10Sžk/8/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201196.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 7Sa/64/2019
- IČS
- 1019201196
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): L.. M. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX . U. O., právne zastúpený: JUDr. Marián Ďurina, advokát, so sídlom Sibírska 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Sa/64/2019-140 zo dňa 6. novembra 2020 o odmietnutí správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o preskúmanie zákonnosti listu žalovaného č. SEĽUZ-266/2019-OdSP zo dňa 03.05.2019, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
I. Konanie na krajskom súde
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) uznesením č.k. 7Sa/64/2019- 140 zo dňa 6. novembra 2020 (ďalej ako „uznesenie“ alebo „rozhodnutie“) odmietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal, aby krajský súd určil, že list žalovaného č. SEĽUZ-266/2019-OdSP zo dňa 03.05.2019 ktorým sa žalovaný vyjadril k žiadosti žalobcu o zaujatie stanoviska k dobe služby žalobcu, ktorú vykonával od 17.07.1982 do 11.08.1982, a to na akej tabuľke počtov bol žalobca zaradený po prijatí do služobného pomeru vojaka z povolania v dobe od 17.07.1982 do 11.08.1982, na akú funkciu bol žalobca zaradený počas riadnej dovolenky od 17.07.1982 do 11.08.1982, podľa akej právnej normy bol žalobca zaradený v dobe od 17.07.1982 do 11.08.1982 do II. kategórie funkcií, keď nebol na žiadnej tabuľke počtov a ani na žiadnej funkcii, je nezákonným zásahom. Žalobca žiadal, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť vydať v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku potvrdenie,
v ktorom odslúžené obdobie od 17.07.1982 do 11.08.1982 žalobcovi započíta v I. kategórii funkcií. Zároveň žalobca žiadal nahradiť trovy právneho zastúpenia. 2. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že sa vo veci najskôr zaoberal otázkou prípustnosti preskúmateľnosti napadnutého listu žalovaného. Zdôraznil, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Nie je pritom
rozhodujúce formálne označenie napadnutého rozhodnutia ani podľa akého právneho predpisu správny orgán postupoval. Rovnako posudzoval, či sa napadnuté rozhodnutie dotýka základných ľudských práv alebo slobôd účastníka konania zaručené Ústavou Slovenskej republiky, nakoľko v takom prípade ho nemožno vylúčiť zo súdneho preskúmania.
3. Podľa krajského súdu žalobca žiadal o vydanie potvrdenia resp. osvedčenia o započítaní obdobia od 11.07.1982 do 11.08.1982 v I. kategórii funkcií pre potreby dôchodkového zabezpečenia. Výsledkom činnosti žalovaného mohlo byť na základe žiadosti žalobcu vydanie, resp. nevydanie potvrdenia či osvedčenia o tejto skutočnosti. Bez ohľadu na spôsob vybavenia žiadosti žalobcu by v oboch prípadoch išlo o akt, ktorý by nepredstavoval žiadny zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu, a to z dôvodu, že takéto rozhodnutie ani opatrenie slovenská zákonná úprava nepredpokladá. Nárok na priznanie ďalšieho obdobia v I. kategórii funkcií, ktorý si žalobca žiadosťou u žalovaného uplatnil a vydanie potvrdenia, resp. osvedčenia o tejto skutočnosti nie je samostatným nárokom v zmysle právnej úpravy, ide o skutočnosť tvoriacu základ pre rozhodovanie o jednotlivých dávkach dôchodkového zabezpečenia. Konanie o predmetnej žiadosti žalobcu nie je v Slovenskej republike samostatne upravené právnymi predpismi. Žalovaný taktiež nemá zákonom upravenú právomoc rozhodovať v oblasti dávok dôchodkového zabezpečenia vojakov.
Iba prípadné rozhodnutie vydané v konaní o dávke dôchodkového zabezpečenia vojakov, na ktoré je príslušný Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, by bolo takým rozhodnutím, ktoré podlieha prieskumu zo strany správneho súdu. Žalovaný týmto nezasiahol do práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu. Z týchto dôvodov napadnutý list žalovaného nespadá do kategórie aktov podľa § 3 SSP v spojení s § 2 a § 6 SSP, ktoré by boli spôsobilým predmetom preskúmania v správnom súdnictve. 4.
Z vyššie uvedených dôvodov sa krajský súd ďalej nezaoberal obsahom žaloby, keďže žalobnými námietkami vo veci samej by sa mohol zaoberať až po splnení podmienky, že by orgán verejnej správy spôsobil žalobcovi iný zásah orgánu verejnej správy faktickým postupom vykonaným pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým by boli žalobcove práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, čo podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve.
5. Krajský súd žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. h/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) v spojení s § 7 písm. b/ odmietol. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 170 písm. a/ SSP, t.j. žiadnemu účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, keďže žaloba žalobcu bola odmietnutá.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia k nej
6. Kasačnou sťažnosťou zo dňa 18.11.2020 doručenou krajskému súdu dňa 18.11.2020 sa žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“), domáha toho, aby kasačný súd rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti správnemu súdu na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Zároveň sa domáha aj náhrady právneho zastúpenia. Samotnú kasačnú sťažnosť sťažovateľ formálne odôvodnil ustanoveniami § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, teda ako nesprávne právne posúdenie veci. 7.
Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti primárne replikoval dôvody vyplývajúce zo správnej žaloby, pričom poukázal na nález Ústavného súdu III. ÚS 91/2016- 74 zo dňa 17.05.2016, podľa ktorého odmietnutím prejednania žaloby proti neformálnemu oznámeniu správneho orgánu, ktorý nemal zo zákona povinnosť vyplývajúcu povinnosť vydať rozhodnutia dochádza k odopretiu spravodlivosti vo vzťahu k žalobcovi. Taktiež poukázal na to, že súdy preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Podľa sťažovateľa uvedené výnimky treba vykladať reštriktívne a za spôsobilý predmet súdneho prieskumu treba v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe považovať aj povolenia, osvedčenia, posudky, vyjadrenia alebo listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy aj keď sa na ich proces nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
8. Následne sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vyjadril všeobecnú nespokojnosť s priebehom súdneho konania pred krajským súdom, keď poukázal na dĺžku hlavného pojednávania (30 minút) a nedostatočne vykonané dokazovanie.
9. Podľa sťažovateľa krajský súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a nesprávne vyložil pojem „iný zásah“, ktorý síce nie je legálne definovaný, no logickým výkladom môžeme dospieť k záveru, že sa jedná o aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu, pokynu či donútenia“ zameraného proti poškodenému s definitívnymi účinkami, ktoré sú odstrániteľné jedine súdnym donútením. Práve takého konania sa proti sťažovateľovi mal dopustiť žalovaný, ktorý tým, že je nečinný ho výrazne poškodil na jeho právach.
Preto je presvedčený, že rozhodnutie žalovaného je spôsobilý predmet súdneho prieskumu a je potrebné ho posúdiť ako rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti sťažovateľa, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté.
10. Následne sťažovateľ v kasačnej sťažnosti zopakoval vecný obsah správnej žaloby, kde zdôvodnil prečo by za posudzované obdobie od 11.07.1982 do 11.08.1982 nemal byť zaradený do II kategórie funkcií. V závere podotkol, že krajský súd nesprávne interpretoval právny predpis, rozhodnutie nevychádza zo skutkového stavu a požiadal o vykonanie dokazovania, konkrétne vypočutie svedkov.
11. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 01.03.2021 vyjadril žalovaný, podľa ktorého podanie kasačnej sťažnosti by malo byť koncipované na konkrétnom právnom tvrdení sťažovateľa o porušení zákona toho ktorého krajského súdu v konaní alebo pri rozhodovaní, k čomu však v predmetnej právnej veci zo strany žalobcu nedošlo. Podľa žalovaného je nie je možné aplikovať dôvod kasačnej sťažnosti vymedzený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP v situácií akou je predmetná právna vec, nakoľko nebolo prejednávané je meritum.
Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/34/2017 zo dňa 23. augusta 2017 má žalovaný za to, že dôvody kasačnej sťažnosti uvedené v § 440 ods. 1 písm. g/ a j/ SSP sa vylučujú. 12.
Sťažovateľove tvrdenia spočívajú len v opakovanom vymedzení skutočností prezentovaných už pred krajským súdom a jedná sa len o domnelé spochybňovanie rozhodnutia konajúceho súdu. Sťažovateľ neuviedol právne posúdenie, ktoré považuje nesprávne, ani v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia krajským súdom. Žalovaný preto zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, podľa ktorého bolo neformálnym listom žalovaného sťažovateľovi poskytnuté vysvetlenie, ktoré nepodlieha súdnemu
prieskumu. Preto žiada kasačnú sťažnosť žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú, pokiaľ nebude odmietnutá. 13. Podaním zo dňa 15.03.2021 sa sťažovateľ vyjadril k vyjadreniu žalovaného. Zotrval na dôvodoch svojej kasačnej sťažnosti a podotkol, že žalovaný počas celého súdneho sporu a aj vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti rieši len formálnu stránku problému. Nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, že kasačná sťažnosť neobsahuje právne posúdenie veci a opakovane popísal vecnú stránku sporu. Na záver skonštatoval, že kasačný súd v zmysle §120 SSP nie je podľa neho viazaný zisteným skutkovým stavom ani dokazovaním a preto naďalej žiada vykonať ďalšie dôkazy, najmä predvolať a vypočuť svedkov.
III. Konanie na kasačnom súde, relevantné zistenia z administratívneho spisu
14. Prejednávaná vec bola dňa 11.03.2021 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 10S - sp.zn.: 10Sžk/8/2021. S účinnosťou ku dňu 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol, pod pôvodnou spisovou značkou. 15. Skôr ako kasačný súd pristúpil k vecnému prieskumu podanej sťažnosti, verifikoval, či bola kasačná sťažnosť podaná proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť prípustná je (§ 439 SSP), či bola kasačná sťažnosť podaná oprávnenou osobou (§ 442 SSP) a či bola podaná včas (§ 443 SSP), pričom zistil, že tieto procesné predpoklady a podmienky v predmetnej veci splnené sú. 16.
Pred rozhodovaním vo veci sa kasačný súd oboznámil so súdnym a administratívnym spisom, z ktorého vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 03.04.2019 žiadal od žalovaného právne stanovisko k trom otázkam: a) Na akej tabuľke počtov bol zaradený pán F.. M.. G. po prijatí do služobného pomeru vojaka z povolania v dobe od 17.07.1982 do 11.08.1982 (t.j. jeden mesiac)? b) Na akú funkciu bol pán F.. M.. G. zaradený počas riadnej dovolenky od 17.07.1982 do 11.08.1982 (t.j. jeden mesiac)? c) Podľa akej právnej normy F.. M.. G. bol zaradený v dobe od 17.07.1982 do 11.08.1982 (t.j. jeden mesiac) do II. kategórie funkcií, keď nebol na žiadnej tabuľke počtov a ani na žiadnej funkcii?
17. Žalobca požadoval právne stanovisko, aby sa „mohol domáhať pravdy súdnou cestou“, nakoľko ide o skutočnosť tvoriacu základ pre rozhodovanie o dávkach dôchodkového zabezpečenia. 18. Žalovaný zaujal k veci stanovisko listom zo dňa 03. mája 2019, v ktorom uviedol, že od 11. júla 1982 bol L.. M. G. prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania, menovaný do hodnosti rotmajstra a premiestnený do Vysokej vojenskej školy pozemného vojska.
Od 11. augusta 1982 do 19. augusta 1986 bol poslucháčom štvorročného interného štúdia Vysokej vojenskej školy pozemného vojska. 19. Podľa interného predpisu Ministerstva národnej obrany ČSSR č. Všeob-P-5/s (práv.)/1980 - Výber, príprava a priebeh služby poslucháčov (žiakov) vojenských škôl, poslucháči /žiaci/ vojenských škôl sa na základe predloženej žiadosti prijímajú v priebehu štúdia do služobného pomeru vojaka z povolania dňom nasledujúcim po skončení základnej /náhradnej/ služby rozkazom zástupcu ministra národnej obrany, ktorému je príslušná škola podriadená.
Súčasne s prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania sú vymenovaní poslucháči prvého ročníka vysokej vojenskej školy do hodnosti rotmajstra. Z osobného spisu žalobcu vyplýva, že v zmysle vyššie uvedené predpisu bol dňom 11. júla 1982 vedený už ako poslucháč prvého ročníka Vysokej vojenskej školy pozemného vojska. Interné štúdium vojaka z povolania na vojenských a civilných školách je uvedené ako zvláštny druh služby a doba štúdia sa hodnotí ako výkon funkcie I. kategórie za predpokladu, že na štúdium bol vojak z povolania vyslaný z funkcie I. kategórie. V ostatných prípadoch sa doba štúdia hodnotí ako výkon funkcie II. kategórie, čo bol aj prípad žalobcu.
20. Na základe vyššie uvedeného žalovaný odpovedal na jednotlivé otázky žalobcu nasledovne: a. V čase od 17. júla 1982 do 11. augusta 1982 bol F.. M. G. vedený na tabuľke počtov ako poslucháč Vysokej vojenskej školy pozemného vojska,
b. V čase od 17. júla 1982 do 11. augusta 1982 nebol zaradený na žiadnej funkcii, preto že už od 11. júla 1982 bol vymenovaný do hodnosti rotmajster a vedený ako poslucháč prvého ročníka Vysokej vojenskej školy pozemného vojska,
c. Doba od 17. júla 1982 do 11. augusta 1982 je hodnotená ako doba výkonu funkcie II. kategórie v súlade s prílohou 80 k predpisu Ministerstva národnej obrany evid. zn. Všeob-P-3 „Kádrová evidencia práporčíkov, dôstojníkov a generálov v Čs. ľudovej armáde v dobe mieru“.
21. Kasačný súd v tejto súvislosti dopĺňa, že iné listiny tvoriace administratívny spis nepovažoval za relevantné pre účely rozhodovania o podanej kasačnej sťažnosti, keď je zrejmé, že žalobnými námietkami vo veci samej sa krajský súd nezaoberal, keďže žaloba bola krajským súdom odmietnutá ako neprípustná.
IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu
22. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
23. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 7 písm. b/ SSP správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak,
26. Podľa § 98 ods. 1 písm. h/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon. 27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal uznesenie správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti.
28. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta záver krajského súdu, že potvrdenie, resp. osvedčenie žalovaného nie je predmetom súdneho prieskumu a považuje to za odopretie spravodlivosti. Podľa sťažovateľa krajský súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a nesprávne vyložil pojem „iný zásah“, pričom práve takého konania sa proti sťažovateľovi mal dopustiť žalovaný, ktorý tým, že je nečinný ho výrazne poškodil na jeho
právach. 29. Sťažovateľ poukazoval na úpravu generálnej klauzuly v Občianskom súdnom poriadku podľa, ktorej všeobecné súdy preskúmavajú všetky rozhodnutia verejnej správny okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (bývalý § 248 OSP). K uvedenej námietke kasačný súd uvádza, že aj po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku naďalej platí, že v systéme správneho súdnictva vychádza právna úprava prístupu k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy žaloby z princípu generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 OSP, § 7 SSP). Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky). Je treba zdôrazniť, že Občiansky súdny poriadok upravuje právomoc správneho súdu vymedzením rozhodnutí správnych orgánov vylúčených zo súdneho preskúmania podobne ako Správny súdny poriadok, aj keď právna úprava správnych aktov, ktorých súdny prieskum sa nepripúšťa, je v SSP stanovená podrobnejšie. Oba procesné predpisy však nepripúšťajú súdne preskúmanie rozhodnutí alebo opatrení orgánov verejnej správy predbežnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
30. Kasačný súd preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že krajský súd rozhodol správne, keď odmietol podanie žalobcu na preskúmanie potvrdenia, resp. osvedčenia žalovaného. Za správne je potrebné považovať aj právne odôvodnenie tohto uznesenia, vychádzajúce z toho, že potvrdenie, resp. osvedčenie o započítaní obdobia od 11.07.1982 do 11.08.1982 v I. kategórii funkcií nie je rozhodnutím správneho orgánu, o ktorom by mal rozhodovať krajský súd podľa § 3 SSP v spojení s § 2 a § 6 SSP.
31. Z rozhodnutia krajského súdu ako aj z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že potvrdenie od žalovaného o započítaní obdobia od 11.07.1982 do 11.08.1982 v I. kategórii funkcií žalobca vyžadoval pre potreby dôchodkového zabezpečenia. V uvedenej veci krajský súd správne podotkol, že výsledkom činnosti žalovaného mohlo byť vydanie resp. nevydanie potvrdenia o tejto skutočnosti, no bez ohľadu na spôsob vybavenia veci by sa jednalo o akt, ktorý nepredstavoval žiadny zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu.
32. Potvrdenie žalovaného o započítaní rozhodného obdobia je len jedným z podkladov pre rozhodnutie vo veciach dôchodkového zabezpečenia, ale nie je rozhodnutím, ktoré by mohlo byť samostatne predmetom súdneho preskúmania. Pokiaľ žalobcovi svedčí právo na započítanie rozhodného obdobia pre účely dôchodkového zabezpečenia, mal uvedený nárok uplatňovať v konaní pred orgánom, ktorý je oprávnený rozhodovať o dávkach dôchodkového zapečenia, v tomto prípade Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
Následne rozhodnutie príslušného správneho orgánu vo veci dôchodkového zabezpečenia ako aj postup správneho orgánu tomuto rozhodnutiu predchádzajúci, je preskúmateľný súdom podľa III. časti SSP, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k zásahu do práv a povinností žalobcu.
33. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z uvedenej právnej normy vyplýva, že predpokladom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je, aby išlo o rozhodnutie zakladajúce, meniace alebo zrušujúce práva, či povinnosti fyzických alebo
právnických osôb. 34. Sťažovateľ síce v ďalšej námietke správne poznamenal, že správny súdny poriadok nekonkretizuje aké rozhodnutie alebo postup orgánu verenej správy sú považované za „iný zásah orgánu verejnej správy“ podľa § 6 ods. 2 písm. f/, no podľa § 3 ods. 1 písm. e/ sa pod iným zásahom orgánu verejnej správy rozumie „faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté“.
35. V uvedenom prípade kasačný súd konštatuje, že potvrdenie žalovaného, ktoré tvorí len podkladový materiál pre rozhodovanie na účely dôchodkového zabezpečenia nie je možné subsumovať pod „iný zásah orgánu verejnej správy“ v zmysle § 6 ods. 2 písm. f/, nakoľko nie je rozhodnutím, ktoré zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb alebo sa priamo dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzických alebo právnických osôb, čím ani nenapĺňa znaky rozhodnutia podliehajúceho súdneho prieskumu.
36. Rovnako takéto potvrdenie nemôže považovať za činnosť, resp. faktický postup žalovaného, ktorý by bolo možné považovať za postup podľa ust. § 3 ods. 1 písm. e/ SSP. 37. Z vyššie citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e/ SSP vyplýva, že účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím
a tento trvá. Súdne konanie je zárukou, že súd uložením povinnosti odporcu nepokračovať v porušení práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy. Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať iba v prípade, ak iná právna možnosť ochrany chýba.
38. Správny súdny poriadok v ust. § 252 a nasl. pojem „zásah“ nedefinuje, jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia však vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie je možné považovať za rozhodnutia alebo individuálne akty. Judikatúra považuje taký zásah za nezákonný, resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúcich v postupoch orgánov verejnej správy alebo v činnosti, úkone, pokyne. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, napríklad porušenia práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva a podobne. Takýto zásah orgánu verejnej správy, súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom.
39. Súd v preskúmavanej veci prioritne posúdil, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný zásah vymedzený vo vyššie citovanom ustanovení § 252 SSP, teda či ide o návrh, v ktorom fyzická osoba (sťažovateľ) mohol byť ukrátený na svojich právach, resp. právom chránených záujmoch, či ide o nezákonný zásah orgánu verejnej správy, či tento zásah nie je rozhodnutím, či tento zásah bol zameraný priamo proti fyzickej osobe, či dôsledky trvajú, resp. či hrozí ich opakovanie a či sťažovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a či návrh bol podaný v zákonnej lehote.
40. Z citovaného ustanovenia vyplýva aj negatívne vymedzenie a síce, že návrh nie je úspešný, ak sa navrhovateľ domáha iba určovacieho výroku, že zásah je, alebo bol nezákonný. 41. Najvyšší správny súd SR posúdil návrh sťažovateľa v intenciách vyššie uvedených definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah vymedzený v ust. § 252 SSP a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
42. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu, pričom nezistil žiaden dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
43. O trovách konania rozhodol kasačný súd tak, že ani jednému účastníkovi konania ich náhradu nepriznal, keď sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný, a to ani čiastočne (§ 167 ods. 1 SSP) a na strane žalovaného neboli identifikované okolnosti, ktoré by priznanie trov konania odôvodňovali (§ 168, druhá veta - SSP).
44. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 21. septembra 2022