10Sžk/39/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200768.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/121/2019
- IČS
- 1019200768
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: MLM Real spol. s r. o., so sídlom Košická 58, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 44093683, právne zast. ADAUS, s. r. o. (pôvodné obchodné meno: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o.), so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36731544, proti žalovanému (sťažovateľ): Mestská časť Bratislava -Ružinov, so sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava, právne zast. Advokátska kancelária ŠROBÁR, s. r. o., so sídlom Laurinská 12/ 212, 811 01 Bratislava, IČO: 47239875, o správnej žalobe opomenutého účastníka, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/121/ 2019 zo dňa 16.09.2020, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného zamieta. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie na krajskom súde
1. Napadnutým uznesením sp. zn. 6S/121/2019 zo dňa 16.09.2020 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 179 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi rozhodnutie žalovaného č. SU/CS 11556/2015/2/ZST zo dňa 26.06.2015 a rozhodnutie žalovaného č. SU/CS 19277/2015/2/ZST zo dňa 10.11.2015 (ďalej spolu aj „napadnuté rozhodnutia“) v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. 2. V odôvodnení uznesenia zhrnul krajský súd doterajší skutkový stav a priebeh konania nasledovne: - Na základe návrhu vtedajšieho vlastníka začal stavebný úrad Mestská časť Bratislava - Ružinov (ďalej aj „stavebný úrad“) ešte v roku 2008 konanie o odstránení stavby: Budova úpravne postavená na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX v katastrálnom území A., budova bez súpisného čísla v súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, k. ú. A. (ďalej aj „budova“). - Rozhodnutím č. SÚ/2008/22384/6037-14/Pix-16 zo dňa 12.06.2008 (ďalej aj „rozhodnutie o povolení odstránenia budovy“) stavebný úrad povolil odstránenie budovy a ďalšími rozhodnutiami opakovane predĺžil lehotu na odstránenie budovy do 21.07.2015. Žalobca bol účastníkom správneho konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo, a to ako osoba, ktorej práva mohli byť rozhodnutím dotknuté.
- V roku 2015 bola budova predaná novému vlastníkovi - spoločnosti YIT Slovakia a.s., ktorý oznámil žalobcovi, že sa chystá budovu odstrániť, a že má k tomu všetky potrebné úradné povolenia. Poslednou listinou, ktorú od žalovaného žalobca obdržal, bolo rozhodnutie č. SU/ CS 17144/2012/896/2013/11/KOP ešte zo dňa 18.03.2013, ktorým žalovaný predĺžil lehotu na odstránenie budovy do 21.07.2015. Na základe uvedeného žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie informácií týkajúcich sa správneho konania, v rámci ktorého bolo rozhodnuté o
odstránení budovy. - Z vyjadrenia žalovaného mal žalobca za zrejmé, že došlo k vydaniu viacerých listov, ktorými bol opätovne predĺžený termín na ukončenie búracích prác. Žalobca mal za to, že tieto listy (napadnuté rozhodnutia) majú priamy vplyv na práva a povinnosti všetkých účastníkov konania, ako také majú povahu rozhodnutia a stavebný úrad má povinnosť ich doručiť všetkým účastníkom konania. Žalobca poukázal na to, že príslušná prokuratúra konštatovala porušenie zákona a v upozornení prokurátora zo dňa 23.03.2017 vyzvala žalovaného k náprave, pričom ku dňu podania žaloby mu nebola doručená žiadna listina a stavebný úrad s ním nekoná ako s účastníkom správneho konania.
3. Krajský súd tiež poukázal na to, že konaniu pre ním predchádzalo vydanie uznesenia krajského súdu sp. zn. 6S/234/2017 zo dňa 25.10.2018, ktorým krajský súd konanie zastavil podľa § 99 písm. g) SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania (ďalej aj „prvé uznesenie krajského súdu“). Krajský súd konanie zastavil z dôvodu, že prípadné zrušenie rozhodnutia žalovaného by nepredstavovalo pre žalobcu reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech, nakoľko ku dňu 31.05.2017 boli stavby už odstránené.
4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej poukázal na jeho úmysel uplatniť si náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci, k čomu potrebuje docieliť zrušenie napadnutých rozhodnutí. O kasačnej sťažnosti rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 10Sžk/7/2019 zo dňa 30.04.2019 tak, že uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ďalej aj „zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu SR“). Najvyšší súd SR videl nesprávne právne posúdenie krajského súdu v posudzovaní správnej žaloby ako žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného.
Poukázal na to, že žalobca sa správnou žalobou domáha ako opomenutý účastník doručenia označených listov, ktoré vyhodnotil ako rozhodnutia. Povinnosťou krajského súdu bolo preto posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky v § 179 ods. 1 SSP, teda či žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka a či od vydania označeného rozhodnutia neuplynuli viac ako tri roky. Taktiež bolo úlohou krajského súdu preskúmať, či žalobcom označené listy vzhľadom na ich obsah majú charakter rozhodnutí podliehajúcich súdnemu prieskumu.
5. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia ďalej uviedol, že postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR a po preštudovaní administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobcovi patrí postavenie opomenutého účastníka a napadnuté rozhodnutia - označené listiny majú charakter rozhodnutí podliehajúcich súdnemu prieskumu.
Krajský súd zároveň konštatoval, že od vydania napadnutého rozhodnutia (10.11.2015) a podania žaloby na súd (28.12.2017) neuplynuli viac ako tri roky, čím sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie doručenia napadnutých rozhodnutí žalobcovi ako opomenutému účastníkovi. Krajský súd preto rozhodol tak, ako je uvedené v bode 1 tohto uznesenia, t. j. uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi napadnuté rozhodnutia v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia krajského súdu.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
6. Proti napadnutému uzneseniu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, t. j. že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný nesúhlasil s právnym posúdením súdu, že bolo potrebné písomnosti subsumovať pod rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) SSP, keď tieto písomností nie sú rozhodnutiami po formálnej ani materiálnej stránke podľa Správneho poriadku a žiadne z nich nie je výsledkom konania podľa stavebného zákona. Žalovaný tvrdil, že neviedol administratívne konanie podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP a nevydal rozhodnutie podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP. Žalovaný ďalej uviedol, že tieto rozhodnutia nie sú formálne označené ako rozhodnutia a rovnako nie sú považované za rozhodnutia podľa stavebného zákona, keďže stavebný zákon neupravuje inštitút zmeny podmienok rozhodnutia
o odstránení stavby. 7. Žalovaný zároveň uviedol, že napadnutými rozhodnutiami žiadnym spôsobom nezasiahol do subjektívnych práv a oprávnení žalobcu a žalobcovi nepatrí postavenie opomenutého účastníka a teda nie je oprávnený podať žalobu podľa § 179 ods. 1 SSP. Žalovaný poukázal na to, že odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu je všeobecné, nekonkrétne, neobsahuje konkrétny právny názor vo väzbe na obsah administratívneho spisu, z ktorého by bolo zrejmé, na podklade akých skutočností a právnych noriem je nevyhnutné písomnosti žalovaného považovať za rozhodnutia, resp. aké konkrétne administratívne konanie mal viesť žalovaný. Žalovaný mal za to, že odkaz na zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu SR neobstojí, keďže sa nejedná o rozhodnutie súdu, ktorého výsledkom je potvrdenie dôvodnosti podania žaloby, resp. správnosti právneho názoru žalobcu ako opomenutého účastníka konania. Žalovaný preto žiadal, aby kasačný súd zrušil uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 8. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že úmysel odstrániť budovu mu
oznámil jej nový vlastník, spoločnosť YIT Slovakia, a.s., pričom poslednou listinou, ktorú žalobca od stavebného úradu obdržal, bolo rozhodnutie zo dňa 18.03.2013, ktorým žalovaný predĺžil lehotu na odstránenie budovy do 21.07.2015. Preto požiadal žalovaného o poskytnutie informácií týkajúcich sa správneho konania, v rámci ktorého bolo rozhodnuté o odstránení budovy, resp. o predĺžení lehoty na jej odstránenie. Listom zo dňa 07.02.2017 označeným ako „odpoveď na podnet“ poskytol žalovaný žalobcovi niektoré z požadovaných informácií, a to že listom č. SU/CS 11556/2015/2/ZST zo dňa 26.06.2015 bolo potvrdené, že rozhodnutia o odstránení budovy nestrácajú platnosť a s búracími prácami je možné pokračovať, a listom č. SU/CS 16277/2015/2/ZST zo dňa 10.11.2015 bol daný súhlas s predĺžením termínu na ukončenie búracích prác do 20.08.2018, pričom tieto listy, t. j. napadnuté rozhodnutia žalobcovi doručené neboli. 9. Žalobca mal za to, že predĺženie lehoty na ukončenie búracích prác má nepochybne priamy vplyv na práva a povinnosti všetkých účastníkov konania a ako také má povahu rozhodnutia
podľa § 46 Správneho poriadku, a preto ho správny orgán musí doručiť všetkým účastníkom konania. Zároveň uviedol, že stavebný úrad s ním musí konať ako s účastníkom konania, pokiaľ sa nepreukáže, že účastníkom konania nie je, o čom musí vydať rozhodnutie. Žalobca napokon namietal, že mu malo byť umožnené vyjadriť sa k možnému predĺženiu lehoty na odstránenie stavby, a to ešte pred vydaním rozhodnutia o predĺžení lehoty.
Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd kasačnú sťažnosť zamietol.
III. Právny názor kasačného súdu
10. Najvyšší správny súd SR začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 10Sžk/39/2020. Od 01.08.2021
je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou. 11.
Najvyšší správny súd SR ako súd kasačný (§ 11 písm. h) SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 a ods. 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po preskúmaní kasačnej sťažnosti dospel k záveru, že táto nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
12. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalovaného v prejednávanej veci je uznesenie krajského súdu, ktorým krajský súd uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi napadnuté rozhodnutia, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti. Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd preskúmal uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj postup žalovaného v správnom konaní, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalovaného sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia krajského súdu.
13. Podľa § 88 ods. 3 prvá veta zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) na odstránenie stavby, pokiaľ nebolo nariadené, je potrebné povolenie stavebného úradu, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 90 ods. 1 stavebného zákona konanie o odstránení stavby vykonáva stavebný úrad, ktorý by bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie. 15. Podľa § 97 stavebného zákona účastníkmi konania podľa § 86 až 96 sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo ich povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
16. Podľa § 25 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej aj „vyhláška č. 453/ 2000“) rozhodnutie o odstránení stavby obsahuje okrem všeobecných náležitostí najmä a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) vlastníka stavby, ktorému sa odstránenie stavby povoľuje alebo nariaďuje, b) miesto a označenie stavby podľa katastra nehnuteľností, c) lehotu na odstránenie stavby, d) podmienky odstránenia stavby podľa § 90 zákona, e) ďalšie podmienky vyplývajúce z osobitných predpisov.
17. Podľa § 179 ods. 1 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej aj „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
20. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
21. Najvyšší správny súd SR po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní uznesenia krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého uznesenia.
22. Najvyšší správny súd SR mal zo súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu za preukázané, že žalovaný rozhodnutím o povolení odstránenia budovy (viď bod 2 tohto uznesenia) povolil odstránenie budovy (spolu s ďalšími objektami uvedenými v tomto rozhodnutí) s tým, že v rozhodnutí bolo uvedené, že stavba bude odstránená do 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.06.2008. Žalovaný listom č. SÚ/CS10782/2010/2/Pix zo dňa 25.06.2010 súhlasil s predĺžením termínu ukončenia odstránenia stavby do 21.07.2012. Následne žalovaný rozhodnutím č. SU/CS 17144/2012/896/2013/11/KOP zo dňa 18.03.2013 rozhodujúc na podklade vykonaného konania opätovne predĺžil lehotu na ukončenie odstránenia budovy do 21.07.2015.
V zmysle tohto rozhodnutia ostatné podmienky rozhodnutia, ktorým bolo udelené povolenie na odstránenie budovy, zostali naďalej v platnosti. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že oznámil začatie konania o predĺžení lehoty na ukončenie odstránenia budovy verejnou vyhláškou. Toto rozhodnutie bolo doručené žalobcovi ako účastníkovi konania.
23. Dňa 14.07.2015 doručil vlastník stavby žalovanému podanie označené ako „asanácia stavebných objektov v cvernovke“, v ktorom žiadal o opätovné predĺženie lehoty na ukončenie odstránenia budovy. Vlastník stavby v podaní uviedol, že s odstránením stavieb sa začalo už v roku 2008 a pokračovalo v roku 2012 a naďalej sa v odstraňovaní stavieb pokračuje. 24. Žalovaný listom č. SU_CS 11556/2015/2/ZST zo dňa 26.06.2015, t j. prvým z napadnutých rozhodnutí, oznámil navrhovateľovi, že rozhodnutia o odstránení budovy nestrácajú platnosť a s búracími prácami je možné pokračovať. Listom č. SU/CS 19277/2015/ 2/ZST zo dňa 10.11.2015, t. j. druhým z napadnutých rozhodnutí, žalovaný navrhovateľovi udelil súhlas s predĺžením termínu na ukončenie odstránenia stavby do 20.08.2018.
Uvedené listy (napadnuté rozhodnutia) žalovaný žalobcovi nedoručil. 25. Najvyšší správny súd SR súhlasí s tvrdením žalovaného, že stavebný zákon, ktorý je potrebné na danú vec aplikovať, neobsahuje právnu úpravu zmeny rozhodnutia o odstránení stavby, či inštitút predĺženia lehoty na odstránenie stavby. Treba však poukázať na § 25 vyhlášky č. 453/2000, ktorý ustanovuje lehotu na odstránenie stavby ako podstatnú náležitosť rozhodnutia o odstránení stavby. V zmysle tohto ustanovenia lehota na odstránenie stavby nesporne predstavuje súčasť výroku rozhodnutia, ktorým žalovaný povolil odstránenie stavby. Kasačný súd má za to, že takto určenú lehotu je potom možné zmeniť (resp. predĺžiť) len rozhodnutím, ktorým stavebný úrad zmení výrok pôvodného rozhodnutia.
Oznámenie formou úradného listu adresované iba navrhovateľovi, bez notifikácie účastníkov konania o odstránení stavby, nie je dostačujúce. Kasačný súd sa preto stotožnil s názorom krajského súdu, ktorý označil napadnuté rozhodnutia žalovaného, ktorými došlo k predĺženiu lehoty na odstránenie predmetnej budovy, za rozhodnutia a uložil žalovanému povinnosť doručiť tieto rozhodnutia žalobcovi, ako účastníkovi konania, ktorého práva, právom chránené záujmy a povinnosti mohli byť týmto rozhodnutím dotknuté. Z hľadiska obsahu, účinkov a dopadu napadnutých rozhodnutí na právne postavenie žalobcu ako účastníka konania kasačný súd nevidí žiaden rozdiel medzi pôvodnými rozhodnutiami o predĺžení lehoty na odstránenie budovy, ktoré žalovaný riadne doručoval žalobcovi ako účastníkovi konania a napadnutými rozhodnutiami, ktoré žalovaný už žalobcovi nedoručoval. Oboma druhmi rozhodnutí, bez ohľadu na ich formálne označenie, totiž mohlo predĺžením lehoty na odstránenie stavby dôjsť k dotyku na subjektívnych právach žalobcu. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia boli označené ako listy je v tomto ohľade irelevantné.
26. Z uvedeného dôvodu Najvyšší správny súd SR kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne krajský súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
28. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. júla 2022