10Sžk/33/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a z členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, Bratislava, proti sťažovateľovi (pôvodne žalovanému): Dopravný úrad, so sídlom Letisko M. R. Štefánika, Bratislava, za účasti: 1. VULM s.r.o., so sídlom Tuhovská 18, Bratislava, IČO: 50094602, 2. BENE Pharma s.r.o., so sídlom Jazdecká 1/A, Prešov, IČO: 36830208, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Andrej Mojžiš, s.r.o., so sídlom Gen. Svobodu 16, Pezinok, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 14746/2017/OLP-004 zo dňa 14. júla 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/207/2018-63 zo dňa 28. mája 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/207/2018-63 zo dňa 28. mája 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

Dopravného úradu č. 05721/2017/RL-006 zo dňa 14. marca 2017, ktorým tento rozhodol o prerušení konania. 3. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že rozhodnutie o prerušení správneho konania žalovaný vydal v konaní podľa zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (ďalej len „letecký zákon“), ktorý v § 55 ods. 1 ustanovuje, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak odseky 2 až 4 neustanovujú inak. Poukazujúc na výkladový slovník uviedol, že termín „na konanie podľa tohto zákona“ sa viaže k súhrnu všetkých úkonov správneho orgánu, súdu i zúčastnených strán, a to bez ohľadu na to, či ide o úkony hmotnoprávne alebo procesné. Dospel k záveru, že ak § 55 ods. 3 leteckého zákona ustanovuje, že proti rozhodnutiu Dopravného úradu podľa odseku 1 možno podať rozklad, potom proti rozhodnutiu Dopravného úradu o prerušení konania pod č. 05721/2017/ RL-006 zo dňa 14. marca 2017 je možné podať rozklad v súlade s § 55 ods. 3 leteckého zákona.

nebude konať. 4. Pokladal tiež za potrebné uviesť, že letecký zákon v § 55 ods. 3, ako osobitný právny predpis, rozšíril procesné oprávnenie účastníkov, podať rozklad aj proti procesným rozhodnutiam, ktoré sú vydané v konaní podľa § 55 ods. 1 leteckého zákona, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok. Konštatoval teda, že ak osobitný právny predpis pripúšťa možnosť podať opravný prostriedok aj proti procesnému rozhodnutiu o prerušení konania, ide o rozšírenie práv účastníka konania, čo nie je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Mal za to, že v zmysle uvedeného je žalovaný povinný takúto rozšírenú osobitnú právnu úpravu rešpektovať a o podaných rozkladoch rozhodnúť v súlade so správnym poriadkom. 5.

Verejná správa je odvodená z výkonu funkcií štátnych a samosprávnych orgánov, ktorými sa zabezpečujú rozhodnutia zákonodarných zborov, súdnej a výkonnej moci v rôznej štruktúre a na mnohých stupňoch. Inak povedané jej cieľom je správa vecí verejných, je vykonávaná vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju vykonávajú (orgány verejnej správy), ju realizujú ako právom uloženú povinnosť, a to z titulu svojho postavenia ako verejnoprávnych subjektov. Verejná správa má byť dobrou správou. Základným dokumentom, ktorý sa venuje dobrej správe je odporúčanie CM/Rec (2007) Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe (ďalej len „Odporúčanie“). Odporúčanie obsahuje niekoľko základných princípov, ktorými by sa mal riadiť každý orgán verejnej správy vo vzťahu k

Právo nikdy nemôže byť hodnotovo neutrálne. Neexistuje samo pre seba, ale preto, aby chránilo konkrétne hodnoty tým, že im dá formu právnej normy. 6. Rovnako tak vyslovil, že v danom prípade sa správnemu súdu napadnuté opatrenie javilo v nesúlade s princípom proporcionality a princípom právnej istoty. Princíp proporcionality tiež možno odvodiť z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čiastočne je vyjadrený aj v čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Zmyslom tohto princípu je napomáhať hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami. Mal za to, že preskúmavaná vec je nepochybne prípadom, keď dochádza k stretu verejného záujmu, ktorým bude riadne dodržanie zákona pri rozhodnutí o prerušení konania a následného rozhodnutia o podaných rozkladoch ako súkromného záujmu účastníkov administratívneho správneho konania. Čo sa týka princípu právnej istoty, tento je tiež odvodený z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, z tohto možno odvodiť požiadavku na jasnosť, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť právnych noriem, predvídateľnosť postupu orgánu verejnej moci. Judikatúra Najvyššieho súdu

7. Zároveň poukázal aj na princíp zákonnosti (legality), ktorý svojim významom presahuje rámec správneho práva a predstavuje základný princíp verejnej správy v celoeurópskom meradle. Princíp viazanosti verejnej správy zákonmi je považovaný za jeden zo základných princípov európskeho správneho práva a tzv. dobrej správy. Princíp zákonnosti je teda všeobecným ústavným princípom, ktorý sa prejavuje v hmotnoprávnej aj v procesnoprávnej sfére. Vyplýva z neho, že verejnú moc možno vykonávať iba v prípadoch, medziach a spôsobmi, ktoré ustanoví zákon. Zákonom ustanovený spôsob výkonu verejnej moci v užšom hmotnoprávnom zmysle predstavuje „formu“ a postup pri výkone verejnej moci je „procesom“.

Tento systém zabezpečuje, aby sa predchádzalo porušeniu práva, či ohrozeniu zákonnosti. 8. Napokon dal do pozornosti vo vzťahu k § 55 ods. 1 leteckého zákona, prepojenie § 29 ods. 3 správneho poriadku s § 55 ods. 3 leteckého zákona v tom kontexte, že ak podľa § 55 ods. 3 leteckého zákona, proti rozhodnutiu Dopravného úradu podľa § 55 ods. 1 leteckého zákona možno podať rozklad, z uvedeného vyplýva, že rozklad možno podať proti všetkým rozhodnutiam, teda aj proti rozhodnutiu o prerušení konania vydanému podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku. Dodal, že vylúčenie aplikácie § 29 ods. 3 správneho poriadku je ustanovené v § 55 ods. 1 leteckého zákona, podľa ktorého správny poriadok sa neaplikuje, ak odseky 2 až 4 leteckého zákona neustanovujú inak.

II.

12. Namietal, že porušenie práva na spravodlivý proces spočívalo v pochybení krajského súdu, ktorý v prejednávanej veci nekonal s účastníkom konania Bazcom, a.s., Opletalova 1015/ 55, Nové Město (Praha 1), 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 273 97050, zastúpeného v správnom konaní spoločnosťou BBH advokátska kancelária, s.r.o., Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 36713066. Uviedol, že z predloženého administratívneho spisu celkom jednoznačne vyplýva, že s uvedenou osobou ako s účastníkom konania konal žalovaný, ako aj to, že rozhodnutie krajského súdu vo veci žaloby podanej prokuratúrou má priamy dosah na práva tohto opomenutého účastníka konania. Ďalej uviedol, že opomenutý účastník konania sa k viacerým argumentom žalobcu i ostatných účastníkov konania vyjadroval už v konaní žalovaného o podanom proteste prokurátora, ale i skôr. Jeho vyjadrenia sa však nedostali do pozornosti krajského súdu, čo vyplýva z toho, že krajský súd v napadnutom rozsudku len okrajovo spomenul samotnú existenciu rozhodnutia žalovaného o podanom proteste prokurátora, pričom opomenutého účastníka konania ani nespomenul.

Mal za to, že vo veci nebola spornou otázka, či rozhodnutie o prerušení konania je alebo nie je súčasťou konania podľa leteckého zákona. Zdôraznil, že úlohou krajského súdu vo veci bolo zamerať sa na otázku výkladu ustanovenia § 55 ods. 3 leteckého zákona, pričom tento opomenul prihliadnuť na skutočnosť, že cit. ustanovenie sa vzťahuje výlučne na hmotnoprávne rozhodnutia vydávané žalovaným podľa leteckého zákona, a súčasne správneho poriadku. 14. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 55 ods. 3 leteckého zákona je potrebné vykladať tak, že na konanie podľa leteckého zákona sa vzťahuje správny poriadok, a to okrem prípadu, keď proti rozhodnutiu žalovaného podľa leteckého zákona a správneho poriadku sa podáva rozklad a nie odvolanie, pričom o rozklade proti rozhodnutiu žalovaného vydanému podľa leteckého zákona a správneho poriadku rozhoduje predseda Dopravného úradu, a to na základe návrhu ním zriadenej osobitnej komisie, teda nie Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Súčasne uviedol, že proti rozhodnutiu žalovaného o prerušení konania, síce sa týkajúceho

Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 18. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 19. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 20. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorý v článku XX novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že zákonodarca vo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré aj dokončí. 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 25. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 26. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil opatrenie žalovaného č. 14746/ 2017/OLP-004 zo dňa 14. júla 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Preskúmavaným opatrením žalovaný vyhodnotil ako neprípustné rozklady podané účastníkmi konania 1. a 2. proti rozhodnutiu Dopravného úradu č. 05721/2017/RL-006 zo dňa 14. marca 2017, ktorým tento rozhodol o prerušení konania.

28. Spornou otázkou v danom prípade je, či krajský súd správne posúdil prípustnosť podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu o prerušení správneho konania podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku v konaní podľa leteckého zákona.

30. Kasačný súd sa však nestotožnil s vyššie uvedeným záverom krajského súdu. Preto vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 29 ods. 3 správneho poriadku považuje za potrebné dať do pozornosti vo vzťahu k inštitútu prerušenia konania, že k prerušeniu správneho konania nedochádza priamo zo zákona, ale predpokladá sa forma procesného rozhodnutia správneho orgánu. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie a takéto rozhodnutie nepodlieha preskúmaniu súdom. Osobitné právne predpisy výnimočne pripúšťajú opravný prostriedok aj proti rozhodnutiu o prerušení konania.

Rozdielnu situáciu predpokladá jedine v prípade odlišnej úpravy vyplývajúcej z jeho odsekov 2 až 4. Ustanovenie § 55 ods. 2 leteckého zákona obsahuje taxatívny výpočet jednotlivých typov konaní podľa leteckého zákona, na ktoré sa správny poriadok nevzťahuje. A napokon ustanovenie § 55 ods. 4 cit. zákona sa venuje úprave odkladného účinku opravných prostriedkov proti rozhodnutiam orgánov štátnej správy, ktorými sa v záujme bezpečnosti zrušuje, odníma alebo obmedzuje platnosť dokladov. 32.

teda vychádzať z dikcie jeho ustanovenia § 29 ods. 3, v zmysle ktorého podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o prerušení správneho konania nie je prípustné. 33. Kasačný súd preto konštatuje, že žalovaný nepochybil, keď preskúmavaným opatrením č. 15721/2017/RL-006 zo dňa 14. júla 2017 vyhodnotil rozklady účastníkov konania 1. a 2. ako neprípustné. Rovnako tak postupoval v súlade so zákonom pri poučení prvostupňového správneho rozhodnutia č. 05721/2017/RL-006 zo dňa 14. marca 2017, v ktorom účastníkov konania správne poučil o neprípustnosti opravného prostriedku voči predmetnému rozhodnutiu. 34.

letectve. 35. Rovnako tak kasačný súd považuje za potrebné vysloviť, že neobstojí ani záver správneho súdu, ktorý konštatoval, že preskúmavané opatrenie žalovaného trpí vadami, spočívajúcimi v nesprávnom poučení, z ktorých je možné vyvodiť, že preskúmavané opatrenie je nezákonné. Uvedené je totiž v rozpore s ustanovením § 54 ods. 3 správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia. Zákonodarca teda v cit. zákonnom ustanovení dáva odpoveď na otázku, aký následok spôsobuje nesprávne, resp. absentujúce poučenie správneho rozhodnutia, pričom z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tento nespočíva v nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Následok nezákonnosti správneho rozhodnutia, smerujúci k jeho následnému zrušeniu, je možné konštatovať len zo zákonných dôvodov. Taxatívny výpočet dôvodov, prítomnosť ktorých zakladá nezákonnosť administratívneho

36. Preto kasačný súd dospel k záveru, že dôvodnou je aj kasačná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. 37. Kasačný súd sa ďalej zaoberal námietkou porušenia práva na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, ktoré pochybenie malo spočívať v postupe krajského súdu, ktorý opomenul dôsledne skúmať okruh účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 4 SSP účastníci podľa odseku 3 písm. a/ a b/ sa môžu svojho účastníctva v konaní pred správnym súdom výslovne vzdať ústne do zápisnice na pojednávaní alebo písomne s osvedčením pravosti podpisu alebo zaručeným elektronickým podpisom.

42. Najvyšší správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že v predmetnej veci bola dňa 23. januára 2017 žalovanému doručená žiadosť účastníka konania VULM s.r.o. o zmenu zápisu do registra lietadiel lietadla typu 390 (PREMIER IA), v.č. RB-149, poznávacej značky OM-TAA, pričom predmetom zmeny mala byť zmena vlastníka z účastníka 2. BENE Pharma s.r.o. (predtým VULM SK s.r.o.) na VULM s.r.o. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/4/2017-99 zo dňa 11. januára 2017 bolo rozhodnuté o zriadení záložného práva na vec vo vlastníctve BENE Pharma s.r.o., a to lietadla typu 390 (PREMIER IA), v.č. RB-149, poznávacej značky OM-TAA v prospech spoločnosti CREDIS INVEST ALFA, s.r.o., so sídlom Zámocká 30, Bratislava, IČO: 50032798.

Taktiež zo spisového materiálu vyplýva, že peňažná pohľadávka uplatnená v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 26Cb/4/2017 voči účastníkovi konania 2. BENE Pharma s.r.o. bola Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20. januára 2017 postúpená spoločnosťou CREDIS INVEST ALFA, s.r.o. ako postupcom na spoločnosť Bazcom, a.s., so sídlom Opletalova 1015/55, Nové Město (Praha 1), 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 273 97050 ako postupníka. Žalovaný vo veci konal a rozhodnutia doručoval aj účastníkovi konania Bazcom, a.s. Pokiaľ krajský súd túto skutočnosť opomenul a vec prejednal a následne rozhodol bez toho, aby túto osobu, ktorej svedčalo účastníctvo podľa § 32 ods. 3 písm. a/ SSP, pribral postupom podľa § 33 SSP do konania, procesne pochybil.

súdu. Preto tieto osoby musia mať možnosť byť účastníkom konania pred správnym súdom. 44. Po zabezpečení administratívneho spisu by mal správny súd predovšetkým verifikovať okruh účastníkov administratívneho konania a s týmito začať konať ako s ďalšími účastníkmi konania v zmysle § 32 ods. 3 písm. a/ SSP. V správnom súdnictve totiž platí, že okruh účastníkov konkrétneho konania je vopred normatívne daný, bez ohľadu na to, koho za účastníkov konania označí žalobca vo svojej žalobe.

46. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že z dôvodov procesnej ekonómie je vhodné, ak správny súd pred vydaním uznesenia o pribratí účastníkov do konania týchto najskôr poučí o možnosti vzdať sa svojho účastníctva predpísanou formou podľa § 32 ods. 4 SSP v lehote, ktorú im určí s tým, že v prípade márneho uplynutia lehoty budú pribratí do konania.

48. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 49. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu ustáliť okruh účastníkov konania v intenciách § 32 ods. 1 v spojení s § 32 ods. 3 písm. a/ SSP, teda pribrať do konania opomenutého účastníka administratívneho konania v zmysle § 33 SSP, a ďalej s ním konať, prejednať vec v medziach podanej žaloby, vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie dostatočne náležite a presvedčivo odôvodniť tak, aby bolo v súlade s ústavným právom účastníka konania na spravodlivé súdne konanie. Kasačný súd zároveň zdôrazňuje, že krajský súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).

51. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.