10Sžrk/6/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobkyne (v konaní sťažovateľka): Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO : 00151653, právne zastúpenej: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36865036, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, Trnava, P. O. BOX 3, 917 02 Trnava, za účasti ďalšej účastníčky konania: S. W., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: S. XXXX/XX, XXX XX P. W., o preskúmanie rozhodnutia č. OU-TT-OOP5-2019/008069, Xo 1/2019 zo dňa 21. februára 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/42/2019-285, ECLI:SK:KSTT:2020:2019200121.2 z 9. júla 2020, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Administratívne konanie

2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. X-90/2018 z 03.12.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Katastrálny zákon“) v katastrálnom území P. W. na liste vlastníctva zrušil „Záložné právo na byt č. XX/H. v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151053, podľa V-4868/10, č.z. 2312/10.“ V odôvodnení sumarizoval priebeh správneho konania, vrátane zisťovania, kedy vznikla pohľadávka ostatných vlastníkov, ktorí boli navrhovateľmi dražby.

vyplývajúcich dôsledkov. Poukázal na to, že údaj o vzniku a zániku pohľadávok k bytu je zrejmý z rozpisu nedoplatkov, a že v čase zápisu zákonného záložného práva bol na byte evidovaný nedoplatok. Prvostupňový orgán podľa žalovaného odvodil prednostné postavenie zákonného záložného práva a následnú potrebu výmazu záložného práva sťažovateľky výlučne z ustanovení § 151k ods. 1 a § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka, nie zo znenia notárskej

4. Podľa žalovaného je nepochybné, že zákonné záložné právo ostatných vlastníkov bytov bolo registrované ako prvé, preto má v zmysle § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka prednostný charakter a teda sa mal predmet dražby v zmysle § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka previesť nezaťažený záložným právom sťažovateľky, registrovaným druhým v

II. Konanie pred správnym súdom

rozhodnutia. 6. Správny súd uviedol, že z administratívneho spisu mal preukázané, že dňa 19.03.2018 bola Okresnému úradu Dunajská Streda, katastrálnemu odboru predložená notárska zápisnica a potvrdenie o zaplatení k notárskej zápisnici č. N 108/2018, ktorým bolo potvrdené, že cena dosiahnutá vydražením bola v plnej výške zaplatená po udelení príklepu, čím boli splnené všetky zákonné podmienky na prechod vlastníckeho práva k bytu na vydražiteľku.

nehnuteľností. Rovnako mal správny súd preukázané, že záložné právo sťažovateľky k bytu bolo zapísané ako druhé v poradí pod č. V-4868/10, vklad bol povolený dňa 19.11.2010; a že záznamom č. 2112/18 vykonaným na základe predloženej notárskej zápisnice došlo k zápisu vlastníckeho práva na vydražiteľku, pričom v časti D. listu vlastníctva č. XXXX vo vzťahu k bytu č. XX bolo ponechané záložné právo sťažovateľky.

v poradí. Napriek tejto skutočnosti však orgán katastra vykonal záznam tak, že síce zapísal vydražiteľku za vlastníčku, avšak ponechal na liste vlastníctva zapísané záložné právo k bytu v prospech záložného veriteľa zapísaného v druhom poradí.

nepostupoval a ostatné záložné práva by nevymazal, nastal by stav, keď by bol zápis v katastri nehnuteľností v rozpore so skutočným stavom. 9. Správny súd považoval konanie a rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte za jednu z možností, ako napraviť nesprávne vykonanie záznamu podľa § 59 ods. 1 písm. a) Katastrálneho zákona v znení účinnom v rozhodujúcej dobe.

Spor o existenciu alebo poradie záložného práva je podľa správneho súdu vecno-právnym sporom, na ktorého riešenie je oprávnený len súd v civilnom sporovom konaní, a iba tento súd sa môže odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností; riešenie sporov nepatrí orgánu katastra ani správnemu súdu. 10. Ďalej správny súd vychádzal z potreby ochrany dobrej viery spojenej so zápismi v katastri nehnuteľností (materiálna publicita), konštatoval dobromyseľnosť vydražiteľky (ohľadom zapísaného poradia záložných práv), a pri pomeriavaní jej dobromyseľnosti a pasivity sťažovateľky (ktorá neiniciovala určovaciu žalobu) s ohľadom na zásadu proporcionality videl potrebu ochrany práv vydražiteľky. Preto podľa správneho súdu bol daný dôvod, aby orgán katastra rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a) Katastrálneho zákona zrušil zápis záložného práva na príslušnom liste vlastníctva.

právne posúdenie namietať. Správny súd pripomenul, že aj prvostupňový orgán v odôvodnení poukázal na prioritu zápisov záložných práv. 12. Taktiež správny súd nepovažoval rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože sa nebolo treba vyjadrovať ku všetkým odvolacím námietkam sťažovateľa, keďže žalovaný založil svoje rozhodnutie na inom právnom posúdení ako prvostupňový orgán. Správny súd rovnako nahliadal na skutočnosť, že sťažovateľka nemala možnosť sa oboznámiť s podkladom rozhodnutia (rozpis nedoplatkov), pričom zaujal názor, že s ohľadom na dôvody preskúmavaného rozhodnutia by takéto oboznámenie nemohlo viesť k inému výsledku správneho konania. Námietku proti nedostatočnému zisteniu skutkového stavu rovnako považoval správny súd za nedôvodnú.

S odkazom na niektoré súdne rozhodnutia správny súd poukázal na osobitosť tohto zákonného záložného práva. 14. Správny súd ďalej vysvetlil, že ani sťažovateľkou namietaná nečinnosť žalovaného v správnom súdnom konaní nie je automaticky dôvodom na kasáciu preskúmavaného rozhodnutia, a poukázal na rozdiely správneho súdneho konania oproti civilnému sporu.

III. Kasačná sťažnosť žalobkyne, vyjadrenia ostatných účastníkov konania

Poukázala na zásadu legality a požiadavku na ústavnú konformitu, právnu istotu a koncept legitímnych očakávaní. 16. V rozhodovaní správneho súdu sťažovateľka videla porušenie požiadavky na rovnosť strán a nestranný súd, keď došlo k legitimizovaniu zjavne protiprávneho konania žalovaného. Tvrdila, že bolo povinnosťou žalovaného reagovať v správnom súdnom konaní na všetky jej relevantné námietky, pričom však žalovaný uviedol len všeobecné tvrdenia.

Podľa jej názoru bez vykonania ďalších dôkazov nemožno ustáliť, či vykonávané záložné právo je tým záložným právom, ktoré bolo zapísané v katastri. Tvrdila, že notár nemá kompetenciu vyhotoviť verejnú listinu, v ktorej by autoritatívne konštatoval, že nejaké záložné právo je prvé v poradí, alebo že došlo k zániku záložných práv. Právna skutočnosť, kto je prednostným záložným veriteľom, nie je dôsledkom priebehu dražby, a preto ju nemôže osvedčovať notár. Za arbitrárny postup považovala nezisťovanie času vzniku pohľadávky.

Trvala na tom, že rozhodnutie, ktoré nie je výsledkom zákonného postupu, nemôže byť považované za zákonné, a následné preskúmavanie meritórnych otázok správnym súdom je vylúčené. 19. Sťažovateľka nesúhlasila so závermi správneho súdu o jednom záznamovom konaní, v ktorom sa mal naraz vykonať zápis vlastníckeho práva i výmaz údajne neprednostných záložných práv. Tvrdila, že ide o odlišné právne skutočnosti a tomu zodpovedajú dve záznamové konania s odlišnými predmetmi. Kým k zápisu vlastníckeho práva podľa sťažovateľky dochádza na základe zákonom predvídanej skutočnosti (príklep na dobrovoľnej dražbe), čo sa osvedčuje notárskou zápisnicou, k prípadnému výmazu ďalších záložných práv dochádza na základe toho, že správny orgán zistí existenciu zákonných podmienok (i. došlo k vykonaniu dražby; ii. dražba bola úspešná a príklepom na nej udeleným došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetu dražby a to konkrétnym vydražiteľom; iii. existovala pluralita záložných veriteľov; iv. dobrovoľná dražba bola formou výkonu záložného práva realizovaným

sebe. Preto mal podľa nej najprv byť vykonaný záznam, že určitý subjekt (vydražiteľka) je vlastníkom a až potom sa malo skúmať, či to malo dôsledky i na zmenu vo vzťahu k iným zapísaným záložným právam. V notárskej zápisnici podľa sťažovateľky nemôže byť konštatovanie o zániku záložných práv, ale zistenie o zániku záložného práva je výsledkom činnosti správneho orgánu, vychádzajúcej z právne významných skutočností vyplývajúcich z obsahu katastra a zbierky listín. Tiež tvrdila, že okruh účastníkov týchto záznamových konaní je odlišný. Sťažovateľka poprela možnosť v súdenej veci v konaní o oprave chyby zhojiť neexistenciu takéhoto záznamového konania. To považovala za rozporné so zákonom i ustálenou judikatúrou. 20. Ďalej nesúhlasila s tým, že správny súd ju odkázal na určovaciu žalobu, čo považoval za rozporné s princípmi riadneho výkonu verejnej moci, keď by správny orgán zapríčinil protiprávny stav a odstránenie jeho následkov by sa požadovalo od sťažovateľa. Tvrdila, že určovacia žaloba vo vzťahu k poradiu záložných práv by bola procesne neprípustná.

23. K meritórnemu posúdeniu uviedla, že akcesorita záložného práva má byť posúdená tak, že poradie v registri je síce rozhodujúce, ale poradie po vzniku a registrácii relevantných záložných práv. Vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu sťažovateľka opakovala, že registrované záložné právo ostatných vlastníkov muselo najneskôr v roku 2011 zaniknúť a vykonávalo sa záložné právo iné, v katastri neregistrované, pričom neexistujúce právo nemôže mať materiálne žiadne poradie. Namietala voči tvrdeniu žalovaného o akcesorite záložného práva k zmluve o výkone správy. Trvala na tom, že poradie registrácie je dôležité pre poradie uspokojenia, a rozsiahlo polemizovala s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia a vyjadrením žalovaného k žalobe.

veriteľ. Ak správny orgán nereaguje na podstatu, že registrované a vykonávané právo sú rozdielne, je kvalifikovanie tohto odôvodnenia zo strany správneho súdu arbitrárne. Brojila tiež proti právnemu posúdeniu správneho súdu, ktorý posudzoval relevantnosť námietky o nemožnosti vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia vo vzťahu k možnosti zvrátiť výsledok administratívneho konania, a tvrdila, že právo na oboznamovanie sa s podkladmi rozhodnutia je primárne právom procesnej povahy bez ohľadu na výsledok konania, a ak správny orgán z neho vychádzal, je bezvýznamné, či obsah tohto úkonu determinoval jeho rozhodnutie. Sťažovateľka mala za to, že správny súd nemôže objektívne prejudikovať možné budúce situácie.

25. Sťažovateľka vyčítala správnemu súdu, že nijako nereagoval na závery právnej vedy a judikatúry o akcesorickej povahe záložného práva k pohľadávke. 26. Napokon sťažovateľka namietala, že správny súd konal s vydražiteľkou, ktorá podľa sťažovateľky nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca ani procesný opatrovník, čo sa prejavovalo nenáležitými verbálnymi prejavmi vo vzťahu k právnemu zástupcovi sťažovateľa, a to v miere zasahujúcej do práva na spravodlivý proces. Nesúhlasila s postupom a názorom správneho súdu, ktorý (len) zisťoval, či vydražiteľka nebola obmedzená na spôsobilosti na právne úkony, a tvrdila, že ide o podmienku na strane účastníka, ktorú súd musí skúmať kedykoľvek v priebehu konania a to z úradnej povinnosti.

konaní. Kalkulácie sťažovateľky, ktoré záložné právo malo vzniknúť skôr, sú vo sfére neoverených predpokladov a neguje sa poradie zápisu. Ani vytýkané procesné vady podľa vydražiteľky neboli spôsobilé na vyvolanie nesprávneho rozhodnutia vo veci samej.

C) 29. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že tvrdenie sťažovateľky o potrebe dvoch samostatných záznamových konaní je nepochopením ustanovení Katastrálneho zákona o záznamovom konaní. Záznam je len evidenčný úkon, ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam. Povinnou náležitosťou záznamového konania je existencia verejnej (alebo inej) listiny, ktorou tu bola notárska zápisnica.

Doslovný výklad § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“) pred novelou z roku 2019 považuje žalovaný za nesprávny a vzhľadom na túto novelu aj prekonaný. Napriek nejednoznačnej aplikačnej praxi v minulosti formalistický výklad stojaci na akcesorite podľa neho celkom popiera zmysel a účel zákonného záložného práva. Mal za to, že záložné právo sa neviaže na vznik pohľadávky, ale je viazané na byt či nebytový priestor a vzniká ex lege s nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru.

32. Správny poriadok podľa žalovaného prikazuje doručovať účastníkom iba tie podklady, z ktorých vychádza pri svojom rozhodovaní, pričom z toho, či a v akom období vznikol na byte nedoplatok, nevychádzal. 33. Sťažovateľ podľa žalovaného opomína legitímne očakávania vydražiteľky, ktoré majú pevnejší reálny a právny základ, pričom opačný výklad by bol voči vydražiteľke amorálnym. Žalovaný odmietol aj výhrady voči odôvodneniu preskúmavaného rozhodnutia, i voči postupu a odôvodneniu správneho súdu.

34. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, na ktorý prešiel výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol do 31.07.2021 príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 11 písm. h/ SSP), ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto po predpísanom oznámení termínu vyhlásenia rozsudku vyhlásil tento rozsudok, ktorým podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol.

36. Kasačný súd rovnako ako krajský súd poznamenáva, že úlohou orgánov verejnej správy ani správneho súdu nebolo v tejto veci záväzne rozhodnúť spor o existenciu záložného práva sťažovateľky, čo patrí ako spor o existenciu práva do právomoci civilného súdu.

37. V administratívnom konaní, ktorého cieľom bolo zistenie, či je potrebné v zmysle návrhu vydražiteľky vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte, bolo v okolnostiach veci úlohou orgánov katastra posúdiť, či je na liste vlastníctva evidovaný stav v rozpore s verejnými listinami a inými listinami, v zmysle § 59 ods. 1 Katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.09.2018. 38.

39. Kasačný súd poznamenáva, že k zvýšeniu právnej istoty a predchádzaniu takýmto sporom by nepochybne prispelo, keby boli záložné práva do katastra zapisované s podrobnejším popisom, než predpokladá § 8 ods. 1 písm. b) bod 2 Katastrálneho zákona, teda nielen „záložné práva (označenie záložného veriteľa)“, pričom zákon tu vylučuje uvedenie výšky zabezpečenej pohľadávky. V praxi sa tak (mimo zbierky listín) spravidla bližšie neidentifikuje ani právny titul vzniku záložného práva ani pohľadávka, od ktorej existencie je závislá existencia záložného práva ako vecného práva. V súdenej veci činila sťažovateľka spornou práve identitu zabezpečenej pohľadávky a tým aj identitu (a z nej plynúce poradie) záložného práva ostatných vlastníkov, ktoré vznikalo podľa vtedy účinného znenia zákona o vlastníctve bytov zo zákona na zabezpečenie jednotlivých pohľadávok. K námietke o procesnej nespôsobilosti účastníka konania

41. Sťažovateľka tvrdila, že keď sa žalovaný nevyjadrí k niektorým žalobným bodom, je treba tieto žalobné body považovať za zistené a dôvodné. Túto ideu doviedla do dôsledku v tom zmysle, že pokiaľ v takejto situácii dá žalobcovi (negatívnu) odpoveď na jeho žalobné body správny súd, dochádza k porušeniu rovnosti strán. Zdôrazňovala, že tu ide o „nepopretie žalobných bodov“.

Pritom neskoršie „opravy“ rozhodnutia počas súdneho sporu sú v podstate vylúčené a nevedú k jeho konvalidácii. 43. Zároveň platí, že žalobca je pri správnej žalobe aktívnou stranou, ktorá sa snaží zmeniť právoplatný stav, preto ho ťaží bremeno tvrdenia i bremeno dôkazu vo vzťahu k jeho tvrdeniam, že je žalobou napadnuté rozhodnutie nezákonné. Správny súd posudzuje samostatne argumentáciu žalobcu a dáva na ňu kvalifikovanú odpoveď, pričom podľa kasačného súdu takéto odpovede sťažovateľka v súdenej veci dostala. Správny súd nevytváral nové odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, čo v podstate sťažovateľka naznačuje.

44. Sťažovateľka ďalej namietala, že správny súd neposkytol ochranu jej právu na doručenie podkladov pred vydaním administratívneho rozhodnutia a právu vyjadriť sa k nim. Kasačný súd odkazuje na bod 112 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde správny súd zrozumiteľne vysvetlil svoj záver, že síce došlo k pochybeniu, keď sťažovateľke nebola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k rozpisu nedoplatkov doručeného prvostupňovému orgánu dňa 21.11.2018 (po jej nahliadnutí do spisu dňa 07.11.2018), ale zopakovanie procesu a odstránenie tejto vady by s ohľadom na právny záver o priorite zápisov neviedlo k inému výsledku konania. Kasačný súd poznamenáva, že ostatné podklady mala sťažovateľka k dispozícii pri nahliadnutí do spisu, teda aj notársku zápisnicu, ktorej nedoručenie namietla; mala teda možnosť na ňu reagovať. Dôvodnosť tejto námietky závisí od toho, čo považovali správne orgány za rozhodujúce podklady pre svoje rozhodovanie. Keďže žalovaný nevychádzal z tohto rozpisu nedoplatkov a zisťovanie okamihu vzniku pohľadávky ostatných vlastníkov považoval za nadbytočné,

45. S týmto problémom súvisí ďalší sťažnostný bod, v ktorom sťažovateľka namieta proti zmene právneho posúdenia veci odvolacím orgánom, pričom argumentuje, že nedostala možnosť sa k takejto zmene vyjadriť a tak bolo pre ňu preskúmavané rozhodnutie prekvapivé. Osobitne zdôrazňovala, že postup prvostupňového orgánu, ktorý opakovane vyzýval správcu domu na predloženie dokladov vo vzťahu k času vzniku pohľadávky, v nej vyvolal legitímne očakávania, že ide vo veci o rozhodujúcu otázku. Dovolávala sa práva na spravodlivý proces (inú právnu ochranu) a považovala za nesprávne právne posúdenie veci, keď krajský súd takýto postup žalovaného nepovažoval za dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.

47. Pokiaľ teda už prvostupňový orgán jasne priorizuje pri zisťovaní, či navrhovateľom dražby bol prednostný veriteľ, zápis v katastri a v podstate poukazuje na to, že nemôže kvalifikovane posudzovať otázku vzniku a existencie pohľadávky záložného veriteľa; a následne žalovaný ako odvolací orgán výslovne uvedie, že skúmanie tejto otázky je nadbytočné a treba vychádzať iba z priority zápisu v katastri, nejde o podstatnú zmenu právneho posúdenia a prekvapivé rozhodnutie, ako tvrdí sťažovateľka.

49. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namietala proti tomu, že k výmazu jej záložného práva došlo v konaní o oprave chyby, a tvrdila, že táto otázka sa mala riešiť v samostatnom záznamovom konaní, odlišnom od záznamu týkajúceho sa prechodu vlastníctva. Kasačný súd uznáva, že ide o dôležitú právnu otázku týkajúcu sa predmetu konania pred správnym orgánom a súvisiaceho procesného rámca, v súdenej veci však musí konštatovať, že táto argumentácia sťažovateľky sa objavila až v kasačnej sťažnosti. V správnej žalobe namietala sťažovateľka viacero vád, vrátane nedostatočne zisteného stavu, ako i zmätočnosti preskúmavaného rozhodnutia, ale netvrdila, že v konaní o oprave chyby nemožno vykonať takúto zmenu zápisu. V zmysle § 441 S.s.p. tak ide o neprípustnú novotu, ktorou sa kasačný súd nemohol zaoberať. K právomoci správneho orgánu a k hlavnej meritórnej otázke 50. Ďalej sťažovateľka nesúhlasila zo závermi správneho súdu, že otázku poradia záložného práva mohla sťažovateľka včas aktívne riešiť určovacou žalobou podľa § 137 písm. c)

Je zrejmé, že úlohou takéhoto správneho orgánu nie je riešenie hmotnoprávnych sporov o vecné právo medzi účastníkmi administratívneho konania. 51. Kasačný súd konštatuje, že argumentácia sťažovateľky k ústrednej meritórnej právnej otázke, z akých zistení orgán katastra v konaní o oprave chyby môže a musí vychádzať,

52. Kataster nehnuteľností je koncipovaný tak, že sa pri úprave údajov evidovaných v katastrálnom operáte vychádza spravidla z už existujúcich zápisov v ňom, a aj listiny, ktoré sú podkladom pre záznam, musia vychádzať z údajov katastra (§ 36a Katastrálneho zákona). Tento princíp úzko súvisí s legálnou zásadou hodnovernosti a záväznosti údajov katastra (najmä § 70 Katastrálneho zákona). Aj podľa kasačného súdu tak pri chýbajúcej právomoci orgánu katastra riešiť súkromnoprávne spory a všeobecnej požiadavke na čo možno najvyššiu aktuálnosť údajov katastra je namieste, aby správny orgán pri zápise práv vyplývajúcich z vykonanej dobrovoľnej dražby vychádzal z prezumpcie správnosti zápisu poradia záložných práv v katastri.

Zároveň je potrebné, aby sa v katastri nehnuteľností prejavili ďalšie účinky takéhoto prechodu vlastníckeho práva po výkone záložného práva prednostného veriteľa, teda zánik záložného práva ostatných záložných veriteľov podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Pri tomto právnom stave a korešpondujúcej právnej praxi je potom namieste, keď orgán katastra po zistení, že mu bola predložená notárska zápisnica o vykonaní dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti na návrh veriteľa, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností ako záložný veriteľ prvý v poradí, spolu so zodpovedajúcim dokladom o zaplatení, vychádza z týchto listín a zo záväzného údaja katastra o poradí záložných práv. Je zrejmé, že sťažovateľka má pravdu, keď tvrdí, že notár nie je oprávnený osvedčiť samotný zánik záložného práva, ale notárska zápisnica o priebehu dražby osvedčuje výkon záložného práva, s ktorým je za určitých okolností spojený zánik ostatných záložných práv, a bolo z nej zrejmé, kto bol navrhovateľom dražby. Notárska zápisnica v tomto prípade neobsahovala ani údaj o tom, kedy mala vzniknúť zabezpečená pohľadávka, orgán katastra však musel vychádzať z údajov katastra, z ktorých vyplýva poradie záložných veriteľov. Predstava sťažovateľky, že je potrebné skúmať aj identitu a existenciu zabezpečenej pohľadávky, a podľa toho posudzovať aj existenciu a poradie registrovaných záložných práv,

54. Preto aj podľa kasačného súdu je pri takejto neurčitosti zápisu záložného práva v katastri a pri pnutí medzi záujmami viacerých osôb potrebné, aby správny orgán vychádzal striktne z údajov katastra, ktoré sa považujú za hodnoverné a záväzné. Prípadné následné spory, napríklad o neplatnosť dražby, zánik či zachovanie záložného práva, ako aj zodpovednosť záložného veriteľa ako navrhovateľa dražby za škodu v zmysle § 33 zákona o dražbách či v dôsledku porušenia povinností záložného veriteľa v zmysle Občianskeho zákonníka, patria do právomoci civilného súdu.

56. Kasačný súd poznamenáva, že výmaz záložného práva sťažovateľky z katastra nie je príčinou zániku tohto práva (ktoré v skutočnosti môže naďalej existovať tak, ako tvrdí sťažovateľka), ale je dôsledkom toho, že došlo k vykonaniu dobrovoľnej dražby na návrh veriteľa, ktorý bol v katastri evidovaný ako prvý v poradí. V tomto zmysle je treba konštatovať, že takýto výmaz je najmä evidenčný úkon, ktorý spravidla bude odrážať skutočný stav, ale v závislostí od okolností veci je možný aj opak. Preto neostáva iné, ako odkázať osobu, ktorá tvrdí opak (v tomto prípade sťažovateľku), na civilný súd disponujúci právomocou v súkromnoprávnych veciach. Pritom kasačný súd nespochybňuje, že už samotná existencia alebo neexistencia zápisu o záložnom práve môže mať významné dôsledky na neskoršie právne postavenie dotknutých osôb. K odklonu od ustálenej judikatúry

Uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžrk/1/2017 z 18.10.2018, ECLI:SK:NSSR:2018:8016200671.1, sa týkalo konania o zápis zákonného záložného práva, v súdenej veci však toto záložné právo už zapísané bolo. Kasačný súd opäť pripomína, že vo veci sťažovateľky nebolo úlohou žalovaného zaoberať sa otázkou, či a kedy vznikla pohľadávka ostatných vlastníkov a tým aj ich záložné právo, pretože žalovaný musel vychádzať zo záväzných údajov katastra.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.