10Sžrk/1/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200149.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 4Sa/3/2019
- IČS
- 8019200149
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): P. H., bytom C. XX, XXX XX M., okres X. Ľ., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.k. 4Sa/3/2019-39 zo dňa 18. júna 2019, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť sa odmieta . Sťažovateľovi sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie na krajskom súde
1. Krajský súd v Prešove (ďalej ako „krajský súd“) uznesením č. k. 4Sa/3/2019-39 zo dňa 18. júna 2019 (ďalej ako „napadnuté uznesenie“) odmietol podanie sťažovateľa (bez bližšieho označenia) zo dňa 10.02.2019, ktoré bolo krajskému súdu doručené dňa 18.02.20219 (ďalej ako „podanie“). 2. Podanie sťažovateľa zo dňa 10.02.2019 vykazuje viacero formálnych aj vecných nedostatkov a v závere obsahuje vetu (pozn.: kasačný súd citované časti preberá vrátane gramatických a štylistických chýb) „Žiadam krajský súd aby preskúmal v zmysle § 244 ods. 1 O.s.p. nezakony postup žalovaneho 1./ P. M.. Považujem to za nespravodlivé. Za správnosť, za slušne Slovensko.“ 3. V súvislosti s podaním sťažovateľa krajský súd z jeho obsahu vyabstrahoval, že sťažovateľ v ňom najskôr spomenul zákon č. 180/1995 Z.z., pričom tvrdil, že žalovaný (ktorého neoznačil) nepostupoval podľa tohto zákona. Ďalej spomenul majetkové, vlastnícke okolnosti týkajúce sa rôznych pozemkov a osôb zrejme v súvislosti s ROEP v dotknutej oblasti, s výsledkami ktorej nie je spokojný, vyjadril nesprávnosť existujúcich katastrálnych zápisov niektorých pozemkov. Spomenul tiež spor na Okresnom súde Stará Ľubovňa vo vzťahu k pozemkom. V súvislosti s ROEP spomenul, že mapu vyhotovil P. M., túto osobu napokon označil ako žalovaného v 1) rade a žiadal preskúmať jeho postup. 4. Vzhľadom na formálne aj vecné vady podania sťažovateľa, krajský súd uznesením č. k. 4Sa/3/2019-32 zo dňa 04. marca 2019 v súlade s § 59 SSP vyzval žalobcu na odstránenie vád a doplnenie podania, aby bolo možné vo veci riadne konať, a to aby označil žalovaný orgán verejnej správy v súlade so zákonom, označil rozhodnutie, ktoré žalobou napáda jeho číslo, dátumom vydania, dátumom, kedy bolo žalobcovi doručené, ďalej aby predložil jedno vyhotovenie tohto rozhodnutia, aby uviedol žalobné dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, označil dôkazy, ak ich navrhuje vykonať, vyjadril sa, či žiada nariadenie pojednávania s tým, že na neskoršiu žiadosť o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada, navrhol výrok rozhodnutia, t.j. ako má správny súd vo veci rozhodnúť a aby predložil súdu plnomocenstvo na zastupovanie v konaní advokátom. Krajský súd ho zároveň poučil, že ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní a neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať (§ 59 ods. 3 SSP) alebo odmietne žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. f/ SSP (t.j. z dôvodu, že žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 SSP). 5. Predmetné uznesenie vyzývajúce sťažovateľa a odstránenie vád jeho podania mu bolo doručené dňa 05.04.2019, pričom do dňa vydania napadnutého uznesenia (18. jún 2019), sťažovateľ vady podania neodstránil a podanie v zmysle výzvy krajského súdu neopravil. Na tomto základe krajský súd podanie sťažovateľa odmietol, keď vychádzal z toho, že sťažovateľa na odstránenie týchto vád riadne vyzval (podľa § 59 SSP) a poučil ho tiež o následkoch nevyhovenia výzve. Vzhľadom na to, že sťažovateľ výzve nevyhovel a išlo o také vady a nedostatky, ktoré bránili pokračovaniu v konaní, krajský súd podanie sťažovateľa odmietol (podľa § 59 ods. 3 SSP).
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie k nej, ďalšie procesné aspekty súdenej veci
6. Napadnuté uznesenie bolo sťažovateľovi doručené dňa 27. júna 2019. Krajskému súdu bolo dňa 19.07.2019 doručené podanie sťažovateľa zo dňa 18.07.2019 označené ako „Nespokojnosť s uznesením Krajského súdu v Prešove proti žalovaného v 1. rade P. M. vyhotoviteľ ROEP.“ 7. Predmetné podanie sťažovateľa je kombináciou tlačeného textu a rukou písaného textu, pričom tlačený text sa javí ako súbor informácií viažuci sa k inému (civilnému) súdnemu konaniu, ku ktorému sťažovateľ následne pripojil rukou písanú argumentáciu, avšak z textu vyplýva, že ani rukou písaný text sa neviaže ku konaniu, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie, ale ku konaniu - sp. zn. 6S/61/2014, čo je možné vyvodiť z toho, že sťažovateľ v tomto podaní uvádza, že „Krajský súd v Prešove pojednaval len proti žalovanemu č. 4 Okresnemu uradu St. Ľubovňa, katastralny odbor [...]“, ďalej napr. z ďalšej úvahy sťažovateľa uvedenej v predmetnom podaní, a to „Krajsky sud konanie zastavil, pretože [...]nepodala namietku na nespravnu mapu ROEP.“ 8. V závere podania zo dňa 18.7.2019 sťažovateľ uviedol „Pekne prosim súd aby riesil spornu - nespravnu mapu ROEP ktorá sa nezhoduje s katastralnou mapov. Mapu ROEP vyhotovil geodet P. M. ÚRAD GEODEZIE. KARTOGRAFIE a Katastra Slovenskej republiky, Chlumeckeho 2, P. O. Box 57, 820 12 Bratislava 21. Žiadame vratiť pôdu alebo nahradnu pôdu podľa § 80 IC. S pozdravom za spravnosť, za slušne Slovensko“ 9. Uznesením č. k. 4Sa/3/2019-59 zo dňa 2. októbra 2019 vyzval krajský súd sťažovateľa, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uvedeného uznesenia, doplnil podanie doručené súdu dňa 19.07.2019 tak, aby toto podanie označil, t.j. či sa jedná o kasačnú sťažnosť proti uzneseniu krajského súdu č. k. 4Sa/3/2019-39 zo dňa 18. júna 2019. ďalej aby doplnil žalovaný správny orgán a v prípade, že ide o kasačnú sťažnosť, aby doplnil jej náležitosti podľa SSP, a to označenie rozhodnutia napadnutého kasačnou sťažnosťou, opísanie skutočností, aby bolo zrejmé, z akých dôvodov sa podáva kasačná sťažnosť a návrh výroku rozhodnutia kasačného súdu. Krajský súd zároveň poučil sťažovateľa o povinnosti byť v kasačnom konaní zastúpený advokátom, ako aj o tom, že sťažovateľ môže pre účely splnenia tejto zákonnej podmienky požiadať o právnu pomoc Centrum právnej pomoci.
10. Uznesenie krajského súdu č.k. 4Sa/3/2019-59 zo dňa 2. októbra 2019 bolo sťažovateľovi doručené dňa 14.10.2019. 11. Dňa 28.10.2019 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako „Žiadosť“ (zo dňa 23.10.2019), pričom zo záhlavia tohto podania vyplýva, že ho sťažovateľ doručoval k trom súdnym veciam (sp. zn.: 6C/43/2012, sp. zn. 6S/61/ 2014 a sp. zn. 4Sa/3/2019). Z údajov uvedených v podpisovej doložke vyplýva, že podanie doručoval („obdržia“) sťažovateľ Okresnému súdu Stará Ľubovňa, Krajskému súdu v Prešove, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a Ústavnému súdu Slovenskej republiky.
12. Obsahom podania sťažovateľa zo dňa 23.10.2019 je najmä: - meritórna požiadavka: „Žiadam Okresny súd v St. Ľubovni a Krajsky súd v Prešove aby žalovany č. 1. P. M. nakreslil katastralnu mapu kat. územie C. MAPY MPČ ako archivny dokument a to dvojčíselnú pôvodne MPČ čísla a čísla ROEB + PKV.“, - konštatovanie sťažovateľa, že „N konci odvolania sme uviedli že žalovany v štvrtom rade nie je na pojednávanie pre nás potrebny, pretože kataster to len eviduje a neopravuje.“. - námietka sťažovateľa, že „Krajsky súd v Prešove nesudil - nepojednaval žalovaneho v prvom rade 1/ P. M. ani žalovaného č. 2 a 3. - neriešil spornu katastralnu mapu vyhotovenu ROEP ani zbierku listin pol UZ 2/. Krajsky súd v Prešove riešil len žalovaného v 4 rade Okresný úrad Stará Ľubovňa katastralny odbor. Krajsky súd Prešov konanie zastavuje.
Za porozumenie vopred ďakujem.“ - meritórna požiadavka sťažovateľa: „Žalobca sa domaha podľa § 80/C vratiť majetok v akej koľvek forme.“ - súbor námietok sťažovateľa „- na súde mi sudkyňa nedala slovo, nebol som vypočuty - chcem biť vypočuty! - nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania aby uskutočnil jemu patriace procestné práva na spravodlivý proces. - rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.“ - súbor skutkových okolností, ktorými sťažovateľ poukazuje na údajne nezákonný postup viažuci sa k procesu ROEP
13. Dňa 15.11.2019 bola vec predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ako kasačnému súdu), kde bola zaevidovaná pod sp. zn. 10Sžrk/10/2019. Krajský súd v predkladacej správe uviedol, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (v lehote), ako aj to, že vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti podané nebolo. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že „Podanie žalobcu zo dňa 10.02.2019, rozhodnutie, ktorým bolo podanie žalobcu odmietnuté zo dňa 18.06.2019, ani podanie žalobcu zo dňa 18.07.2019, posúdené ako kasačná sťažnosť, neboli zasielané druhej strane, keďže tá nebola žalobcom definovaná jednoznačne, aby bolo možné vysloviť, kto je žalovaný.“. Odkazom na č. l. 83 krajský súd ďalej uvádza, že nejde o originál podania, že podanie nemá požadované náležitosti a že žalobca nie je zastúpený advokátom (a to napriek výzvam a poučeniu krajského súdu), pričom sa nejaví, že by išlo o vec, kde by obligatórne zastúpenie advokátom nebolo.
14. Krajskému súdu v Prešove bolo dňa 08.11.2019 doručené z Okresného súdu Stará Ľubovňa podanie sťažovateľa zo dňa 23.10.2019 s identickým obsahom ako je to uvedené vyššie v tomto uznesení, avšak už bez uvedenia troch spisových značiek a so slovným spojením „Kasančná sťažnosť“ v pravom hornom rohu pod dátumom 23.10.2019.
Predmetné podanie bolo Okresnému súdu Stará Ľubovňa doručené dňa 31.10.2019. 15. Súčasťou postúpených listín z Okresného súdu Stará Ľubovňa je aj ďalšie podanie s označením „Kasačná sťažnosť“, pričom toto podanie bolo adresované a doručované Okresnému súdu Stará Ľubovňa k veci sp. zn. 6C/43/2012, ktorá vec bola dňa 05.09.2014 postúpená Krajskému súdu v Prešove ako vec „o správne určenie parcely“. Zároveň bolo Krajskému súdu v Prešove postúpené aj ďalšie podanie sťažovateľa (k sp. zn.: 6S/61/2014).
16. V súdnom spise vo veci sp.zn.: 4Sa/3/2019 (Krajský súd v Prešove) sa nachádza aj rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa vo veci č.k. 6C/43/2012-76 zo dňa 11. novembra 2013, ktorým bola zamietnutá (civilná) žaloba sťažovateľa ako žalobcu v civilnom súdnom konaní.
17. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd vrátil pred meritórnym rozhodnutím vo veci samej spis Krajskému súdu v Prešove s pokynom, aby tento odstránil vadu, ktorú identifikoval kasačný súd v rámci overovania podmienok konania na kasačnom
súde. Krajský súd pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyhovel, keď vo veci vydal uznesenie č. k. 4Sa/3/2019-121 zo dňa 18. novembra 2020, ktorým sťažovateľa poučil, že v prípade, ak nepredloží osobitné plnomocenstvo na spísanie kasačnej sťažnosti a zastupovanie v konaní o kasačnej sťažnosti advokátom alebo nepreukáže súdu, že má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, kasačný súd odmietne kasačnú sťažnosť podľa § 459 písm. d) v spojení s § 449 SSP. Predmetné uznesenie bolo sťažovateľovi doručené dňa
02.12.2020. Súdny spis bol následne dňa 07.01.2021 opätovne predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (a zaevidovaný pod sp.zn. 10Sžrk/1/2021).
III. Konanie na kasačnom súde, administratívny spis, právne posúdenie veci kasačným súdom
18. Prejednávaná vec bola dňa 15.11.2019 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 10S - sp. zn.: 10Sžrk/10/2019. Po vrátení spisu krajskému súdu pre účely odstránenia nedostatkov, bola vec opätovne zaevidovaná pod sp. zn. 10Sžrk/1/2021 S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou.
19. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že z dôvodu, že kasačný sťažovateľ nebol schopný identifikovať žalovaný orgán verejnej správy, a to ani na základe výzvy krajského súdu, pričom krajský súd tento úkon nebol schopný uskutočniť ani na základe podaní sťažovateľa, kvôli ich zmätočnosti, konanie prebiehalo na krajskom súde bez žalovaného orgánu verejnej správy a bez administratívneho spisu. Nedostatok administratívneho spisu však netvoril prekážku pre riadne rozhodnutie najvyššieho správneho súdu o podanej kasačnej sťažnosti, keď kasačný súd podanú sťažnosť z procesných dôvodov meritórne ani nepreskúmaval.
20. Kasačný súd musel pre účely kasačného konania preskúmať primárne to, či sťažovateľ podal riadne a včas kasačnú sťažnosti proti uzneseniu krajského súdu - č.k. 4Sa/3/2019-39 zo dňa 18. júna 2019, ktorým tento odmietol jeho podanie zo dňa 10.02.2109. Ďalej to, či táto sťažnosť spĺňa zákonné náležitosti a či je v kasačnom koní sťažovateľ zastúpený advokátom (ak nejde o vec majúcu povahu zákonnej výnimky). Ak by kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť zákonné podmienky a predpoklady nespĺňa, musí verifikovať, či bol sťažovateľ riadne vyzvaný na odstránenie vád kasačnej sťažnosti a či tejto výzve vyhovel v lehote určenej súdom. Závery kasačného súdu k uvedeným procesným podmienkam budú determinovať to, či vo veci bude realizovaný materiálny prieskum v kasačnom konaní alebo
nie. 21. V rámci súdenej veci kasačný súd vychádzal najmä z nasledovných zákonných ustanovení: 22. Podľa § 445 ods. 1 SSP, v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť, a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
23. Podľa § 450 ods. 1 SSP, ak má kasačná sťažnosť vady podľa § 449 a sťažovateľ nebol riadne o povinnosti podľa § 449 poučený, krajský súd vyzve sťažovateľa na odstránenie vád a poučí ho o následku ich neodstránenia. To platí primerane aj na opomenutého sťažovateľa.
24. Podľa § 459, kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak a/ bola podaná oneskorene, b/ bola podaná neoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná, d/ neboli splnené podmienky podľa § 449, e/ nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup podľa § 450 ods. 1 a nejde o prípady podľa § 449 ods. 2 písm. b/ a c/.
25. Podľa § 449 ods. 1, sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
26. Podľa § 449 ods. 2, povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
27. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že predmetom prieskumu má byť zákonnosť uznesenia krajského súdu č.k. 4Sa/3/2019-39 zo dňa 18. júna 2019 o odmietnutí podania sťažovateľa zo dňa 10.02.2019, ktoré bolo krajskému súdu doručené dňa 18.02.2019, ak sa preukáže, že toto uznesenie krajského súdu bolo riadne a včas napadnuté kasačnou sťažnosťou. Kasačný súd už v tomto odseku odôvodnenia uvádza, že iné - pre túto otázku irelevantné - právne a skutkové okolnosti neskúmal.
28. Pozornosti kasačného súdu neušlo najmä to, že sťažovateľ produkoval vo veci podania, ktoré doručoval k rôznym veciam na rôznych súdoch, a to napriek tomu, že je zrejmé, že v rámci všetkých súdnych procesov sa domáha súdnej ochrany v súvislosti s údajným pochybením v procese ROEP. Tieto podania sa často obsahovo prekrývali, a preto neboli vždy v plnom rozsahu relevantné pre každé jedno konanie, ku ktorým ich sťažovateľ doručoval. Osobitne je v tejto súvislosti možné poukázať na rozdiely v civilnom súdnom konaní a na konania realizované podľa Správneho súdneho poriadku, ktoré sťažovateľ inicioval a ktoré - hoci sa týkajú identickej veci - vyznačujú sa rôznymi procesnými úpravami.
29. Kasačný súd preto nemohol skúmať napr. vecnú argumentáciu týkajúcu sa vyhotovovania podkladov pre účely ROEP, ako ani argumentáciu týkajúcu sa napr. údajných pochybení v rámci civilného súdneho konania, ktorého bol sťažovateľ účastníkom a pod., ale svoju pozornosť musel zamerať výlučne na napadnuté uznesenie, resp. súvisiacu kasačnú sťažnosť.
30. V prvom rade je potrebné uviesť, že k odmietnutiu podania sťažovateľa zo dňa 10.02.2019 došlo zo strany krajského súdu z dôvodu, že predmetné podanie sťažovateľa vykazovalo nedostatky, pre ktoré nebolo možné v konaní pokračovať, a ktoré nedostatky sťažovateľ napriek riadnej výzve a poučeniu krajského súdu neodstránil.
Za týchto okolností potom krajský súd pristúpil k odmietnutiu žaloby (t.j. podanie sťažovateľa vecne nepreskúmaval). 31. Po doručení tohto uznesenia sťažovateľovi (dňa 27.06.2019) bolo krajskému súdu dňa 19.07.2019 doručené podanie sťažovateľa označené ako „Nespokojnosť s uznesením Krajského súdu v Prešove proti žalovaného v 1. rade P. M. vyhotoviteľ ROEP.“ V tejto súvislosti kasačný súd v prvom rade uvádza, že sa stotožňuje s postupom krajského súdu, ktorý predmetné podanie sťažovateľa (napriek jeho označeniu), predbežne vyhodnotil ako kasačnú sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí podania sťažovateľa zo dňa 10.02.2019. Kasačný súd v tomto zmysle podotýka, že bez ohľadu na samotné nesprávne označenie podania, dokonca ani obsahová náplň podania jednoznačne neindikovala, že by malo ísť o kasačnú sťažnosť, t.j. hodnoteniu predmetného podania ako kasačnej sťažnosti bránili nielen formálne aspekty, ale aj materiálne. Krajský súd však napriek tomu vo veci zvolil najextenzívnejšiu interpretačnú líniu a podanie vyhodnotil ako kasačnú sťažnosť, čím
nepochybne prispel k čo najširšej možnej procesnej ochrane práv a právom chránených záujmov sťažovateľa. 32. Z dôvodu, že podanie sťažovateľa zo dňa 18.07.2019 (doručené krajskému súdu dňa 19.07.2019) neobsahovalo označenie podania, ako ani ďalšie náležitosti kasačnej sťažnosti (vrátane preukázania právneho zastúpenia advokátom), vyzval krajský súd sťažovateľa na odstránenie týchto nedostatkov uznesením č. k 4Sa/3/2019-59 zo dňa 2. októbra 2019, ktoré bolo sťažovateľovi doručené dňa 14.10.2019. Na odstránenie vytýkaných nedostatkov bola sťažovateľovi určená lehota 10 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy.
33. Lehota na odstránenie nedostatkov kasačnej sťažnosti uplynula sťažovateľovi dňa 24.10.2019 (štvrtok). Sťažovateľ však až podaním daným na poštovú prepravu dňa 25.10.2019 - piatok (označeným ako „Žiadosť“) reagoval na niektoré nedostatky kasačnej sťažnosti vytýkané v uznesení krajského súdu č. k. 4Sa/3/2019-59 zo dňa 2. októbra 2019, kde na str. 5 tohto podania sťažovateľ špecifikoval sťažnostné body (bez odkazu na konkrétne zákonné ustanovenie, avšak je zrejmé, že ide o dôvody uvedené v § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP). Javí sa však, že tieto dôvody sa viažu na civilné súdne konanie, keď napr. sťažovateľ namieta, že mu „sudkyňa nedala slovo“, pričom vo veci, ktorá je predmetom tohto prieskumu, pojednávanie ani nebolo nariadené, keď podanie sťažovateľa bolo z procesných dôvodov
odmietnuté. 34. Kasačný súd však v tejto súvislosti v prvom rade poznamenáva, že sťažovateľ neodstránil vady kasačnej sťažnosti riadne a včas podľa výzvy krajského súdu, keď tieto reparoval až po uplynutí súdom určenej lehoty (expedovaním podania označeného ako „Žiadosť“ na Krajský súd v Prešove až dňa 25.10.2019) a aj to len čiastočne (napr. nešpecifikoval na základe výzvy ani to, či je jeho podanie kasačnou sťažnosťou).
35. Ako však kasačný súd uvádza vyššie v čl. II tohto odôvodnenia, sťažovateľ listom podaným na poštovú prepravu dňa 30.10.2019 expedoval Okresnému súdu Stará Ľubovňa podanie označené ako „Žiadosť“ (zo dňa 23.10.2019), na ktorom sa už nachádza slovné spojenie „Kasančná sťažnosť“ a ktoré je inak identické s podaním expedovaným Krajskému súdu v Prešove dňa 25.10.2019 („Žiadosť“). Súčasťou tohto listu na Okresný súd Stará Ľubovňa bolo aj ďalšie podanie sťažovateľa označené ako „Kasančná sťažnosť“ (s iným obsahom). K predmetným podaniam sťažovateľa však kasačný súd už v tomto bode odôvodnenia uvádza, že bez ohľadu na to, že tieto podania doručil sťažovateľ na nesprávny súd, boli podané po lehote. Lehota na odstránenie vád kasačnej sťažnosti uplynula sťažovateľovi dňa 24.10.2019, a preto „ďalšie“ odstraňovanie vád - hoci aj doručovaním podaní na Okresný súd Stará Ľubovňa - po tomto dátume už bolo realizované po lehote.
36. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sťažovateľ výzve krajského súdu uznesenie č.k. 4Sa/ 3/2019-59 zo dňa 2. októbra 2019 nevyhovel, keď vady svojho podania zo dňa 18.07.2019 (kasačná sťažnosť) riadne a včas neodstránil. Tieto čiastočne odstránil podaním daným na poštovú prepravu dňa 25.10.2019 (adresát: Krajský súd v Prešove) a podaním daným na poštovú prepravu dňa 30.10.2019 (adresát: Okresný súd Stará Ľubovňa), avšak oba tieto úkony boli realizované po lehote (posledný deň lehoty: 24.10.2019). Bez ohľadu na uvedené, ani kumulovaný súhrn oboch podaní - podľa predchádzajúcej vety - neodstránil všetky nedostatky podania (kasačnej sťažnosti) sťažovateľa zo dňa 18.07.2019.
37. Naviac, kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľ nepreukázal, a to ani napriek osobitnému poučeniu zo strany krajského súdu - uznesenie - č. k. 4Sa/3/2019 zo dňa 18. novembra 2020, že je v kasačnom konaní zastúpený advokátom, pričom ide o konanie, v ktorom výnimka z obligatórneho právneho zastúpenia neplatí, a preto uvedená okolnosť je sama osebe a bez ďalšieho dôvodom pre odmietnutie kasačnej sťažnosti.
Predmetné uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi riadne doručené dňa 02.12.2020. 38. Z dôvodov vyššie uvedených bolo potrebné podanie sťažovateľa zo dňa 18.07.2019 doručené krajskému súdu dňa 19.07.2019 (kasačná sťažnosť) - odmietnuť, s poukazom na ust. § 459 písm. d/ SSP v spojení s § 449 SSP (nesplnenie podmienky povinného zastúpenia advokátom v kasačnom konaní), pričom kasačný súd dopĺňa, že aj keby bol sťažovateľ zastúpený advokátom, predložená kasačná sťažnosť nespĺňa zákonné náležitosti podľa SSP, a preto by bol daný dôvod na jej odmietnutie aj na tomto právnom základe.
39. Záverom kasačný súd uvádza, že neušlo jeho pozornosti, že krajský súd kasačného sťažovateľa nevyzval na úhradu súdneho poplatku za kasačnú sťažnosť (podanie sťažovateľa zo dňa 18.07.2019). Uvedené však kasačný súd nepovažuje za pochybenie krajského súdu, keď podľa § 450 ods. 2 SSP krajský súd o vyrubení súdneho poplatku rozhodne až po odstránení vád kasačnej sťažnosti, k čomu však v tomto prípade nedošlo („(2) Po odstránení vád podľa odseku 1 krajský súd rozhodne o vyrubení súdneho poplatku za podanú kasačnú sťažnosť a o návrhoch na oslobodenie od súdneho poplatku.“), a preto nebol ani dôvod na vyrubenie súdneho poplatku.
40. V súvislosti s nedoručením podania sťažovateľa vo veci samej (zo dňa 10.02.2019) a kasačnej sťažnosti (zo dňa 18.07.2019) žalovanému kasačný súd uvádza, že neuskutočnenie tohto úkonu nevyhodnotil ako procesné pochybenie krajského súdu, keď sťažovateľ vo svojom podaní zo dňa 10.02.2019 jednoznačne nevymedzil, koho považuje za žalovaného, ďalej z dôvodu, že podania sťažovateľa pôsobia v rámci možného posúdenia predmetu konania a identifikácie žalovaného/žalovaných priamo krajským súdom zmätočne a ďalej z dôvodu, že sťažovateľ tento nedostatok svojho podania neodstránil ani na základe výslovnej výzvy krajského súdu.
41. V rámci rozhodovania o trovách konania kasačný súd prihliadal na skutočnosť, že k odmietnutiu kasačnej sťažnosti došlo z dôvodov na strane kasačného sťažovateľa, ktorý svojím konaním spôsobil jej odmietnutie, keď nebol v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, resp. neodstránil vady svojho podania (vrátane povinného zastúpenia advokátom). Sťažovateľovi preto súd nemohol priznať náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 4 SSP, § 467 ods. 1 SSP, § 171 ods. 1 SSP). Na strane druhej, keďže v konaní pred krajským súdom, ako ani pred kasačným súdom nebol identifikovaný žalovaný, nebolo možné posudzovať a následne vo výroku rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu k žalovanému. Z dôvodu, že v konaní žalovaný nevystupoval, nemohlo mu vzniknúť ani právo na náhradu trov konania. 42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 2. februára 2022