukázané a nespochybnené spáchanie priestupku na úseku zbraní a streliva, správny orgán nemal ani dôvod ani možnosť spochybňovať záver o spáchaní priestupku a ustanovenie §34 a ods. 4 písm. h) vylučuje možnosť akejkoľvek primeranej (podľa žalobcov miernejšej ) aplikácie požiadaviek na uznanie za bezpečnostne spoľahlivú osobu. Takáto aplikácia je vylúčená v dôsledku použitia výrazu „nemožno“ v kombinácii s jednoznačne určenými právnymi rozhodnutiami príslušných orgánov. Práve z tejto jednoznačnosti vyplýva rozdiel oproti prípadom podľa § 34 ods. 4 písm. a-g)., kde možnosť posudzovania iných dôvodov spochybňujúcich bezpečnostnú spoľahlivosť vyplývajúca z ich obsahu prináleží správnemu orgánu.

50. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné aj poukazovanie na nesprávne vyhodnotenie možnosti aplikovať v konkrétnej otázke prísnejšiu právnu úpravu s odkazom na požiadavku proporcionality. Len na doplnenie kasačný súd uvádza, že pokiaľ bolo opakovane namietané porušenie ústavného práva podnikať, použitú argumentáciu považuje kasačný súd za absolútne nepodloženú. V prvom rade žalobca 1/ ako prevádzkovateľ leteckej školy môže použiť na poskytovanie svojich služieb aj iné spoľahlivé osoby ( v nadväznosti na čo je minimálne diskutabilná jeho aktívna legitimácia na podanie správnej žaloby, ktorá však v konaní pred správnym súdom spochybňovaná nebola). Žalobca 2/ v dôsledku preukázaného spáchania priestupku stratil status spoľahlivej osoby, čo ho ako logický dôsledok platnej právnej úpravy vylúčilo na obmedzený čas z výkonu jedného druhu činnosti, čo kasačný súd považuje za logický a primeraný dôsledok porušenia právnych predpisov na úseku zbraní a streliva, nijako nenarušujúci požiadavku na rešpektovanie princípu proporcionality v súvislosti s obmedzením možnosti výkonu vybraného povolania.

52. V závere o neakceptovateľnosti argumentácie českou judikatúrou vo vzťahu k požiadavke zohľadnenia miernejších kritérií pre uznanie za bezpečnostne spoľahlivú kasačný súd sa stotožňuje s právnym vyhodnotením vykonaným krajským súdom.

54. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľom, ktorí nemali v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.