10Sžk/3/2020

1. Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) bola dňa 26. augusta 2015 doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. SU/CS 12073/2014/5/KOP-76 zo dňa 8. septembra 2014, ktorým bolo ďalšej účastníčke 1/ povolené obojstranné reklamné zariadenie typu „bigboard” v tvare V v blízkosti Ivánskej cesty - výjazd na letisko v Bratislave, pozemok parc. č. 15786/1, katastrálne územie A. F. Q..

4. Žalobkyňa - v procesnom postavení sťažovateľky (ďalej len ,,sťažovateľka“) podala proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie. Svoju kasačnú sťažnosť odôvodnila dôvodom podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 5. Sťažovateľka s odkazom na § 170 písm. c) SSP uvádza, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. SSP podľa názoru sťažovateľky upravuje neobmedzenú imunitu prokuratúry vo vzťahu k náhrade trov konania a v jej rámci osobitnú záujmovú zásadu, že žiaden z účastníkov konania pri žalobe prokurátora nemá nárok na náhrad trov konania. Prokurátorovi tak nemožno uložiť povinnosť ani v rámci zodpovednosti za procesný (ne)úspech alebo za zavinenie podľa § 167 ods. 1 a § 171 SSP. 6. Sťažovateľka na základe vyššie uvedeného spochybňuje argumentáciu správneho súdu o systematickom zaradení a prednosti § 169 a § 168 SSP pred § 170 SSP. Výklad správneho súdu by podľa názoru sťažovateľky znamenal, že ustanovenie § 170 písm. a) až d) SSP by boli de facto obsolétne, keďže § 168 a § 169 SSP bude vždy predchádzať ustanoveniu § 170 SSP. 7. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila ďalšia účastníčka 1/, ktorá akcentovala, že hoci sťažovateľka formulačne napáda celý rozsudok správneho súdu a navrhuje jeho zrušenie, materiálne jej argumentácia spochybňuje len napádaný IV. výrok rozsudku správneho súdu. Ďalšia účastníčka 1/ preto zastáva názor, že predmetom konania o kasačnej sťažnosti má byť len napádaný výrok, zostávajúca časť rozsudku správneho súdu je kasačnou sťažnosťou nenapadnutá. Otázku nároku na náhradu trov konania ponecháva sťažovateľka na posúdení kasačného súdu. 8. Žalovaná sa vo svojom podaní odmietla vyjadriť k tvrdeniam sťažovateľky o nezákonnosti napádaného výroku rozsudku správneho súdu. Žiadala však kasačný súd o potvrdenie rozsudku správneho súdu v časti zamietnutia žaloby (I. výrok) a v časti nepriznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanej (II. výrok). 9. Ďalší účastník 2/ sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV. Právne predpisy a právne závery kasačného súdu

14. Sťažovateľka svojou kasačnou sťažnosťou žiadala kasačný súd, aby posúdil či prokuratúre (v konaní začatom na základe žaloby prokurátora) možno na základe princípu procesného (ne)úspechu uložiť povinnosť nahradiť trovy konania ďalšieho účastníka konania podľa § 169 SSP. 15.

Právna úprava náhrady trov konania obsiahnutá v SSP je založená prevažne na princípe procesného úspechu (§ 167 až 169 SSP), kde nárok na náhradu vzniká procesne úspešnému účastníkovi konania (prípadne ďalším účastníkom konania) proti procesne neúspešnému účastníkovi konania.

17. Podľa § 170 písm. c) SSP: „Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak c) konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.“ 18. V rámci osobitnej záujmovej zásady právna úprava vylučuje nárok účastníkov konania na náhradu trov konania, ak bolo konanie začaté na základe žaloby prokurátora (§ 170 písm. c) SSP). Predmetná právna úprava má svoj pôvod v ústavnom a zákonnom vymedzení oprávnení a úloh prokuratúry, ktoré spočívajú v ochrane základných práv a zákonom chránených záujmov fyzických, právnických osôb a štátu (čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky).

postupu. Fyzické a právnické osoby dotknuté na právach spochybneným aktom žalovaného sa do súdneho konania dostávajú len z titulu svojho dotknutia na právach v postavení ďalších účastníkov konania (§ 32 ods. 3 SSP). Ide teda o osobitný typ vzájomného sporu orgánov štátu, pri ktorom sa zákonodarca rozhodol, že v takomto type sporu nebude dochádzať k uplatňovaniu inštitútu náhrady trov konania.

Z hľadiska zákonného pojmu „účastníci konania“ dáva kasačný súd do pozornosti, že tento má legálnu definíciu obsiahnutú v § 32 ods. 1 SSP. Podľa tohto ustanovenia sa za účastníkov konania považujú žalobca, žalovaný a aj ďalší účastníci konania, pokiaľ predmetný zákon neustanovuje inak. Preto ak § 170 písm. c) SSP vylučuje nárok všetkých účastníkov konania na náhradu trov konania pri konaní začatom na základe žaloby prokurátora, vylučuje aj nárok ďalších účastníkov konania na náhradu trov konania (§ 169 SSP).

Systematicky totiž § 170 SSP bude vždy nasledovať po § 167 až § 169 SSP a zásada úspechu bude teda umiestnená pred záujmovou zásadou obsiahnutou v § 170 SSP. Kasačný súd tiež dáva do pozornosti správneho súdu, že systematika SSP (ak už dôjde k uplatneniu tohto argumentu) je nastavená skôr opačne. Ustanovenia § 167 až § 169 SSP obsahujú všeobecnú úpravu náhrady trov konania na základe procesného úspechu, § 170 SSP obsahuje osobitnú úpravu záujmovej zásady, ktorá sa uplatní prednostne pred zásadou procesného úspechu a následne § 171 SSP upravuje tzv. „sankčnú náhradu trov konania“, ktorá predstavuje osobitnú úpravu tak k zásade úspechu (§ 167 až § 169 SSP) ako aj k osobitnej záujmovej zásade obsiahnutej v § 170 SSP. Táto systematická logika v rámci náhrady trov konania je zrejmá už zo skutočnosti, že § 171 ods. 1 SSP upravuje explicitne výnimku z pravidla obsiahnutého v § 170 písm. a) a b) SSP a § 171 ods. 2 SSP sa uplatní bez ohľadu na procesný úspech účastníkov konania. 21. Kasačný súd videl snahu správneho súdu odbremeniť ďalšiu účastníčku konania 1/ od trov, ktoré jej vznikli v dôsledku povinností, ktoré jej uložil správny súd. Kasačný súd nespochybňuje ani skutočnosť, že neprimerané zaťaženie ďalšieho účastníka konania procesnými povinnosťami v konaní začatom z iniciatívy prokurátora bez možnosti ich náhrady v prípade jeho procesného úspechu (§ 170 písm. c) SSP) môže vyvolávať napätie s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Jasné znenie § 170 písm. c) SSP však má viesť správny súd prednostne k opatrnému a vopred uváženému postupu pri ukladaní procesných povinností ďalším účastníkom konania v súdnych konaniach začatých na základe žalôb prokurátora tak, aby nedošlo k ich neprimeranému zaťažovaniu. Správny súd by však nemal nedbalý či nevhodne zvolený procesný postup pri vedení správneho súdneho konania riešiť prelamovaním jasnej, určitej a zrozumiteľnej právnej úpravy. 22. Vyššie uvedené právne úvahy vedú kasačný súd k záveru, že napadnutý IV. výrok rozsudku správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ správny súd rozhodol o nároku ďalšej účastníčky 1/ na náhradu trov konania len s odkazom na § 169 SSP s tým, že tento sa prednostne uplatní pred § 170 písm. c) SSP. 23. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd v medziach kasačných námietok vymedzených sťažovateľkou zistil, že napadnutý IV. výrok rozsudku správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Preto kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý IV. výrok rozsudku správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 24. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu, v nadväznosti na závery kasačného súdu, opätovne posúdiť otázku nároku ďalšej účastníčky 1/ na náhradu trov konania, a to v intenciách § 170 písm. c) SSP, pričom svoje závery aj náležite odôvodní. Správny súd je pritom v ďalšom konaní viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu. 25. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.