10Sžk/7/2021

1. Žalovaný rozhodnutím číslo spisu: KaPO 2N 26527/2018, ČRZ:142578/2018 z 12.10.2018 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 10 ods. 5 a § 11 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej „zákon o právnej pomoci“) nepriznal sťažovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci, vrátane nároku na predbežné poskytnutie právnej pomoci v právnej veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 9Co/255/2018 z 18.07.2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7618202583.1, týkajúcej sa ochrany proti neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva. 2. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že vo veci nie je dovolanie prípustné, preto nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, a sťažovateľ tým nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, čo má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Záver o neprípustnosti dovolania žalovaný vyvodil zo svojej úvahy o aplikácii Civilného sporového poriadku na právnu vec sťažovateľa, keď mal za to, že podľa jeho § 420 je dovolanie prípustné iba proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, pričom však návrh na neodkladné opatrenie bol podaný a rozhodnutie o ňom vydané v rámci súdneho konania o sťažovateľovej žalobe; prípustnosti dovolania podľa § 421 Civilného sporového poriadku zasa podľa žalovaného bráni ustanovenie § 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

II. Konanie pred správnym súdom

A) 6. Sťažovateľ včas podanou kasačnou sťažnosťou navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec správnemu súdu vrátiť na nové konanie. 7. Sťažovateľ dôvodil porušením práva na spravodlivý proces, poukazujúc na rozhodnutie súdu na pojednávaní dňa 10.09.2020, pričom podľa neho súd nerešpektoval ospravedlnenie z pojednávania a jeho žiadosť o odročenie z 03.09.2020, napriek prebiehajúcej epidémii Covid-19 a výzvam, aby ľudia necestovali, pričom sťažovateľ patrí do rizikovej skupiny ľudí vo veku 70 rokov. Sťažovateľ poukazoval na to, že súd nekonal dva roky a napokon počas epidémie neodročil pojednávanie. 8. Ďalej podľa sťažovateľa krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Tvrdil pritom, že jeho (sťažovateľova) žalobná argumentácia je presvedčivá; že správny súd nepoukazuje na judikatúru kasačného súdu v obdobných veciach, ani na judikatúru správneho súdu, nejde o nestranný súd a nestranného sudcu, správny súd robil právneho zástupcu žalovanému, iba v troch bodoch súd uviedol podanie žaloby, a citácií žalovaného je v rozsudku viac. Ďalej sa podľa sťažovateľa súd len okrajovo dotkol zrejmej bezúspešnosti sporu, po právnej stránke súd nezdôvodnil posúdenie bezúspešnosti sporu ani či je rozhodnutie žalovaného správne a zákonné.

IV. Posúdenie veci kasačným súdom

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, na ktorý prešiel výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol do 31.07.2021 príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 11 písm. h/ SSP), ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol viazaný (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 453 ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods.

zverejnení termínu. 16. Úlohou kasačného súdu bolo preskúmať zákonnosť napadnutého rozsudku, avšak iba na základe a v medziach sťažnostných bodov, pričom kasačnému súdu neprináleží iniciatívne vyhľadávať možné dôvody pre jeho zrušenie.

proti jednému z týchto rozsudkov už rozhodol Najvyšší správny súd rozsudkom sp. zn. 4Sžk/ 7/2021 z 27.09.2021, ECLI:SK:NSSSR:2021:7019200327.1, kde v bodoch 24-36 posudzoval aj dôvodnosť rovnakého sťažnostnému bodu. Pretože sa konajúci senát stotožňuje s tam uvedeným právnym posúdením, ďalej v zmysle § 464 ods. 1 SSP cituje príslušnú časť

Konkrétne žalobca toto porušenie videl v tom, že krajský súd neakceptoval žalobcom zaslané opakované ospravedlnenie z účasti na pojednávaní vrátane žiadosti o odročenie pojednávania, ktoré sa malo uskutočniť dňa 10. septembra 2020. 19. <25.> Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 20. <26.> Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 23. <29.> Podľa § 183 ods. 2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. 24. <30.> Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. 25. <31.> Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.

27. <33.> Najvyšší správny súd poukazuje na to, že v správnom súdnom procese (rovnako ako v civilnom procese) platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní (§ 105 ods. 1 SSP). K tomu zodpovedá aj samotný postup súdu, a preto aj všetky úkony, ktoré správny súd realizuje v rámci prípravy pojednávania, je povinný uskutočniť tak, aby bola vec rozhodnutá na prvom pojednávaní. Inštitút odročenia pojednávania je potrebné z uvedeného dôvodu potom vnímať ako niečo výnimočné. V nadväznosti na uvedené, podľa § 115 SSP sa môže pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa § 180 CSP v spojení s § 25 SSP po vyvolaní veci súd prvotne zisťuje, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané; ak sa tieto osoby nedostavili, hoci boli riadne predvolané a absentuje žiadosť o odročenie pojednávania alebo súd uvádzané dôvody odročenia nepovažuje za dôležité, súd rozhodne, že sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí

V súvislosti s odročením pojednávania najvyšší správny súd uvádza, že pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom opodstatnenosť takéhoto dôvodu posudzuje príslušný súd, a to podľa konkrétnych okolností prípadu s tým, že tieto môže preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania predmetnej žiadosti o odročenie pojednávania.

Dôležitý dôvod mohol byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každej strane sporu za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca strane sporu prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca uskutočniť kroky vedúce k účasti na pojednávaní). 28. <34.> V prvom rade najvyšší správny súd považuje za potrebné vytknúť krajskému súdu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku bližšie žalobcovi neozrejmil dôvody, pre ktoré nevyhovel žalobcom podanej žiadosti o odročenie príslušného pojednávania a pristúpil k

K samotným dôvodom, pre ktoré mal krajský súd podľa mienky žalobcu odročiť pojednávanie, najvyšší správny súd zastáva názor, že žalobcom uplatnený dôvod spočívajúci v rodinno-finančných okolnostiach nemožno považovať aj vzhľadom na všeobecné vymedzenie týchto okolností za dôležitý dôvod, pre ktorý by mal krajský súd odročiť pojednávanie.

- z 28. augusta 2020, číslo OLP/6911/2020 ukladajúce povinnosť žiadať pri vstupe na pracovisko alebo do priestorov prevádzky od pracovníkov v pracovnoprávnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere alebo inom obdobnom pomere preukázanie splnenia povinnosti absolvovať izoláciu v domácom prostredí ukončenú negatívnym výsledkom RT- PCR testu na ochorenie COVID-19 vykonaným v laboratóriách na území Slovenskej republiky, alebo potvrdením o prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky starším ako 10 dní, vyplývajúcej tejto osobe z opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky z 28. augusta 2020, sp. zn. OLP/6850/2020 v znení neskorších opatrení, - z 28. augusta 2020, číslo OLP/6850/2020 v spojení s opatrením zo 07. septembra 2020, číslo OLP/7093/2020 ukladajúce povinnosť v podobe izolácie v domácom prostredí pre osoby vstupujúce na územie Slovenskej republiky, ktoré počas predchádzajúcich 14 dní navštívili krajinu Európskej únie neuvedenú v prílohe č. 1 tohto opatrenia a zároveň nenavštívili krajinu, ktorá nie je členom Európskej únie a nie je uvedená v prílohe č. 1 tohto opatrenia,

papierovými utierkami, zverejniť na viditeľnom mieste oznam s informáciou (1/ ak sa u osoby prejavia príznaky akútneho respiračného ochorenia, je potrebné telefonicky kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára a opustiť pracovisko, 2/ pravidelne si umývať ruky mydlom a teplou vodou, následne ruky utierať do jednorazových papierových obrúskov, 3/ zákaz podávania rúk), ďalej zabezpečiť dostatočné vetranie priestorov, zabezpečiť pravidelnú dezinfekciu všetkých kontaktných priestorov, najmä dotykových plôch (napríklad kľučky, zábradlia, výťahy) a všetkých kontaktných predmetov (napríklad pracovný stôl, klávesnica, telefóny, prenosné média, myš) dezinfekčným prostriedkom s virucídnym účinkom. 29. <35.> V tejto súvislosti najvyšší správny súd odkazuje aj na opatrenia pre súdy platné od 01. septembra 2020 zverejnené na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (https://www.justice.gov.sk/Stranky/Ministerstvo/Opatrenia-COVID-19.aspx),v zmysle ktorých ministerstvo ukladá súdom zabezpečiť všetky činnosti súdu, zabezpečiť dodržiavanie opatrenia z 28. augusta 2020, číslo OLP/6849/2020 a tiež opatrenia z 28. augusta 2020, číslo

Rovnako Pandemická komisia Vlády Slovenskej republiky dňa 04. septembra 2020 po dôslednom zhodnotení epidemiologickej situácie na Slovensku odporučila regionálnym hygienikom v rizikových okresoch Slovenska (podľa semaforu oranžové a červené okresy), aby na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 prijímali opatrenia nad rámec celoštátne platných opatrení.

odročeniu pojednávania. Len pre úplnosť najvyšší správny súd dodáva, že krajský súd nemohol postupovať podľa § 183 ods. 4 CSP v spojení s § 25 SSP, teda bezodkladne upovedomiť stranu, ktorá odročenie navrhla, o tom, že dôvod na odročenie pojednávania nebol dôležitý, nakoľko žalobca krajskému súdu neoznámil telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú by mu súd v tomto zmysle zaslal príslušné upovedomenie.“ 31. Ďalšie sťažovateľove námietky sa týkali formálnych a obsahových náležitostí rozsudku. Správny súd nie je vo všeobecnosti povinný vo svojom rozhodnutí odkazovať na svoju judikatúru alebo na judikatúru kasačného súdu len preto, že si to želá účastník konania. Správny súd je podľa § 139 ods. 3 SSP povinný zdôvodniť svoj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, ale v okolnostiach veci nie je ani kasačnému súdu známe, že by k takémuto odklonu došlo.

32. Hoci sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdí, že napadnutým rozsudkom sa krajský súd odklonil od predchádzajúcej judikatúry a vec nesprávne právne posúdil, kasačný súd musí konštatovať, že ide o všeobecné tvrdenia, ktoré nie sú odôvodnené zrozumiteľnou sťažnostnou argumentáciou v zmysle § 440 ods. 2 SSP. Preto sa nimi kasačný súd ani bližšie nemohol zaoberať. 33. Samotné právne posúdenie krajského súdu o kľúčovej otázke zrejmej bezúspešnosti sťažovateľ nijako konkrétne nespochybnil; za takú argumentáciu nemožno považovať neurčité tvrdenie, že vec sa má posudzovať z hľadiska súladnosti s Dohovorom o ochrane základných práv a slobôd, či ústavou. 34. Dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku nie je ani neuvedenie dátumu podania správnej žaloby, či údaja, kto sa zúčastnil pojednávania. Rovnako sťažovateľ neobjasnil, aký vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia mala mať ním v kasačnej sťažnosti spomenutá 30 dňová lehota na vydanie rozhodnutia. 35. Sťažovateľove tvrdenie, že správny súd nebol nestranný a robil „právneho zástupcu“ žalovanému, dokonca s výpočtom, aký priestor venoval súd vyjadreniam jednotlivých účastníkov súdneho konania, je podľa kasačného súdu celkom nepodložené. Je úlohou správneho súdu posúdiť dôvodnosť žalobných bodov. Je pritom obvyklé, že súd uzná za priliehavú argumentáciu jednej strany a opačnú argumentáciu označí za nesprávnu. V súdenej veci správny súd nevidel vady právneho posúdenia žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí, proti ktorému sťažovateľ namietal, a svoje úvahy súd primerane zdôvodnil; z toho však nijako nevyplýva stranenie žalovanému. Z jeho vysvetlenia (najmä body 11-19 napadnutého rozsudku) nemal ani kasačný súd problém vyrozumieť, prečo krajský súd súhlasil s tým, ako vec právne posúdil žalovaný a naopak prečo žalobu sťažovateľa videl ako nedôvodnú. Preto neobstojí ani sťažovateľova námietka o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. 36. S ohľadom na to, že dôvodom na nepriznanie právnej pomoci je vlastne záver žalovaného o procesnej neprípustnosti sťažovateľom zamýšľaného dovolania, nie je vo veci relevantná ani argumentácia sťažovateľa o jeho ústavnom práve vlastniť majetok. Taktiež sťažovateľov poukaz na princíp právnej istoty ostal bližšie nevysvetlený. 37. Pretože žiaden zo sťažnostných bodov nepovažuje kasačný súd za dôvodný, nezostalo mu iné, ako kasačnú sťažnosť zamietnuť. 38. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP a contrario k § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a vo vzťahu k žalovanému nedošlo k naplneniu predpokladu obsiahnutého v § 168 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.