10Sžk/9/2021

1. Právny predchodca žalovaného - Daňový úrad Trnava (ďalej len „daňový úrad“) uskutočnil dňa 28. júna 2018 v prevádzkach Pohostinstvo Nyirfa, Holice č. 55, Holice; Espresso pod Gaštanmi, Gazdovský rad 30, Štvrtok na Ostrove; Krčma IRISZ, Hlboká ul. 28/1058, Trhová Hradská; Reštaurácia na Špici, pplk. Pljušťa 56, Skalica; Krčma u Tondy, L. Novomestského 1587, Senica; JOGA BAR, Továrenská 804, Kúty; HO - TR, Potočná 27, Skalica dozor podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hazardných hrách“) nad dodržiavaním zákona o hazardných hrách a preverenie prevádzkovania hazardných hier alebo propagácie hazardných hier bez licencie. V rámci výkonu dozoru boli v uvedených prevádzkach zapečatené technické zariadenia - hracie automaty používajúce softvér DIAMOND LEVEL. 2. Daňový úrad následne dňa 10. júla 2018 a 12. júla 2018 vydal záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardných hier v daných prevádzkach podľa § 54 ods. 2 písm. e) zákona o hazardných hrách s účinnosťou od 28. júna 2018. Podľa názoru daňového úradu hra na technickom zariadení bola možná až po zaplatení peňažných prostriedkov a hráčovi mohla byť vyplatená výhra. Daňový úrad dospel k názoru, že preverované technické zariadenia napĺňajú znaky kvízov spočívajúcich v odpovediach na otázky alebo v preukázaní vedomostí, a súčasne napĺňajú aj znaky hazardnej hry, ktorej výsledok závisí výlučne alebo prevažne od náhody a hráč môže po zaplatení vkladu získať výhru. Daňový úrad preto konštatoval, že hracie zariadenie napĺňa znaky hazardnej hry a vyhľadávacou činnosťou bolo zistené porušenie zákona o hazardných hrách. 3. Následne po vykonaní dozoru vydal daňový úrad poverenie na výkon dozoru č. 101332112/ 2018 zo dňa 11. júla 2018, ktorým požiadal Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p. o technickú kontrolu hracieho zariadenia, či hry ponúkané prostredníctvom predmetného zariadenia napĺňajú znaky hazardnej hry.

4. Žalobkyňa podala proti postupu daňového úradu, resp. žalovaného spočívajúcom v zapečatení zariadení s nainštalovanou hrou DIAMOND LEVEL a pozastavení jej prevádzkovania v dotknutých prevádzkach žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy na Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“). Žiadala pritom, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať v predmetnom zásahu a aby uložil žalovanému povinnosť obnoviť stav pred vykonaním zásahu. 5. Žalobkyňa zastávala názor, že hra DIAMOND LEVEL nie je hazardnou hrou, ale má charakter kvízu podľa § 3 ods. 4 písm. e) zákona o hazardných hrách.

Keďže predmetná hra nie je hazardnou hrou, neboli ani splnené podmienky pre uplatnenie právomoci daňového úradu pozastaviť prevádzkovanie technických zariadení žalobkyne. 6. Tiež procesný postup žalovaného počas vykonávania zásahu bol podľa názoru žalobkyne nezákonný. Nebola žiadnym spôsobom o zásahu informovaná, nikto sa nepreukázal počas dozoru služobným preukazom ani písomným poverením. O povahe zásahu sa žalobkyňa dozvedela až z neskoršieho spravodajstva odvysielaného v televízii a z dodatočne doručených záznamov. Poukázala tiež na skutočnosť, že z vyhľadávacej činnosti musí byť podľa § 13 ods. 9 v spojení s § 15 ods. 9 zákona o hazardných hrách vyhotovená správa, ktorá však v predmetnej veci žalobkyni nebola doručená (ani dva mesiace po vykonaní zásahu). Žalobkyni preto nebolo umožnené ani podať námietky voči dôvodom vykonania predmetného zásahu. 7. Žalobkyňa tiež namietala zmätočnosť záznamov o pozastavení prevádzkovania v tom, že žalovaný bližšie neuviedol na základe čoho dospel k názoru, že sporná hra je hazardnou hrou a na výsledok hry by mala mať vplyv náhoda alebo vopred neznáma okolnosť, ani čo by malo

žalobe. Počas výkonu dozoru bol preverovaný priebeh spornej hry a bolo potrebné posúdiť, či ide o hazardnú hru. Žalovaný popísal test hry zamestnancami a zistil, že sporná hra napĺňa znaky kvízov spočívajúcich v odpovediach na otázky alebo v preukázaní vedomostí a zručností. Rovnako však napĺňa aj znaky hazardnej hry, ktorej výsledok závisí výlučne alebo v prevažnej miere od náhody alebo vopred neznámeho výsledku. Žalovaný zdôraznil, že k dosiahnutiu pomerne veľkej konečnej peňažnej výhry, ktorú môže hráč vyhrať aj po časovo dlhšom hraní na „kvízomate“, stačí odpoveď na jedinú otázku (všetky ostatné otázky, ktoré sa formálne zobrazujú po každej odohranej hre, je možné jednoducho a rýchlo odložiť do banky otázok a pri ukončení hrania sa dajú všetky tieto otázky, ktoré boli sem odložené zlúčiť do jedinej), pri ktorej je možnosť pozrieť nápoveď, v ktorej je graficky znázornené, aká je pravdepodobnosť správnej a nesprávnej odpovede. Žalovaný je toho názoru, že ide len o formálnu otázku, na ktorú je v nápovedi jasná odpoveď a v žiadnom prípade teda nemôžeme

9. Na vyhľadávaciu činnosť sa podľa názoru žalovaného vzťahuje § 13 ods. 9 zákona o hazardných hrách a nevypracováva sa z nej správa o výsledku dozoru na mieste a ani nie je pri nej potrebná prítomnosť prevádzkovateľa ako pri dozore na mieste. Z vyhľadávacej činnosti sa nespisujú správy, ale zápisnice z vyhľadávacej činnosti spolu so záznamami o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry. Záznamy o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry boli žalobkyni zaslané elektronicky dňa 13. júla 2018. Dozor vykonávaný formou vyhľadávacej činnosti pritom nebol do dňa vyjadrenia žalovaného (12. novembra 2018) ukončený, a to vzhľadom na skutočnosť, že do daného momentu daňový úrad nedostal vyžiadané stanovisko skúšobného ústavu, či ide o hazardnú hru alebo nie, a preto príslušné zápisnice ešte neboli uzavreté. Žalovaný zdôraznil, že podľa § 30 zákona o hazardných hrách je Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p. jedinou inštitúciou oprávnenou urobiť záver o tom, či je predmetná hra hazardnou hrou. Zamestnanci daňového úradu sa pri vstupe do priestorov, v ktorých sa nachádzali „kvízomaty“ preukázali služobnými preukazmi.

Podľa názoru žalovaného výkon dozoru formou vyhľadávacej činnosti nepredstavuje faktický alebo okamžite vykonaný zásah, preto nejde o iný zásah podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Záznamy o pozastavení prevádzkovania hry majú podľa názoru žalovaného povahu opatrenia, navyše opatrenia predbežnej povahy, voči ktorému je správna žaloba neprípustná (§ 7 písm. e) SSP).

13. Na ústnom pojednávaní dňa 30. januára 2020 účastníci zotrvali na svojej argumentácii. Nad rámec svojej argumentácie žalovaný poukázal na skutočnosť, že v predmetnej veci bolo už vyhotovené stanovisko Technického skúšobného ústavu Piešťany, š. p., kde bolo konštatované, že softvér DIAMOND LEVEL je hazardnou hrou. V predmetnej veci bolo tiež vydané prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty za iný správny delikt, ktoré bolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom. Súčasne zdôraznil, že obdobné žaloby žalobkyne boli odmietnuté rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Sa/23/2018 zo dňa 13. septembra 2019, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sa/75/2018 zo dňa 30. mája 2019 a Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím sp. zn. 30Sa/14/2018 zo dňa 28. februára 2019 správnu žalobu žalobkyne zamietol.

15. Súčasne žalovaný tiež správnemu súdu doložil zápisnicu č. 1/2020/RÚ z rokovania Rady žalovaného dňa 20. januára 2020, z ktorej vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie žalovaného bolo odvolacím orgánom potvrdené.

Urobil tak preto, že k podstatnej zmene skutkového stavu došlo počas konania pred správnym súdom. 17. V nadväznosti na výzvu správneho súdu žalobkyňa požiadala o pripustenie zmeny žaloby. 18. Správny súd uznesením č. k. 47Sa/18/2018 - 210 zo dňa 31. júla 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „uznesenie správneho súdu“) určil, že „iný zásah orgánu verejnej správy - Úradu pre reguláciu hazardných hier (právny nástupca Daňového úradu Trnava), vykonaný Daňovým úradom Trnava dňa 28.06.2018, spočívajúci v zapečatení zariadení s nainštalovanou hrou DIAMOND LEVEL a pozastavení prevádzkovania predmetnej hry v prevádzkach: Krčma IRISZ, Hlboká ul. 28/1058, 930 13 Trhová Hradská, Krčma u Tondy, L. Novomestského 1587, 905 01 Senica, JOGA BAR, Továrenská 804, 908 01 Kúty, Espresso pod Gaštanmi, Gazdovský rad 30, 930 40 Štvrtok na Ostrove, Pohostinstvo Nyirfa, Holice č. 55, 930 34 Holice, HO - TR, Potočná 27, 909 01 Skalica, Hostinec na Špici, ppl. Pľujšťa 56, 909 01 Skalica, bol nezákonný.“

20. Správny súd zastával názor, že vymedzený zásah má povahu iného zásahu a skúmal jeho zákonnosť. Nesústredil sa pritom na otázku, že prevádzkovaná hra so softvérom DIAMOND LEVEL bola hazardnou hrou. Preto podľa jeho názoru aj konečné rozhodnutie v sankčnom konaní nemohlo mať vplyv na posúdenie zákonnosti alebo nezákonnosti vymedzeného nezákonného zásahu. 21.

Keďže žalovaný nemal jednoznačnú vedomosť o porušení zákona zo strany žalobkyne, túto len prezumoval, a napriek tomu využil oprávnenie uložiť sankciu podľa § 54 ods. 3 písm. e) zákona o hazardných hrách priamo na mieste, postupoval nezákonne.

Podľa názoru správneho súdu tento postup zodpovedal skôr použitiu zákonného oprávnenia orgánu dozoru zaistiť výherný prístroj a odobrať ich na ďalšie úkony súvisiace s dozorom podľa § 15 ods. 4 písm. c) zákona o hazardných hrách, ktorý však príslušný orgán môže vykonať len v rámci dozoru podľa § 15 zákona o hazardných hrách.

zápisnice s niekoľkomesačným odstupom od vykonania dozoru sa totiž podľa správneho súdu míňa účinku sledovanému zákonom o hazardných hrách a zároveň porušuje procesné práva dozorovaného subjektu. Navyše zákon o hazardných hrách neviaže ukončenie dozoru na skutočnosť vypracovania znaleckého či odborného posudku ohľadom povahy kontrolovaného technického zariadenia. Táto skutočnosť je vo vzťahu k povinnosti vypracovať zápisnicu irelevantná. 24.

25. Správny súd zhrnul, že ak by žalovaný správne využil dozor vykonávaný na mieste, mohol pre účely správneho konania a pre účely technického posúdenia charakteru hry zabezpečiť hracie prístroje. Žalovaný však nesprávne využil zisťovací inštitút (vyhľadávacia činnosť) v spojení s administratívnou sankciou, a to bez toho, že by mal na mieste riadne ustálený skutkový stav, či teda ide o hazardnú hru, a jednak z dôvodu, že súčasťou uloženia predmetnej sankcie je aj možnosť súhlasu orgánu dozoru s opätovným pokračovaním v prevádzkovaní hry v prípade, ak prevádzkovateľ odstráni vytýkané nedostatky, pre ktoré sa prevádzkovanie hry pozastavilo. Druhá nezákonnosť spočívala v nevyhotovení zápisnice.

26. Proti uzneseniu správneho súdu podal v zákonnej lehote žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f ) a g) zákona SSP a navrhol, aby kasačný súd uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 27. Kasačný sťažovateľ namieta nedostatočné odôvodnenia uznesenia správneho súdu v dvoch smeroch. Na jednej strane správny súd podľa názoru sťažovateľa riadne nezdôvodnil, prečo vydanie rozhodnutia vo veci administratívneho trestania (bod 14 tohto rozsudku) v predmetnej veci nebolo dostatočným dôvodom na zastavenie konania podľa § 99 písm. g), resp. § 260 SSP. Na druhej strane sa správny súd riadne nevysporiadal s argumentáciou sťažovateľa, že zásah do práv žalobkyne nastolený uložením sankcie podľa § 54 ods. 1 písm. d) zákona o hazardných hrách nikdy nemôže mať povahu iného zásahu, aj keď nie je vykonaný formalizovaným rozhodnutím. V predmetnej veci bola sankcia uložená opatrením, a preto toto opatrenie malo/mohlo byť preskúmané len na základe žaloby podľa § 177, resp. § 194 SSP. Samotné zapečatenie hracích prístrojov nie je podľa žalovaného možné chápať oddelene od vydaného opatrenia orgánu verejnej správy. V tomto smere poukázal žalovaný aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sa/29/2018. Nedostatočné

odôvodnenie

napadnutého uznesenia spočíva tiež v tom, že v kontexte s uplatneným dôvodom pre odmietnutie správnej žaloby sa správny súd nevysporiadal s rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Sa/23/2018 zo dňa 13. septembra 2019 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sa/75/2018 zo dňa 30. mája 2019. 28. Nesprávne právne posúdenie veci vidí sťažovateľ v tom, že správnemu súdu bola podaná žaloba podľa § 252 ods. 1 SSP. Ak správny súd zistil, že v predmetnej veci už bolo vydané rozhodnutie o správnej sankcii, mal správne súdne konanie zastaviť podľa § 260 SSP, pokiaľ správnu žalobu neodmietol. Pokiaľ správny súd vyzval žalobkyňu na zmenu žaloby na žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP, porušil tak princíp rovnosti účastníkov konania. Súd totiž nemal poučovať žalobkyňu o možnosti prípadnej zmeny petitu. Žalovaný tiež zdôraznil, že lehota na podanie žaloby je 2 mesiace odo dňa, keď sa osoba dozvedela o inom zásahu a táto v čase pripustenia zmeny petitu uplynula. 29. Za nesprávne právne posúdenie veci tiež sťažovateľ považoval to, keď správny súd na vyhľadávaciu činnosť aplikoval ustanovenia § 15 ods. 10, 11 a 12 zákona o hazardných hrách napriek tomu, že v danom prípade nešlo o dozor na mieste, ale o dozor formou vyhľadávacej činnosti, na ktorý sa aplikuje § 13 ods. 9 a len primerane § 15 ods. 9 zákona o hazardných hrách. 30. Ostatne správny súd podľa sťažovateľa na vec nesprávne aplikoval § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Sťažovateľ zastáva názor, že dozor podľa zákona o hazardných hrách je odlišným pojmom od pojmu kontrola či inšpekcia, ktoré používa podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP pri vymedzení iného zásahu. V predmetnej veci preto postup žalovaného nemal byť posúdený ako iný zásah podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP.

34. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 35. Kasačný súd bol v predmetnej veci sťažovateľom vyzvaný, aby najmä zodpovedal otázku, či v danej veci skutočne boli splnené podmienky pre preskúmanie iného zásahu sťažovateľa do subjektívnych práv žalobkyne prostredníctvom žaloby proti inému zásahu, a to v tom kontexte (i) či žalovaný zásah má povahu iného zásahu podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, (ii) či po vydaní rozhodnutia o uložení sankcie nemal správny súd zastaviť súdne konanie podľa § 99 písm. e), resp. § 260 SSP a (iii) či boli v predmetnej veci splnené podmienky pre zmenu žaloby z negatórnej žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP na určujúcu žalobcu podľa § 252 ods. 2 SSP. V tejto súvislosti mal kasačný súd preskúmať, či odôvodnenie napadnutého uznesenia správneho súdu bolo postačujúce.

IV. A Pozastavenie prevádzkovania technického zariadenia, určeného na prevádzkovanie hazardných hier, ako iný zásah

26. januára 2022, sp. zn. 4Sžk/28/2021 zo dňa 14. decembra 2021 a sp. zn. 4Sžk/29/2019 zo dňa 26. januára 2022. 38. Vo všetkých týchto prípadoch dospel kasačný súd k záveru, že zásah vymedzený žalobkyňou v správnej žalobe a preskúmaný správnym súdom (bod 18 tohto uznesenia) má povahu iného zásahu podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP.

12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy okrem iného preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy. Tieto tri formy činnosti verejnej správy vymedzuje § 3 SSP takto: Podľa písmena b) je rozhodnutím správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Opatrením je podľa písmena c) správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Iným zásahom orgánu verejnej správy je podľa písmena e) faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

Opatrenie orgánu verejnej správy je správny akt, ktorý sa vydáva v administratívnom konaní, ktorým - napriek takmer tautologickej definícii v § 3 písm. a) SSP - je právom upravený postup, ktorý je zavŕšený verejnomocenským prejavom vôle orgánu verejnej správy vyjadreným slovami alebo znakmi. Tento prejav sa dotýka len práv, povinností a právom chránených záujmov svojho adresáta práve obsahom toho, čo je v ňom vyslovené.

14. Naopak, iný zásah sa takisto musí dotknúť práv, povinností a právom chránených záujmov. Na rozdiel od opatrenia však nie je vyjadrený slovami alebo znakmi, ktorými by sa vyslovilo, ako sa takéto dotknutie prejavuje. Iný zásah podľa vymedzenia v § 3 písm. e) SSP spočíva vo faktickom postupe či úkone, teda úkone, ktorý priamo zasahuje primárne do faktického stavu a pri ktorom dotknutie práv, povinností alebo právom chránených záujmov je len odrazom (reflexiou) faktickej zmeny, ku ktorej iným zásahom došlo.

15. V prerokúvanej veci postupoval Daňový úrad Banská Bystrica ako orgán dozoru [§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o hazardných hrách] podľa § 54 citovaného zákona. Podľa ods. 1 písm. d) citovaného paragrafu platilo, že ak orgán dozoru pri výkone dozoru zistí, že dozorovaný subjekt porušil okrem iného ustanovenia zákona o hazardných hrách, uloží mu jednu alebo viacero spomedzi ustanovených sankcií, medzi nimi aj pozastavenie prevádzkovania hazardnej

16. Hoci je pozastavenie prevádzkovania jednou zo sankcií v zmysle § 54 ods. 1 zákona o hazardných hrách, z ustanovení § 54 ods. 4 a 5 a § 57 ods. 2 písm. d) je zrejmé, že sa nevyslovuje v žiadnom konaní, ktoré by sa dalo považovať za formalizované administratívne konanie. Pozastavenie prevádzkovania je výsledkom okamžitej úvahy orgánu dozoru na mieste samom a prejavuje sa faktickým úkonom, akým je zapečatenie prístrojov a zariadení. Pojmovo

. . 18. Na základe uvedeného kasačný súd uzatvára, že pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry podľa § 54 ods. 1 písm. d) a § 54 ods. 3 zákona o hazardných hrách je iným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 3 písm. e) SSP.“

24. Uloženie povinnosti pozastaviť prevádzkovanie hazardnej hry je prijaté ako bezprostredne vykonateľná povinnosť nadväzujúca na výkon dozoru [v práve rozhodovanej veci išlo zjavne o dozor vykonaný na mieste, i keď z predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by o tom bola spísaná správa podľa § 54 ods. 5 písm. c/ zákona č. 171/2005 Z.z.] v prevádzke prenajímanej žalobcom, v ktorej mal umiestnené zariadenie, na ktorom bola nainštalovaná, podľa tvrdení žalovaného, hazardná hra.

27. Napokon úkony uvedené v predchádzajúcom odseku majú potenciál zasahovať do práv žalobcu, pretože mu na určitú dobu znemožňujú realizovať vlastnícke právo, prípadne právo na podnikanie, spojené so zapečateným zariadením. 28. Najvyšší správny súd ako podporný argument uvádza, že výkon dozoru na mieste podľa § 15 zákona č. 171/2005 Z.z. možno považovať aj za výkon kontroly alebo inšpekcie, a preto pojmovo aj za iný zásah podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP. Nasvedčujú tomu mnohé indície, ako sú napr. oprávnenia orgánu dozoru podľa § 15 ods. 4 zákona č. 171/2005 Z.z. (rôzne oprávnenia dozorového orgánu) či náležitosti správy o výkone dozoru, ktoré majú obsahovať opis zistených skutočností a prípadne zistených nedostatkov podľa § 15 ods. 9 písm. e/ zákona č. 171/2005 Z.z. Označenie uloženej povinnosti pozastaviť prevádzkovanie hazardnej hry ako sankcie, vyplývajúce aj zo systematického zaradenia príslušných ustanovení v zákone č. 171/ 2005 Z.z., ešte nič nevypovedá o skutočnom charaktere formy činnosti žalovaného.“

SSP. 42. Pokiaľ žalovaný argumentuje, že dozor podľa § 11 a nasl. zákona o hazardných hrách nie je inšpekciou a ani kontrolou podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, kasačný súd dodáva, že túto argumentáciu nemohol uznať. Z pohľadu ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP, a teda vymedzenia iného zásahu, nie je relevantný názov kontrolnej činnosti podľa osobitných predpisov (či tieto používajú pojmy ako inšpekcia, kontrola alebo dozor), ale obsah vykonávanej činnosti. A teda či prvky, ktoré sú typické pre faktické zásahy do práv (iné zásahy) formou inšpekcie alebo kontroly vo všeobecnosti napĺňajú aj také postupy, ktoré majú podľa osobitných predpisov osobitné názvy - napr. dohľad alebo dozor.

ISBN: 978-80-7400-678-4, str. 38): „Či v konkrétnom prípade ide o kontrolnú alebo inšpekčnú činnosť, je nutné posudzovať podľa jej obsahu a nie podľa jej formálneho označenia. Obsahovo signifikantnými prvkami takejto činnosti pritom sú oprávnenia poverených pracovníkov orgánu verejnej správy vstupovať do cudzích objektov..., preverovať dodržiavanie normatívne alebo individuálne určených podmienok fyzickými a právnickými osobami, prípadne aj zasahovať do ich majetkovej sféry. Inak povedané, za iný zásah možno považovať aj výkon takého oprávnenia orgánom verejnej správy, ktoré sa síce nenazýva kontrola alebo inšpekcia (napr. dohľad alebo dozor), ale obsahovo im zodpovedá (napr. štátny stavebný dohľad podľa § 123a StavZ)...“ 44. Kasačný súd v kontexte vyššie uvedeného nemá pochybnosti o tom, že dozor formou vyhľadávacej činnosti podľa § 13 ods. 9 zákona o hazardných hrách, spôsobom ako bol vykonaný v predmetnej veci v spojení s fakticky uloženou sankciou pozastavenia prevádzkovania technického zariadenia (§ 54 ods. 3 zákona o hazardných hrách), má charakter inšpekcie, resp. kontroly podľa osobitného predpisu tak, ako to má na mysli § 3 ods. 1 psím. e) SSP. Má preto aj charakter iného zásahu podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP. Právne názory krajských súdov v iných veciach pritom nie sú pre kasačný súd v tomto smere záväzné, keďže nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu činnosť kasačného súdu - Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (k tomu viď rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/45/2020 zo dňa 24. novembra 2021, bod 24).

45. Podľa § 99 písm. g) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). 46. Podľa § 252 ods. 1 a 2 SSP: „1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 2) Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.“

Takisto podľa § 54 ods. 9 cit. zák. platí, že sankcie možno ukladať aj súbežne. Zo znenia § 54 ods. 3 až 5 cit. zák. pritom vyplýva, že trvanie pozastavenia prevádzkovania nie je nijakým spôsobom previazané s inými sankciami. Zákon nepredpokladá, že by orgán dozoru v následnom administratívnom konaní potvrdil alebo zrušil uložené pozastavenie prevádzkovania. Podobne zákon nepredpokladá, že by pozastavenie zanikalo uložením inej sankcie, napríklad pokuty. Pozastavenie

Je síce pravdou, že v dôsledku rozhodnutia o uložení sankcie podľa § 92 ods. 1 písm. c) zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda už podľa nového zákona o hazardných hrách, sa faktický zásah pozastavenia prevádzkovania hazardnej hry zmenil na uloženie povinnosti ukončenia a zákazu prevádzkovania hracích zariadení so spornou hazardnou hrou formou rozhodnutia.

roviny. 51. Dôvodom súdneho konania tak už nebolo ukončenie nezákonného iného zásahu, ale stalo sa ním samotné konštatovanie nezákonnosti už skončeného iného zásahu, ako podklad pre prípadné uplatňovanie škody spôsobenej nezákonným zásahom do práv žalobkyne. Sankčné rozhodnutie sťažovateľa (bod 14 tohto uznesenia) pritom nepredstavuje rozhodnutie, ktorým by bola konštatovaná nezákonnosť už skončeného iného zásahu, a preto ani nemôže predstavovať odpadnutie dôvodu konania o žalobe proti inému zásahu podľa § 252 ods. 2 SSP v kontexte zmeneného žalobného návrhu.

IV. C K zmene žalobného návrhu v žalobe proti inému zásahu z dôvodu skončenia iného zásahu počas prebiehajúceho súdneho konania

53. Podľa § 25 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 54. Podľa § 140 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“): 1) Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. 2) Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. 3) Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

II. Ak nastane v priebehu správneho súdneho konania o negatórnej zásahovej žalobe zmena skutkového stavu, je správny súd povinný pripustiť zmenu žalobného návrhu zo strany žalobcu, t. j. zo žaloby negatórnej na žalobu určovaciu (deklaratórnu). Uvedené má svoj význam aj pri negatórnej zásahovej žalobe počas konania, o ktorej sa už iný zásah skončil.“

63. Sťažovateľ tiež namieta, že zmena žalobného návrhu zo žaloby podľa § 252 ods. 1 SSP na žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP nemala byť pripustená, keďže bola podaná po lehote podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 256 SSP.

Je teda logické, že ak k ukončeniu iného zásahu došlo počas súdneho konania, nič to nemení na skutočnosti, že moment oboznámenia sa s iným zásahom nastal v čase pred začatím súdneho konania. K ukončeniu iného zásahu by tak fakticky došlo spravidla až po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zmenu žaloby. Takýto prístup a výklad právnych predpisov, zastávaný sťažovateľom, možno považovať opätovne za denegatio iustitiae vo vzťahu k právam žalobkyne, ktorých ochranu od správneho súdu požadovala.

66. Je tomu tak preto, že (i) v predmetnej veci aj po zmene žalobného návrhu ide stále o žalobu proti inému zásahu ako osobitný typ správneho súdneho konania podľa § 252 a nasl. SSP, (ii) predmetom žaloby je naďalej posúdenie zákonnosti toho istého iného zásahu, (iii) za účelom poskytnutia ochrany tým istým právam žalobkyne (či už v primárnej rovine ako zákaz v ďalšom porušovaní alebo v sekundárnej rovine ako podklad pre uplatnenie nároku na náhradu škody), (iv) pričom k preskúmaniu zákonnosti iného zásahu dochádza podľa právneho stavu v čase, keď iný zásah bol uskutočnený, resp. trval (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/28/2021 zo dňa 14. decembra 2021, publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 20/2022).

68. Kasačný súd sa preto ani s touto námietkou sťažovateľa nestotožnil.

69. Podľa § 13 ods. 9 zákona o hazardných hrách vyhľadávacou činnosťou je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, inak ako dozorom na mieste a dozorom na diaľku, najmä získavaním a vyhodnocovaním informácií a podkladov miestnym zisťovaním vykonaným osobami poverenými výkonom dozoru, a to aj pod utajenou identitou; takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní v oblasti hazardných hier vedených orgánmi štátnej správy v oblasti hazardných hier a obcami. Vyhľadávacou činnosťou nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov miestnym zisťovaním v konaní vedenom podľa § 57 ods. 1.

technická kontrola, b) názov alebo obchodné meno a sídlo dozorovaného subjektu, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko a adresu dozorovaného subjektu, ak ide o fyzickú osobu, c) miesto, dátum začatia a dobu trvania výkonu dozoru na mieste, d) predmet vykonaného dozoru na mieste a dozorované obdobie, ak bolo určené, e) opis skutkového stavu a nedostatkov zistených pri vykonanom dozore vrátane uvedenia písomných podkladov a iných skutočností, ktoré tieto zistenia preukazujú, a právnych predpisov, ktorých porušenie bolo zistené, a to aj nedostatkov zistených počas výkonu dozoru na mieste nad rámec predmetu dozoru, f) lehotu určenú pre dozorovaný subjekt na predloženie písomných námietok voči údajom uvedeným v správe, g) mená, priezviská a podpisy osôb, ktoré vykonali dozor, a meno, priezvisko a podpis fyzickej osoby, ak je dozorovaným subjektom fyzická osoba; ak je dozorovaným subjektom právnická osoba, uvádza sa meno, priezvisko a podpis jej štatutárneho zástupcu alebo jeho oprávneného zástupcu, h) miesto a dátum vyhotovenia správy.

72. Konečne sťažovateľ vidí nesprávne právne posúdenie napadnutého uznesenia správneho súdu tiež v tom, že správny súd pri posudzovaní nezákonnosti iného zásahu v predmetnej veci nesprávne na vec aplikoval § 15 ods. 10, 11 a 12 zákona o hazardných hrách, ktoré sa neaplikujú na vyhľadávaciu činnosť, ale len na dozor na mieste. Na vyhľadávaciu činnosť sa

74. Dôvodmi pre konštatovanie nezákonnosti vymedzeného iného zásahu však boli (i) nedostatočné zistenie skutkového stavu pre využitie kompetencie podľa § 54 ods. 3 zákona o hazardných hrách a (ii) nevyhotovenie zápisnice o vyhľadávacej činnosti bezodkladne po vykonaní dozoru formou vyhľadávacej činnosti (§ 13 ods. 9 v spojení s § 15 ods. 9 zákona o hazardných hrách; bod 190 napadnutého uznesenia).

IV. E K namietanému nedostatočnému odôvodneniu uznesenia správneho súdu

76. Kasačný súd v súvislosti s kasačnými námietkami sťažovateľa uvádza, že napriek rozsiahlemu odôvodneniu napadnutého uznesenia, toto je skutočne nedostatočne odôvodnené v časti, v ktorej sa mal správny súd vysporiadať s otázkami (i) prečo v danej veci ide o iný zásah podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP a (ii) prečo vydanie rozhodnutia v sankčnom konaní nebolo dôvodom na zastavenie konania podľa § 99 písm. g), resp. § 260 SSP v predmetnej veci. 77. Na druhej strane však kasačný súd musel brať do úvahy skutočnosť, že tieto nedostatky v odôvodnení sa týkajú otázok, ktoré boli medzičasom v rozhodovacej činnosti kasačného súdu jednoznačne ustálené (časti IV.A, IV.B a IV.C tohto uznesenia). A to spôsobom, ktorý potvrdzuje vecnú správnosť prístupu správneho súdu. Kasačný súd preto v tomto smere nepovažoval za efektívne zrušiť napadnuté uznesenie správneho súdu a vrátiť mu ho na doodôvodnenie, keďže takýto postup by nemohol priniesť žalovanému/sťažovateľovi ani v potenciálnej rovine výhodnejšie rozhodnutie. Preto kasačný súd, s odkazom na svoju ustálenú rozhodovaciu činnosť, doplnil odôvodnenie napadnutého uznesenie v smere napadnutom vyššie.

IV. F Poznámka k rozsahu prieskumu kasačného súdu

78. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že kasačná sťažnosť sťažovateľa sa týkala v zásade len procesných otázok v predmetnej veci. Predmetom posudzovania kasačného súdu, ktorý bol viazaný kasačnou sťažnosťou (jej rozsahom a bodmi) tak, ako ju vymedzil sťažovateľ (§ 453 ods. 2 SSP), teda nebolo posudzovanie vecnej správnosti argumentov správneho súdu, ktoré viedli ku konštatovaniu nezákonnosti iného zásahu v predmetnej veci. Inými slovami, kasačný súd sa nemohol zaoberať a ani sa nezaoberal otázkou, či je správny záver správneho súdu o nezákonnosti uskutočneného iného zásahu.