10Sžk/30/2021

1. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 11S/126/ 2019-139 zo dňa 4. novembra 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č.

2. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pokiaľ žalobca namietal, že ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného previedol vlastnícke právo k reklamnej stavbe na iný subjekt, žalobca v priebehu administratívneho žiadnym spôsobom neoznámil, ani nepreukázal, že reklamnú stavbu v priebehu konania predal. Správny súd bol zároveň toho názoru, že na základe predloženia vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 11.02.2019 ako prílohy k správnej žalobe zo dňa 26.09.2019 nemožno bez ďalšieho prijať záver o tom, že žalobca by nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby v predmetnej veci, preto žalobu neodmietol.

V podanej žalobe žalobca žiadnym spôsobom neoznačil (inú - pozn. kasačný súd) námietku zaujatosti, ktorú by podal v tejto veci proti zamestnancom stavebného úradu a žiadna takáto námietka sa v predloženom administratívnom spise ani nenachádza, pričom námietka zo dňa 20.09.2017 sa tohto konania z vyššie uvedených dôvodov netýka. S poukazom na uvedené, správny súd nezistil dôvod, aby sa žalovaný námietkou zaujatosti zamestnancov stavebného úradu osobitne zaoberal, nakoľko táto v administratívnom konaní vznesená nebola. Žalobca až v odvolaní zo dňa 06.02.2019 proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že vo veci konala pravdepodobne zamestnankyňa mesta Nitra, voči ktorej namietal zaujatosť vo všetkých veciach vedených na

4. K námietke, že nebol dostatočne zistený skutkový stav na posúdenie veci (t.j. že správne orgány nezisťovali stav a okolnosti súdneho konania začatého na základe žaloby, ktorú podalo mesto Nitra, rozhodnutie nereflektuje skutočnosť) krajský súd uviedol, že z predloženej nájomnej zmluvy v znení jej dodatkov vyplýva, že táto bola uzavretá na dobu určitú, a to do 31.12.2017. Žalobca ako nájomca užíval predmetný pozemok i po skončení platnosti nájomnej zmluvy, proti čomu podal prenajímateľ dňa 29.01.2018 na príslušnom okresnom súde žalobu (návrh) na vypratanie nehnuteľnosti podľa ust. § 676 ods. 2 zákona č. 40/1967

ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení (ďalej len „stavebný zákon“) iné právo, ktoré by ho oprávňovalo naďalej túto stavbu na predmetnom pozemku udržiavať a podať žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej

Krajský súd tiež uviedol, že správne orgány nie sú oprávnené vstupovať do postupov súdu pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby o vypratanie nehnuteľnosti a jej perfektnosti ako právneho úkonu, skúmať právomoc a príslušnosť súdu, resp. okruh účastníkov súdneho konania a možnosť úspešnosti žaloby.

5. K námietke, že správne orgány sa nepokúsili o dohodu medzi účastníkmi stavebného konania, a teda nepostupovali podľa ust. § 137 stavebného zákona, krajský súd uviedol, že v kontexte predmetnej veci stavebný úrad musel vydať procesné rozhodnutie o zastavení stavebného konania a v merite veci podanú žiadosť o zmenu doby trvania stavby ani neposudzoval, čo znamená, že sa nemohol zaoberať ani aplikáciou ust. § 137 stavebného

6. Správny súd napokon konštatoval, že žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby nebola úplná a žalobca ju nedoplnil ani na základe výzvy stavebného úradu, preto musel stavebný úrad pristúpiť k zastaveniu konania a nevydával oznámenie o začatí stavebného konania, pretože k tomuto úkonu stavebný úrad v zmysle ust. § 61 ods. 1 staveného zákona pristúpi až v prípade, ak je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Stavebný úrad si však splnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákon č. 71/167 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a to v oznámeniach zo dňa 27.02.2018 a 04.09.2018. Žalobca v podaní zo dňa 04.10.2018 požiadal o vyhotovenie kópie celého spisu, v čom mu bolo vyhovené a kópia administratívneho spisu bola doručená zástupkyni žalobcu dňa 14.12.2018. Až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vzniesol námietky a pripomienky k priebehu správneho konania a k podkladom rozhodnutia, pričom žalovaný sa s týmito v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal.

7. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/, h/ SSP, ktorou žiadal, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

Slovenskej republiky. Podľa názoru sťažovateľa, žalovaný neaplikáciou § 137 stavebného zákona totiž nahradil činnosť všeobecného súdu svojou činnosťou, a tak prejudikoval rozhodnutie civilného súdu v občianskoprávnej otázke (otázka existencie/zániku/obnovy nájmu). Ďalej namietal, že správne orgány neposudzovali ani to, že by tu otázka sporu o akejkoľvek občiansko-právnej námietke bola - a bez ohľadu na obsah spisu o takej otázke rozhodli, čo je zrejmé aj z ich odôvodnení. V tejto súvislosti uviedol, že správne orgány posudzovali aplikáciu § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo vo svojom dôsledku považoval krajský súd za správny postup.

Nemôžu byť potom podľa sťažovateľa správne úvahy krajského súdu o tom, že konanie nebolo začaté, pretože začaté muselo byť. Uvedené vyvodzoval z toho, že pre obsah žiadosti (ktorá v takom prípade musela byť úplná) bol oslovený ďalší účastník konania, ktorý namietal existenciu nájomného vzťahu z dôvodu podania žaloby. Iný výklad podľa sťažovateľa popiera systematiku procesu podľa stavebného zákona a umožňuje správnemu orgánu vykonávať ad hoc úkony bez splnenia podmienok zákona v snahe dosiahnuť určitý výsledok. Takýto postup podľa sťažovateľa potvrdzuje predpojatosť a nedostatku právomoci osôb, ktoré vystupovali za stavebný úrad v administratívnom konaní.

Skutočnosť, že sa podanie zo dňa 20.09.2017 nenachádzalo v administratívnom spise, je podľa názoru sťažovateľa problémom obsahu predloženého administratívneho spisu, keďže námietka smerovala proti všetkým konaniam, ktoré boli ku dňu podania vymenované demonštratívnym výpočtom. 11.

(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Zároveň namietal, že: - pokiaľ išlo o neakceptovanie námietky týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k reklamným stavbám, nie je mu zrejmé, akým spôsobom mal vrátiť napadnuté rozhodnutie žalovanému, čo konštatoval krajský súd. Ďalej namietal, že kúpna zmluva je zo dňa 11.02.2019, pričom odvolanie je zo dňa 06.02.2019, a preto kúpna zmluva bola pripojená až k žalobe, čo však podľa neho nič nemení na povinnosti správnych orgánov spoľahlivo zistiť skutkový stav; - z jeho námietky o organizačnom zaradení zamestnancov správneho orgánu mala byť vyvodená skutočnosť nielen o existencii predpojatosti, ale aj neoprávnenosti vykonávať akékoľvek úkony správneho orgánu prvého stupňa z dôvodu organizačného zaradenia na iný útvar obce, o čom mali správne orgány rozhodovať z úradnej povinnosti. Správny súd však podľa sťažovateľa k uvedenému nezaujal v podstate žiadne stanovisko.

III. Konanie pred kasačným súdom

Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom technickými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“), ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou sp. zn. 10Sžk/

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

17. Stavebný úrad dňa 15.01.2018 vyzval sťažovateľa na doplnenie žiadosti v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy, zároveň rozhodnutím zo dňa 15.01.2018 konanie prerušil. Sťažovateľ následne dňa 06.02.2018 predložil o. i. nájomnú zmluvu č.j. 19/2011 zo dňa 12.05.2011 v znení príslušných dodatkov, ktorými sa - o. i. - zmenila doba trvania zmluvy na dobu určitú do 31.12.2017. V podaní zo dňa 06.01.2018 sťažovateľ s poukazom na ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že nájomná zmluva sa zo zákona predlžuje do 31.12.2018. 18.

19. Stavebný úrad rozhodnutím č. 127/2018-007-Re dňa 23.03.2018, zastavil predmetné konanie podľa ust. § 60 ods. 2 písm. c/ stavebného zákona z dôvodu, že sťažovateľ nedoplnil žiadosť v určenej lehote. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie zo dňa 01.05.2018, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 18.07.2018 tak, že rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 23.03.2018 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

21. Stavebný úrad vydal dňa 21.12.2018 prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa ust. § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona zastavil konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby z dôvodu, že nájomná zmluva bola uzavretá do 31.12.2017 a stavebník nepreukázal iné právo k pozemku, na ktorom je umiestnená reklamná stavba.

k pozemku, čo znamená, že bol povinný zastaviť konanie v zmysle § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona.

23. Podľa § 60 ods. 2 stavebného zákona, napadnutého rozhodnutia stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník: a) nepredložil dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou, b) nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4, c) nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa odseku 1, d) neuviedol v určenej lehote predloženú dokumentáciu do súladu s podmienkami územného

25. Podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.

27. Podľa § 137 ods. 4 stavebného zákona, v konaní, pri ktorom stavebný úrad nariaďuje vo verejnom záujme opatrenia podľa tohto zákona, a ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, urobí si sám úsudok o námietke, pri ktorej nedošlo k dohode, a vo veci rozhodne.

dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. 30. Sťažovateľ v pomerne komplikovane zostavenej kasačnej sťažnosti uplatňuje niekoľko relatívne samostatných sťažnostných bodov, z ktorých však zároveň spoločne vyvodzuje aj porušenie svojho práva na spravodlivý proces. Vo výsledku však možno z obsahu kasačnej sťažnosti vyabstrahovať, že sťažovateľ vytýka správnemu súdu nesprávne závery v týchto otázkach: (i) či bola naplnená podmienka zastavenia konania podľa § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, ak stavebný úrad prihliadol na vyjadrenie ďalšieho účastníka, ktoré mu bolo doručené skôr ako uplatnil postup podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, (ii) nepoužitie § 137 stavebného zákona, hoci v konaní išlo o občianskoprávnu námietku ďalšieho účastníka, a (iii) nezohľadnenie toho, že na stavebnom úrade rozhodoval vylúčený zamestnanec správneho orgánu.

Z okolností prípadu je zrejmé, že nedošlo k obnoveniu nájmu, ako to tvrdí sťažovateľ, ktorý potom nepreukázal, že k pozemku, na ktorom má umiestnené dve reklamné stavby, má podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona iné právo, ktoré by ho oprávňovalo naďalej túto stavbu na predmetnom pozemku udržiavať a požiadať o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Sťažovateľ teda nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ktorú ani na výzvu stavebného úradu nedoplnil, a preto bol stavebný úrad povinný konanie zastaviť podľa § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona.

Tieto účinky má podanie aj vtedy, ak je neúplné a treba ho doplniť; ak by takýto návrh nemal účinky začatia konania, nebolo by možné žiadne konanie zastaviť, hoci to predpokladá § 30 ods. 1 písm. d) Spr. por. Vychádzajúc z cit. § 18 ods. 2 Spr. por. tak stavebné konanie začína dňom, kedy žiadosť o stavebné povolenie dôjde stavebnému úradu. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona má stavebný úrad upovedomiť ostatných účastníkov o začatí konania, toto upovedomenie však nemá konštitutívny, ale len deklaratórny účinok - len účastníka upovedomuje, že konanie sa už začalo v zmysle § 18 ods. 2 Spr. por. Účastníctvo v správnom konaní je podľa § 14 Spr. por. naviazané na existujúce konanie; osoba, ktorá spĺňa zákonné podmienky v okamihu začatia konania, sa stáva účastníkom už týmto okamihom a bez ohľadu na to, či o ňom bola upovedomená“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžk/17/2021 zo dňa 25.05.2022).

Ak stavebný úrad prihliadal na podanie ďalšieho účastníka, nemožno na tomto postupe vidieť nič nezákonného, preto je uvedená námietka sťažovateľa nedôvodná. 33. V súvislosti s aplikáciou § 137 SSP kasačný súd odkazuje na právne závery vyplývajúce z obdobnej veci rovnakých účastníkov konania najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sžk/ 17/2021 zo dňa 15.12.2021 (rozhodnutie o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/42/2019 zo dňa 9. septembra 2020), s ktorým sa kasačný súd stotožňuje a v súlade s § 464 ods. 1 SSP preberá relevantnú časť jeho odôvodnenia v doslovnom znení: „37.

38. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj predložený administratívny spis žalovaného a prvostupňového správneho orgánu konštatuje, že sa v plnej miere stotožňuje s odôvodnením kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu a na jeho odôvodnenie v plnom rozsahu odkazuje. Z uvedených dôvodov

39. Kasačný súd k aplikácii § 137 stavebného zákona uvádza, že v konaniach upravených v stavebnom zákone sa môžu vyskytnúť tzv. občianskoprávne a iné námietky, o ktorých prináleží rozhodovať súdu. Pôjde predovšetkým o námietky týkajúce sa vlastníckych a užívacích práv k pozemkom a stavbám. Cieľom tohto ustanovenia je o. i. chrániť vlastnícke a užívacie práva oprávnených subjektov - t.j. vlastníkov pozemkov a osôb, ktoré majú užívacie práva k týmto

Okrem uvedeného vlastník pozemku podal žalobu na vypratanie nehnuteľnosti v zmysle § 676 ods. 2 OZ, takže je zrejmé, že doba nájmu sa taktiež zo zákona nepredĺžila. 40. Pri aplikácii § 137 stavebného zákona stavebný úrad musí dôsledne vyhodnotiť charakter námietok, či ide skutočne o občianskoprávne námietky alebo námietky územno-technického, prípadne stavebnotechnického charakteru, ktoré sú upravené inými právnymi predpismi. Kasačný súd však zdôrazňuje, že nemožno akceptovať, aby akákoľvek otázka, ktorá môže mať presah do občianskoprávnej oblasti, a ktorú si účastník v konaní podľa stavebného práva uplatní, automaticky a bez prihliadnutia na jej obsah zakladala zákonný dôvod na postup podľa § 137 stavebného zákona. Obsahom námietky žalobcu, ktorá mala občianskoprávny presah nebolo domáhanie sa ochrany vlastníctva, ale namietané predĺženie doby nájmu, čo však, ako správne konštatoval aj krajský súd v napadnutom rozsudku nemalo oporu v zákone a teda kasačný súd s ohľadom na skutkové okolnosti uvedené nepovažuje za tzv. predbežnú otázku, pri ktorej by bolo potrebné aplikovať § 137 stavebného zákona. Kasačný súd v tejto

Keďže v tomto prípade však podľa kasačného súdu ani nejde o predbežnú otázku, tak ani jej prípadný občianskoprávny presah z nej nečiní občianskoprávnu námietku resp. inú námietku, pri ktorej by mali príslušné správne orgány postupovať podľa § 137 stavebného zákona.

41. Námietku žalobcu o zmätočnom a nejasnom odôvodnení rozhodnutia krajského súdu kasačný súd považuje za nedôvodnú, keďže krajský súd, aj s odvolaním sa na skutkové zistenia dostatočne ozrejmil právne závery, aj spolu s citáciou relevantných právnych predpisov.

34. V obdobnej právnej veci sťažovateľa rozhodoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), ktorý uznesením zo dňa 29.06.2021 sp. zn. II. ÚS 347/2021-13 odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa, ktorý namietal porušenie princípu rovnosti, nepreskúmateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a skutočnosť, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je pre adresáta pochopiteľné. Ústavný súd mal v danom prípade za to, že otázky týkajúce sa § 137 stavebného zákona zodpovedal správny súd aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vyčerpávajúcim a ústavne udržateľným spôsobom. Sťažovateľ mal uzavretú nájomnú zmluvu s Mestom Nitra na dobu určitú, sťažovateľ bol vopred písomne upozornený, že nebude možné predĺžiť nájomnú zmluvu, a napokon sťažovateľ nepredložil žiadny dôkaz o inom práve k pozemku. Navyše z ústavnej sťažnosti, ako ani z obsahu rozhodnutí k nej priložených nevyplývalo, akým relevantným spôsobom sťažovateľ požadoval trvanie, či už nájomnej zmluvy, alebo iné právo k pozemku.

35. S poukazom na uvedené Najvyšší správny súd uzatvára, že rozsudok krajského súdu je zrozumiteľný, dostatočný a v súlade so zákonom, pričom k rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 8Sžk/45/2020 zo dňa 08.12.2020, ako aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 8Sžk/31/2021 zo dňa 16.12.2021 a sp. zn. 1Sžk/55/2020 zo dňa 15.12.2021.

V správnej žalobe potom sťažovateľ zopakoval, že dňa 20.09.2017 takúto námietku vzniesol a stavebnému úradu mala byť známa z úradnej povinnosti. Zároveň tvrdil, že súčasťou administratívneho spisu mali byť písomnosti, podklady, a to jeho list zo dňa 20.09.2017 a listy Mesta Nitra zo dňa 04.07.217 a 07.07.2017. Ani v odvolaní, ako ani v správnej žalobe sťažovateľ netvrdil, že námietka predpojatosti zo dňa 20.09.2017 mala byť súčasťou tohto spisu, no nebola. Až potom, čo správny súd vyjadril názor, že žalovaný sa predpojatosťou zaoberať nemusel, pretože námietka nebola uplatnená v tomto konkrétnom konaní, začal sťažovateľ tvrdiť, že súčasťou spisu byť mala. Takáto námietka je však s ohľadom na ustanovenie § 439 ods. 3 písm. b) SSP („(3) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol) neprípustná. Čo sa týka právneho

F., ktorú mal už sťažovateľ skôr namietnuť totiž nie je ničím iným, iba odkazom na skorší úkon sťažovateľa, o ktorom však krajský súd správne ustálil, že sa nejedná o riadnu námietku zaujatosti (k tomu pozri bod 29 napadnutého rozsudku). Naviac, z materiálneho hľadiska nedá kasačnému súdu neuviesť, že i v samotnom odvolaní zo dňa 06.02.2019 sťažovateľ uvádza, že vo veci konala „pravdepodobne zamestnankyňa mesta O.. F. (značka Re).

37. Z uvedeného je potom zrejmé, že krajský súd sa riadne vysporiadal s tým, prečo sťažovateľ kvalifikovane v rámci správneho konania nenamietal zamestnancov stavebného úradu (body 26 až 28 napadnutého rozsudku). Na strane druhej, ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že uvedení zamestnanci (L.. V.. G. a O.. F.) nemali vo veci konať, a to z dôvodu, že nespĺňajú podmienku § 117 ods. 3 stavebného zákona ((„(3) Zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu, musí spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad. Získanie osobitného kvalifikačného predpokladu sa overuje skúškou. Obsah a rozsah odbornej prípravy a postup pri overovaní a osvedčovaní osobitného kvalifikačného predpokladu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.“), aj táto námietka je zjavne nedôvodná. Sťažovateľ totiž tvrdil, že L.. V.. G. a O.. F. konali v jeho veci, hoci neboli zamestnancami stavebného úradu. V prvom rade je potrebné uviesť, že sťažovateľ v žalobe žiadnym spôsobom nekonkretizoval, čo presne mali v rámci konania o zmene doby trvania

38. V tomto kontexte je primárne potrebné poukázať na to, že údajnú „neoprávnenosť“ konania O.. F. a L.. V.. G. (ako údajných zamestnancov stavebného úradu), resp. ich zaujatosť/ predpojatosť (v kontexte § 117 ods. 3 stavebného zákona) odvodzoval sťažovateľ v žalobe primárne od troch listov, ktoré priložil k žalobe. Jedná sa o listy, v ktorých primátor mesta Nitra upovedomuje ich adresátov o tom, že reklamné stavby, ktoré sa nachádzajú na ich parcelách, sú podľa relevantného územného plánu neprípustné. V hlavičke listov je ako odosielateľ uvedený subjekt: „Mesto Nitra, Mestský úrad v Nitre, útvar hlavného architekta, Referát urbanizmu a architektúry“ a ako vybavujúce osoby sú uvedené L.. V.. G. a O.. F..

Naopak, ako uvádza sám sťažovateľ - títo sú zamestnancami Útvaru hlavného architekta Mesta Nitra, nie stavebného úradu. 39. Ako je uvedené vyššie, ani zo správnej žaloby explicitne nevyplýva, v akom rozsahu mali uvedené osoby (O.. V.. G. a/alebo O.. F.) priamo participovať na konaní stavebného úradu, predmetom ktorého bola zmena doby trvania reklamnej stavby, ďalej či tieto osoby naozaj konali ako zamestnanci stavebného úradu (podľa § 117 ods. 3 stavebného zákona) v predmetnej veci alebo či „len“ vykonávali iné čiastkové úkony v rozsahu ich právomocí (k tomu pozri aj toto odôvodnenie vyššie). Za tohto stavu tak postup správneho súdu, ktorý sa k odkazu na ustanovenie § 117 ods. 3 stavebného zákona osobitne nevyjadril, nemožno považovať za takú nesprávnosť, ktorá by predstavovala porušenie práva sťažovateľa na spravodlivý proces, keďže a) je nesporné, že uvedení dvaja zamestnanci nie sú zamestnancami stavebného úradu, pričom sťažovateľ v žalobe, ako ani v kasačnej sťažnosti dostatočne neidentifikoval a nekonkretizoval, od čoho odvíja svoj záver, že tieto dve osoby, príp. niektorá

40. V zmysle ustálenej judikatúry, všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

Preto ak mal sťažovateľ za to, že z ním podanej žalobnej námietky mali byť vyvodené aj ďalšie skutočnosti, tieto mal v správnej žalobe dodatočne jasne uviesť. 41. Výkon správneho súdnictva je založený na návrhovej slobode účastníka (žalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae).

z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, v správnom súdnictve s odkazom na ustanovenie § 139 ods. 2 SSP. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu potom musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.

súd reagoval. 44. Pokiaľ sťažovateľ osobitne namietal nepreskúmateľnosť pri vysporiadaní sa s jeho námietkou ohľadom prevodu vlastníckeho práva po podanom odvolaní, kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa v bodoch 24 - 25 napadnutého rozsudku podrobne venoval otázkam z toho vyplývajúcim, pričom v súvislosti s uvedeným nedošlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces.

Rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/3/2011 sa týka odlišnej právnej otázky, t.j. vo svojej podstate sa netýka merita veci, pričom s námietkou ohľadom aplikácie § 137 stavebného zákona sa kasačný súd vysporiadal v bodoch 33 - 35 tohto rozsudku. Čo sa týka kritérií preskúmateľnosti a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 5Sži/1/2009, sp. zn. 1Sžo/23/2010, sp. zn. 1Sžd/12/2011), kasačný súd je toho názoru, že správny súd sa od uvedených rozhodnutí neodchýlil, keď dospel k záveru o preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

47. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal, žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona a ďalšiemu (pribratému) účastníkovi náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 169 SSP, keďže mu nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinnosti.

V Bratislave dňa 28. februára 2023