10Sžk/34/2020

1. Obec Klokočov (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „stavebný úrad“) vydala územné rozhodnutie pre navrhovateľa: Slovak Telekom, a.s. Bratislava, Bajkalská 28, Bratislava (ďalší účastník konania) sp. zn. Výst.879/2018/Ča zo dňa 18.10.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „územné rozhodnutie“) podľa § 39 zákona č. 50/1976 Zb. Z.

úz. N., tak ako je zakreslená v situačnom výkrese, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť uvedeného územného rozhodnutia. 2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2019/008223/Kod zo dňa 28. marca 2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) zmenil rozhodnutie stavebného úradu tak, že výrokovú časť tohto rozhodnutia v celom rozsahu nahradil novou výrokovou časťou, v ktorej povolil umiestnenie stavby a upravil podmienky jej umiestnenia tak, aby zodpovedala požiadavke zákonnosti najmä podľa ustanovenia § 39a ods. 1 a 2 stavebného zákona. Žalovaný svoje

Stavebný úrad túto námietku zamietol s poukazom na úpravu § 66 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej aj „zákon o elektronických komunikáciách) s odôvodnením, že miesto pre umiestnenie navrhovanej základňovej stanice nie je vybrané náhodne, ale tento výber vychádzal z existujúcej verejnej elektronickej komunikačnej siete a jej nové prvky sú preto situované v návrhu tak, aby boli optimálne z hľadiska šírenia príslušných signálov s prihliadnutím na členitosť terénu a počet potencionálnych užívateľov siete v danom území, ktoré má stanica pokrývať,

Takýto dôkaz nepredložil ani v územnom konaní a ani k podanému odvolaniu v rámci správneho konania. Pretože v priebehu konania a ani v rámci odvolacieho konania žalobca neuviedol spôsob, akým má pozemok parc. č. XXXXX . E KN, ku ktorému má spoluvlastnícky podiel l/10, doteraz nerušene užívať (obhospodarovať) a neuviedol ani žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by malo byť toto jeho doterajšie užívanie uskutočnením telekomunikačnej stavby sťažené alebo úplne zmarené v dôsledku „prístupovej cesty“, ktorá navyše ani nebola predmetom návrhu, žalovaný sa s touto jej odvolacou námietkou nemohol v súvislosti s posudzovaním primeranosti navrhovanej stavby (nevyhnutná miera a nevyhnutný rozsah) náležite

umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Skutočnosť, že zákonodarca v tomto ustanovení použil jednotné číslo vo vzťahu k stavebnému pozemku automaticky neznamená, že stavebným pozemkom sa rozumie jeden pozemok. K podpore svojej argumentácie odkázal aj na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 4 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. V dôsledku uvedeného stavebný úrad nepochybil, keď vo výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia označil ako stavebné pozemky registra C KN, t. j. pozemky evidované v katastrálnej mape, - výroková časť územného rozhodnutia nezodpovedá požiadavke § 47 ods. 2 zákona č. 71/ 1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj „správny poriadok“) v spojení s ust. § 39a ods. 1 stavebného zákona a § 4 ods. 3 písm. d) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. V súlade s právomocou, ktorú má žalovaný zverenú podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku nahradil výrokovú časť, ktorá uvedeným požiadavkám nezodpovedala v celom rozsahu.

3. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 31S/42/2019-102 zo dňa 03. júna 2020, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. Správny súd rozsudok odôvodnil nasledovne: - námietka žalobcu, že preskúmavaným rozhodnutím sú dotknuté jeho subjektívne práva je nedôvodná, pretože je všeobecná a pokiaľ nekonkretizuje spôsob a rozsah obmedzenia práv žalobcu, nemôže byť relevantná a je vyhodnotená výlučne ako nepodložená a nepreukázaná a tým nedôvodná obava žalobcu. Bez vymedzenia konkrétnych dôsledkov a ich prejavov žalobcom výlučne tvrdeného obmedzenia jeho práv napadnutým rozhodnutím, nemôže takáto námietka obstáť ako dôvodná. Takto formulovaná námietka neumožňuje žalovanému na ňu konkrétne a vecne reagovať v rámci obrany v konaní pred správnym súdom a argumentačne ju prípadne efektívne vyvrátiť a v konečnom dôsledku neumožňuje ani správnemu súdu zaujať konkrétne vecné stanovisko z hľadiska vyhodnotenia jej dôvodnosti alebo nedôvodnosti.

úspešná, - zo žalovaným predloženého mapového zobrazenia tak, ako bolo prílohou vyjadrenia sa žalovaného ku správnej žalobe (č. l. 45) vyplýva, že predmetná základňová stanica má byť umiestnená na pozemku, ktorý s pozemkom žalobcu, na ktorom je umiestnená stavba jeho rodinného domu (parc. č. XXXX/X k. ú. N.) nesusedí. Medzi týmito pozemkami sú ďalšie pozemkové nehnuteľnosti a takémuto opisu skutkovej situácie na mieste korešponduje i katastrálna mapa - situácia, ktorá je prílohou prvostupňového správneho rozhodnutia, - pokiaľ žalobca namietal, že stavebný úrad neriešil ani vzájomný odstup navrhovanej a umiestňovanej stavby k rodinnému domu žalobcu, ktorý musí spĺňať požiadavky (napr. urbanistické, architektonické, životného prostredia, atď.), a teda v tejto časti námietku viazal už priamo k odstupu medzi umiestnenou stavbou a rodinným domom žalobcu, je táto argumentácia žalobcu z dôvodu absencie jej konkretizácie prostredníctvom vymedzenia konkrétnych spôsobov a dôsledkov napadnutého rozhodnutia o umiestnení stavby na verejné subjektívne práva žalobcu, hodnotená správnym súdom ako nedôvodná,

alebo pri nútenom obmedzení vlastníckeho práva), nemôže bez ďalšieho zakladať záver o nezákonnosti akéhokoľvek rozhodnutia orgánu verejnej moci v súvislosti s umiestnením stavby vo verejnom záujme. V prípade samotnej absencie takejto relevantnej miery obmedzenia verejných subjektívnych práv a oprávnených záujmov vlastníkov nehnuteľností nie je potom vplyv umiestnenia stavby vo verejnom záujme na cenu okolitých nehnuteľností (samozrejme len za predpokladu jeho preukázania, čo v prejednávanej veci naplnené nebolo),

zákonov, tak ako vyplýva zo záhlavia označeného záväzného stanoviska. Uvedenému zodpovedá i výrok napadnutého rozhodnutia v rámci vymedzenia ďalších podmienok vyplývajúcich z vyjadrení dotknutých orgánov (podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana verejných záujmov), v ktorom je citované vymedzenie povinností prevádzkovateľa tak, ako vyplývajú zo Záväzného stanoviska Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Útvaru vedúceho hygienika zo dňa 24.10.2017, - k námietke žalobcu, že žalovaný mal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie a nie ho zmeniť, správny súd uviedol, že nakoľko žalovaný vyhodnotil ako naplnené podmienky podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, postupoval zákonne, keď napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zmenil tak, ako vyplýva z výroku napadnutého rozhodnutia, - k námietke v časti ohrozenia „stability územia“ konštatuje správny súd absenciu vymedzenia konkrétneho tvrdenia žalobcu a jeho preukázania žalobcom, podľa ktorého by rozhodnutím o umiestnení stavby - napadnutým rozhodnutím, boli porušené alebo priamo dotknuté verejné

stavebného zákona v spojení so zohľadnením povahy umiestnenej stavby, ktorá je líniovou stavbou podľa § 139 ods. 3 písm. f) stavebného zákona. Ťažiskovo, vzhľadom na úpravu podľa § 42 ods. 2 stavebného zákona správny súd skonštatoval, že prvostupňový správny orgán v súlade so zákonom zvolil zákonom upravenú odôvodnenú formu doručovania územného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby, v nadväznosti na čo táto námietka žalobcu nie je

III. Konanie na kasačnom súde

4. Žalobca (sťažovateľ) podal proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že mu krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 5. Kasačnú sťažnosť odôvodnil nasledovne: - správny súd nesprávne vyhodnotil, že pokiaľ sťažovateľ nie je vlastníkom susediaceho pozemku s pozemkom, na ktorom má byť umiestnená základňová stavba, tak nie je možné poskytnúť ochranu subjektívnym právam a oprávneným záujmom sťažovateľa. Z administratívneho spisu je zrejmé a nepochybné, že sú priamo dotknuté sťažovateľove vlastnícke a užívacie práva k jeho rodinnému domu s pozemkami, pretože umiestňovaná stavba na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX/XX a XXXX/Xvk. ú. N. „bude zdrojom“ poškodzovania sťažovateľovho domu, zdravia a aj životného prostredia, - v kontexte správnym súdom vytýkaného nepreukázania obmedzenia práv a právom chránených záujmov vlastníkov alebo oprávnených užívateľov okolitých nehnuteľností, respektíve relevancie ich intenzity uviedol, že v sťažovateľovom prípade nie je možné preukázať už ohrozenie alebo porušenie týchto práv a zároveň súdu uviesť nejakú kompenzáciu, keďže stavba ešte nestojí, a zároveň mal za to, že nejde o verejný záujem v právnom slova zmysle, - stavebný úrad ignoroval žalobcu vo vzťahu k jeho vlastníckemu právu a neriešil prístup k umiestňovanej stavbe (keďže ide len o rozhodnutie o umiestnení stavby), pričom riešenie uvedeného odsunul až na samotné stavebné konanie. Nezaoberal sa skutočnosťou, že je ohrozená „stabilita územia“, pričom je priamo dotknutý a ohrozený sťažovateľov rodinný dom, respektíve právo na nerušené užívanie svojej nehnuteľností, - protokol o objektivizácii intenzity elektromagnetického poľa a výsledky meraní spolu s výpočtom úrovne expozície obyvateľov mal byť predložený skôr než po právoplatnom rozhodnutí o umiestnení stavby a jej vydanom stavebnom povolení, z dôvodu posúdenia či umiestnená základňová stavba, je umiestnená na správnych a najmä vhodných pozemkoch. 6. Pre vyššie uvedené dôvody sťažovateľ navrhol napadnutý rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. 7. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV. Konanie pred kasačným súdom

10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal vyššie uvedený rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o súdoch“). 11. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. marca 2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 12. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná včas a oprávnenou osobou. 13. Kasačný súd následne preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu a v medziach kasačnej sťažnosti aj rozhodnutia správnych orgánov a vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Podľa 5 ods. 9 SSP v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom. Podľa § 121 ods. 1 účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 453 ods. 2 SSP kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi; to neplatí, ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom krajský súd nebol viazaný žalobnými bodmi. Na dôvody, ktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd neprihliada.

14. Kasačný súd úvodom právneho posúdenia považuje za vhodné konštatovať, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v podstate len opakuje a „recykluje“ argumentáciu uplatnenú už v správnej žalobe. Správny súd sa s touto argumentáciou riadne vysporiadal, čo ani zo strany sťažovateľa namietané nebolo, či už v zmysle vymedzenia sťažnostných bodov alebo v zmysle samotného obsahu kasačnej sťažnosti (kasačná sťažnosť nebola odôvodnená podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP). Sťažovateľ teda napadol rozsudok správneho súdu len v rozsahu právneho posúdenia (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), ktoré považoval za nesprávne. 15. Správny súd svoje právne posúdenie veci (respektíve posúdenie dôvodnosti správnej žaloby) v podstatnom rozsahu založil na tom, že sťažovateľ síce tvrdil, že preskúmavaným rozhodnutím nastalo porušenie jeho subjektívnych práv, avšak svoje tvrdenia jednak bližšie nekonkretizoval a ani nijak nepreukázal. V dôsledku uvedeného teda sťažovateľ nesplnil svoju argumentačnú povinnosť (či skôr bremeno) vyplývajúcu mu z ustanovení § 5 ods. 9 a § 121 ods. 1 SSP. 16. Správny súd však nespočinul len pri tomto odôvodnení, ale aj napriek nedostatkom konkrétnosti žalobnej argumentácie sa jednotlivo vysporiadal so žalobnými námietkami a teda poskytol odpovede na predložené právne otázky vzťahujúce sa na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a je možné konštatovať, že sa s nimi náležite vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu podstatnú otázku. 17. Čo sa týka vymedzenia samotnej kasačnej sťažnosti, respektíve kvality právnych argumentov, ktoré sú jej obsahom, kasačný súd hodnotí, že sťažovateľ sa opätovne obmedzil na vágne tvrdenia o porušení jeho subjektívnych práv (napr. vlastníckeho alebo užívacieho práva k nehnuteľnosti), tak ako tomu bolo v jeho správnej žalobe. Tieto tvrdenia však ďalej nerozvíja tak, aby z nich bolo možné vyvodiť, prečo alebo vôbec v akom rozsahu sú tieto konkrétne vytýčené subjektívne práva dotknuté práve preskúmavaným rozhodnutím žalovaného a teda prečo správny súd nesprávne právne posúdil žalobné námietky sťažovateľa. Sťažovateľ ani navyše vôbec nevymedzil právne predpisy, s ktorými by mal byť právny názor správneho súdu v rozpore (prípadne, ktoré nesprávne aplikoval). Uvedené skutočnosti výrazne podkopávajú váhu tvrdení sťažovateľa a to až do takej miery, kedy nie je možné uvažovať o dôvodnosti kasačnej sťažnosti ako celku. Skutočnosti a tvrdenia uvádzané sťažovateľom majú podľa kasačného súdu vo svetle vyššie zmieneného skôr len charakter všeobecných ponosov na ním číro subjektívne vnímané neprávosti, ktoré však takto formulované postrádajú objektívnu váhu. 18. Kasačná sťažnosť musí?byť naformulovaná dostatočne konkrétne, pretože kasačnému súdu nepatrí úloha namiesto?sťažovateľa vyhľadávať možné porušenia zákona zo strany správneho súdu. V?kasačnom konaní majú účastníci rovné postavenie a kasačný súd je oprávnený posudzovať zákonnosť rozsudku správneho súdu len v rozsahu sťažnostných bodov (§ 5 ods. 9 veta prvá, § 453 ods. 2 SSP). 19. Pre úplnosť sa kasačný súd k námietkam uplatneným v kasačnej sťažnosti jednotlivo vyjadruje nasledovne (v poradí zodpovedajúcom bodu 5 tohto rozsudku):

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

21. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody kasačný súd považuje kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a preto ju zamietol v zmysle § 461 SSP. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 22. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko mu v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by mu trovy kasačného konania vznikli a nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania. 23. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.