10Sžrk/5/2020

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 1RE 15-2018/000263-13O zo dňa 05.03.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) postupom podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov účinného od 01.09.2017 (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“) rozhodol o oprave chybných údajov v schválenom registri obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území L.. 2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP6-2018/020086/HOL zo dňa 30.07.2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Podstatou odvolacieho konania bolo právne posúdenie otázky, či je v prejednávanej veci potrebné lehotu na opravu údajov v registri obnovenej evidencie pozemkov (§ 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z.) posudzovať podľa právneho predpisu účinného do 30.04.2014, alebo podľa právneho predpisu účinného v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, a to s ohľadom na skutočnosť, že register bol v katastrálnom území L. schválený dňa 11.06.2012 (rozhodnutím č. 1RE 9-2008/00110-2012-13P). Žalovaný túto právnu otázku posúdil tak, že prechodné ustanovenie § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. sa netýka už ukončených a zapísaných registrov, a preto prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď o zmene údajov v registri rozhodol v lehote piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

II. Konanie na krajskom súde

III. Konanie na kasačnom súde

4. Žalobca (sťažovateľ) podal proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že mu krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. 5. Kasačnú sťažnosť odôvodnil nasledovne: - krajský súd vo veci vyhlásil napadnutý rozsudok bez nariadenia pojednávania, a to napriek skutočnosti, že sťažovateľ explicitne požiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP. Ochrana zdravia a života sú podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“) dôvodmi len na vylúčenie verejnosti z pojednávania, nie účastníkov konania, - o zmene údajov registra bolo rozhodnuté po zákonnej lehote, pričom predĺžená lehota sa má vzťahovať výlučne na konania, v ktorých nebol návrh registra zverejnený do 30.04.2014. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia krajským súdom došlo k porušeniu zákazu retroaktivity a zásahu do legitímnych očakávaní sťažovateľa, ktorý sa spoliehal, že po uplynutí lehoty troch rokov od zápisu údajov registra nebude možné vykonať ich zmenu. Navyše preskúmavané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až dňa 10.08.2018 a teda k zmene údajov registra nedošlo ani v predĺženej lehote piatich rokov účinnej od 30.06.2014, - postup orgánov verejnej správy je v rozpore s lex specialis (zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní), - krajský súd sa nevysporiadal so všetkými námietkami sťažovateľa. 6. Pre vyššie uvedené dôvody sťažovateľ navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného a veci mu vráti na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 2 SSP. 7. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti vyjadril jednotlivo k nosným sťažnostným bodom a uzavrel, že nie sú dôvodné a súčasne navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok

musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď počas celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov, alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti. Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa čl. 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok sa na prejednanie veci nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 5 ods. 2 SSP sa konanie pred správnym súdom okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12. Podľa § 5 ods. 6 SSP správny súd prejednáva veci verejne. Z pojednávania môže byť verejnosť vylúčená len v prípadoch ustanovených týmto zákonom. Rozsudok musí byť vždy vyhlásený verejne. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 62/2020 Z. z. je v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu ochrana zdravia dôvodom na vylúčenie verejnosti z pojednávania, hlavného pojednávania a verejného zasadnutia. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. účinného do 30.04.2014, ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. posledná veta, o zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Podľa § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. sa konanie, v ktorom nebol návrh registra podľa § 7 ods. 1 uverejnený do 30. apríla 2014, dokončí podľa zákona účinného od 1. mája 2014.

12. Kasačný súd v prvom rade považuje za podstatné konštatovať, že kasačné sťažnosti toho istého sťažovateľa v obdobných veciach boli opakovane predmetom jeho činnosti a o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté (napríklad sp. zn.: 1Sžrk/7/2020, 4Sžrk/2/2020 alebo 6Sžrk/4/ 2021).

13. Vzhľadom na uvedené predošlom bode kasačný súd v súlade s ustanovením § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžrk/7/2020 zo dňa 22.06.2021. V tomto rozhodnutí sa kasačný súd vysporiadaval okrem otázky posúdenia lehoty na rozhodnutie o zmene údajov registra aj ďalšou podstatnou sťažnostnou námietkou spočívajúcou v porušení práva na spravodlivý súdny proces spočívajúcom v rozhodnutí správneho súdu vo veci bez uskutočnenia pojednávania. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý súdny proces: „20.

21. Z dikcie právnej normy prezentovanej krajským súdom (§ 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 62/ 2020 Z. z.), totiž vyplýva, že ochrana života a zdravia v súvislosti s pandémiou vírusu SARS- CoV-2, ktorý spôsobuje respiračné ochorenie COVID 19, je jedným z dôvodov pre vylúčenie verejnosti z pojednávania, ale nevzťahuje sa na základné právo sťažovateľa, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

23. Kasačný súd v tejto súvislosti akcentuje aj tú zásadnú skutočnosť, že predostretá právna úprava súdu neumožňuje automaticky vylúčiť verejnosť z pojednávania, ale vytvára priestor pre krajský súd, aby v každej prejednávanej veci vo vzťahu k účasti verejnosti na pojednávaní (§ 107 a nasl. S.s.p.) zvážil mieru rizika nákazy vírusu SARS-CoV-2 v súvislosti s nariadením ústneho pojednávania, a to aj s ohľadom na aktuálnu epidemickú situáciu.

35. Kasačný súd v tomto kontexte dáva do pozornosti právne názory Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze č. k. II. ÚS 249/2020-80 z 06.05.2021 (ďalej len „nález“). Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodoval o ústavnej sťažnosti sťažovateľa v obdobnej veci týkajúcej sa registra, a najmä konformnosti predostretého výkladu § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky.

31. V konečnom dôsledku predchádzajúce úvahy týkajúce sa charakteru opravy údajov schváleného ROEP výrazne posilňujú tézu, podľa ktorej vydaním právoplatného rozhodnutia o schválení ROEP a zápisom jeho údajov do katastra nehnuteľností dostal sťažovateľ záruku (získal právny nárok), že novovytvorený stav po troch rokoch už nebude možné revidovať a stane sa stavom konečným.“

38. Podľa mienky kasačného súdu je nesprávna úvaha krajského súdu, ktorú prezentoval najmä v bode 8 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať zákonné znenie účinné od 01.05.2014, keďže administratívne konanie začalo po uvedenom dátume.

. .samostatné administratívne (správne) konanie začalo po 01.05.2014. . .“. 40. Je pravdou, že preskúmavané rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto konania nadobudlo právoplatnosť ( § 135 ods. 1 S.s.p.) po účinnosti novely zákona č. 180/1995 Z. z., ktorou bola lehota na rozhodnutie o zmene údajov registra predĺžená z troch na päť rokov odo dňa schválenia registra. Avšak prechodné ustanovenie 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. podľa názoru kasačného súdu nevylučuje, že sa konanie o zmene údajov registra, ktoré je predmetom prejednávanej veci, nemá dokončiť podľa predpisu účinného do 30. apríla 2014, keďže, ako už kasačný súd naznačil vyššie (bod 26 odôvodnenia tohto rozsudku), návrh registra v zastavanom území Obce Ružomberok v katastrálnom území L. bol zverejnený pred účinnosťou novely zákona č. 180/1995 Z. z.

42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by výklad, ktorý ponúkal krajský súd vo vzťahu k aplikácii prechodného ustanovenia § 29b ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., bol v rozpore s princípom právnej istoty v právnych vzťahoch a princípom legitímneho očakávania účastníka konania. 43.

44. Z týchto dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že správne orgány boli oprávnené rozhodnúť o zmene údajov registra do troch rokov odo dňa zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností a pokiaľ tak správne orgány neurobili, ich právo rozhodnúť o zmene údajov registra zaniklo uplynutím času.“

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

15. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody kasačný súd vyhovel kasačnej sťažnosti a zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že sa preskúmavané rozhodnutie ruší a vracia sa žalovanému na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 2 SSP. Správny súd síce nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože rozhodol vo veci bez uskutočnenia pojednávania. Na druhú stranu však kasačný súd dospel k záveru, že aj samotné preskúmavané rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom. Žalovaný tak v ďalšom konaní bude viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku v zmysle § 469 SSP. Podľa § 462 ods. 2 SSP ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. 16. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov v tomto konaní, ako aj v konaní pred správnym súdom. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník na správnom súde v zmysle § 175 ods. 2 SSP. Kasačný súd ďalším účastníkom konania v 1. a 2. rade právo na náhradu trov kasačného a konania pred správnym súdom nepriznal, pretože im nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by trovy konania vznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP) 17. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.