10Sžk/40/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a sudcov JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Jany Martinčekovej v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): K. M., bytom Š.V. V. XX, X., zastúpený JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1. MH Invest s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpený JUDr. Allanom Böhmom, advokátom so sídlom Jesenského 2, Bratislava, 2. Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, so sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava, 3. Združenie domových samospráv, so sídlom Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31820174, 4. Nitra Invest, s.r.o., so sídlom Mostná 29, Nitra, IČO: 36561690, 5. DESIGN ENGINEERING, a. s., so sídlom Palisády 33, Bratislava, IČO: 36609633, 6. RNDr. C. B., bytom F. XX, L., 7. Ing. E. H., bytom J. G. X, X., 8. J. Y., bytom E. X, X., 9. J. M., bytom J. G. XX, X., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP4-2016/037321-2 zo dňa 22. septembra 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/ 265/2016-448 zo dňa 17. júna 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom konania a ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

SO 558 Preložka vodovodu DN 700 v km 0,100 SO 101, SO 559 Preložka vodovodu DN 200 Lupka - Zobor, SO 560 Preložka vodovodu DN 200 na vetve K-I. 2. Krajský súd konštatoval, že záver oboch správnych orgánov, ktorý urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s aplikovanou právnou

teda že došlo k vydaniu stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie a vydanie rozhodnutia v územnom konaní, ako aj, že územný plán mesta stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá nebola vypracovaná. Rovnako tak žalobca tvrdil, že územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale podľa jeho názoru nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a teda stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni

Ohľadom uvedeného dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/ 200/2015 zo dňa 28. júna 2017, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/ 9/2013 zo dňa 30. apríla 2014 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/172/2010 zo dňa 9. novembra 2010. Zdôraznil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 3Sžk/30/2017 uviedol: „Rozhodnutie o umiestnení stavby reálne nezasahuje do práva na vlastníctvo. Vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, stavebné povolenie, ktoré môže, ale nemusí byť v budúcnosti vydané.“ Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že ide o neopodstatnenú námietku, pričom najmä zdôraznil poukaz na § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z.z.“).

rozhodnutia vydané v stavebnom konaní dňa 27. mája 2016, resp. v odvolacom stavebnom konaní dňa 27. júla 2016 nadobudli právoplatnosť (dňa 03. augusta 2016). Nebolo teda možné zo strany správneho orgánu ani zo strany súdu prihliadať na okolnosti, ktoré v čase vydania žalobou napadnutých rozhodnutí neexistovali.

36. Súd sa zaoberal i ďalšou námietkou žalobcu, ktorá sa týkala toho, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle ust. § 32 od 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a že stavebnému konaniu malo predchádzať územné konanie. K tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa oboznámil s územným plánom mesta Nitra, ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. mája 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18. júla 2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Cieľom VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti a taktiež pre stanovenie regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj mesta Nitra v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

že územný plán zóny, na ktorej sa nachádza priemyselný park nebol vypracovaný. Tomuto nasvedčuje i vyjadrenie Mesta Nitra zo dňa 25. augusta 2017, ktoré súdu predložil žalovaný a v ktorom Mesto Nitra poukazuje na VZN č. 3/2003 v znení dodatkov, ktorým bola vyhlásená záväzná časť územného plánu mesta Nitra pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, v ktorej sú stanovené záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania s uvedením priestorovo funkčných celkov, pri ktorých je pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny. Tak ako bolo uvedené vyššie, medzi týmito priestorovo funkčnými celkami nie je uvedené územie priemyselného parku (G.Ž_), pre ktorý bolo vydané stavebné povolenie. Mesto Nitra vo vyjadrení zo dňa 25. augusta 2017 výslovne uvádza, že v záväznej časti ÚPN Mesta Nitra, ktorá bola vyhlásená VZN č. 3/2003 v znení neskorších dodatkov nie je stanovená podmienka obstarať územný plán zóny pre územie Priemyselného parku Nitra - Sever.“

Taktiež stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné; stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 2011, sp. zn. 6Sžp/1/2011). Vyslovil, že o takýto prípad ide i v prejednávanej veci a podľa názoru správneho súdu stavebný úrad a ani žalovaný už nebol povinný zaoberať sa námietkami žalobcu, ktoré uvádzal v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, a ktoré boli uplatňované nad rámec zákona a námietok uplatnených písomne prípisom zo dňa 06. júna 2016 na základe oznámenia o začatí stavebného konania v tejto veci. 7. Ďalej uviedol, že žalovaný, ako druhostupňový správny orgán nad rámec stavebného zákona a § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) riadne odôvodnil v odvolacom rozhodnutí námietky žalobcu, týkajúce sa § 9 ods. 2 vyhlášky

8. Správny súd sa preto týmito námietkami nezaoberal a v tejto časti poukázal na odôvodnenie rozsudku sp. zn. 11S/220/2016 v IV. časti, bod č. 44 a č. 45, ktorých uviedol: „Za nedôvodnú považoval i námietku uvedenú v časti III.2 podanej žaloby (dopravné napojenie, vyústenie dopravy na cestu I/64, napojenie na rýchlostnú komunikáciu R1A).

a pod. Z uvedeného vyplýva, že napr. požiadavky napojenia na pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby. V predmetnej veci je podstatná tá skutočnosť, že stavebník požiadal o zmenu stavby pred jej dokončením v zmysle ust. § 68 vyššie citovaného zákona, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žiadosti zo dňa 19. mája 2017, čo znamená, že na predmetnú stavbu bolo už vydané stavebné povolenie, a to dňa 12. mája 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08. augusta 2016. Z ust. § 68 ods. 2 stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že stavebný úrad prejedná žiadosť o zmenu stavby pred jej dokončením v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými

Z uvedených dôvodov potom správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, v súvislosti s požadovanou zmenou stavby pred jej dokončením a charakterom navrhovanej zmeny nevzhliadli potrebu vo svojich rozhodnutiach určiť požiadavky napojenia stavby (o zmenu ktorej sa jednalo v predmetnom stavebnom konaní) na pozemné komunikácie, čo vo svojich rozhodnutiach i zdôvodnili.“ 9. Ďalej vyslovil, že v tomto súdnom konaní sa nebolo možné zaoberať otázkou, či predmetná činnosť mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z. z., nakoľko táto otázka je predmetom posudzovania v inom súdnom konaní (sp. zn. 26S/3/2016) vedenom na Krajskom súde v Nitre na základe

10. Zaoberal sa aj žalobnou námietkou, spočívajúcou v namietanej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného i pre jeho vecnú nepríslušnosť, keď žalobca tvrdil, že v súvislosti s odvolacím konaním nebola zachovaná dvojinštančnosť s poukazom na § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/

11. K tejto námietke žalobcu uviedol, že bola predmetom posúdenia v rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/5/2017- 594, v ktorom v bode 43, o. i. uviedol: „Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v ust. § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci (jedná sa stavebné, resp. o vodoprávne konanie) je zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách alebo vodný zákon), ktorý určuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy tak, že v ust. § 60 určuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja a v ust. § 61 určuje pôsobnosť okresného úradu. V ust. § 61 písm. a/ vyššie citovaného zákona je

Pri vodných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. špeciálne stavebné úrady. S poukazom na ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

predpisov. Tento zákon bol však zrušený zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách s účinnosťou od 01. 07. 2004, ktorý je potom potrebné považovať za osobitný predpis, i keď priamo v ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je naň odkaz, ale je potrebné vychádzať z aktuálnej právnej úpravy, ktorou je v súčasnosti zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 03. 08. 2016 rozhodol ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle ust. 4 ods.

12. Správny súd dospel k záveru, že postup oboch správnych orgánov bol v súlade so zákonom, nakoľko žalobca v stavebnom konaní a v súdnom konaní vystupuje ako zainteresovaná verejnosť vo vzťahu k ochrane životného prostredia a nie ako fyzická osoba, ktorá bola poškodená na svojich právach a právom chránených záujmoch napadnutými

14. Rovnako tak správny súd dospel k záveru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

15. Mal za to, že žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu, dokonca v niektorých bodoch nad rámec koncentračnej zásady ovládajúcej stavebné konanie.

17. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 168 SSP tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech nepriznal náhradu trov konania, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Zároveň o náhrade trov ďalších účastníkov súdneho konania v 1. až v 9. rade rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov.

18. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

Konkrétne v textovej časti ÚPN - mesta Nitra v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „Zástavba“ v odstavci „priemyselná výroba - priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie: . . . priemyselná výroba - priemyselný park (na vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti. Keďže sa takýto zámer iba predpokladá, je využitie vymedzených plôch v území limitovaný spracovaním samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru).

parky, je v časti B uvedené „bez limitu“. Z tohto je teda zrejmé, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Následne pokladal za nutné

zákona. 22. K názoru krajského súdu, že predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov, resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov, žalobca namietal, že pokiaľ nebol dodržaný zákon a významná investícia v podobe stavby „Vybudovanie strategického parku“ nebola posúdená podľa zákona č. 24/2006 Z.z. nemôžu byť legitímne ďalšie stavby - významné investície, ktoré budú realizované v predmetnom strategickom parku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že obdobný strategický park na Slovensku - Strategický park Haniska sa bude posudzovať v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. 23. Žiadal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

24. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo 14. októbra 2020, v ktorom uviedol, že postup v konaní Krajského súdu v Nitre bol pri vydávaní napadnutého rozhodnutia zákonný a vecne správny. 25. Ďalší účastník 1. MH Invest s. r. o. sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 13. októbra 2020, v ktorom navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako neprípustnú odmietol. Alternatívne navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

Taktiež absentuje tvrdenie, v čom má nesprávne právne posúdenie spočívať. Dodal, že takéto vymedzenie kasačného dôvodu je nedostatočné a neurčité, čo má za následok nepreskúmateľnosť podanej kasačnej sťažnosti. Ohľadom uvedeného dal do pozornosti uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/13/2017 zo dňa 25. apríla 2018, sp. zn. 2Oboer/3/2017 zo dňa 19. decembra 2017, ako aj jeho rozsudok sp. zn. 3Cdo/61/ 2006 zo dňa 26. apríla 2007. 27. Ďalej uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu je správnym výsledkom jeho rozhodovacej činnosti, ktorý pri aplikácii abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov zisťoval obsah a zmysel právnej normy, uplatňujúc jednotlivé metódy právneho výkladu. Taktiež uviedol, že správne súdne konanie, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok netrpí žiadnymi vadami, ktoré by odôvodňovali podanie kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, keď tento vychádza z riadne zisteného skutkového stavu, a je vecne správne a riadne odôvodnený.

poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa 06. októbra 2015. 29. Rovnako tak dal do pozornosti, že námietky žalobcu sú v kasačnej sťažnosti formulované v rozpore s požiadavkami § 440 ods. 2 SSP, keďže žalobca v kasačnej sťažnosti neuvádza právne posúdenie Krajského súdu v Nitre z rozsudku, pričom nie je zrejmé, v čom má spočívať nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Uvedené pokladal za preukázané, pričom zdôraznil, že táto územnoplánovacia dokumentácia dostatočne reguluje dotknuté územie, na základe čoho je nepochybné, že bola daná dôvodnosť postupu podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, a teda správny orgán prvého stupňa, ani žalovaný, ktorý potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa žiadnym spôsobom nepochybil.

32. Taktiež aj vo vzťahu k námietke, že Strategický park ako celok nebol posudzovaný v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z., uviedol, že s touto sa Krajský súd v Nitre dostatočne vysporiadal. Navyše doplnil, že už v roku 2005 bola posúdená činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“ podľa zákona č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to v rozsahu komunikácií a inžinierskych sietí. Pojem Strategický park je použitý v osvedčeniach o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. júla 2015, č. 20801/ 2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015 a č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. februára 2017, ktoré uvádzajú, že uskutočnenie stavby „Vybudovanie strategického parku“ je vo verejnom záujme. Podľa návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii je účelom vybudovania strategického parku majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a príprava komplexnej infraštruktúry pre vytvorenie strategickej investície. Pokladal za nepochybné, že zámer navrhovanej činnosti „Priemyselný park Nitra - Sever“ sa zhoduje s účelom vybudovania Strategického parku.

35. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

37. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu v prejednávanej veci je rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/265/2016-448 zo dňa 17. júna 2020, ktorým krajský súd zamietol žalobu o preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovaného, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

39. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada.

41. Podľa § 62 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. 42. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

44. Podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom

45. Podľa § 26 ods. 1 vodného zákona povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr so stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje osobitný predpis.

47. Najvyšší správny súd zastáva názor, že žalobca v kasačnej sťažnosti namietal v zásade tie isté skutočnosti, ktoré tvorili argumentačné jadro podanej správnej žaloby, a s ktorými sa krajský súd náležitým spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.

49. K žalobcom namietanej nesprávnej aplikácii ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona kasačný súd uvádza, že nie je relevantná vo vzťahu k vydanému stavebnému povoleniu. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje, a to na základe zákona č. 254/2015 Z.z. z 30. septembra 2015, ktorým bolo do stavebného zákona zavedené ustanovenie § 35 ods. 2.

územia. Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z citovaného osvedčenia o významnej investícii a priestorového usporiadania strategického parku zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie

nie. Je však potrebné zdôrazniť, že v danom prípade predmetom konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o posudzovaní vplyvov strategického parku Nitra na životné prostredie, ale vychádzajúc zo zásady podľa § 54 stavebného zákona, teda že každá stavba pred začatím jej realizácie musí byť predmetom posúdenia orgánom štátnej správy, či žiadateľ (stavebník) a predložená dokumentácia spĺňajú podmienky ustanovené právom na vydanie stavebného povolenia, je predmetom konania v prejednávanej veci preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o povolení na výstavbu a realizáciu preložiek verejných vodovodov a verejných kanalizácií, a to v rozsahu vodných stavieb špecifikovaných v rozhodnutí.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na skutočnosť, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 08. októbra 2015 rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/ 045777 zo dňa 14. decembra 2015. Následne dňa 01. júla 2021 rozsudkom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 bola zamietnutá žaloba žalobcu zo dňa 23. februára 2016, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia tohto rozhodnutia, čo znamená, že napadnuté rozhodnutie je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/36/2019 zo dňa 01. decembra 2020, v ktorom bolo konštatované, že dňa 4. novembra 2016 bolo vydané záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl. k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vyjadrilo súhlas s navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení, pričom uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o. Na základe rozkladu proti záverečnému stanovisku rozhodol minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. januára 2017 rozklad zamietol a záverečné stanovisko zo dňa 04. novembra 2016 potvrdil. 53. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že dôvody, ktorými žalobca v kasačnej sťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v správnom konaní i v žalobe, a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní o povolení na výstavbu a realizáciu preložiek verejných vodovodov a verejných kanalizácií, a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom. Uvedenému zodpovedá i poučenie o opravných prostriedkoch a preskúmateľnosti správnym súdom v závere písomného vyhotovenia rozhodnutia. Správny súd preto nemal v tomto konaní právomoc zaoberať sa prieskumom tohto rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím v zmysle § 27 ods. 1 SSP. 54. Z uvedeného dôvodu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 55. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1, § 169 SSP a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Ďalším účastníkom konania kasačný súd neuložil žiadnu povinnosť, preto im rovnako náhradu trov konania nepriznal. 56. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.