10Sžk/30/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcov: 1. Slovenský rybársky zväz, so sídlom Andreja Kmeťa 20, Žilina, IČO: 00178209, 2. Slovenský rybársky zväz, Mestská organizácia Sereď, so sídlom Čepenská 2533, Sereď, IČO: 36087793, obaja zastúpení: VIA LEGE, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Veterná 1093, Pata, IČO: 36866415, v mene ktorej koná JUDr. Monika Čambáliková, konateľka a advokátka, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, IČO: 42181810, za účasti: I. Obec Dolná Streda, 925 63 Dolná Streda 650, IČO: 00611638, zastúpená Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47232765, konajúca prostredníctvom JUDr. Ivana Syrového, PhD., konateľ a advokát, II. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., so sídlom Radničné nám. 8, Banská Štiavnica, IČO: 36022047, III. A.. X. I., Y. XX, S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2913/2018-9.2 (1/2018 - rozkl.) zo dňa 15. marca 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/50/2018 - 584 zo dňa 07. marca 2019 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/ 50/2018 - 681 zo dňa 27. júla 2020 takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/50/2018 - 584 zo dňa 07. marca 2019 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/50/2018 - 681 zo dňa 27. júla 2020 zrušuje a vec vracia krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 6S/50/2018 - 584 zo dňa 07. marca 2019 Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) návrh žalobcov na prerušenie konania zamietol, podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z.z.

režime: - odobral podľa § 39 ods. 1 písm. c) zákona 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení účinnom od 1. 11. 2015 do 31. 8. 2018 (ďalej len „zákon o rybárstve“) Slovenskému rybárskemu zväzu - Rada, Žilina (ďalej aj „SRZ“) výkon rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche - rybárskom revíre č. 2-1550- 1-1 OR Dolnostredské, - vyradil podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve rybársky revír č. 2-1550-1-1 OR Dolnostredské z evidencie rybárskych revírov vedenej na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 39 písm. f) zákona o rybárstve, - pridelil podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve Obci Dolná Streda ostatnú vodnú plochu - OR Dolnostredské (16,65 ha), k. ú. B. S., okres M., na účely podnikania v osobitnom režime.

3. Za kľúčový označil krajský súd výklad § 34 ods. 1 zákona o rybárstve a uviedol, že pri súdnom prieskume súd vychádzal z účelu zákona o rybárstve a jeho štruktúry. V prvej časti zákona v § 4 zákona o rybárstve zákonodarca upravil výkon rybárskeho práva tak, že v prípade, ak sa jedná o vodný tok, ten bez ďalšieho pridelí SRZ a v prípade, ak sa jedná o ostatnú vodnú plochu - túto v zmysle § 4 ods. 8 písm. a), b) zákona o rybárstve pridelí na základe písomnej žiadosti, ktorá musí obsahovať zákonom stanovené podmienky vymedzené v § 4 ods. 9 zákona

vyrovnaní s doterajším užívateľom. 4. Krajský súd konštatoval, že žiadosť, ktorú si Obec Dolná Streda u žalovaného uplatnila podľa § 34 zákona o rybárstve, zákonodarca začlenil do časti podnikanie, čo sa odrazilo i v zákonných podmienkach - taxatívne vymedzených v § 34 ods. 3 uvedeného zákona.

Uvedené podľa krajského súdu opodstatňuje požiadavku, že v prípade, že ministerstvo žiadosti podľa § 34 uvedeného zákona vyhovie, je na ministerstve posúdiť, či finančné vyrovnanie s doterajším užívateľom je dôvodné, pričom posúdenie tejto otázky bude vždy individuálne od prípadu k prípadu, keď napr. môže nastať i extrémna situácia, že doterajší užívateľ ostatnej vodnej plochy túto zanedbal, nezabezpečoval výkon rybárskeho práva a pod., kedy pravdepodobne ministerstvo žiadosti o pridelenie ostatnej vodnej plochy do užívania podnikateľovi vyhovie, ale na finančné vyrovnanie s doterajším užívateľom nie je dôvod.

podmienok celkovej pohody rýb, tiež dohliada na prípadnú liečbu rýb, dozoruje celý chov rýb a spolupracuje s orgánmi štátnej správy pri zisťovaní príčin úhynu rýb prípadne znečistenia životného prostredia. Nakoľko splnenie zákonných podmienok [§ 34 ods. 3 písm. b) a písm. e) zákona o rybárstve] bolo preukázané jednou osobou, toto podľa správneho súdu s poukazom na zmysel a účel odborného vzdelania a veterinárneho dohľadu nepochybne atakuje konflikt

Uvedený názor podľa správneho súdu potvrdzuje aj Poverenie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Galanta špecifikované v odseku 71. tohto rozhodnutia, ktorá veterinárnym dohľadom nad prevádzkovaním rybníka poverila A.. X. I., ako úradného veterinárneho lekára, s tým, že odbornosť chovu bude vykonávať B. K., ktorý má absolvovaný kurz rybárskych hospodárov.

B. S., nachádzajúce sa pod rybárskym revírom „Rameno Dolná Streda č. 2-1550-1-1“, nie je vodným tokom podľa § 43 ods. 1 vodného zákona. Správny súd bol toho názoru, že žalovaný v súlade s výkonom dobrej verejnej správy, mal explicitne riešiť odbornú otázku ostatnej vodnej plochy, podľa § 43 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách, a to rozhodnutím príslušného orgánu vodnej správy, a nie vychádzať z rozhodnutia Okresného úradu Galanta z roku 2005 o tom, že OR Dolnostredské nie je vodným tokom. A ak aj žalovaný vychádzal z uvedeného rozhodnutia, v spojení s vyjadrením Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., zo dňa 26.04.2017, mal vo svojom rozhodnutí nepochybne v správnej úvahe uviesť, ako rozhodnutie o tom, že OR Dolnostredské nie je vodným tokom, má dopad na to, že OR Dolnostredské je ostatnou vodnou plochou, ktorú možno na základe žiadosti vyradiť a prideliť ju do užívania Obci Dolná Streda. Krajský súd konštatoval, že minimálne v tejto časti je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie.

napadnutom rozhodnutí s uvedenou námietkou nevysporiadal. 7. Krajský súd tiež konštatoval, že bola dôvodná námietka žalobcov, že Obec Dolná Streda nesplnila zákonnú podmienku § 34 ods. 3 písm. d) zákona o rybárstve, keď musela mať väčšinový podiel vlastníckeho alebo nájomného práva k pozemkom pod OR Dolnostredské, s dôrazom na neplatnosť Nájomnej zmluvy so SPF. Podľa krajského súdu je rozhodnutie v tejto časti je nedostatočne odôvodnené a bez správnej úvahy, keď vo vzťahu k 35 nájomným zmluvám žalovaný od Obce Dolná Streda akceptoval účel nájmu „podnikanie v osobitnom režime" a vo vzťahu k Nájomnej zmluve Obce Dolná Streda so SPF akceptoval účel nájmu „využitie na oddychovú zónu“ krajský súd zdôraznil, že oddychová zóna obce a podnikateľská aktivita obce sú zásadne odlišné účely využitia.

Správny súd zároveň zdôraznil, že žalovaný svoj úsudok k platnosti predmetnej nájomnej zmluvy mal dostatočným spôsobom, v logických súvislostiach so správnou úvahou, odôvodniť. Rovnako bolo potrebné osobitne, s odkazom na námietku žalobcu, vyhodnotiť Nájomnú zmluvu Obce Dolná Streda so SPF vo vzťahu k ostatným 35 nájomným zmluvám (pre rozdiel v účele nájmu), preto súd považuje posúdenie všetkých uvedených nájomných zmlúv za neproporcionálne.

10. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, že úspešným žalobcom priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Pribratí účastníci konania, ktorí boli na strane neúspešného žalovaného si žiadne trovy konania neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal.

11. Proti napadnutému rozsudku žalovaný v pozícii sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej uplatnil nasledovné dôvody kasačnej sťažnosti: krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (§ 440 ods. 1 písm. g), a f) SSP). Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd výrok, ktorým krajský súd zrušil druhostupňové rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, ako aj výrok napadnutého rozsudku, ktorým priznal žalobcom voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania a vec vrátil v tomto rozsahu krajskému súdu na ďalšie konanie.

Poukázal na to, že krajský súd uviedol, že vychádzal z účelu zákona - ktorý nešpecifikoval a zo štruktúry zákona - pričom uviedol len ustanovenie § 4 a § 34 zákona o rybárstve. Sťažovateľovi nebolo zrejmé, ako krajský súd dospel k záveru, že pridelenie ostatnej vodnej plochy žiadateľa za účelom podnikania má byť akousi sankciou pre doterajšieho užívateľa v prípade, ak tento ostatnú vodnú plochu zanedbal. Uviedol, že § 34 zákona o rybárstve upravuje podmienky, ktoré musia byť splnené, aby sťažovateľ mohol žiadateľovi prideliť ostatnú vodnú plochu, na ktorej doterajší užívateľ zle hospodáril, resp. zanedbal. Takýto výklad nemá podľa sťažovateľa v uvedenej právnej norme oporu a je v rozpore s účelom zákona o rybárstve vyjadrenom v dôvodovej správe - reagovať na prechod na podmienky trhového hospodárstva.

Práve týmto vlastníkom alebo nájomcom k väčšinovému podielu chcel podľa sťažovateľa zákonodarca umožniť, aby mohli mať predmetnú ostatnú plochu pridelenú na účely podnikania v osobitnom režime podľa § 34 zákona o rybárstve. Preto sa na pridelenie ostatnej polohy podľa § 34 zákona o rybárstve súhlas doterajšieho užívateľa nevyžaduje a ani zanedbanie ostatnej vodnej plochy z jeho strany.

14. Sťažovateľ tiež poukázal na praktické problémy pri vysporiadaní sa s doterajším užívateľom, nakoľko k uzatvoreniu dohody nemožno nikoho donútiť. Rovnako uviedol, že hoci medzi podmienkami podľa § 34 zákona o rybárstve absentuje dohoda o vyrovnaní s doterajším užívateľom, úmysel zákonodarcu v dôvodovej správe uvedený nie je. Ťažko si však podľa sťažovateľa možno predstaviť, že z absencie dohody o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom vyplýva, že podľa § 34 zákona o rybárstve je možné prideľovať ostatné vodné plochy žiadateľom iba za predpokladu, že sa doterajší užívateľ v rozpore so zákonom o rybárstve o ne nestará. V prípade nesplnenia zákonných povinností vyplývajúcich zo zákona o rybárstve môže byť užívateľ potrestaný za správny delikt podľa § 40 tohto zákona, a nie vyhovením žiadosti žiadateľa podľa § 34 zákona o rybárstve. K absencii dohody o vyrovnaní s doterajším užívateľom v konaní podľa § 34 zákona o rybárstve sťažovateľ dodal, že obsahom tohto konania je pridelenie ostatnej vodnej plochy, nie rýb na účely podnikania -

16. Sťažovateľ tiež namietal nesprávne právne posúdenie krajského súdu, v dôsledku ktorého dospel k záveru o konflikte záujmov v jednej osobe, ktorá zabezpečuje odborné vzdelanie so zameraním na chov rýb (§ 34 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona o rybárstve) a zároveň zabezpečujúcej veterinárny dohľad (§ 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve).

sťažovateľa ani z poverenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Galanta. 17. Nesprávne právne posúdenie sťažovateľ videl aj v konštatovaní krajského súdu, že žalovaný mal explicitne riešiť odbornú otázku ostatnej vodnej plochy, a nie vychádzať z rozhodnutia Okresného úradu Galanta z roku 2005. A ak aj žalovaný vychádzal z uvedeného rozhodnutia, mal vo svojom rozhodnutí nepochybne v správnej úvahe uviesť, aký má toto rozhodnutie dopad na to, že OR Dolnostredské je ostatnou vodnou plochou, ktorú možno na základe žiadosti vyradiť a prideliť ju do užívania. V tomto sťažovateľ videl zjavný rozpor, pretože správny súd na jednej strane uviedol, že žalovaný mal riešiť uvedenú právnu otázku podľa § 43 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a na druhej strane uviedol, že sa mal riadiť rozhodnutím príslušného orgánu vodnej správy, a nie vychádzať z rozhodnutia Okresného úradu Galanta z roku 2005. Sťažovateľovi nebolo zrejmé, ako mal podľa názoru krajského súdu riešiť odbornú otázku ostatnej vodnej plochy podľa § 43 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z.

Nakoľko táto otázka bola právoplatne príslušným správnym orgánom vyriešená tak, že sa nejedná o vodný tok, ale o útvar podzemnej vody (klasifikácia podľa zákona o vodách), neostal priestor na právnu úvahu sťažovateľa, ktorý ju na základe tohto rozhodnutia priradil pod vodné útvary uvedené v § 2 zákona o rybárstve. Z dôvodovej správy § 2 zákona o rybárstve vyplýva, že ostatnými vodnými plochami sú všetky vodné plochy, ktoré nie sú vodným tokom, rybníkom (ovládateľná vodná nádrž vybudovaná na chov rýb s možnosťou vykonávania pravidelných intenzifikačných a melioračných opatrení) rybnochovným zariadením (technologické zariadenie určené výhradne na chov rýb, ako sú liahne, kanály, žľaby, silá, sádky, klietky a podobné zariadenia) ani vodárenskou nádržou (vodná nádrž slúžiaca na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou).

Z uvedeného dôvodu považoval sťažovateľ za nesprávnu požiadavku krajského súdu, že mal „požiadať príslušnú štátnu vodnú správu o zaujatie aktuálneho stanoviska aj k týmto znaleckým posudkom a nie automaticky vychádzať z vyjadrenia Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., zo dňa 26.04.2017.“

21. V súvislosti s nesplnením zákonnej podmienky väčšinového alebo vlastníckeho práva k pozemkom pod OR Dolnostredské sťažovateľ poukázal na správnu úvahu uvedenú na str. 47 až 49 napadnutého rozhodnutia, z ktorej vyplýva, že by zmluvu so SPF za diskutabilnú považoval vtedy, ak by jej účelom bolo poľnohospodárske využitie pozemku.

22. Sťažovateľ sa rovnako ohradil voči interpretácii § 29 ods. 1 správneho poriadku správnym súdom. Uviedol, že toto je potrebné vykladať v súlade s § 40 správneho poriadku, ktorý uvádza, že si správny orgán môže o predbežnej otázke (súdne konanie o neplatnosti nájomnej zmluvy obce Dolná Streda a SPF vedené na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 25Cb/3/2017) urobiť úsudok sám, z výnimkou otázok uvedených v § 40 ods. 2 správneho poriadku.

Tiež poukázal na rozpory v záveroch krajského súdu, ktorý pri posúdení, či je OR Dolnostredské ostatná vodná plocha vytýka sťažovateľovi nedostatok správnej úvahy - hoci existovalo právoplatné rozhodnutie a na druhej strane mu vytýka, že nepočkal na právoplatné rozhodnutie súdu o predbežnej otázke. Zároveň poukázal na skutkový stav, že už v čase vydania rozhodnutia obec Dolná Streda disponovala podielom pozemkov pod OR Dolnostredské vo výške 78,59 percent, t.j. aj keby bola zmluva so SPF neplatná, v čase vydania druhostupňového rozhodnutia disponovala väčšinovým podielom pozemkov.

24. K dôvodu kasačnej sťažnosti podľa ust. § 440 ods. 1 písm. f) SSP sťažovateľ namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. V závere sťažovateľ poukázal na ďalšie procesné pochybenia krajského súdu, ktoré mali spočívať v nedostatočnom odôvodnení uznesenia č. k. 6S/50/2018-198 zo dňa 11.06.2018 o priznaní odkladného účinku správnej žalobe, ako aj nevysporiadanie sa s dvomi návrhmi sťažovateľa na zrušenie tohto uznesenia. 25. Žalobcovia vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 20.06.2019 navrhli kasačnú sťažnosť zamietnuť. Žalobcovia považujú výklad ustanovenia § 34 zákona o rybárstve krajského súdu za správny. To podľa nich potvrdzuje aj zohľadnenie § 44 ods. 2 zákona o rybárstve ako interporálneho ustanovenia. Na uvedené ustanovenie krajský súd v napadnutom rozsudku neprihliadol z dôvodu námietky sťažovateľa o porušení koncentračnej zásady. Účelom ustanovenia § 44 ods. 2 zákona o rybárstve je zachovanie prideleného rybárskeho práva na ostatných vodných plochách jednotlivým osobám podľa doterajších predpisov, ak si

Preto sa mal sťažovateľ v napadnutom a prvostupňovým rozhodnutím zaoberať, či neporušuje práva žalobcov. Uviedli, že sťažovateľ nesprávne interpretoval svoje právomoci v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR tak, že by nemohol rozšíriť minimálne podmienky určené v § 34 zákona o rybárstve, ktoré aspoň musí žiadateľ splniť, aby došlo k vyhoveniu jeho žiadosti, ktorej sťažovateľ môže a nemusí vyhovieť.

Pritom opomenul fakt, že ryby sú nevyhnutne spojené s vodou, a preto fakticky vždy prideľuje vodu aj s rybami, ktoré v nej sú. Rovnako sťažovateľ podľa žalobcov opomenul, že finančné vyrovnanie sa nevzťahuje len na ryby, ale aj všetky investície doterajšieho užívateľa. 27. Žalobcovia nesúhlasili, že účelom § 34 zákona o rybárstve je ochrana práva na podnikanie a ochrana práv vlastníka pozemkov pod vodou - účelom tohto zákona bol aj čl. 4 Ústavy SR. Podľa dôvodovej správy k uvedenému zákonu je dominantnou ochrana rýb a ostatých vodných organizmov, ich lov a zachovanie a zveľaďovanie existujúcich ekosystémov a genofondu

28. Správnosť napadnutého rozsudku vo vzťahu k OR Dolnostredské podľa žalobcov podčiarkuje fakt, že v čase vydávania napadnutých rozhodnutí (i) bola daná pochybnosť o tom, či ide o vodný tok alebo ostatnú vodnú plochu, (ii) OR Dolnostredské bolo súčasťou Chráneného vtáčieho územia Kráľová, (iii) prevažnú časť pozemkom mal žiadateľ len prenajatú od SPF- správcu pôdy neznámych vlastníkov a štátu, a to nie ako podnikateľ a podľa žalobcov neplatne, (iv) žiadateľ podnikateľskú činnosť reálne nevykonával.

31. Žalobcovia považovali argumentáciu sťažovateľa týkajúcu sa prípustnosti aj uvedenia iného účelu nájmu a prelínania postavenia obce ako subjektu verejnej správy a podnikateľa za zmätočnú a nesprávnu. Poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 1/2000 zo dňa 25.05.2000. Žalobcovia vyjadrili presvedčenie, že v danom prípade došlo k zjavnému zneužitiu postavenia obce ako subjektu verejnej správy, kedy táto uzavrela nájomnú zmluvu s účelom spočívajúcim v kompetenciách a postavení obce, ale ktorú v skutočnosti využila na podnikanie v osobitnom režime. Tým získala výrazné nižšie nájomné, a to na úkor ostatných porovnateľných podnikateľov, ako aj na úkor neznámych vlastníkov, ktorých pozemky SPF spravuje. Týmto mala podľa žalobcov obec zneužiť svoje postavenie a získať pre seba ako podnikateľa neoprávnenú výhodu. Otázku platnosti tejto zmluvy nemal podľa žalobcov sťažovateľ posúdiť sám, ale mal počkať na rozhodnutie príslušného súdu. Tiež námietky, že

32. K námietkam, že žalobcovia v rozklade, ale ani v správnej žalobe nenamietali arbitrárnosť prvého výroku žalobcovia uviedli, že napádali arbitrárnosť a nesplnenie zákonných podmienok všetkých troch výrokov (odoberá, vyraďuje, prideľuje). 33. Čo sa týka odôvodnenia napadnutého rozsudku, toto považovali žalobcovia za dostatočné a námietky k neodkladnému účinku správnej žaloby označili za neprípustné. 34. Ďalší účastník konania v 1. rade - Obec Dolná Streda vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhla kasačnej sťažnosti vyhovieť. Vyjadrila presvedčenie, že správny súd išiel nad rámec zákonných požiadaviek vyjadrených v § 34 zákona o rybárstve a že - už tak prísne podmienky - sprísnil svojim výkladom. K platnosti nájomnej zmluvy so SPF uviedol, že nebol dôvod na prerušenie konania na rozhodovanie o predbežnej otázke na civilnom súde, pretože aj v prípade neplatnosti zmluvy so SPF obec v čase vydania druhostupňového rozhodnutia disponovala nájomnou zmluvou so SVP š., t.j. disponoval nad 50 percent pozemkov.

35. Obec Dolná Streda zdôraznila, že zákon o rybárstve v § 34 ods. 3 písm. d) v spojení s § 4 ods. 8 písm. a) a b) požaduje výlučne preukázanie nájomného vzťahu na užívanie pozemku, bez definície účelu nájmu, preto výklad krajského súdu ide podľa nej nad rámec zákona.

W.. Obec Dolná Streda poukázala na to, že v súdnom spise sa nachádzajú dôkazy o tom, že tento znalec bol za svoj znalecký posudok riešený Ministerstvom spravodlivosti SR za iný správny delikt, pričom v súčasnosti je už v zmysle rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR č. 33863/2019/153 zo dňa 04.04.2019 zrejmé, že tento posudok trpí vadami nepreskúmateľnosti, za čo mu bola uložená pokuta 350 eur. Naproti tomu sťažovateľ disponoval množstvo dôkazov o tom, že OR Dolnostredské nie je vodný tok, a to vyjadrenie SVP š.p. a rozhodnutie Okresného úradu Galanta. Tiež poukázala na niektoré vyjadrenia žalobcov, v ktorých tiež uvádzajú, že sa jedná o ostatnú vodnú plochu.

Bol toho názoru, že ak by zákon o rybárstve kumuláciu týchto činností nepripúšťal, tak by to priamo uviedol v zákone. Napokon poukázal na to, že gestorom tohto zákona je sťažovateľ, ktorý by mal vedieť, čo týmto ustanovením chcel zákonodarca povedať. K uvedenému vyjadreniu predložil dve čestné vyhlásenia, že vykonáva odborný dozor, ako aj štátny veterinárny dohľad v zmysle § 10 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 4 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 39/2007 Z.z.“).

39. Prejednávaná vec bola dňa 18.07.2019 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 10S - sp. zn. 10Sžk/28/2019. Dňa 06.05.2020 bola vec vrátená bez rozhodnutia na odstránenie nedostatkov krajskému súdu. Dňa 30.09.2020 bola predmetná vec opätovne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená spisová značka 10Sžk/30/2020. S účinnosťou od 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2

30/2020. 40. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že dňa 23.11.2017 vydal sťažovateľ prvostupňové rozhodnutie, ktorým na základe žiadosti Obce Dolná Streda zo dňa 20.10.2016 o pridelenie ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime: - odobral podľa § 39 ods. 1 písm. c) zákona o rybárstve SRZ výkon rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche - rybárskom revíre č. 2-1550- 1-1 OR Dolnostredské, - vyradil podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve rybársky revír č. 2-1550-1-1 OR Dolnostredské z evidencie rybárskych revírov vedenej na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 39 písm. f) zákona o rybárstve, - pridelil podľa § 34 ods. 1 zákona o rybárstve Obci Dolná Streda ostatnú vodnú plochu - OR Dolnostredské (16,65 ha), k. ú. B. S., okres M., na účely podnikania v osobitnom režime. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha „Prehľad majetkovoprávneho vysporiadania (NZ) Obce Dolná Streda k pozemkom pod vodnou plochou OR Dolnostredské, k.ú. B. S.“.

K námietkam smerujúcim k tomu, že OR Dolnostredské je vodným tokom sťažovateľ v napadnutom rozhodnutí uviedol, v súlade s ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku zaslal na vyjadrenie účastníkom konania a dotknutým orgánom znalecký posudok č. 2/2017 z 15. mája 2017 a s predloženými vyjadreniami účastníkov konania sa následne ministerstvo riadne vysporiadalo v napadnutom rozhodnutí. Sťažovateľ zotrval na právnom názore, že napriek tomu, že žalobcovia nesúhlasia s posúdením predmetnej vodnej plochy OR Dolnostredské za ostatnú vodnú plochu a považujú predmetnú vodnú plochu za vodný tok, v súčasnosti vo vzťahu k predmetnej vodnej ploche je stále platné a právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Galanta, odboru štátnej vodnej správy a odpadového hospodárstva č. A 2005/ 00216-OÚŽP-629/05-OV zo dňa 20.04.2005, ktorým bolo určené, že predmetná vodná plocha je odkrytou podzemnou vodou, nie vodným tokom. Tiež uviedol, že Okresný úrad Galanta, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal dňa 20.02.2018 rozhodnutie č. OU-GA-

43. K námietkam spochybňujúcim nájomné a vlastnícke práva Obce Dolná Streda pod OR Dolnostredské sťažovateľ uviedol, že obec Dolná Streda zaslala 35 nájomných zmlúv doplnených požadovanými dodatkami, v predmete a účele nájmu s explicitným uvedením „pre podnikanie v osobitnom režime na ostatných vodných plochách”. K pripomienke SRZ, že Obec Dolná Streda nepredložila dodatok k nájomnej zmluve so SPF, ktorej predmetom je nepoľnohospodárske využitie pozemku na oddychovú zónu sťažovateľ uviedol, že tento účel považuje za adekvátny k plánovanému využitiu OR Dolnostredské obcou Dolná Streda. To odôvodnil tak, že „ryba pochádzajúca z hospodárskeho chovu rýb (akvakultúry), t.j. z činnosti na povolenie ktorej musí Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vydať Osvedčenie na výkon chovu rýb, sa považuje za produkt poľnohospodárskej - živočíšnej výroby.

K námietkam ohľadom údajného nedostatočného zdôvodnenia odňatia rybárskeho práva doterajšiemu užívateľovi sťažovateľ poukázal na filozofické východiská § 34 ods. 1 zákona o rybárstve, ktorým je umožniť podnikateľské aktivity na ostatných vodných plochách chovom a lovom rýb podľa prevádzkového poriadku. Sťažovateľ sa nestotožnil s tvrdením, že Obec Dolná Streda bude na predmetnej vodnej ploche vykonávať podnikateľskú činnosť za účelom tvorby zisku, na rozdiel žalobcov, ktorí uskutočňujú výkon rybárskeho práva v súlade so zákonom o rybárstve a vo verejnom záujme, čím malo dôjsť k neodôvodnenému a diskriminačnému uprednostneniu úzkej komunity určenej na územnom princípe pred širokou komunitou určenou na záujmovom princípe. Sťažovateľ dospel k záveru, že v danom prípade záujem na zachovaní výkonu rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche OR Dolnostredské pre žalobcov nemožno považovať za celospoločenský záujem vedúci k naplneniu potrieb verejnosti a k dosiahnutiu všeobecného blaha, ale ide len o partikulárny záujem SRZ ako dobrovoľného občianskeho združenia zriadeného v súlade so zákonom o združovaní občanov.

Za irelevantné považoval sťažovateľ poukázanie na väčší počet členov SRZ ako obyvateľov obce Dolná Streda, ako aj históriu SRZ. V tomto kontexte uviedol, že žalovaní nemajú monopol na lov rýb na ostatných vodných plochách. 45. Sťažovateľ v závere napadnutého rozhodnutia uviedol, že veterinárny dohľad a odborné vzdelanie nemusia zabezpečovať rozdielne osoby - zárukou odborného a nestranného vykonávania veterinárneho dohľadu ako aj odborného dohľadu pri podnikaní v osobitnom režime na ostatnej vodnej ploche je dosiahnuté vzdelanie MVDr.

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

47. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

g) vodárenská nádrž je vodná nádrž slúžiaca na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, h) ostatné vodné plochy sú štrkoviská, prepadliny, pieskovne, hliniská, rašeliniská, vodné nádrže lokálneho významu v parkoch, sadoch, viniciach, chmeľniciach, záhradách a vo zverniciach, požiarne a priemyselné nádrže s možnosťou rybárskeho využitia a vo zverniciach, požiarne a priemyselné nádrže s možnosťou rybárskeho využitia.

50. Podľa § 34 ods. 1-3 zákona o rybárstve, z rybárskych revírov na ostatných vodných plochách môže ministerstvo na základe žiadosti vyradiť ostatnú vodnú plochu a prideliť ju do užívania podnikateľovi na účely podnikania v osobitnom režime; tento podnikateľ musí preukázať odborné vzdelanie podľa § 31 ods. 4; také pridelenie nie je možné, ak je ostatná vodná plocha vyhlásená za chránenú rybársku oblasť. (2) Pod užívaním ostatnej vodnej plochy v osobitnom režime sa rozumie poskytovanie možnosti iným osobám za odplatu loviť ryby a ulovené ryby si ponechať podľa prevádzkového poriadku podnikateľa.

osoby, c) identifikačné údaje o vodnej ploche, d) výpis z listu vlastníctva podľa § 4 ods. 8 písm. a) alebo výpis z listu vlastníctva a nájomnú zmluvu podľa § 4 ods. 8 písm. b), e) potvrdenie o zabezpečení veterinárneho dohľadu, f) prevádzkový poriadok.

53. Podľa § 40 ods. 1-2 správneho poriadku, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. (2) Správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.

2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

Z absencie podmienky - dohody o vyrovnaní s doterajším užívateľom - v ustanovení § 34 zákona o rybárstve nemožno vyvodiť záver, že podľa § 34 zákona o rybárstve je možné prideľovať ostatné vodné plochy žiadateľom iba za predpokladu, že sa doterajší užívateľ v rozpore so zákonom o rybárstve o ne nestará.

57. Z gramatického výkladu predmetného ustanovenia vyplýva, že v prípade splnenia taxatívnych podmienok uvedených v § 34 ods 1-3 zákona o rybárstve môže ministerstvo vyradiť ostatnú vodnú plochu a prideliť ju do užívania podnikateľovi na účely podnikania v osobitnom režime. Táto dispozitívna formulácia (môže vyradiť) dáva sťažovateľovi istú mieru pre uplatnenie správnej úvahy, avšak ani z tohto nie je možné vyvodiť, že zákon správnemu orgánu stanovoval ako podmienku skúmať, či doterajší užívateľ využíval ostatnú vodnú plochu riadne alebo nie.

podnikateľa. Pôjde o tzv. komerčný rybolov v rámci agroturistiky, ale aj iných aktivít, pri ktorom umožní podnikateľ záujemcom lov rýb v ním užívanej vode. Takéto vody vyradí ministerstvo z oficiálnej evidencie rybárskych revírov a pridelí ju do užívania podnikateľovi. Nepôjde o výkon rybárskeho práva, ale o typickú podnikateľskú činnosť upravenú obchodným zákonníkom, živnostenským zákonom a pod. Vzhľadom na charakter podnikania sa priamo zákonom umožňuje takémuto podnikateľovi podnikať v osobitnom režime, ktorý spočíva v tom, že ustanovenia tohto zákona týkajúce sa výkonu rybárskeho práva sa na neho nevzťahujú. Ide napr. o režim lovu rýb v rybárskych revíroch, ochrana rýb.“

60. Pokiaľ žalobcovia vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti boli toho názoru, že z ustanovenia § 44 ods. 2 zákona o rybárstve, ktoré uvádza, že pridelenie rybárskeho práva na ostatných vodných plochách jednotlivým osobám podľa doterajších predpisov ostáva naďalej v platnosti, ak si vlastník neuplatní právo podľa tohto zákona (§ 4 ods. 8 a 9), vylučuje odňatie rybárskeho práva podľa § 34 zákona o rybárstve, táto argumentácia nie je v súlade so základnými interpretačnými princípmi. Obe normy § 34, ako aj § 44 ods. 2 boli prijaté do zákona o rybárstve súčasne, preto žiadna z nich nie je lex posterior, pričom je zrejmé, že § 34 je lex specialis vo vzťahu k § 4 ods. 8 a 9 predmetného zákona, pričom v dôvodovej správe je explicitne uvedené, že pri užívaní ostatnej vodnej plochy v osobitnom režime „nepôjde o výkon rybárskeho práva“. Tomu tiež zodpovedá formulácia § 34 ods. 2 zákona o rybárstve, že pod užívaním ostatnej vodnej plochy v osobitnom režime sa rozumie poskytovanie možnosti iným osobám za odplatu loviť ryby a ulovené ryby si ponechať podľa prevádzkového poriadku podnikateľa.

62. V predmetnej veci bola podstatná otázka posúdenia, či je daný konflikt záujmov, teda či zo zákona o rybárstve, prípadne iných súvisiacich právnych predpisov vyplýva, že činnosť poverenej osoby žiadateľa s odborným vzdelaním a činnosť veterinárneho dohľadu nemôže vykonávať tá istá osoba.

nešpecifikuje. Rovnako je nesporné, že explicitne zákon nepripúšťa ani nezakazuje kumuláciu týchto činností v jednej osobe. Z tohto dôvodu je potrebné skúmať podstatu inštitútu veterinárneho dohľadu pre účely predmetného ustanovenia. Zo skutočnosti, že veterinárny dohľad je stanovovaný rozhodnutím príslušnej veterinárnej a potravinovej správy vyplýva, verejnoprávny prvok tohto dohľadu, pričom MVDr. X. I. bol určený na vykonávanie veterinárneho dohľadu § 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve ako úradný veterinárny lekár. Nejedná o teda výlučne vlastný (vnútorný) mechanizmus dohľadu podnikateľa.

Hoci zákon je v tomto ohľade veľmi stručný, z pojmu „dohľad“ ako činnosti uvedenej § 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve vyplýva, že sa jedná o porovnávanie skutočného a požadovaného stavu a v prípade zistenia nesúladov aplikácie nápravných a sankčných prostriedkov orgánom- resp. úradne poverenou osobou voči jemu nepodriadeným subjektom. Uvedené svedčí v prospech výkladu, že nie je možné vykonávať zároveň činnosť poverenej osoby podnikateľa s odborným vzdelaním a osoby zabezpečujúcej veterinárny dohľad.

66. V zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 39/2007 Z.z. súkromný veterinárny lekár môže po splnení zákonom stanovených podmienok (menovanie, kvalifikácia a uzatvorenie zmluvy) vykonávať štátne veterinárne činnosti. Ustanovenie § 10 ods. 4 druhá veta zákona č. 39/2007 Z.z. určuje limity - kedy súkromný veterinárny lekár nemôže vykonávať štátne veterinárne činnosti.

c) je konateľom, spoločníkom, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom predstavenstva alebo dozornej rady právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť v predmete podnikania podľa písmen a), b) a d), d)vykonáva zárobkovú alebo podnikateľskú činnosť v súvislosti s veľkodistribúciou veterinárnych liekov alebo s prípravou medikovaných krmív a ich uvádzaním na trh.

dohľad.

Rovnako nezávislosť dohľadu nevyplýva z noriem ústavného práva a hoci teória správneho práva kladie isté požiadavky na nezávislosť verejnoprávneho dohľadu vo všeobecnosti, veterinárnemu dohľadu nevenovala osobitnú pozornosť.

Inak povedané, zo samotného pojmu „dohľad“ ako činnosti uvedenej § 34 ods. 3 písm. e) zákona o rybárstve síce vyplýva, že sa jedná o porovnávanie skutočného a požadovaného stavu, avšak rešpektujúc osobitnú povahu veterinárneho dohľadu možno akceptovať kumuláciu s výkonom odborných činností za žiadateľa v zmysle § 34 ods. 1 a ods. 3 písm. b).

To však nie je možné vykladať tak, že správny orgán je povinný konanie prerušiť, ak v konaní existuje predbežná otázka, o ktorej si správny orgán je oprávnený urobiť úsudok sám - a ten si aj urobí. V prípade, že o prejudiciálnej otázke nie je právoplatne rozhodnuté, je správny orgán oprávnený - s výnimkou otázok upravených v § 40 ods. 2 správneho poriadku - urobiť si o predbežnej otázke úsudok sám, a to v záujme rýchlosti konania. Správny orgán je povinný sa predbežnou otázkou zaoberať a buď si o nej urobiť úsudok sám alebo dať podnet príslušnému orgánu, aby o nej rozhodol. Úsudok správneho orgánu o predbežnej otázke, správny orgán uvedie v odôvodnení rozhodnutia, vrátane odôvodnenia skutočností, z ktorých pri posúdení prejudiciálnej otázky vychádzal. Naopak, za predpokladu, že bolo o predbežnej otázke právoplatne rozhodnuté príslušným orgánom verejnej moci, je správny orgán takýmto rozhodnutím viazaný, pričom platí zákonná prezumpcia správnosti rozhodnutí.

nádržou. Inak povedané, vodné plochy nespĺňajúce kritériá definované § 2 ods. 2 písm. c/ - g/ zákona o rybárstve, predstavujú na účely tohto zákona tzv. ostatné vodné plochy (§ 2 ods. 2 písm. h/) so širokým záberom ich využitia. Práve ostatné vodné plochy je v zmysle zákona o rybárstve možné využívať na podnikateľské účely, najmä na potreby agroturistiky a komerčného lovu rýb. Sťažovateľ sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal so znaleckým posudkom o povahe OR Dolnostredské, rovnako vec správne právne posúdil, keď sa riadil rozhodnutím Okresného úradu Galanta z roku 2005, zároveň vychádzal z vyjadrenia Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., zo dňa 26.04.2017 a v napadnutom rozhodnutí odkázal aj na rozhodnutie Okresného úradu Galanta, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-GA-OSZP-2018/000983/OV/SV, OU-GA-OSZP-2017/005030/OV/SV zo dňa 20.02.2018, v zmysle ktorého sa v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

73. Kasačný súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku sťažovateľa, že tento správne posúdil a dostatočne odôvodnil skutočnosti týkajúce sa namietaného účelu nájmu, ako aj posúdenia predbežnej otázky ohľadom platnosti nájomnej zmluvy so SPF. Sťažovateľ sa rovnako na str. 47 až 49 napadnutého rozhodnutia podrobne venoval námietkam ohľadom splnenia podmienky disponovania s väčšinovým podielom pozemkov pod OR Dolnostredské. Z jednotlivých účelov

74. Otázka, či nájomná zmluva je platná, je typickou prejudiciálnou otázkou, o ktorej je správny orgán oprávnený urobiť si úsudok sám, pokiaľ vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté. Ak by následne príslušný orgán o predbežnej otázke rozhodol inak, ako si urobil úsudok správny orgán, je to dôvod na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia aj prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov. Z uvedeného dôvodu nebolo správne právne posúdenie krajského súdu o tom, že sťažovateľ mal povinnosť prerušiť za týmto účelom správne konanie, nakoľko sa nejednalo o predbežnú otázku podľa § 40 ods. 2 správneho konania.

Jednotlivé ustanovenia Zákona o správnom konaní je preto vždy treba vykladať a aplikovať tak, aby bola táto aplikácia v súlade so základnými pravidlami konania. 75. Krajský súd teda vec nesprávne posúdil, keď konštatoval, že v predmetnej veci si sťažovateľ nebol oprávnený o otázke platnosti nájomnej zmluvy so SPF urobiť úsudok sám.

Hoci krajský súd konštatoval, že v napadnutom rozsudku absentuje odôvodnenie výroku o odobratí OR Dolnostredské žalobcovi 1, táto skutočnosť nezodpovedá realite, pretože sťažovateľ k tomu uviedol úvahy osobitne na str. 49 -52 napadnutého rozhodnutia, rovnako však treba akceptovať skutočnosť, že výrok o odobratí vodného toku nie je pre účely konania podľa § 34 zákona o rybárstve samostatne oddeliteľný (odoberá - vyraďuje - prideľuje) a je dôsledkom pridelenia ostatnej vodnej plochy na účely podnikania v osobitnom režime.

78. Pre úplnosť k dôvodu kasačnej sťažnosti podľa ust. § 440 ods. 1 písm. f) SSP a námietke k neodkladnému účinku správnej žaloby kasačný súd dodáva, že mu nie je známe, prečo sa správny súd napriek tomu, že sťažovateľ podal žiadosti o zrušenie odkladného účinku správnej žaloby, s týmito nijako nevysporiadal. Kasačný súd pripomína, že je povinnosťou súdu rozhodnúť o každom procesnom návrhu podanom účastníkom konania a najmä je jeho povinnosťou akýkoľvek svoj zvolený procesný postup odôvodniť.

80. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. 81. V ďalšom konaní krajský súd opätovne posúdi správnu žalobu v medziach žalobných námietok, pričom je viazaný právnym názorom kasačného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.