10Sžrk/2/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:1016202717.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/321/2016
- IČS
- 1016202717
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a z členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1. F..T. J., nar.: XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX B., 2. ERS Holding, spol. s r.o., IČO: 35702982, Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, obaja zast.: JUDr. Tomáš Balážik, advokát, Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Vo 34/2016-BPR z 23. septembra 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/321/2016-204 z 24. septembra 2020, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. Vo 34/2016-BPR z 23. septembra 2016 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný zamietol odvolania žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“ alebo „okresný úrad“) č. V-19617/14 zo 7. júna 2016, ktorým bolo konanie vo veci návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 28.7.2014 (ďalej len ako „záložná zmluva“) medzi žalobcom v 1/ rade a žalobcom v 2/ rade, týkajúcej sa nehnuteľností nachádzajúcich sa v Bratislave, k.ú.
Q. F., LV č. XXXX, XXXX a XXXX, v súlade s § 31b ods. 1 písm. f) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj ako „katastrálny zákon“) zastavené. 2. Prvostupňový správny orgán konanie o návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zastavil postupom podľa § 31b písm. f) katastrálneho zákona z dôvodu, že navrhovatelia (žalobcovia v 1/ a 2/ rade) v určenej lehote neodstránili nedostatky návrhu týkajúce sa obmedzujúcich poznámok a rozhodnutí evidovaných na príslušných nehnuteľnostiach a nedostatky k návrhu priloženej záložnej zmluvy, pokiaľ ide o presnú špecifikáciu predmetu zálohu. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že z dôvodu existencie obmedzujúcich poznámok a rozhodnutí evidovaných na príslušných nehnuteľnostiach bolo potrebné doručiť listiny o zrušení exekučného záložného práva, o zrušení exekúcie predajom nehnuteľností ako aj súhlas daňového úradu s nakladaním s nehnuteľnosťou, na ktorú je zriadené daňové záložné právo. Rovnako bolo potrebné odstrániť nedostatky predloženej záložnej zmluvy, pokiaľ ide o špecifikáciu predmetu zmluvy, konkrétne chýbalo označenie druhu a výmery pozemku. Predmet zálohu teda nebol v súlade s údajmi katastra nehnuteľností a tiež s § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona.
II. Priebeh správneho súdneho konania
3. Proti rozhodnutiu žalovaného č. Vo 34/2016-BPR z 23. septembra 2016 podali žalobcovia správnu žalobu domáhajúc sa jeho zrušenia vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 4. Žalobcovia mali za to, že požiadavka predloženia listín o zrušení exekučného záložného práva a súhlasu s nakladaním s nehnuteľnosťou, na ktorú je zriadené záložné právo, bola neopodstatnená a právne irelevantná.
5. Rovnako zastávali názor, že zápis poznámky - exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva nemôže byť dôvodom nevyhovenia návrhu na vklad záložného práva, keďže na jeden záloh je možné zriadiť viacero samostatných záložných práv a poradie uspokojenia veriteľov sa v takomto prípade riadi podľa poradia registrácie záložných práv. Podľa názoru žalobcov exekučné konanie má povahu, ktorá bráni vkladu do katastra nehnuteľností len v prípade, ak exekučný príkaz obsahuje jednoznačný zákaz povinného nakladať (disponovať) s nehnuteľnosťou, na ktorú sa zriaďuje exekučné záložné právo.
6. V záverečnej časti žaloby žalobcovia namietali procesný postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutí správnych orgánov, pretože podľa ich názoru prvostupňový správny orgán nebol oprávnený rozhodnúť o prerušení vkladového konania, lebo zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že poznámka (exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti neobsahujúci zákaz nakladať s nehnuteľnosťou) je prekážkou možnosti povolenia vkladu ďalších záložných práv do katastra nehnuteľností.
Napriek tomu, že uvedená poznámka má len informatívny charakter, prvostupňový správny orgán rozhodol o prerušení vkladového konania kvôli prebiehajúcemu exekučnému konaniu, čím nepochybne obmedzil vlastníka - záložcu (spoločnosť ERS Holding, spol. s r. o.) v nakladaní s nehnuteľnosťami a tým zasiahol do jeho vlastníckeho práva.
7. Krajský súd v Bratislave (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) správnu žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) ako nedôvodnú zamietol.
8. Krajský súd skúmal, či prvostupňový správny orgán opodstatnene prerušil katastrálne konanie a požadoval odstránenie zistených nedostatkov návrhu a jeho príloh a či žalobcovia v 1/ a 2/ rade výzve vyhoveli. Poukázal na to, že keďže katastrálny zákon zakotvuje obligatórne náležitosti návrhu, bolo teda povinnosťou prvostupňového správneho orgánu dôsledne preskúmať všetky právne a skutkové okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu s tým, že medzi tieto určite patrí riadne a zákonné posúdenie toho, či bol záložca (spoločnosť ERS Holding, spol. s r.o.) oprávnený nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami.
9. Krajský súd ďalej konštatoval, že prvostupňový správny orgán prerušil katastrálne konanie, a to opakovane, pričom vo svojich rozhodnutiach dostatočne určito vymedzil zistené nedostatky návrhu a jeho príloh. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade ako účastníci katastrálneho konania mali dostatok času na to, aby preukázali, či oprávnenie záložcu nakladať s nehnuteľnosťami nie
je obmedzené. Taktiež poukázal na to, že žalobcovia boli v rozhodnutiach o prerušení konania upozornení aj na nedostatky k návrhu priloženej záložnej zmluvy, konkrétne na chýbajúcu presnú špecifikáciu predmetu, ktoré zo strany žalobcov neboli odstránené vôbec a to napriek tomu, že ich prvostupňový správny orgán upovedomil aj o postupe, ktorým bolo potrebné predmetné nedostatky zmluvy odstrániť (§ 42 ods. 4 katastrálneho zákona).
10. Vo vzťahu k čestnému vyhláseniu o neudelení zákazu nakladať s nehnuteľnosťami krajský súd uviedol, že z obsahu administratívneho spisu predloženie predmetného čestného vyhlásenia do rozhodnutia prvostupňového orgánu o zastavení katastrálneho konania
nevyplýva. Naopak, čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti ERS Holding, spol. s r.o. a rovnako tak exekučný príkaz č. EX 6719/2012 z 22. januára 2014 boli priložené až k odvolaniu proti rozhodnutiu o zastavení konania. Krajský súd teda prisvedčil žalovanému, že účastníci katastrálneho konania mali uvedenú listinu predložiť v lehote na odstránenie nedostatkov podľa rozhodnutí o prerušení konania. Podľa názoru krajského súdu na dôkaz predložený po určených lehotách nie je možné prihliadnuť, nakoľko katastrálne konanie bolo zastavené práve z dôvodu, že účastníci konania v určenej lehote neodstránili nedostatky návrhu na vklad.
11. Na základe vyššie uvedeného krajský súd konštatoval, že žalobcovia v žalobe neuviedli také skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
III. Kasačná sťažnosť žalobcov, vyjadrenie žalovaného
12. Proti rozsudku krajského súdu podali žalobcovia (sťažovatelia) kasačnú sťažnosť majúc za to, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru sťažovateľov krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozpore so skutkovým stavom a jeho rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Sťažovatelia uviedli, že v exekučnej veci EX 6719/2012 bol poverený súdny exekútor požiadaný o odblokovanie predmetných nehnuteľností, avšak to neurobil. Podľa názoru sťažovateľov sa krajský súd vo svojom rozsudku nevysporiadal s právom sťažovateľa (žalobcu v 2/) vlastniť majetok, ktorý je možné zabezpečiť záložným právom. Zdôraznili, že na nehnuteľnostiach, ku ktorým sa má v zmysle podaného návrhu zriadiť záložné právo, síce viazne exekučný príkaz, avšak tento exekučný príkaz neobsahuje akýkoľvek zákaz nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami. 13. Podľa sťažovateľov správne orgány konali protizákonne, keď povýšili exekučné záložné právo nad zmluvné záložné právo. Z dôvodu, že exekútorský úrad v danej veci zostal nečinný, sťažovatelia doplnili návrh na vklad čestným vyhlásením o neudelení zákazu nakladania s nehnuteľnosťami. Ďalej sťažovatelia nesúhlasili s argumentom prvostupňového správneho orgánu, že k návrhu priložená záložná zmluva, resp. predmet zálohu nie je v súlade s údajmi katastra nehnuteľností a tiež s ustanovením § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona majúc za to, že záložná zmluva obsahovala presnú špecifikáciu predmetu zálohu. Rovnako zastali názor, že prvostupňový správny orgán nebol oprávnený do právoplatného skončenia veci EX 6719/ 2012 vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 37Er/6719/2012 katastrálne konanie zastaviť, ale konanie malo byť podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku prerušené. Vychádzajúc z uvedeného mali za to, že krajský súd nehodnotil riadne skutkový stav veci dodajúc, že napadnuté rozhodnutia sú v rozpore s § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 prvej vety, § 32 až 34 a § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku. Preto navrhli, aby kasačný súd zrušil napadnutý
rozsudok
krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie resp. žiadali, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok, ako aj rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil Okresnému úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov na ďalšie konanie. 14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
15. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy SR v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 12. februára 2021 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp. zn. 10 Sžrk 2/2021. Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.
16. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 a 2 SSP) rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
17. Na úvod Najvyšší správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP) resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo nich (napríklad § 134 ods. 2 SSP, § 195 SSP).
Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
18. Rovnako považuje Najvyšší správny súd za potrebné upriamiť pozornosť sťažovateľov na ustanovenie § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy s výnimkami uvedenými v odseku 2 tohto ustanovenia, ktoré sa však na posudzovaný prípad nevzťahujú. Uvedené kasačný súd zdôrazňuje práve s poukazom na bod 21 tohto rozsudku, v ktorom je poukazované na skutočnosť, že v porovnaní s prvým rozhodnutím, ktoré bolo katastrálne konanie prerušené, pribudli vo vzťahu k zaťažovaným nehnuteľnostiam ďalšie obmedzenia, ktoré sú v tomto bode rozsudku vyšpecifikované.
19. Spornou právnou otázkou medzi účastníkmi konania bolo, či existoval zákonný dôvod na zastavenie katastrálneho konania vedeného pod V-19617/14 podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona, teda z dôvodu, že sťažovatelia v určenej lehote neodstránili vytýkané nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh, na ktoré boli upozornení v rozhodnutí o prerušení konania.
20. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd preukázané, že katastrálne konanie začaté na základe návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností z 28. júla 2014 bolo najskôr prerušené rozhodnutím č. V-19617/14 z 24. septembra 2014.
V posudzovanom prípade je predmetnom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného č. Vo 34/2016-BPR z 23. septembra 2016, ktorým bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľov a súčasne potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor č. V-19617/14 zo 7. júna 2016, ktorým bolo katastrálne konanie postupom podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona
zastavené. Tomuto rozhodnutiu predchádzalo rozhodnutie o prerušení konania zo 17. februára 2016 podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona zo 17. februára 2016, pričom dôvody prerušenia konania boli nasledovné. 21. Na liste vlastníctva č. 7588, k. ú. Staré Mesto pod por. č. 8 a 10 bola zapísaná poznámka, exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva podľa EX 6719/2012 zo dňa 22.1.2012 v prospech oprávneného SPP, a.s., ktorá upovedomovala o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu (žalobcu 2/) a tiež upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností v prospech oprávneného Slovenská záručná a rozvojová banka a.s., podľa EX 553/2015-10 zo dňa 05.10.2015.
Taktiež bola evidovaná listina na zápis do katastra nehnuteľností a to Rozhodnutie o zriadení exekučného záložného práva pod č. EX 111/2015. Ďalej pod por č. 10 na LV č. XXXX, k. ú. Q. F. bolo evidované Rozhodnutie o zriadení daňového záložného práva v prospech Daňového úradu Bratislava podľa rozhodnutia č. 3101504/5/1579121/2014/MORA z 23.04.2014 na základe záznamu Z-1003/15. Existenciu týchto záznamov mal kasačný súd preukázanú obsahom administratívneho spisu na základe pripojeného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú.
Q. F.. V súvislosti s uvedením kasačný súd upriamuje pozornosť sťažovateľov, že v porovnaní s dôvodmi prerušenia katastrálneho konania rozhodnutím z 24. novembra 2014, boli ďalším dôvodom prerušenia katastrálneho konania aj upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností a rozhodnutie o zriadení daňového záložného práva. Teda nešlo len o existenciu
poznámky na LV č. XXXX k. ú. Q. F. v podobe exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva. Uvedená skutočnosť z pohľadu obsahu žalobných bodov zostala sťažovateľmi pravdepodobne nepovšimnutá. 22.
Katastrálne konanie bolo prvostupňovým rozhodnutím (ako aj rozhodnutím o prerušení konania z 24. novembra 2014) prerušené aj z dôvodu, že k návrhu priložená zmluva, resp. predmet zálohu nebola v súlade s údajmi katastra nehnuteľností a tiež s ustanovením § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, keďže chýbala presná špecifikácia predmetu, konkrétne či sa u pozemku, jedná o parcelu registra „C“ alebo registra „E“, absentovalo uvedenie druhu pozemku a výmery pozemku. Tento nedostatok mal kasačný súd preukázaný s výnimkou označenia, či sa jedná o parcelu „C“ alebo parcelu „E“ obsahom administratívneho spisu, ktorého súčasťou je aj záložná zmluva, pričom z článku I bodu 5 tejto zmluvy vyplýva, že pri prevádzaných spoluvlastníckych podielov k pozemkom parcela č. 23098/1, 23098/3 a 23098/8 údaje o druhu a výmery pozemku preukázateľne uvedené neboli.
23. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia mal kasačný súd rovnako preukázané, že sťažovatelia boli riadne poučení o spôsobe odstránenia uvedených nedostatkov a to aj s poukazom na ustanovenie § 42 ods. 4 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého, ak zmluva po podaní návrhu na vklad obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, vykoná sa jej oprava dodatkom k zmluve. Rovnako boli žalobcovia poučení, že majú doložiť listiny preukazujúce, že záložcovi (povinnému) nebol vydaný zákaz nakladať s nehnuteľnosťou. Sťažovateľom bola poskytnutá lehota na odstránenie týchto nedostatkov s tým, že boli poučení, že v prípade, ak v danej lehote zistené nedostatky neodstránia, postupom podľa § 31b písm. f) katastrálneho zákona bude konanie o návrhu na vklad zastavené.
24. Kasačný súd v prvom rade skúmal existenciu nedostatkov predloženej záložnej zmluvy, ktoré mali spočívať v nedostatočnej špecifikácii predmetu zálohu podľa § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona. Sťažovatelia vo svojej kasačnej sťažnosti uviedli, že tvrdenie správneho orgánu, podľa ktorého predmet zálohu nie je identifikovaný v súlade s katastrálnym zákonom, je nepravdivé, pretože záložná zmluva obsahovala všetky údaje vyplývajúce z LV č. XXXX.
25. Z obsahu záložnej zmluvy, konkrétne z čl. I ods. 5 mal kasačný súd preukázané, že pri prevádzanom spoluvlastníckom podiele k pozemkom, parcely registra „C“ parcela č. 23098/ 1, 23098/3 a 23098/8 evidovaný na LV č. XXXX, k. ú. Q. F. absentovalo označenie druhu pozemkov a ich výmery a to napriek skutočnosti, že podľa § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona sú tieto údaje povinnými náležitosťami zmlúv spôsobilých na zápis do katastra
nehnuteľností. 26. Na vyššie uvedené nedostatky identifikácie pozemkov boli sťažovatelia preukázateľne upozornení a to rozhodnutiami o prerušení konania, pričom boli vyzvaní na ich odstránenie a to prostredníctvom predloženia dodatku k záložnej zmluve, v takom počte vyhotovení, aký je počet záložných zmlúv. Sťažovatelia dodatky k záložnej zmluve v stanovenej lehote nepredložili, vo vzťahu k tejto požiadavke nijako nereagovali venujúc sa argumentácii možnosti zriadenia ďalšieho záložného práva popri exekučnému príkazu a to napriek tomu, že boli poučení o možnosti zastavenia konania o návrhu na vklad podľa § 31b písm. f) katastrálneho zákona. Vychádzajúc z uvedeného preto kasačný súd uzatvára, že práve neodstránenie nedostatkov v predloženej záložnej zmluve v stanovenej lehote bolo zákonným dôvodom na zastavenie konania podľa § 31b písm. f) katastrálneho zákona.
27. Pokiaľ ide o druhý dôvod zastavenia konania v podobe požiadavky doručenia listín o zrušení exekučného záložného práva, exekúcie predajom nehnuteľností ako aj súhlasu daňového úradu s nakladaním s nehnuteľnosťou, na ktorú je zriadené daňové záložné právo tak k uvedenému Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že existencia obmedzujúcej poznámky, ktorá obmedzuje vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou a to s poukazom na ustanovenie § 38 katastrálneho zákona je, podľa § 31a písm. f) katastrálneho zákona, zákonným dôvodom na prerušenie konania. Prerušenie katastrálneho konania je logické, keďže skutočnosť, na základe ktorej bola táto poznámka do katastra nehnuteľností zapísaná predstavuje iba dočasné obmedzenie oprávnenia určitej osoby nakladať s nehnuteľnosťou (Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. Bratislava :
C. H. Beck, 2021, s.665). 28. Vychádzajúc z ustanovenia § 29 ods. 1 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. obmedzujúcou poznámkou je aj poznámka zapísaná na základe upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a rovnako tiež poznámka zapísaná na základe rozhodnutia o zriadení daňového záložného práva. Existencia obmedzujúcej poznámky v posudzovanom prípade bola teda preukázaná.
29. Prvostupňový správny orgán práve z dôvodu existencie obmedzujúcich poznámok svojim rozhodnutím o prerušení konania žiadal na účely rozhodnutia o návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností predložiť aj listinu preukazujúcu, že záložcovi (sťažovateľovi 2) nebol vydaný zákaz nakladať s nehnuteľnosťou. Dá sa preto uzavrieť, že nakoľko bolo oprávnenie (sťažovateľa 2 - záložcu) nakladať s nehnuteľnosťou obmedzené, bolo namieste, za účelom vyhovenia návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, žiadať o súhlas s nakladaním s predmetnými nehnuteľnosťami.
30. Obsahom administratívneho spisu mal kasačný súd preukázané, že listina, ktorou by záložca (sťažovateľ 2/) preukázal súhlas s nakladaním s predmetnými nehnuteľnosťami predložený nebol, pričom takýto súhlas nie je spôsobilý nahradiť ani čestné prehlásenie predložené záložcom (sťažovateľom 2) k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu.
31. Kasačný súd, však na rozdiel od konajúcich orgánov katastra zastáva názor, že pri existencii obmedzujúcej poznámky, nedoloženie súhlasu umožňujúceho vlastníkovi prevádzanej nehnuteľnosti s touto nakladať, nemá za následok zastavenie katastrálneho konania podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona, ale jeho prerušenie podľa už spomínaného ustanovenia § 31a písm. f) katastrálneho zákona. Uvedené preto vedie k záveru, že existencia obmedzujúcej poznámky nemohla byť v danom prípade dôvodom na zastavenie katastrálneho konania.
V súvislosti s uvedeným však treba súčasne dodať, že práve z dôvodu existencie obmedzujúcich poznámok nemohlo dôjsť ani k povoleniu vkladu záložného práva. Preto argumentácia sťažovateľov neobstojí. 32. Záver uvedený v bode 31 tohto rozsudku však nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko katastrálne konanie bolo zastavené aj z dôvodu neodstránenia nedostatkov predloženej záložnej zmluvy, tak ako to bolo konštatované v bodoch 22 až 26 tohto rozsudku.
33. Nad rámec Najvyšší správny súd dodáva, že výpisom z listu vlastníctva č. XXXX a XXXX, k. ú. Q. F. mal preukázané, že na základe Kúpnej zmluvy V-253/2021 z 18. januára 2021 došlo k prevodu vlastníckeho práva a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť predmetom zálohu, na spoločnosť BB construct s.r.o. Uvedená skutočnosť však vzhľadom na predmet konania v spojení s rozhodujúcim okamihom súdneho prieskumu (§ 135 ods. 1 SSP) nemala na kasačné konanie žiaden vplyv.
V. Záver
34. Krajský súd preto nepochybil, keď správnu žalobu zamietol. Napadnutý rozsudok krajského súdu je tak vo výroku vecne správny. Pokiaľ však ide o jeho odôvodnenie, kasačný súd sa s poukazom na body 27 až 31 nestotožňuje s argumentáciou krajského súdu ohľadom dôvodnosti zastavenia konania práve vo vzťahu k existencii obmedzujúcich poznámok. Táto skutočnosť však nie je dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku krajského súdu a to z dôvodu záveru kasačného súdu o dôvodnosti zastavenia konania vo vzťahu k neodstráneniu nedostatkov záložnej zmluvy. 35. Najvyšší správny súd preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol. 36. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľom nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu ich neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. 37. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. augusta 2022