11Skž/1/2023
ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200339.2
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- IČS
- 9623200339
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Zdenka Reisenauerová, JUDr. Jana Hatalová, PhD., LL.M., JUDr. Zuzana Šabová, PhD., ako členky senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci kompetenčnej žaloby žalobcu: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, Kollárova 8, Trnava, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, Križkova 949/9, Bratislava, za ktorú koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky, za účasti ďalšieho účastníka: PERIX, spol. s r. o., IČO: 31385354, Slovinská 23, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou: LEGAL ART, s.r.o., IČO: 36289302, Nám. SNP 19, Bratislava, o kompetenčnom konflikte v odvolacom konaní vo veci rozhodnutia Mesta Skalica z 15. augusta 2022, č. EKO2022/422-26-37998, takto
rozhodol:
I. Určuje sa, že pôsobnosť na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu Mesta Skalica z 15. augusta 2022, č. EKO2022/422-26-37998, má žalobca - Okresný úrad Trnava. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
I. Žaloba a vyjadrenia
1. Žalobca sa kompetenčnou žalobou domáha rozhodnutia kompetenčného konfliktu, ktorý podľa jeho tvrdenia existuje medzi ním a žalovaným. Tento kompetenčný konflikt vznikol pri prejednávaní odvolania ďalšieho účastníka proti rozhodnutiu Mesta Skalica z 15. augusta 2022, č. EKO-2022/422-26-37998. Týmto rozhodnutím mesto uložilo tejto spoločnosti povinnosť zaplatiť úrok z omeškania 139,95 € podľa § 94 ods. 1 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách v znení neskorších predpisov. Žalobca tvrdí, že príslušný rozhodnúť o tomto odvolaní je žalovaný ako orgán, na ktorý prešiel výkon štátnej správy vo veciach hazardných hier. V tejto súvislosti odkázal na § 99 ods. 9 a jeho písm. c) a d) cit. zák., z ktorých vyvodzoval, že žalovaný mal od 1. júna 2019 vykonávať všetku štátnu správu vo veciach hazardných hier, čo zahŕňa aj odvolacie konanie proti rozhodnutiam obcí vo veci odvodu z hazardných hier. To potvrdzuje aj dôvodová správa, podľa ktorej mal úrad vykonávať prakticky všetku pôsobnosť v tejto oblasti, s výnimkou legislatívy. To v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov vylučuje pôsobnosť žalobcu. 2. Žalovaný, za ktorý podľa § 415 ods. 4 SSP koná Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správny pre oblasť hazardných hier (§ 7 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov) navrhol vysloviť, že konanie o odvolaní má vykonať žalobca. Odkázal na znenie ustanovenia § 77 ods. 9 zákona č. 30/2019 Z. z., ktoré taxatívne vymenúva pôsobnosť žalovaného, a tú tak nie je možné rozširovať. Podľa žalovaného takáto úprava kontrastuje so znením ustanovenia § 10 ods. 4 písm. c) zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách v znení účinnom do 28. februára 2019, podľa ktorého boli daňové úrady odvolacími orgánmi pre obce vo veciach nimi uložených sankcií. Len dočasne takúto úpravu prebralo prechodné ustanovenie § 99 ods. 9 písm. c) zákona č. 30/2019 Z. z. Od 1. júna 2019 však tento zákon žiadnu osobitnú úpravu neobsahuje, a tak sa uplatní všeobecné ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/ 2013 Z. z. Iný výklad by zaväzoval žalovaného na konanie v rozpore s čl. 2 ods. 2 ústavy. 3. Ďalší účastník takisto navrhol vysloviť, že o jeho odvolaní má konať a rozhodnúť žalobca. Zdôraznil, že zákon č. 30/2019 Z. z. v žiadnom ustanovení nezveruje žalovanému pôsobnosť rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam obcí vo veciach hazardných hier. Len v prípadoch, keď žalovaný rozhoduje v prvom stupni, podľa § 77 ods. 10 cit. zák. o odvolaní rozhoduje rada žalovaného. Pretože osobitný zákon neustanovuje inak, je pôsobnosť žalobcu daná na základe § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z. Na podporu svojho názoru odkázal na metodické usmernenie žalovaného v tomto zmysle. 4. Žalobca v replike a ďalší účastník v duplike zotrvali na svojich stanoviskách.
II. Skutkový stav a hodnotenie dôkazov
5. Správny súd vo veci podľa § 124 ods. 3 SSP vykonal dokazovanie pripojeným spisom žalovaného . Z vykonaných dôkazov v spojení so skutočnosťami všeobecne známymi alebo známymi súdu z úradnej činnosti (§ 122 SSP) správny súd zistil tento skutkový stav: 6. Žalovaný 4. júla 2022 vyzval Mesto Skalica, aby mu oznámilo výšku predpisu a výšku a dátum úhradu odvodu podľa § 73 ods. 3 zákona č. 30/2019 Z. z. (hazardné hry na termináloch videohier). Mesto Skalica 8. júla 2022 potvrdilo, že ďalší účastník uhradil tento odvod 19. októbra 2021. Zároveň rozhodnutím z 15. augusta 2022, č. EKO-2022/422-26-37998, podľa § 94 ods. 1 zákona č. 30/2019 Z. z. uložilo ďalšiemu účastníkovi, aby zaplatil úrok z omeškania za oneskorenú úhradu odvodu do rozpočtu mesta vo výške 139,95 €, a to do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedlo, že ďalší účastník až 19. októbra 2021 uhradil odvod z prevádzkovania „hazardnej hry na výherných prístrojoch“, hoci sa tak malo stať už 30. apríla 2021 v zmysle § 73 ods. 2 zákona č. 30/2019 Z. z. Podľa mesta žalobca nesplnil podmienky na odklad tejto povinnosti v zmysle zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19. 7. Ďalší účastník sa proti tomuto rozhodnutiu odvolala a namietol jednak porušenie ustanovení o konaní, jednak nesúhlasil s právnym posúdením veci. Mesto Skalica podľa § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) predložilo podané odvolanie žalobcovi, ktorému došlo 27. septembra 2022. Ten ho svojím listom z „29.08.2022“ (správne zrejme: 29.09.2022) postúpil žalovanému, pretože ho považoval za príslušného z dôvodov, ktorými argumentuje aj v tu prerokúvanej žalobe. Žalovaný vec vrátil svojím listom zo 6. októbra 2022 v podstate z dôvodov, ktoré uvádza v tomto konaní. Nato žalovaný 24. októbra 2022 postúpil vec priamo ministerstvu financií, ktoré ho však 28. novembra 2022 vrátilo s tým, že samo nie je oprávnené o odvolaní rozhodnúť, ani určiť, kto má o odvolaní rozhodnúť. 8. Takto zistený skutkový stav bezrozporne vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 129 ods. 1 SSP) a je v podstate len reprodukciou listín.
III. Právne posúdenie veci správnym súdom
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný [§ 11 písm. g) SSP] prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 419 ods. 2 SSP). 10. Podľa § 412 ods. 1 SSP sa žalobca môže žalobou domáhať rozhodnutia okrem iného záporného kompetenčného konfliktu spojeného s prebiehajúcim konaním medzi orgánmi verejnej správy.
Záporným kompetenčným konfliktom je podľa § 412 ods. 3 SSP spor, v ktorom viaceré orgány verejnej správy súčasne popierajú svoju pôsobnosť tak, že žiaden z nich nechce vykonať v tej istej veci administratívne konanie. Žalobca je podľa § 2 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. miestnym orgánom štátnej správy, žalovaný je podľa § 75 písm. b) zákona č. 30/ 2019 Z. z. iným orgánom štátnej správy, obaja sú teda podľa § 4 písm. a) SSP orgánmi verejnej správy. Žalobca už v žalobe popieral svoju pôsobnosť na rozhodnutie o odvolaní ďalšieho účastníka a tvrdil, že ju má žalovaný, čím je daný aj ich spor v konkrétnom administratívnom konaní a aj ich aktívna a pasívna legitimácia [§ 414 písm. b), § 415 ods. 1 SSP].
11. Podstatou sporu v prerokúvanej veci medzi žalobcom a žalovaným je pôsobnosť na odvolacie konanie proti rozhodnutiu mesta Skalica, teda obce, ktorým uložila ďalšiemu účastníkovi úrok z omeškania podľa § 94 ods. 1 zákona č. 30/2019 Z. z. Podľa tohto ustanovenia príslušný správca odvodu uloží prevádzkovateľovi hazardnej hry povinnosť uhradiť úrok z omeškania, ak odvod podľa § 71 nebol prevádzkovateľom hazardnej hry zaplatený včas. Správcom odvodu sa v zmysle § 2 písm. f) cit. zák. rozumie žalovaný úrad alebo obec, na ktorej území bolo povolené prevádzkovanie hazardnej hry. Rozčlenenie, v ktorých prípadoch je správcom odvodu žalovaný a v ktorých obec, vyplýva z § 72 a 73. V tu prerokúvanej veci nie je celkom zrejmé, akého odvodu sa vlastne týka uložený úrok z omeškania; v rozhodnutí mesto totiž uvádza hazardné hry na výherných prístrojoch [§ 71 ods. 1 písm. o) cit. zák.], no zo správy pre žalovaného sa javí, že ide skôr o hazardné hry na termináloch videohier [§ 71 ods. 1 písm. p) cit. zák.]. To však vo výsledku nie je podstatné,
pretože aj v jednom, aj v druhom prípade podľa § 73 ods. 1 zákona č. 30/2019 Z. z. sa tento odvod uhrádza obci. Tá je tak v zmysle § 79 ods. 1 ods. príslušným správcom odvodu a podľa § 79 ods. 2 cit. zák. rozhoduje aj o uložení úroku z omeškania ako sankcie v zmysle § 94 ods. 1 cit. zák. 12.
Podľa § 97 ods. 1 zákona č. 30/2019 Z. z. sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje správny poriadok s výnimkami ustanovenými v odseku 2, medzi ktoré však nepatrí rozhodovanie o uložení úroku z omeškania podľa § 94 cit. zák. Obec ako správca odvodu tak pri ukladaní úroku z omeškania koná a rozhoduje ako správny orgán v správnom konaní v
prvom stupni. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov platí, že ak obec rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni, odvolací orgán ustanovuje osobitný predpis, s odkazom na § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z. Podľa uvedeného ustanovenia okresný úrad v sídle kraja (okrem inej pôsobnosti) je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Z uvedeného ustanovenia tak zreteľne vyplýva, že okresný úrad v sídle kraja má všeobecnú (subsidiárnu) príslušnosť v odvolacom konaní podľa § 53 a nasl. Správneho poriadku vo veciach, v ktorých rozhodovala obec v prvom stupni. Táto jeho príslušnosť je vylúčená len v prípadoch, že osobitný zákon zveruje takéto rozhodovanie inému orgánu verejnej správy.
13. V zmysle § 1 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 30/2019 Z. z. tento zákon upravuje jednak pôsobnosť žalovaného a ministerstva financií, jednak pôsobnosť obcí v oblasti hazardných hier. Podľa výslovného znenia § 75 cit. zák. sú orgánmi štátnej správy v oblasti hazardných hier ministerstvo financií a žalovaný. Ministerstvo financií podľa § 76 v zásade len vypracúva návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zabezpečuje vnútroštátnu
a medzinárodnú spoluprácu. Pôsobnosť úradu ako druhého orgánu štátnej správy je vymedzená v § 77 ods. 9 cit. zák. v písmenách a) až t). Písmená a) a b) mu zverujú pôsobnosť vo veciach licencií a odborného posudzovania, písmeno c) vo veciach kontroly, písmeno d) mu ukladá metodicky usmerňovať, písmená e) až h) ho oprávňuje vykonávať dozor vo vzťahu k určitým subjektom a činnostiam, písmeno i) zveruje do jeho pôsobnosti správu odvodov do štátneho rozpočtu, písmeno j) spoluprácu, písmeno k) ukladanie sankcií, písmená l) až n) vedenie a správu určitých registrov, písmeno o) ho oprávňuje na poskytovanie informácií z nich a písmeno p) na vydanie poverenia na výkon dozoru. Písmená q) až s) upravujú jeho osobitné oprávnenia vo vzťahu k hazardným hrám v športe, povinnosť zverejňovať určité informácie o právnej úprave obce a oprávnenie finančne prispievať na určité činnosti.
Konečne, písmeno t) zveruje do pôsobnosti úradu rozhodovanie vo veciach zoznamu zastúpení. Podľa § 79 ods. 10 potom platí, že rada úradu rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu úradu vydanom (správne: vydanému) v prvom stupni, o proteste prokurátora a preskúmava rozhodnutia mimo odvolacieho konania vydaného (správne: vydané) úradom.
14. Správny súd sa tak stotožňuje s názorom žalovaného, že žiadne z citovaných ustanovení nezveruje do jeho príslušnosti rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam, ktoré podľa zákona č. 30/2019 Z. z. vydala obec v prvom stupni. Takúto pôsobnosť nezveruje žalovanému ani iný odsek § 77, ani § 79, ktorý všeobecne upravuje oprávnenia a úlohy obce v rámci zákona č. 30/2019 Z. z. Takáto úprava nevyplýva ani z už citovaného § 97 tohto zákona, ktorý upravuje použitie procesných predpisov vo veciach upravených týmto zákonom.
Len prechodné ustanovenie § 99 ods. 9 písm. c) cit. zák. za bodkočiarkou ustanovovalo, že daňové úrady rozhodujú aj o odvolaní proti rozhodnutiu obce o uložení sankcie vydanom (správne: vydanému) v prvom stupni. Jazykové znenie tohto ustanovenie mohlo navádzať k tomu, že táto pôsobnosť nie je časovo ohraničená. Zo systematického výkladu tohto ustanovenia však vyplýva, že nadväzuje na predvetie odseku 9 a na celé písmeno c), ktoré ustanovujú, že žalovaný vykonáva výkon štátnej správy v oblasti hazardných hier od 1. júna 2019, a preto od 1. marca 2019 (deň účinnosti zákona) až do 31. mája 2019 je jeho pôsobnosť rozdelená medzi viaceré orgány a časť z nich vykonávajú aj daňové úrady. Podľa správneho súdu sa tak aj znenie § 99 ods. 9 písm. c) cit. zák. za bodkočiarkou viaže k tomuto prechodnému obdobiu, takže daňový úrad bol na odvolacie konanie príslušný len v uvedenom období od 1. marca do 31. mája 2019. Po tomto dátume už toho ustanovenie nemožno použiť.
15. Uvedenému výkladu nasvedčuje aj legislatívny vývoj ustanovení § 76, 77 a 99 zákona č. 30/2019 Z. z. v legislatívnom procese. Podľa pôvodného vládneho návrhu zákona o hazardných hrách (Národná rada Slovenskej republiky, VII. volebné obdobie, tlač 1136) malo o odvolaniach proti rozhodnutiach úradu rozhodovať ministerstvo financií (pôvodne navrhované znenie § 76). Naopak, podľa pôvodne navrhovaného § 77 ods. 9 písm. t) mal byť úrad „odvolacím orgánom v správnom konaní o uložení sankcie obcou“, pričom podľa pôvodného znenia § 99 ods. 9 písm. c) mali túto pôsobnosť až do 31. mája 2019 vykonávať daňové
úrady. Na návrh výboru národnej rady pre financie a rozpočet (porov. body 74, 75, 78, 79 a 103 spoločnej správy výborov, národná rada, VII. volebné obdobie, tlač 1136a) však národná rada schválila pozmeňujúci návrh, ktorým preniesla príslušnosť na odvolacie konanie proti rozhodnutiam úradu z ministerstva financií na radu úradu (schválený § 77 ods. 10). Zároveň pôvodne navrhované znenie § 77 ods. 9 písm. t) nahradila ustanovením, ktoré sa týka vedenia registra zastúpení. Zároveň však pôvodne navrhované znenie § 77 ods. 9 písm. t), teda pôsobnosť úradu ako odvolacieho orgánu v správnom konaní o uložení sankcie obcou, nebola prevzatá do žiadneho iného ustanovenia. Naopak, na základe rovnakého pozmeňujúceho návrhu bol v § 99 ods. 9 písm. c) výslovne doplnený text o tom, že túto pôsobnosť vykonáva daňový úrad.
Odôvodnenie
tohto pozmeňujúceho návrhu, ktoré sa podľa § 96 ods. 1 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky považuje za súčasť návrhu zákona a použije sa pri výklade a uplatňovaní zákona, výslovne uvádzalo, že ide o výsledok diskusií, z ktorých vyplynula „potreba zriadenia rady úradu ako druhostupňového orgánu, ktorý bude autonómne rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu úradu, o proteste prokurátora.
. . a o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania. . . V tejto súvislosti je potrebné spresniť pôsobnosť ministerstva financií a obcí, súvisiacu s kompetenciu rady úradu v prechodnom období od účinnosti zákona až po vykonávanie všetkých činností úradom.
. .“. 16. Z uvedeného tak celkom jasne vyplýva, že pôvodne jasne navrhovaná príslušnosť žalovaného na konanie o odvolaniach proti rozhodnutiam obcí v správnom konaní bola v priebehu legislatívneho procesu zo znenia zákona vypustená a zákon č. 30/2019 Z. z. bol schválený bez tohto ustanovenia. Zároveň z toho vyplýva, že znenie § 99 ods. 9 písm. c) cit. zák., ktoré túto pôsobnosť zverovalo daňovému úradu, malo byť len prechodným riešením, a preto je zaradené medzi prechodnými ustanoveniami a týka sa len obdobia od 1. marca do 31. mája 2019. Podľa správneho súdu všetko nasvedčuje tomu, že vypustenie navrhovaného § 77 ods. 9 písm. t) bez náhrady v priebehu legislatívneho procesu nebolo náležite odôvodnené, teda že pozmeňujúce a doplňujúce návrhu v tomto smere sa otázkou, komu bude po 31. máji 2019 patriť pôsobnosť odvolacieho orgánu vo vzťahu k rozhodnutiam obcí v prvom stupni, vôbec nezaoberali, čo môže naznačovať aj istú formu legislatívneho opomenutia.
Pretože však znenie, ako aj systematická súvislosť a legislatívny vývoj tejto právnej úpravy dostatočne jasne dokladujú vôľu zákonodarcu takúto pôsobnosť žalovanému nezveriť, nemôže mu založiť ani správny súd svojím rozhodnutím.
17. Správny súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobcu, že pôsobnosť žalovaného je založená už prvou vetou § 99 ods. 9 zákona č. 30/2019 Z. z., podľa ktorého výkon štátnej správy v oblasti hazardných hier vykonáva úrad od 1. júna 2019. Predovšetkým, ako už bolo uvedené, citované ustanovenie je svojím systematickým zaradením prechodným ustanovením. Kompetenčným ustanovením, teda ustanovením, ktoré vymenúva pôsobnosť žalovaného, je ustanovenie § 77 ods. 9. Ustanovenie § 99 ods. 9 tak nemožno interpretovať tak, že by zakladalo novú (dodatočnú) príslušnosť žalovaného vykonávať akúkoľvek mysliteľnú štátnu správu v oblasti hazardných hier aj nad rámec § 77 ods. 9. Naopak, v súlade s jeho systematickým zaradením ho treba vykladať tak, že normuje len časový posun, teda odkladá okamih, od ktorého mal žalovaný začať vykonávať štátnu správu v oblasti hazardných hier; rozsah štátnej správy, ktorú od tohto dňa vykonáva žalovaný, však naďalej upravuje len § 77 ods. 9.
18. Na základe podaného rozboru tak správny súd uzatvára, že zo zákona č. 30/2019 Z. z. nevyplýva, že by odvolacím orgánom proti rozhodnutiu obce o uložení sankcie (úroku z omeškania podľa § 94 ods. 1 cit. zák.) v zmysle § 79 ods. 2 cit. zák. po 31. máji 2019 mal byť žalovaný, ministerstvo financií alebo iný orgán štátnej správy. Rovnako správny súd
neidentifikoval žiadne iné ustanovenie iného zákona, ktoré by zakladalo takúto príslušnosť pre iný orgán verejnej moci. V dôsledku toho sa v prerokúvanej veci uplatní už citované subsidiárne ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z., podľa ktorého je odvolacím orgánom v týchto prípadoch okresný úrad v sídle kraja pre obec, ktorá sa nachádza v jeho územnom obvode. Podľa § 3 ods. 3 cit. zák. je pre pôsobnosť zverenú okresnému úradu v sídle kraja jeho územným obvodom celý územný obvod kraja. Mesto Skalica patrí do územného obvodu okresu Skalica (porov. časť „Trnavský kraj“ siedmy bod prílohy nariadenia vlády č. 258/1996 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy, v znení neskorších predpisov), ktorý je podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov súčasťou Trnavského kraja, ktorého sídlo je v Trnave (§ 8 ods. 2 cit. zák.).
IV. Záver
19. Zo všetkých uvedených dôvodov tak správny súd dospel k záveru, že pôsobnosť konať a rozhodnúť o odvolaní ďalšieho účastníka proti rozhodnutiu Mesta Skalica má podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 180/2013 Z. z. žalobca ako okresný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa nachádza Mesto Skalica. Preto spôsobom ustanoveným v § 419 ods. 2 SSP určil jeho pôsobnosť na toto odvolacieho konanie. 20. O trovách sa rozhodlo podľa § 170 písm. d) SSP, keďže ide o konanie o kompetenčnej žalobe. 21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 5 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 9. augusta 2023