10Sžrk/2/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcov: 1/ J.. D.. F. F., narodený XX. Z. XXXX, bytom J. XX, B., 2/ D.. F. F., narodená X. G. XXXX, bytom J. XX, B., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou advocatius s. r. o., so sídlom Palackého 12, 814 99 Bratislava, IČO: 36868752; proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Ružová dolina 27, Bratislava; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 37/2017-IBa zo dňa 20. júla 2017, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 S 234/2017-124 zo dňa 25. septembra 2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobcom 1/ a 2/ priznáva právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

1. Žalobcovia návrhom zo dňa 25. mája 2017 (doručeným 26. mája 2017) požiadali Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový orgán") o opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon") v znení účinnom do 30. septembra 2018, týkajúcu sa titulu nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov, ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. 8160 k. ú.

nehnuteľností bol povolený dňa 13.03.2001 pod V.-XXX/XXXX" (ďalej len „Zmluva"). 3. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. X-96/17 zo dňa 1. júna 2017 nevyhovel návrhu žalobcov na opravu chyby a zároveň opravil údaje na dotknutom liste vlastníctva tak, že v časti iný údaj u vlastníka pod por. Č. XX,XXX - J.. F. F. a F. F. zrušil zápis „Kolaudačné Rozhodnutie č. SU-2004,05,06,07/29209,75464-H/167-Bu zo dňa 19. decembra 2007" a v časti B - vlastník a iná oprávnená osoba Účastník právneho vzťahu: Vlastník u vlastníka pod

5. Vychádzajúc z administratívneho spisu žalovaný skonštatoval, že dňa 23. februára 2001 bola uzatvorená Zmluva, a to medzi stavebníkmi Zámocká spoločnosť, a.s., A. F. a P. F.. Rozhodnutím č. V.-XXX/XXXX zo dňa 13. marca 2001 bol povolený vklad Zmluvy do

stanú vlastníkmi jednotlivých bytov a nebytových priestorov a spoluvlastníkmi spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu podľa V-244/2001 zo dňa 13.03.2001." Následne bola na LV č. XXXX k.ú. Q. F. zapísaná rozostavaná stavba na p.č. XXX/XX v prospech Zámocká spoločnosť, a.s.

Počas výstavby bytov a nebytových priestorov v bytovom dome došlo k zásadným zmenám v ich dispozičnom usporiadaní, a tento stav bol riešený Dohodou, ktorej vklad bol povolený pod č. V.-XXXXX/XXXX zo dňa 20. októbra 2006. Rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. SU-2004,05,06,07/29209,75464-H/167-Bu zo dňa 19. decembra 2007 došlo ku kolaudácii nehnuteľnosti a určeniu súpisného a orientačného čísla č. XXXX rozhodnutím č.

9. Proti rozhodnutiu žalovaného podali žalobcovia správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd"), ktorou žiadali zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zastávali názor, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zmenu zápisu titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žiadali z dôvodu jeho nesprávnosti, keďže neodzrkadľuje reálny právny stav. Na základe Dohody ani kolaudačného rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. SU-2004,05,06,07/29209,75464-H/ 167-Bu zo dňa 19. decembra 2007 podľa názoru žalobcov nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Prevod vlastníckeho práva nastal pred podpisom Dohody na základe predchádzajúcej Zmluvy o prevode. Poukázali pritom na skutočnosť, že podľa Zmluvy v spojení so Zmluvou o prevode vstúpili žalobcovia do práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy, a to v časti nehnuteľnosti, za ktorú uhradili dohodnutú kúpnu cenu.

Podľa právneho názoru žalobcov je potrebné vychádzať z nadobudnutia vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe tak, ako ju upravujú súkromnoprávne predpisy (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 1174/2001 zo dňa 5. novembra 2002). Dohoda síce bola zapísaná ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX k.ú. Q. F., no z jej čl. IV. bod 2 nemožno vyvodzovať nadobudnutie majetku do vlastníctva. Prvostupňový orgán zapísal na list vlastníctva zmluvy o prevode práv a povinností ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva aj v iných prípadoch, čím malo byť preukázané, že žalobcovia boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v súčasnosti evidovanej na LV č. XXXX k.ú. Q. F. už v štádiu ich rozostavanosti. Toto vyplýva aj z LV č. XXXX, resp. č. XXXX k.ú. Q. F., kde sú žalobcovia priamo uvedení.

12. 13. K správnej žalobe žalobcov sa vyjadril aj žalovaný, ktorý zotrval na argumentácii uvedenej vo svojom rozhodnutí. 14. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaného podali dupliku, v ktorej v podstatnom zotrvali na svojich právnych názoroch uvedených v žalobe. Poukázali tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 MCdo 11/2005 zo dňa 26. septembra 2006 v konaní vedenom proti Zámockej spoločnosti, a.s., v ktorom vyslovil názor, že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom je Zmluva o výstavbe uzatvorená podľa § 21 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Správny súd konštatoval, že nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spolu s definíciou právneho titulu nadobudnutia upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník"), pričom tento pri nadobúdaní vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom odkazuje na zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (§ 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zdôraznil tiež, že vlastníctvo k nehnuteľnosti môže vzniknúť na základe právneho úkonu, dedenia, rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Okamih nadobudnutia vlastníckeho práva je pritom moment vkladu do katastra nehnuteľností (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Táto právna úprava bola rovnako platná a účinná v čase uzatvorenia Zmluvy, podania návrhu žalobcov na opravu chyby v katastrálnom operáte a aj v čase rozhodovania žalovaného. 17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd dospel k právnemu názoru, že § 4 a § 21 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravovali titul nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru vo forme zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu a zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru pred aj po 1. januári

19. Proti napádanému rozsudku správneho súdu podal žalovaný - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu, že tento podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), a súčasne sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h) SSP). Navrhuje preto rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Práve preto bol príslušným orgánom vykonaný zápis formou poznámky v časti „D" v znení „Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o kolaudácii stavby. . ." 21. Sťažovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že správny súd sa nevysporiadal vôbec so skutočnosťou, že žalobcovia neboli zmluvnou stranou Zmluvy a podľa jeho argumentácie, s odkazom na § 21 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, by za vlastníkov mali byť považovaní stavebníci Zámocká spoločnosť, a.s., A. F., P. F. v súlade s rozhodnutím o vklade Zmluvy č. V.-XXX/XX zo dňa 13. marca 2001.

2007 zo dňa 26. februára 2008, sp. zn. 1 Sžr 185/2012 zo dňa 24. septembra 2013, sp. zn. 3 Sž-o-KS 109/2006 zo dňa 31. júla 2007, publikované pod č. R 44/2008, sp. zn. 6 Sžo 97/2010 zo dňa 30. marca 2011). 23.

24. Počas kasačného konania žalobcovia doložili aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžrk 4/2020 zo dňa 23. februára 2021, ktoré sa malo týkať obdobnej veci. 25. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

IV. Posúdenie kasačného súdu

Spornými otázkami, ku ktorých riešeniu bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný, je jednak to (i) či v kontexte ustanovení § 4 a § 21 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov mohla byť ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti v katastrálnom operáte zapísaná zmluva o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe (bytového) domu (v tomto prípade Zmluva) aj podľa katastrálneho zákona v znení účinnom do 31. decembra 2001, keď ešte právna úprava neupravovala zápis k neexistujúcim (rozostavaným) nehnuteľnostiam (zmenu predstavoval § 6 ods. 1 písm. f) a c) bod 2 katastrálneho zákona v znení účinnom od 1. januára 2002). Na druhej strane sťažovateľ žiada posúdiť (ii) či správny súd nevybočil zo sťažovateľom označenej ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

29. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

Vo všetkých týchto rozhodnutiach kasačný súd sťažnosti sťažovateľa zamietol a potvrdil zrušujúce rozhodnutia správneho súdu. 31. Kasačný súd osobitne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžrk 3/2020 zo dňa 25. mája 2021, v ktorom tento k argumentácii sťažovateľa uviedol: „34. Z vyššie uvedených sťažnostných bodov (viď bod č. 23 tohto rozsudku) pre kasačný súd vo všeobecnosti vyplýva generálna námietka sťažovateľa, že správny súd nesprávne právne posúdil ustanovenia Katastrálneho zákona spolu so zák. č. 182/1993 Z.z. a ich aplikáciu správou katastra na vznik vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam nielen v štádiu ich rozostavanosti ale aj skolaudovania. (.

Pre kasačný súd z napadnutého rozsudku vyplýva, že správny súd jasne a zrozumiteľne objasnil svoj prístup k aplikácii zákona č. 182/1993 Z.z. Pri riešení právnej otázky titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam vychádzal správne z ustanovení Občianskeho zákonníka (konkrétne z § 123 a nasl.) a jeho prepojenia na zákon č. 182/1993 Z.z. (bližšie viď bod č. 19 tohto rozsudku).

Správny súd poukázal aj na tú relevantnú skutočnosť (viď citované č. 36 napadnutého rozsudku), že znenie Katastrálneho zákona platné v čase zapísania nielen vkladu Zmluvy o výstavbe (ku dňu 13.03.2001) ale aj uzavretia Zmluvy o prevode (ku dňu 26.10.2004) sa nedotkla ustanovení § 4 zák. č. 182/1993 Z.z., ktoré naopak ustanovujú za právny titul nadobudnutia vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru vyššie uvedené zmluvy.

Práve z uvedených právnych titulov mala správa katastra vychádzať. Správny súd sa riadne vysporiadal s účinkami kolaudačného rozhodnutia, ktoré bolo aj podľa kasačného súdu chybne uvedené správou katastra v prvostupňovom rozhodnutí ako titul nadobudnutia v časti B LV č. XXXX. Kasačný súd sa stotožňuje s charakteristikou kolaudačného rozhodnutia, ktoré správny súd opísal pod č. 37 napadnutého rozsudku. Preto zmluvné ustanovenie o odklade vzniku vlastníctva až k okamihu právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia (resp. rozhodnutia stavebného úradu o povolení užívania bytového domu alebo jeho časti) nie je oprávnené eliminovať účinky zákona.

43. Z čl. X. ods. 1 Zmluvy o výstavbe vyplýva, že stavebníci sú oprávnení previesť svoje práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o výstavbe na tretiu osobu - stavebníka za podmienky dodržania ostatných ustanovení Zmluvy o výstavbe. Uvedené bolo následne označené v čl. I Zmluvy o prevode ako jej predmet, a teda už nie vyše označení Zámocká spoločnosť, pani XX a pán XX, ale žalobkyňa sa stala stavebníkom vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam. Pre kasačný súd je s prihliadnutím na čl. VII. ods. 1 záver Zmluvy o prevode jednoznačné, že žalobkyňa sa takto stala aj parciálne dotknutým subjektom Zmluvy o výstavbe.

46. Pri vymedzení pojmu „ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu" (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 1Sžfk/68/2018 zo dňa 28. apríla 2020) kasačný súd naďalej vychádza zo stanovísk správneho kolégia alebo rozhodnutí senátov správneho kolégia, ktoré sú publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach senátoch správneho kolégia Najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia Najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili.

septembra 2013 spolu s rozsudkom sp.zn. 3 Sž-o-KS 109/2006 zo dňa 31. júla 2007 ale aj ďalšie (viď bod č. 2 tohto rozsudku) nepochybne spadajú pod vyššie vymedzený rozsah. 48. Sťažovateľ prostredníctvom posledne uvedeného rozsudku je presvedčený, že aj na preskúmavanú vec sa vzťahuje tam uvedený právny názor. S týmto ale kasačný súd nemôže vysloviť súhlas, nakoľko v preskúmavanej veci nejde o rozdielny právny názor na interpretáciu právneho predpisu ale o chybný zápis inej listiny. 49. Čo sa týka ďalšieho rozsudku Najvyššieho súdu sp.zn. 1Sžr/185/2012 uvedeného sťažovateľom, po preskúmaní jeho obsahu a právnych záverov sa kasačný súd musel stotožniť s argumentáciou žalobkyne, že na rozdiel od predmetu sporu v preskúmavanej veci cieľom opravy v konaní vedenom pod sp.zn. 1Sžr/185/2012 bolo odstránenie neexistujúcich rozostavaných bytov z evidencie katastra nehnuteľností, tzn. predmetom konania nebola oprava chyby podľa ustanovenia § 59 Katastrálneho zákona, ale v podstate zmena vlastníckych práv. 50. Navyše k uvedenému musí kasačný súd uviesť, že sťažovateľ pri sťažnostných bodoch prezentovaným k tomuto dôvodu sa musí dôsledne pridržiavať ustanovenia § 440 ods. 2 S.s.p. Aj v tomto prípade kasačný súd zotrváva na právnych názoroch, že otázkou relevantnou podľa § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p. však môže byť len právna otázka, ktorú kasačný súd alebo Najvyšší súd riešil a na ktorej je založený sťažovateľom uvádzaný rozsudok. Uvedenej požiadavke zákonodarcu nemôže byť učinené zadosť ani reštriktívnou citáciou jednej či niekoľkých viet odôvodnenia rozsudku vybraného sťažovateľom bez uvedenia, prečo citovaný text vzhľadom na skutkový stav, tvoril riešenie základnej právnej otázky hodnotenej citovaným súdom." 32. Kasačný súd sa s vyššie uvedenými úvahami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje. Neidentifikoval pritom žiadne argumenty sťažovateľa, s ktorými by sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v označenom rozhodnutí nevysporiadal a ani nezistil iné dôvody (tieto netvrdil ani sťažovateľ), pre ktoré by sa kasačný súd mal od citovaného rozhodnutia a ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach (bod 29) odchýliť.