10Sžk/37/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) v právnej veci žalobcu: EUNICA MEDIA, s.r.o., so sídlom Žilina, Mariánske námestie č. 30/5, IČO: 44081481, právne zast.: Advokátska kancelária AŠTARY, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53588452, proti žalovanému: Obec Radoľa, so sídlom Radoľa, Vadičovská cesta č. 4, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Čadca, Ul. 17. novembra č. 3215, za účasti ďalšieho účastníka: Slovenská správa ciest, IVSC Žilina, so sídlom Žilina, M. Rázusa č. 104/A, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného číslo: 204/2018-02 zo dňa 14. decembra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/49/2019 - 125 zo dňa 5. mája 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/ 49/2019 - 125 zo dňa 5. mája 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Napadnuté opatrenie

N.. Každé reklamné zariadenie je umiestnené na dvoch oceľových stĺpikoch s informačnou plochou do cca 20 m2. 2. Žalovaný v opatrení citoval ust. § 88 ods. 7 písm. b) a § 88 ods. 8 stavebného zákona konštatujúc, že ako stavebný úrad podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona vyzval vlastníka reklamných zariadení - žalobcu listom zo dňa 23. augusta 2018, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamných stavieb na pozemku a že sú zhotovené v súlade s podmienkami podľa stavebného zákona. 3. Žalovaný v opatrení uviedol, že listom zo dňa 11. septembra 2018 žalobca namietal relevanciu predmetnej písomnosti, nakoľko nebola podpísaná, v záhlaví bola označená Obcou Radoľa a v päte bola opatrená pečiatkou „Obec Rudina“. V písomnosti zároveň uviedol, že nemožno vyvodiť, na základe čoho má pre ďalšieho účastníka vyplývať oprávnenie na podanie ohlásenia reklamných stavieb podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona.

Uvedeným listom bol zároveň vlastník reklamných zariadení upovedomený, že činnosť na úseku stavebného poriadku pre Obec Radoľa vykonáva Obec Rudina, spoločný obecný úrad pracovisko v Kysuckom Novom Meste, ktorý vykonáva zároveň činnosť na úseku stavebného poriadku aj pre Obce Rudina, Rudinka, Rudinská, Dolný Vadičov, Lopušné Pažite, Horný Vadičov, Povina, Snežnica, Lodno a Nesluša.

V upozornení žalovaného pre ohlasovateľa (okrem iného) uviedol: Ohlasovateľ naloží s odstránenými reklamnými stavbami v súlade so zákonom č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ohlasovateľ upraví dotknutý terén po odstránenej reklamnej stavbe do pôvodného stavu.

5. Voči opatreniu podal žalobca správnu žalobu navrhujúci jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že: a. opatrenie mu bolo oznámené iba doručením jeho písomného vyhotovenia bez toho, aby doručované predpísaným zákonným spôsobom, čiže do elektronickej schránky žalobcu, čo je v rozpore s § 17 ods. 1 a § 29 ods. 1 až 3 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon e- Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 305/2013 Z.z.), čo platí aj pre všetky úkony žalovaného v priebehu konania predchádzajúceho vydaniu súhlasu s odstránením

nevyplýva, že by ďalší účastník bol vlastníkom parcely E-KN č. 1898 v kat. úz. N., na ktorej majú byť postavené reklamné stavby (vlastníkom je podľa žalovaného Slovenská republika), žalovaný neuviedol a z ničoho nemožno usúdiť, že by ďalší účastník užíval parcelu E-KN č. 1898 v kat. úz.

Na základe uvedeného by podľa názoru žalobcu prislúchala do úvahy jedine možnosť, že aktívna legitimácia ďalšieho účastníka by bola daná iným právom k pozemku podľa § 139 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, t.j. právom vyplývajúcim z iných právnych predpisov, žalovaný však v opatrení neidentifikoval žiadne konkrétne ustanovenie iného právneho predpisu, ktoré by ďalšiemu účastníkovi zakladalo právo k pozemku podľa § 139 ods. 1 písm. c) stavebného zákona.

zbavil žalobcu jeho vlastníckeho práva k reklamným stavbám, resp. k ich zvyškom, ktoré ešte následne môžu byť použiteľné a pri ohľaduplnom odstraňovaní nie je dôvod, aby boli zlikvidované ako odpad. 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 25. júla 2019 zotrval na napadnutom opatrení.

zákona na diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá a medzinárodných cestných ťahoch a v ich ochranných pásmach sú vlastníci, správcovia týchto zariadení povinní odstrániť do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

stavieb. Je nesporné, že medzinárodný cestný ťah E75, ako aj reklamné stavby, ktoré sú umiestnené na tomto medzinárodnom cestnom ťahu 434, 105 a 434, 135 na parcele E-KN 1898 pre k.ú. N. sú súčasťou medzinárodného cestného ťahu, a preto takéto splnomocnenie ďalšiemu účastníkovi je jednoznačne dané v zmysle cestného zákona. Žalovaný zdôraznil, že žalobca počas konania nijakým spôsobom nenamietal doručovanie písomnosti. Žalobca komunikoval so žalovaným v písomnej forme, z tohto dôvodu žalovaný zvolil neskôr práve písomnú komunikáciu. Žalovaný podotkol, že predmetná reklamná stavba je čiernou stavbou, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia zámerne, pričom takýmto spôsobom žalobca generuje zisk, vytváranie takéhoto zisku je v rozpore s dobrými mravmi a narušuje hospodársku súťaž. Žalobcovi nič nebráni predmetné čierne stavby odstrániť na svoje náklady, pričom žalovaný sám by takýto krok len uvítal. 7. Ďalší účastník vo vyjadrení k žalobe zo dňa 5. augusta 2019 uviedol, že tvrdenia žalobcu spochybňujúce konanie žalovaného majú len odviesť pozornosť od skutočnosti, že reklamné

Má za to, že umiestnenie reklamných zariadení nie je na prospech účastníkov cestnej premávky, nezvyšuje plynulosť cestnej premávky, ani bezpečnosť cestnej premávky a nezvyšuje komfort užívateľov ciest v správe ďalšieho účastníka. 8. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 2. septembra 2019 zotrval na dôvodoch žaloby, majúc za to, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe napráva nedostatky odôvodnenia

moci elektronicky. 9. Žalovaný v duplike žalobcu zo dňa 2. septembra 2019 zotrval na svojich vyjadreniach a poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR o príliš formalistických rozhodnutiach s tým, že súdy sa musia pri aplikácii procesných pravidiel vyhnúť prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého procesu a prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.

11. Správny súd poukázal na znenie § 88 ods. 7 stavebného zákona, podľa ktorého cit: „povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe alebo záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona.

zákona. Ak vlastník reklamnej stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že stavba je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby.“ 12. Ďalej správny súd poukázal na § 88b ods. 2 stavebného zákona (ustanovenia o konaní o dodatočnom povolení stavby), podľa ktorého sa ustanovenia § 88a sa nevzťahujú na reklamné

13a) § 151n až 151p Občianskeho zákonníka. 13b) Napríklad zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri

zákona na diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá a medzinárodných cestných ťahoch a v ich ochranných pásmach sú vlastníci, správcovia týchto zariadení povinní odstrániť do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Po uplynutí doby uvedenej v odseku 1

nedôvodnú. Konštatoval, že: a. zákon č. 305/2013 Z.z. má prednosť pre ustanoveniami osobitných predpisov o doručovaní vrátane správneho poriadku; b. pre vykonanie jednotlivých úkonov žalovaným (doručovanie výzvy zo dňa 23.08.2018, výzvy zo dňa 28.09.2018, ako aj žalobou napadnutého opatrenia) neboli splnené ani zákonné podmienky, ktoré má na mysli citované ust. § 17 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z.z., t.j. nebolo preukázané, že na strane žalovaného existovali technické dôvody, pre ktoré by nebol objektívne schopný vykonať právny úkon pri výkone verejnej moci elektronicky, že tieto technické dôvody pretrvávali po takú dobu, že by na strane žalovaného mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti konať v lehotách podľa zákona a nebolo súčasne preukázané, že by zákon vykonanie príslušného úkonu inak ako elektronicky nezakazoval; c. hoci došlo k označeným pochybeniam žalovaného, tieto nemali a nemohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože písomnosti sa nepochybne dostali do dispozičnej

16. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku nezákonnosti opatrenia spočívajúcu v porušení § 18 ods. 3, § 33 ods. 2 a § 53 správneho poriadku v nadväznosti na ust. § 140 stavebného zákona, keď žalobcovi nebolo umožnené vyjadriť k podkladom rozhodnutia, resp. navrhnúť ich doplnenie, správny orgán neupovedomil účastníkov o začatí správneho konania a nevydal rozhodnutie v intenciách správneho poriadku.

a) až c) Občianskeho zákonníka; b. ust. § 88 ods. 7 stavebného zákona výslovne predpokladá, že k vydaniu súhlasu s odstránením stavby sa nevyžaduje povolenie stavebného úradu. Znenie tohto ustanovenia je jednoznačné a korešponduje so zámerom zákonodarcu pri prijímaní ust. § 88 ods. 7 stavebného zákona, ktorým, ako je zrejmé z dôvodovej správy, reagoval na dlhodobo pretrvávajúcu nedostatočnú úpravu regulácie v oblasti vonkajšej reklamy, ktorá spôsobila neprimerané rozšírenie čiernych stavieb reklamných zariadení a spôsobila zhoršujúce sa podnikateľské prostredie pre podnikateľov, ktorí postupujú v súlade so zákonom a získavanie neprimeranej konkurenčnej výhody pre osoby, ktoré konajú contra legem alebo ktoré zákon obchádzajú. Toto všetko vplýva na demotiváciu slušného podnikateľského prostredia, spôsobuje bujnenie správania sa, ktoré nie je v súlade so zákonom alebo ho obchádza, neregulovanie zaťažuje životné prostredie a tým znižuje kvalitu života a celej spoločnosti.

je možné aplikovať citované ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona, t.j. nie je daná povinnosť správneho orgánu upovedomiť účastníkov o začatí konania v zmysle § 18 ods. 3 Správneho poriadku, umožniť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie a vydať vo veci rozhodnutie v intenciách ust. § 53 správneho poriadku. Ust. § 88 ods. 7 stavebného zákona ako špeciálne ustanovenie upravuje procesný postup správneho orgánu v prípade zistenia čiernej reklamnej stavby postavenej bez stavebného povolenia a v rámci tohto postupu zákonodarca ukladá správnemu orgánu len povinnosť vyzvať vlastníka reklamnej stavby, pokiaľ je mu známy, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona; f. z § 88 ods. 7 písm. b) posledná veta stavebného zákona jednoznačne plynie, že zákonodarca nepredvída v tomto konaní sui generis vydanie osobitného rozhodnutia, ale pre prípad, že vlastník reklamnej stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie

verejnej správy); g. správny orgán rešpektoval predpísaný postup podľa § 88 ods. 7 písm. b), § 88 ods. 8 stavebného zákona - žalobcu vyzval na preukázanie splnenia podmienok podľa § 88 ods. 7 písm. b) stavebného zákona, a to výzvou zo dňa 23.08.2018 a výzvou zo dňa 28.09.2018, k obom výzvam mal možnosť žalobca podať vyjadrenie, vo výzvach boli označené aj samotné podklady rozhodnutia, a to ohlásenie Slovenskej správy ciest a list vlastníctva č. 2234, mal žalobca možnosť sa aj fakticky vyjadriť k týmto podkladom rozhodnutia; h. z uvedeného dôvodu vyhodnotil správny súd námietku žalobcu o porušení jeho procesných práv v administratívnom konaní za nedôvodnú.

a. podľa § 3d ods. 1 cestného zákona v znení účinnom v čase vydania napadnutého opatrenia, podľa ktorého diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis 2a) neustanovuje inak. Diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy, ktorých verejným obstarávateľom je Slovenská republika na základe koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu 2cba) (ďalej len "koncesné cesty"), sú vo vlastníctve štátu.

Pozemná komunikácia E75 je tak komunikáciou, ktorá v zmysle tohto ustanovenia patrí do vlastníctva štátu, s čím korešponduje aj zápis na liste vlastníctva č. XXXX. Z § 3d ods. 5 písm. b) cestného zákona v nadväznosti na zápis v časti B 2 listu vlastníctva č. XXXX možno tiež vyvodiť, že správcom uvedenej pozemnej komunikácie, a teda parcely aj E-KN č. 1898, je Slovenská

Slovenskú republiku; e. pokiaľ žalovaný v opatrení neuviedol označenie osobitného právneho predpisu v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, z ktorého má plynúť ohlasovateľovi tzv. iné právo k pozemku, toto správny súd nepovažuje za porušenie procesného predpisu, ktoré by malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, najmä keď správa pozemku pre ďalšieho účastníka vyplýva z verejne dostupného zdroja informácií - katastrálneho portálu f. účelom správneho súdneho konania nie je zrušiť rozhodnutie, resp. opatrenie orgánu verejnej správy len preto, aby bol zopakovaný proces (v danom prípade do odôvodnenia rozhodnutia doplnené označenie osobitného právneho prepisu, z ktorého ohlasovateľovi plynie právo v intenciách ust. § 139 ods. 1 písm. c) stavebného zákona), najmä za situácie, že samotné opatrenie má atribút preskúmateľnosti, pričom zrušenie opatrenia by neprinieslo žalobcovi ani potenciálne priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Správny súd uviedol, že: a. V zmysle § 88a ods. 8 stavebného zákona osoba majúca iné právo k pozemku (§ 139 ods. 1 písm. a) až c) stavebného zákona) je oprávnená po doručení súhlasu stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby, s čím korešponduje aj obsah napadnutého opatrenia; b. žalobca vydaním opatrenia nestráca de iure vlastnícke právo, toto nemožno vyvodiť ani z

reklamnú stavbu odstrániť na vlastné náklady, resp. po odstránení reklamnej stavby vlastníkom pozemku na náklady vlastníka reklamnej stavby túto prevziať od vlastníka pozemku f. ochranu (ako sa jej domáha žalobca) nemôže požívať šikanózny výkon vlastníckeho práva žalobcom, ktorý je v prejednávanej veci viac než evidentný, keď na jednej strane žalobca svojím vlastníctvom bez zákonného dôvodu obmedzuje vlastnícke práva tretej osoby (štátu) a na druhej strane žiada, aby jeho vlastnícke práva neboli ničím obmedzované (ani zákonnou úpravou), čo je v rozpore s čl. 20 ods. 3 Ústavy SR.

priznať.

21. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (sťažovateľ) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. 22. Nesprávny procesný postup, t.j. kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP vnímal sťažovateľ v nasledovnom:

23. Dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie) videl sťažovateľ v nasledovnom: 24. a. došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu doručovania podľa zákona č. 305/2013 Z.z., skutočnosť, že sa listiny dostali do dispozičnej sféry sťažovateľa nemôže reparovať nezákonnosť doručovania, ak právny poriadok stanovuje obligatórne doručovanie elektronickým spôsobom; tvrdenie súdu, že „žalobca nerozporoval doručovanie“ neobstojí, žalobca môže v správnej žalobe namietať aj skutočnosti, ktoré v konaní pred správnymi

konaní. Sťažovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom opatrenia, čo je v tomto konaní, ktoré je „jednoinštančné“, o to dôležitejšie c. opatrenie nie je náležitým spôsobom odôvodnené, nemožno z neho vyvodiť, na základe čoho má Slovenská správa ciest osobitné právo k pozemku v zmysle § 139 ods. 1 písm. a) - c) stavebného zákona a teda že je legitimovaná na podanie ohlásenia; správny súd v rozsudku fakticky doplnil odôvodnenie opatrenia, čo je neakceptovateľné; d. pokiaľ ide o podmienku odstránenia reklamných stavieb v opatrení, že ohlasovateľ naloží s odstránenými reklamnými stavbami v súlade so zákonom č. 79/2015 Z.z. o odpadoch, nie je žiaden zákonný a ústavne konformný dôvod, aby tieto stavby po prípadnom odstránení ohlasovateľom „prepadli“ do vlastníctva ohlasovateľa, ktorý by ich mal zlikvidovať ako odpad, pretože by išlo o nútené vyvlastnenie bez náhrady. Úvahy správneho súdu považuje sťažovateľ za arbitrárne a poukazuje na to, že z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva ohlasovateľovi po odstránení reklamných stavieb povinnosť po ich odstránení vyzvať žalobcu,

25. Sťažovateľ vzhľadom na uvedené navrhoval, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na nové konanie, alternatívne aby ho zmenil tak, že napadnuté opatrenie zruší a vec vráti obci Radoľa na ďalšie konanie, a žiadal náhradu trov celého konania.

III. Posúdenie kasačného súdu

Kasačný súd dodáva, že pri posúdení veci vychádzal aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Keďže odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/ 2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) sa kasačný súd naďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu

30. Pokiaľ ide o kasačný dôvod, spočívajúci v nesprávnom procesnom postupe, ktorým malo byť sťažovateľovi znemožnené uskutočniť jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, kasačný súd rovnako ako sťažovateľ poukazuje na odbornú spisbu k § 137 ods. 3 cit: „Veta druhá odseku 3 znamená, že ak by sa malo rozhodnutie po pojednávaní vyhlasovať „do prázdnej pojednávacej miestnosti“, pretože sú prítomné iba súdne osoby, t. j. sudcovia a zapisovateľ/asistent, správny súd vyhlási rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu štrnástich dní (aj keď to zákon výslovne nehovorí, bude vhodné okrem úradnej tabule oznámiť skrátený rozsudok aj jeho uverejnením na webovej stránke súdu). Tým je aj lepšie naplnený ústavný princíp verejného vyhlásenia rozsudku, pretože, ak účastníci konania neboli na vyhlásení rozsudku prítomní, dozvedia sa o ňom z úradnej tabule súdu či z webovej stránky súdu.“ (BARICOVÁ, J.; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.:

31. Kasačný súd však musel prisvedčiť sťažovateľovi, pokiaľ išlo o nedostatok spočívajúci v nedoručení vyjadrenia (dupliky) žalovaného. Ide o dokument, ktorého doručovanie SSP v § 106 ods. 2 priamo predpokladá s tým, že až na ďalšie vyjadrenia správny súd nemusí prihliadať. Právom účastníka konania na doručenie procesného vyjadrenia iného účastníka konania sa napĺňa právo na spravodlivý proces a princíp rovnosti zbraní.

32. Uvedené pochybenie kasačný súd považoval za také, ktoré odôvodňuje zrušenie rozsudku správneho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie. 33. Pokiaľ ide o kasačný dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení, kasačný súd sa stotožnil s názorom sťažovateľa ohľadom aplikácie § 3 správneho poriadku. Podľa § 3 ods. 7 správneho poriadku ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. Uvedené v posudzovanom prípade znamená, že správny orgán mal rešpektovať aj § 3 ods. 2 správneho poriadku, t.j. postupovať v úzkej súčinnosti so sťažovateľom a dať mu príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy.

35. Kasačný súd zdôrazňuje, že zákonodarca v § 3 ods. 7 stanovil požiadavku primeraného použitia základných zásad správneho konania aj pre vydávanie aktov, akým je nepochybne aj napadnuté rozhodnutie. Zároveň, keďže účelom konania podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona malo byť rýchle a efektívne riešenie nežiadúceho stavu, bol zvolený postup, ktorý je v podstate jednoinštančným konaním. Za týchto okolností je podľa kasačného súdu o to dôležitejšie, aby správny orgán vytvoril pre sťažovateľa podmienky na to, aby mal možnosť zistiť, kedy správny orgán považoval „dokazovanie“, resp. zber podkladov pre rozhodnutie za ukončený, mohol sa s týmito podkladmi oboznámiť a zareagovať na ne. Je vecou správneho orgánu, ako v danom prípade vzhľadom na strohú právnu úpravu naplní požiadavku primeranej aplikácie základných pravidiel konania. Kasačný súd však nepovažoval za dostatočné, ak správny orgán podklady len vymenoval a opísal v listinách doručených sťažovateľovi.

IV. Záver

37. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd rozsudok Krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 462 SSP). 38. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 20. apríla 2022