10Sžrk/1/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu U.. G. U., správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Breznica so sídlom Mlynská 26, 040 01 Košice, proti žalovanému Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov so sídlom Námestie mieru č. 3, 080 01 Prešov, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ po nebohom Y. W., naposledy bytom W. XX, XXX XX X., 1a/ S.. L. W., F.., trvale bytom W. Č.. XX, XXX XX X., 1b/ X. W., trvale bytom W. Č.. XX, XXX XX X., 1c/ U.. E. W., trvale bytom D. XXXX/ XX, XXX XX X., 2/ Q. S., trvale bytom P. XX, XXX XX E., 3/ G.. L. X., trvale bytom A. M. XXXX/XX, XXX XX S., 4/ U.. U. S.O., trvale bytom S. XX, XXX XX F., 5/ P. O., trvale bytom X. X. P. XX/XX, XXX XX Q. A. S., 6/ L. S., trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX Ž., 7/ P.. U. O., trvale bytom Š. XXXX/XX, XXX XX P., 8/ F. W., so sídlom J. XX, XXX XX P., 9/ AK - TARABČÁK s.r.o., so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP4-2018/005639-POL z 5.2.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/37/ 2018-53 z 25.4.2019 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/37/ 2018-102 z 28.10.2019, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

3. Včas podanou správnou sa správca konkurznej podstaty domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca predovšetkým namietal, že: - pozemky, ktoré boli predmetom reštitúcie, boli pôvodne vo vlastníctve úpadcu Poľnohospodárskeho družstva W., vo vzťahu ku ktorému bol 26.11.2001 schôdzou konkurzných veriteľov schválený plán speňaženia konkurznej podstaty.

jednotlivých veriteľov. Voči úpadcovi pritom nebola podaná žiadna incidenčná žaloba na vylúčenie predmetných pozemkov z konkurznej podstaty. Správne orgány preto nemali navrátiť vlastníctvo k pôvodným pozemkom ale priznať právo na náhradné pozemky, - správne orgány tiež nesprávne vyhodnotil tú skutočnosť, že k predaju pozemkov došlo ešte pred uplatnením reštitučného nároku a preto v rámci správneho konania nemal mať pasívnu legitimáciu správca konkurznej podstaty ale vlastník pozemkov. - Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na skutkových a právnych okolnostiach, ktoré boli uvedené v odvolacom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú

V danom prípade teda vôbec neprichádzalo do úvahy priznanie práva na náhradné pozemky, pretože sa jednalo o absolútne neplatný prevod pôvodných pozemkov, - zákaz prevodu vyplývajúci z § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. sa s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžr/9/2014 z 4.11.2014 a Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I.ÚS/123/2010-48 z 30.6.2010 vzťahovali aj na správcu konkurznej podstaty, ktorý tak bol povinný vyčkať so speňažením do uplynutia lehoty na uplatnenie reštitučného nároku a po uplynutí lehoty mal zistiť, či nárok bol uplatnený a následne bol povinný informovať konkurzný súd o takto uplatnených nárokoch, - pri určovaní povinnej osoby správne orgány vychádzali z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., v zmysle ktorého sú v povinnými osobami aj poľnohospodárske družstvá. Vyhlásením konkurzu úpadca nezaniká ako vlastník a subjekt majúci právnu subjektivitu.

III. Konanie na kasačnom súde

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie eventuálne tento zmeniť tak, že sa zrušuje rozhodnutie žalovaného, pričom požiadal na priznanie náhrady trov konania.

Reštitučný nárok môže byť v súlade s § 4 zákona č. 503/2003 Z. z, riešený len vo vzťahu k úpadcovi, no nie voči správcovi, - správca vo vzťahu k uplatneným reštitučným nárokom v zmysle § 14 zákona č. 328/1991 Zb. má vyznačiť v konkurznej podstate uplatnenie reštitučných nárokov voči úpadcovi, ktoré postihujú majetok zapísaný do konkurznej podstaty. V zmysle § 19 zákona č. 328/1991 Zb., ak sú pochybnosti, či vec patrí do konkurznej podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Ďalší účastníci mali preto podať voči správcovi incidenčnú žalobu o vylúčenie veci z konkurznej podstaty z dôvodu uplatnených reštitučných nárokov. Postup ďalších účastníkov, ktorí si uplatnili reštitučné nároky voči správcovi konkurznej podstaty, ktorý iba spravuje majetok úpadcu, no vlastnícke právo k majetku patrí úpadcovi, bol preto nezákonný a právne úkony vykonané v správnom konaní, t. j. v reštitučnom konaní, neplatné.

To bolo zo strany správcu vykonané. Zároveň je povinný vykonať poznámku o uplatnených reštitučných nárokoch do konkurznej podstaty. Ďalšie oprávnenia týkajúce sa riešenia uplatnených reštitučných nárokoch nemá, a to z dôvodu, nie je vlastníkom veci, ktoré sú predmetom reštitučných nárokov.

9. Obdobne sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti aj ďalší účastník v 9/ rade AK TARABČÁK s.r.o., ktorý požiadal aj o priznanie náhrady trov kasačného konania z titulu zastupovania ďalších účastníkov v kasačnom konaní. 10.

IV. Právny názor kasačného súdu

Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 10Sžrk/1/2020. Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

12. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523438'&ucin-k- dni='30.12.9999'>) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523439'&ucin-k-dni='30.12.9999'> preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal žalobca - sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523443'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom pri svojom rozhodovaní bol vedený nasledujúcimi právnymi úvahami.

15. Pokiaľ úpadcom bolo poľnohospodárske družstvo (§ 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.), tak správca konkurznej podstaty bol povinný v rámci prebiehajúceho konkurzu počkať na uplynutie lehoty na uplatnenie reštitučných nárokov, t.j. do 31.12.2004 (§ 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.) a následne zapísať do konkurznej podstaty len tie pozemky, ku ktorým nebol uplatnený reštitučný nárok. Pozemky, ku ktorým bol reštitučný nárok uplatnený, by mohol správca konkurznej podstaty do podstaty zahrnúť až následne a to po jeho zamietnutí právoplatným rozhodnutím reštitučného orgánu. To súčasne znamená aj to, že ak bol konkurz vyhlásený na poľnohospodárske družstvo ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 503/ 2003 Z.z. (pred 1.1.2004), pozemky, ku ktorým mohol byť alebo bol do 31.12.2004 uplatnený reštitučný nárok, nemali byť do konkurznej podstaty po 1.1.2004 zahrnuté a ak do nej boli zahrnuté do 1.1.2004, mali byť z nej vyňaté.

17. Predmetná nemožnosť zahrnúť pozemky, na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok, do konkurznej podstaty, je následne naviazaná aj na blokačné ustanovenie dané § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., v zmysle ktorého je prevod takéhoto pozemku absolútne neplatný.

To znamená, že ak aj v rámci speňažovania došlo k predaju pozemku, ku ktorému bol uplatnený reštitučný nárok, je takýto prevod vlastníctva absolútne neplatným právnym úkonom a to bez ohľadu, že bol schválený konkurzným súdom (§ 27 ods. 3 zákona č. 328/1991 Zb.).

19. Z dôvodu, že prevod pozemkov, ku ktorým bol uplatnený reštitučný nárok, bol absolútne neplatný, nejednalo sa o dôvod, kedy nemožno vlastníctvo k pozemkom navrátiť podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 503/2003 Z.z.

20. Zo strany reštituentov pritom neprichádzalo do úvahy relevantné podanie incidenčnej žaloby (a to ani na podklade výzvy zo strany správcu konkurznej podstaty), pretože vlastníctvo k pozemkom nadobúdajú reštituenti až právoplatnosťou reštitučného rozhodnutia a pred jeho vydaním by preto nemohli uniesť aktívnu žalobnú legitimáciu spojenú s incidenčnou žalobou.

Jedná sa o určitú výnimku zo zásady hodnovernosti a záväznosti údajov katastra nehnuteľností vyjadrenej v § 70 a § 71 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), keďže reštitučné orgány neprihliadajú na vlastnícky zápis v katastri nehnuteľností a za vlastníka naďalej považujú povinnú osobu (Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie.

Pokiaľ reštitučné orgány s takouto osobou ako účastníkom konania nekonali, môže sa táto osoba v trojročnej lehote od vydania reštitučného rozhodnutia domáhať ochrany svojich práv správnou žalobou opomenutého účastníka v zmysle § 179 SSP.

konania. 24. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžr/9/2014 z 4.11.2014. Toto rozhodnutie sa nielenže týka ekvivalentnej reštitučnej veci ale i rovnakého úpadcu Poľnohospodárskeho družstva W. a sťažovateľa (žalobcu). Podľa uvedeného rozhodnutia „Predmetom sporu v tejto veci je aplikácia zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, keď predmetom navrátenia vlastníctva oprávneným osobám sú pozemky vo vlastníctve povinnej osoby v konkurze, teda zdanlivo tu nastáva kolízia dvoch právnych úprav, v tomto prípade zákona o konkurze a vyrovnaní a zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom. Zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom nadobudol účinnosť dňa 01. januára 2004, pričom stanovil oprávneným osobám prekluzívnu lehotu na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k pozemku do 31. decembra 2004 (§ 5 ods. 1 citovaného zákona). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že zúčastnené osoby, v postavení oprávnených osôb podľa zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, uplatnili svoje právo na navrátenie

Taktiež z obsahu administratívneho spisu ako i z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva identifikácia predmetných pozemkov ako i pridelenie nového čísla listu vlastníctva, na ktorom v čase vydania napadnutého správneho rozhodnutia boli reštituované pozemky zapísané. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných podmienok, t.j. včasnosti uplatnenia nároku na prinavrátenie predmetných pozemkov oprávnenými osobami a právny stav predmetných pozemkov v čase nadobudnutia účinnosti zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, t.j. nachádzali sa vo vlastníctve úpadcu, ktorý bol v zmysle § 4 ods. 1 uvedeného zákona povinnou osobou, vyhodnotil postup napadnutého právneho predchodcu odporcu, Obvodného pozemkového úradu Stropkov, ako zákonný. Vzhľadom na účel zákona č. 503/2003 Z.z., ktorým okrem účelu uvedeného v § 1 ods. 1 citovaného zákona je, podľa preambuly obsahovo totožného zákona č. 229/1991 Zb., zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období rokov 1948 až 1989 (od 25. februára 1948 do 1. januára 1990), možno tento zákon zaradiť medzi reštitučné zákony.

o konkurze a vyrovnaní stanovená výnimka, a ani v § 6 ods. 1 reštitučného zákona, pre majetok schválený radou konkurzných veriteľov a opatrením konkurzného súdu odsúhlasený na predaj v rámci speňaženia konkurznej podstaty úpadcu a naplnenia účelu konkurzného konania. Relevantnou skutočnosťou, zakladajúcou vyňatie predmetných pozemkov z konkurznej podstaty úpadcu a zároveň zakladajúcou zákaz scudziť ich správcom konkurznej podstaty, je právny stav reštituovaných pozemkov v čase nadobudnutia účinnosti reštitučného zákona a úspešné uplatnenie práva na navrátenie ich vlastníctva oprávnenými osobami.

25. S odkazom na vyššie uvedené možno preto skonštatovať, že žalovaný ako i prvostupňový orgán konali zákonne, ak po zistení splnenia zákonných podmienok vrátane dôvodnosti reštitučného nároku rozhodli o navrátení vlastníctva príslušných pozemkov určeným reštituentom a to napriek tomu, že tieto pozemky boli po uplatnení reštitučného nároku správcom konkurznej podstaty v rámci speňaženia predané tretej (fyzickej) osobe.

Po preskúmaní dôvodov kasačnej sťažnosti a s nimi spojených sťažnostných bodov došiel preto kasačný súd k záveru, že tieto nie sú dôvodné. Zo strany kasačného súdu nebolo teda zistené, že by krajský súd v konaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a contrario, žalobca - sťažovateľ v kasačnom konaní nemal úspech, preto mu právo na náhradu trov kasačného konania nevzniklo. Kasačný súd zároveň nezistil splnenie zákonných podmienok pre postup súdu pri náhrade trov kasačného konania podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Kasačný súd zároveň nepriznal nárok na náhradu trov ďalšiemu účastníkovi v 9/ rade AK - TARABČÁK s.r.o., ktorú si tento uplatnil vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z dôvodu zastupovania ostatných ďalších účastníkov konania.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.