11Svp/18/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., JUDr. Pavla Naďa, Mgr. Michala Novotného a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., vo veci žalobkyne: J. X. W. A. B. XX, proti žalovanej: P. W., A. B. - W. XXX, o ústavnosť a zákonnosť volieb do orgánov samosprávy obce Slavnica, konaných dňa 29. októbra 2022 vo volebnom obvode, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky voľby starostu obce Slavnica vyhlasuje za neplatné. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. Svedkyniam M. W. P. V.. V. N., priznáva voči žalovanej nárok na svedočné.

Odôvodnenie

I. Žaloba

V dôvodoch žaloby uviedla, že pre voľby do orgánov samosprávy obci konaných dňa 29.10.2022 bol v obci Slavnica utvorený 1 volebný okrsok pre 1 volebný obvod, ktorým bola celá obec Slavnica. Kandidátmi na voľbu starostu obce Slavnica boli okrem iného žalobkyňa, ktorá bola zaregistrovaná ako nezávislý kandidát s poradovým číslom 4, kandidovala na túto funkciu prvý krát a žalovaná, ktorá bola zaregistrovaná ako kandidát Kresťanskodemokratického hnutia s poradovým číslom 5, starostkou obce bola nepretržite od roku 2010 do súčasnosti.

výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon č. 180/2014 Z.z. alebo volebný zákon) a porušením Metodického pokynu na prípravu spracovania a na spracovanie výsledkov hlasovania vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov a vo voľbách do orgánov samosprávy obcí vydaný Štatistickým úradom SR po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky podľa § 217 ods.2 cit. zákona ( ďalej len metodický pokyn) v časti 1, bod 3 - tajnosť hlasovania a hlasovanie vo volebnej miestnosti - str.6,7). Voľby napádala ako celok.

Zdôraznila, že uvedeným konaním došlo opakovane k porušeniu základných zásad volebného práva a to priamosti volebného práva a tajnosti hlasovania. Uviedla, že na uvedenom nezmení nič ani skutočnosť, že väčšinou išlo o spoločné hlasovanie blízkych osôb v jednom osobitnom priestore. Mala za to, že následkom takéhoto priebehu volieb a opakovaného porušenia priamosti volebného práva a tajnosti hlasovania je nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce Slavnica.

nesprávny výsledok volieb), ktoré je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov. V danej súvislosti poukázala na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. PL ÚS 100/07. Žalobkyňa k tvrdeniu predložila čestné vyhlásenia oprávnených voličov príslušného volebného obvodu obce Slavnica.

29.10.2022. Podľa jej vedomosti počet osôb oprávnených voliť vo voľbách starostu obce Slavnica v deň 29.10.2022, ktorí sú zároveň klientmi Centra, a ktorí sa aj volieb zúčastnili, bol najmenej 30 osôb, t.j. najmenej 30 oprávnených voličov, ktorí mohli voliť starostu v obci a ktorí sa aj volieb starostu obce zúčastnili. Zdôraznila, že ide teda o viac ako 3 osoby, t.j. o viac osôb než bol rozdiel v počte hlasov oprávnených voličov hlasujúcich vo voľbách starostu obce v prospech žalobkyne a v prospech žalovanej. Tiež tvrdila, že má vedomosť, že oprávnení voliči, ktorí sú zároveň klientmi Centra, hlasovali mimo volebnej miestnosti, a to priamo v priestoroch Centra. Nemá však už vedomosť o

vôle niekoho iného - osôb, ktoré im povedali koho majú voliť. Uviedla, že na zvukovej nahrávke je klientka Centra, pani D. Ž., pričom z nahrávky jasne vyplýva, že klienti Centra sa nevedeli zorientovať vo volebnej problematike a volili tých kandidátov, ktorých im poradili voliť zamestnanci Centra. Žalobkyňa navrhovala zabezpečiť volebnú dokumentáciu od obce Slavnica. Tiež predložila čestné vyhlásenia Q. Č., člena miestnej volebnej komisie vo voľbách v roku 2018 a Y. Č., ktorá bola podpredsedníčkou miestnej volebnej komisie vo voľbách starostu obce Slavnica, konaných v roku 2018. Uviedla, že jej je zrejmé, že v prípade čestných vyhlásení Y. Č. P. Q. Č., ide o čestné vyhlásenia týkajúce sa volieb v roku 2018, avšak je nevyhnutné na ne poukázať, nakoľko v roku 2022 bolo povolené vykonať voľbu viac ako 30 voličom z Centra, pričom k výkonu ich volebného práva došlo spôsobom, ktorý celkom zrejme nepožíval zákonnosť ani ústavnosť. 7. Žalobkyňa zásadné porušenie ústavnosti a zákonnosti volieb videla tiež v tom, že bolo porušené volebné právo voličov, ktorí sú klientami Centra, v rozsahu vykonania slobodnej

Uvedené skutočnosti potvrdzujú podpisom čestných vyhlásení aj M. F. P. M. F.. Dôvodila, že vzhľadom na celkový počet voličov, ktorí hlasovali do prenosnej volebnej schránky v Centre a tesný rozdiel v počte platných hlasov medzi žalobkyňou a žalovanou, je namietaný spôsob hlasovania v príčinnej súvislosti s výsledkom volieb a tento výsledok mohol významnou mierou ovplyvniť, zdôrazniac, že v prípade, ak by bola dodržaná ústavnosť a zákonnosť volieb, je vysoko pravdepodobné, že by došlo k inému legitímnemu výsledku volieb, než bol

hlasovania oprávnených voličov z Centra (čl. 30 ods. 3 Ústavy SR, čl. 69 ods. 3 Ústavy SR, 52 Zákona, 524 ods. 7 Zákona, Metodický pokyn v časti 1 bod 3) v rozsahu tajnosti hlasovania a hlasovania mimo volebnej miestnosti, čo vyslaní členovia miestnej volebnej komisie opätovne v rozpore s Ústavou SR a Zákonom tolerovali.

príčinnej súvislosti s výsledkom volieb, a teda zakladá porušenie ústavného volebného práva a jeho princípov. V prípade hlasovania voličov v Centre je celkom zrejmé, že je dôvodná pochybnosť o tom, či vôbec nejakému kandidátovi na starostu obce Slavnica chceli odovzdať hlasy, a ak áno, či ich chceli odovzdať žalovanej. Aj v jednom aj druhom prípade by došlo k závažnému vplyvu na výsledky volieb v prospech iných kandidátov ako bola žalovaná.

výsledok volieb. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb, ktoré je spôsobilé spochybniť voľby a ich výsledok ako prejav skutočnej vôle voličov, zdôrazniac, že takéto porušenie bolo preukázané. Tiež uviedla, že s ohľadom na porušenie volebného moratória tým, že voliči boli dokonca v čase úpravy hlasovacieho lístka inštruovaní, koho majú voliť, poukázala na doterajšiu rozhodovaciu prax ústavného súdu, kde ústavný súd jasne uviedol, že porušenia volebného moratória sú vážnymi zákonnými pochybeniami. V tomto prípade k nim prišlo dokonca opakovane a boli charakteru, ktorý spôsobil zásah do

II. Vyjadrenie žalovanej

K bodu 1/ žalovaná uviedla, že z predložených čestných vyhlásení možno vyvodiť nasledovné, a to, že sú podpísané rodinnými príslušníkmi žalobkyne, ako aj samotnou žalobkyňou, osoby ktoré mali byť spolu za plentou boli vždy blízki príbuzní vo vzťahu manžel -manželka, matka - dcéra, otec -syn, brat -sestra, osoby ktoré tieto vyhlásenia podpísali v nich neuvádzajú dôvod ich spoločnej prítomnosti za plentou s inou osobou /nemožno teda a priori vylúčiť zdravotnú indikáciu takéhoto postupu a jeho aprobáciu volebnou komisiou lege artis/, osoby, ktoré tieto vyhlásenia podpísali, ani v jednom z nich neuvádzajú , že by boli inými osobami navádzané za koho hlasovať, resp. že by osoby s nimi za plentou prítomné vykonali voľbu za nich.

V žalobkyňou prezentovaných prípadoch (ak sa skutočne odohrali) išlo o spoločnú prítomnosť blízkych rodinných príslušníkov zdieľajúcich spoločnú domácnosť, kde o ochrane tajnosti hlasovacieho práva a jeho ústavnoprávnom rozmere a význame, môžeme naozaj diskutovať len v čisto teoretickej rovine. Súčasne poukázala na to, že samotná žalobkyňa poskytla čestné vyhlásenie o tom, že bola v hlasovacom priestore spolu s jej manželom a o tom že bola svedkom toho, ako takto hlasovali ďalší dvaja oprávnení voliči. Upriamila tiež pozornosť na to, že prečo namietané pochybenie žalobkyňa na mieste nenamietala okrskovej volebnej komisii, či neoznámila ihneď inému kompetentnému orgánu? Prečo žalobkyňa nenamieta zákonnosť volieb do obecného zastupiteľstva, ktoré sa konali súčasne / a v intenciách jej argumentácie museli byť teda tiež nezákonné/ a v ktorých získala najvyšší počet hlasov?

12. K voľbám v centre sociálnych služieb pod bodom 2/ žalovaná uviedla, že voľba osobami s mentálnym postihnutím je určite spôsobilá vyvolať pochybnosti ohľadne prezentovania skutočnej a slobodnej vôle týchto osôb, ako aj praktické otázky a problémy počas realizácie volebného aktu. Aktívne volebné právo, ktoré týmto osobám nepochybne patrí, je spôsobilé vyvolať v praxi viaceré kontroverzie v súvislosti s jeho výkonom. V danej súvislosti poukázala na stanovisko Vlády SR, ktoré zaslala ku konaniu pred Ústavným súdom SR sp. zn. PL. ÚS 2/2016, ktoré citovala. Žalovaná tvrdila, že ona klientov Centra ohľadom voľby /volieb nijako neovplyvňovala a to ani ohľadom toho, akého kandidáta / kandidátov majú voliť, ani ohľadom toho či sa majú alebo naopak nemajú volieb zúčastniť. Rovnako žiadnu inú (tretiu ) osobu neovplyvňovala, aby táto následne vplývala na klientov Centra v súvislosti s voľbami, a tiež nemá vedomosť o tom, že by tak nejaká osoba činila. Podľa jej vedomostí k vyslaniu členov okrskovej volebnej komisie do Centra prišlo na základe žiadostí dotknutých voličov tam umiestnených. Či tak voliči žiadali vlastným menom alebo prostredníctvom

Aj pokiaľ by to tak nebolo, zákon nevyžaduje vyslovene len zdravotné dôvody, ale pripúšťa aj iné závažné dôvody, ktoré však bližšie nešpecifikuje. Považovala za logické, keď sa voľby konajú priamo v takomto zariadení a to s prihliadnutím na tamojší elektorát, teda na mentálne či fyzické znevýhodnenie týchto osôb a prípadnú nadmernú psychickú či fyzickú záťaž spojenú napr. s prípadnou potrebou čakania v rade vo volebnej miestnosti, či proste len s neštandardnou situáciou vybočujúcou z ich dennej rutiny, ako aj čisto z preventívnych dôvodov v snahe predísť prípadnému nežiadúcemu správaniu vo volebnej miestnosti a jej okolí.

To vyplýva zo samotnej podstaty veci. Zabrániť prípadným nežiaducim prejavom v súvislosti s voľbou musí byť náročné, je otázne nakoľko sú dané osoby spôsobilé pochopiť význam pokynov na zachovanie poriadku vo „volebnej miestnosti", naviac je pravdepodobné, že tieto osoby ani nemajú deliktuálnu spôsobilosť. Ďalej ak je volič za plentou z dôvodu potreby asistencie s asistentom /asistentkou, nie je možné pre člena volebnej komisie posúdiť, či dával volič pokyny asistentovi alebo naopak. Člen komisie nemá oprávnenie ísť za plentu a toto kontrolovať. Členovi volebnej komisie neprináleží na základe jeho dojmov posudzovať, nakoľko sa daný volič vie, alebo nevie samostatne rozhodovať, nakoľko volebným aktom manifestuje svoju vôľu, alebo koná na popud iného, či má alebo nemá relevantné informácie o kandidátoch a podobne. Zdôraznila, že hoci má volič mentálne znevýhodnenie a hoci je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, patrí mu ústavné aktívne volebné právo.

14. Žalovaná k predloženým dvom zvukovým nahrávkami, ktoré majú dokazovať ovplyvňovanie klientov Centra uviedla, že nie je zrejmé koho prejav zvukové nahrávky zachytávajú, tieto osoby sa nijako na zvukových nahrávkach neidentifikovali, nie je zrejmé kedy boli tieto nahrávky vyhotovené , ani to či ide o autentický zvukový záznam, alebo bol tento nejako dodatočne upravovaný. Za predpokladu, že ide o autentický nijako neupravený zvukový záznam zachytávajúci skutočne prejav žalobkyňou označených osôb, teda pani D. Ž. P. W. V. Q., potom žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz, že vyhotovenie týchto nahrávok prebehlo s vedomím a s relevantným súhlasom dotknutých nahrávaných osôb. Žalovaná mala za to, že predmetné nahrávky boli vyhotovené nezákonným spôsobom a ako také nemôžu slúžiť ako dôkaz v tomto konaní a súd by na tieto nemal prihliadať. Záverom k nahrávkam uviedla, že pôsobí zarážajúco, keď žalobkyňa spracuje (dá spracovať) rozsiahly elaborát o význame tajnosti hlasovacieho práva a o tom, že toto právo má voličovi zabezpečiť, aj to, že nikto nezisťuje ako volil, a zároveň na strane druhej predloží nahrávky, na ktorých niekto od evidentne znevýhodnených osôb vyslovene ťahá informácie o tom koho volili, a to pred tým než im predá čokoládku či lízatko. 15. K predloženým čestným vyhláseniam p. M. P. M. F.E. žalovaná uviedla, že ide o úplne nepreukazné dôkazné prostriedky, kde sa s týmito rodinnými príslušníkmi žalobkyne mali rozprávať nejaké bližšie nestotožnené osoby- klienti Centra, kde niektorí z nich mali uviesť, že im zamestnanci poradili koho majú voliť. Poukazom na predchádzajúce tvrdenia žalovaná doplnila, že volenie osôb ako sú klienti Centra môže byť vždy z povahy veci spojené s kontroverziami, dala by sa viesť diskusia o tom, nakoľko sú tieto osoby schopné zorientovať sa v kandidátoch, či posúdiť ich program a kvality, rozvíjať tému nakoľko sú schopné vlastnými myšlienkovými procesmi hodnotiť a dôjsť ku skutočne slobodnému rozhodnutiu, alebo do akej miery majú tendenciu slepo preberať názory, postoje a odporúčania iných. Nastolila otázku, či je vôbec morálne únosné zo strany kandidátov u týchto osôb akokoľvek agitovať (podľa čestného vyhlásenia matky žalobkyne, žalobkyňa volebné letáky centru pre jeho klientov poskytla), ako aj či je možné sa zamýšľať nad tým, či by personál Centra vôbec mal na tému kandidátov s klientmi diskutovať, resp. sa k tejto veci vyjadrovať aj v prípade, že by dotyčný klient vyslovene žiadal v tomto smere o radu. Tvrdila, že riešiť tieto otázky však neprináleží súdu. Ingerencia súdu je potrebná v prípade, ak boli prezentované jasné dôkazy o volebnej korupcii, nezákonnej agitácii, nútení násilím alebo jeho hrozbou, ľsťou a o obdobných vážnych skutočnostiach. Žalobkyňa svoje prezentované tvrdenia nepodložila žiadnymi exaktnými dôkazmi, jej argumentácia je založená na špekuláciách a dohadoch. Jediné vierohodne namietané porušenie volebných predpisov - prítomnosť viacerých osôb (rodinných príslušníkov) v osobitnom priestore na úpravu hlasovacích lístkov , neodôvodňuje záver o inom výsledku volieb. 16. V nadväznosti na vyjadrenie žalovanej žalobkyňa vo vyjadrení zdôraznila, že argumentácia žalovanej uvedená v jej vyjadrení k žalobe, skutočnosti ňou uvádzané v žalobe, nijak nevyvracia.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

19. Najvyšší správny súd si pre účely preskúmania námietok tvrdených žalobkyňou zadovážil príslušné listiny, a to volebnú dokumentáciu obsahujúcu zápisnicu miestnej volebnej komisie, hlasovacie lístky a obálky o výsledku volieb starostu obce z 29. októbra 2022.

voličov. Za starostu obce kandidovalo 5 kandidátov. Hlasovania sa zúčastnilo 452 voličov, ktorí odovzdali obálku, počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce Slavnica bol 447 a počet neplatných bol 5. Žalobkyňa ako kandidátka č. 4 získala 198 hlasov a žalovaná s číslom kandidátky na hlasovacom lístku 5 získala 201 hlasov.

komisie. Po rozpečatení volebnej dokumentácie najvyšší správny súd mal ďalej preukázané, že súčasťou volebnej dokumentácie boli aj dva zoznamy voličov, ktorí na základe žiadosti volili do prenosnej schránky mimo volebnej miestnosti a to zoznam oprávnených voličov v Centre sociálnych služieb-SLOVEN, z ktorého vyplýva, že volieb sa zúčastnilo 43 voličov a zoznam ostatných oprávnených voličov, ktorí volili do prenosnej schránky mimo volebnej miestnosti, z ktorého vyplýva, že volieb sa zúčastnilo 12 voličov.

21. J. W. F. vo svojej výpovedi z 17. januára 2023 okrem iného uviedol: „ Bol som predsedom miestnej volebnej komisie, podpísal som zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb z 29.10.2022; všetko bolo v poriadku, v priebehu volieb som nezistil, ani mi neboli nahlásené nejaké nezrovnalosti, resp. pochybenia; stalo sa, že niektorí voliči volili spoločne s ďalšou osobou v priestore vyhradenom na voľby; tolerovali sme to, pretože išlo o rodinných príslušníkov a nikto nemal námietky; s prenosnou volebnou schránkou do Centra sociálnych služieb bola vyslaná F. Č. a tiež on sa zúčastnil volieb klientami Centra; voľba prebiehala tak, že obálku vkladali do urny sami voliči, nedostávali pokyn v miestnosti, ako majú voliť, voľby v centre prebiehali pokojne.“

23. F. Č., vo svojej výpovedi z 17. januára 2023 okrem iného uviedla: „ Bola som členkou miestnej volebnej komisie; podpísala som zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb z 29.10.2022; voľby prebehli v poriadku, bola som prítomná aj vo volebnej miestnosti, aj v zariadení Centra, s volebnou schránkou bola som aj po domoch; keď som bola prítomná vo volebnej miestnosti, všetko bolo ako malo byť, ľudia stáli na chodbe, prečítali si pokyny, pochybenia nezistila, námietky neboli vznesené, ja som nepočula; mimo bola s predsedom komisie, pri voľbách v domácnosti nevznikli nedorozumenia, vedeli že prídeme, dali sme obálky do VUC, potom na starostov, prišli so zalepenými obálkami; v Centre prebehli voľby tak, že predseda kontroloval OP, ona podávala obálky modré potom biele, voliči v Centre za plentou zakrúžkovali kandidáta, za plentu išli sami, v sociálnom zariadení neboli nahlásené porušenia, na obyvateľov Centra nerobil nikto nátlak, voliči Centra sa tešili, boli disciplinovaní, poznali to, nebolo nič čo by nevedeli, aj vedeli, že majú dať OP, pri ich voľbách v Centre boli dve sociálne pracovníčky, mená nepoznám, čakajú však tiež na výsluch svedka,

24. V. N., vo svojej výpovedi z 17. januára 2023 okrem iného uviedla: „ Bola som členkou miestnej volebnej komisie; zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb z 29.10.2022 som podpísala, v priebehu volieb som nezaregistrovala žiadne oznámenia o neštandardnom postupe; voľby prebehli v súlade s metodickým pokynom; nezistila som ani mi neboli oznámené žiadne pochybenia; spôsob hlasovania v miestnosti za plentou prebiehal štandardne, každý sám, v nejakých prípadoch aj spoločne, ak vyjadrili vôľu, komisiou to bolo tolerované, nikto proti tomu nevzniesol námietky, predseda však neposielal voličov, aby išli dvaja za plentu, takýto pokyn komisia nedávala, voličov len upozorňovala, aby sa netlačili, nátlak na voličov ako majú voliť nezaznamenala.“

26. P. K., vo svojej výpovedi z 17. januára 2023 okrem iného uviedla: „ Bola som členkou miestnej volebnej komisie; zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb z 29.10.2022 som podpísala; voľby prebehli pokojne, voliči postupne prichádzali, prečítali si poučenie, predložili OP, dali sme im obálky do VUC, na starostu, chodili za plentu, na otázky ich sme im odpovedali, obálky po vykonaní voľby hodili do schránky a odišli, za plentou boli dvaja voliči, všimla som si, že muž išiel za žalobkyňou, nevidela som na tom nič zlé, nikto sa nesťažoval, na voličov nerobili žiaden nátlak, voliči sa iba pýtali koľko majú krúžkovať, nepamätala si, že by predseda povedal, že voliči môžu ísť spolu, viac voličov bolo po omši.“

28. V. W., vo svojej výpovedi z 17. januára 2023 okrem iného uviedla: „Som zamestnankyňa Centra Sociálnych služieb SLOVEN, pred voľbami som po Centre rozniesla info papiere, kandidátne listiny, zoznam kandidátov na župana, aj za starostu aj za poslancov, nedostali sa ku mne žiadne propagačné letáky, obyvateľom Centra ohľadne volieb sa povedalo, že idú voľby a že môžu, ak majú záujem voliť, na obecný úrad sme odovzdávali taký predbežný zoznam uchádzačov, z komisie prišli pán a pani, ktorých nepoznám, sú však prítomní na dnešnom výsluchu svedkov, bola som prítomná pri voľbách v Centre, voľby prebiehali tak, že prichádzali klienti, ktorí prejavili záujem, ale prišli aj tí, ktorí neprejavili záujem o prenosnú schránku, odovzdali OP, dali im papiere najprv VUC, ja som stála pri plente, nezasahovala som, iba som dozerala, radila som im, že na tomto lístku môžu zakrúžkovať jedného, ale iba v niektorých prípadoch, ako vedeli koho majú voliť to nevie, dostali však kandidátne listiny, mali času dosť, nevypisovala som za nich žiadne lístky, voliči Centra mali mentálne aj telesné zdravotné postihnutia, vedeli sa však podpísať aj čítať, aj v čase volieb užívali

29. B. T., vo svojej výpovedi z 17. januára 2023 okrem iného uviedla: „Som zamestnankyňa Centra Sociálnych služieb SLOVEN, ako sociálny pracovník som s V. A. šli po budove a oboznámili sme klientov o voľbách, prefotili a odovzdali sme im kandidátky, aby sa rozhodli a povedali sme koľkých treba krúžkovať, inštruktorky boli poverene osloviť klientov ktorí chcú voliť, pri voľbách ja som bola pri OP a druhá kolegyňa bola vedľa plenty, keby nevedeli koľkých krúžkovať, pred voľbami sme mali s nimi sedenie na oddelení, dali sme im kandidátky, letáky kandidátov sme nemali, pokiaľ bola ona v práci, kandidáti v Centre neboli, voliči v Centre mali vedomosť o tom, ako majú voľby prebehnúť, nátlak na voličov Centra ona nerobila, voľby boli v pohode, prichádzali a volali tí, čo boli nahlásení, volili tí lepší, uvedomelejší, tí, čo vedeli o čo sa jedná, tí čo boli, vedia čítať, aj sa podpísať.“

30. Žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o neústavnosti alebo nezákonnosti napadnutých volieb, a tým zabezpečiť slobodnú súťaž politických síl. ( § 312a SSP) 31. Podľa čl. 30 ods.1,2,3 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon. 32. Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Ústava garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným hlasovaním (čl. 30 ods. 3 ústavy). Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv

Citované ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným predpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m.

vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi.

33. Najvyšší správny súd pri posúdení námietok žalobkyne a jej argumentácie, ktorými odôvodňovala správnosť jej tvrdení, vychádzal z citovanej judikatúry ústavného súdu. Zohľadniac uvedené zásady najvyšší správny súd v okolnostiach predmetnej žaloby skúmal, či skutočnosti namietané žalobkyňou v prejednávanej veci boli spôsobilé vyvolať porušenie volebného zákona, a teda či boli spôsobilé v konečnom dôsledku ovplyvniť výsledok napadnutých volieb starostu obce. 34. Ústavné práva občanov plynúce z čl. 30 ods. 1, 3 ústavy a ústavne zakotvená koncepcia plynúca z čl. 64a v spojení s čl. 67 a čl. 69 ods. 3 ústavy a následne aj z ustanovení ďalších zákonov zahŕňa požiadavku, aby personálne obsadenie orgánov obce bolo výsledkom vôle fyzických osôb, ktoré majú k obci ako jednotke územnej samosprávy právne relevantný vzťah spočívajúci v trvalom pobyte na jej území. Dôvod definovanej koncepcie tkvie v samotnej podstate samosprávy ako práve spravovať svoje vlastné záležitosti samostatne a v prostredí relatívnej nezávislosti od štátu (PL. ÚS 6/2011). Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. PL ÚS 96/

35. Podľa čl. 64 ústavy základom územnej samosprávy je obec. V zmysle čl. 64a ústavy je obec samostatným územným samosprávnym a správnym celkom Slovenskej republiky združujúcim osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Podrobnosti ustanoví zákona.

V zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí právo voliť do orgánov samosprávy obcí majú obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí majú v obci trvalý pobyt a najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku.

Tomuto zodpovedá i zákonná úprava volebného súdnictva, pre ktoré platí „vyvrátiteľná domnienka“, podľa ktorej volebný výsledok zodpovedá vôli voličov. Predložiť dôkazy na vyvrátenie tejto domnienky je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta, teda v prejednávanej veci žalobkyňa.

(bod 18). Oprávnenými voličmi boli aj obyvatelia obce prihlásení k trvalému pobytu v obci Slavnica Centrum sociálnych služieb -SLOVEN, ktorí svojich zástupcov do orgánov obecnej samosprávy a starostu obce volili mimo volebnej miestnosti priamo v zariadení Centra, v počte 43 a súčasne aj ďalší obyvatelia obce prihlásení k trvalému pobytu v obci Slavnica, ktorí svojich zástupcov do orgánov obecnej samosprávy a starostu obce volili mimo volebnej miestnosti v počte 12. (bod 18) Skutkové zistenia vyplývajúce zo zápisnice miestnej volebnej komisie a výpovedí jej členov potvrdili výsledok volieb do orgánov obecnej samosprávy konaných dňa 29. októbra 2022 a teda aj starostu obce. ( bod 18)

Slavnica konaných dňa 29. októbra 2022, došlo k porušeniu zásadného princípu volieb „tajnosť hlasovania“, najvyšší správny súd upriamil pozornosť najmä na túto námietku, považujúc ju za zásadnú. V danej súvislosti dáva do pozornosti rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd SR vo veci sp. zn. I. ÚS 76/2011 v tejto súvislosti uviedol, že «esenciálnym predpokladom tajných volieb je „tajnosť hlasovania“, t. j. zabezpečenie a garantovanie stavu.

. .). „Princíp výkonu volebného práva tajným hlasovaním. . . spočíva v tom, že pre voliča sú zabezpečené podmienky, ktoré znemožňujú zisťovať a zistiť, ako konkrétny volič hlasoval a aký bol obsah jeho rozhodnutia.“ (Q. H..

. . Tajnosť voľby je voličovi zaručená aj v prípade, keď na nej on sám nemá záujem. . .“ (K. K.. . .). „Obsahom princípu tajného hlasovania je požiadavka zabezpečiť také podmienky na výkon volebného aktu, ktoré znemožňujú zistiť, ako volič hlasoval. .

Svedkovia - členovia miestnej volebnej komisie potvrdili, že voľby do orgánov miestnej samosprávy sa konali na Obecnom úrade obce Slavnica, kde boli vytvorené dva samostatné priestory pre vykonanie volebného aktu, predseda miestnej volebnej komisie ani žiaden z členov tejto komisie pri voľbách neusmerňovali voličov tak, aby do vyhradených priestor pre vykonanie voľby ( „za plentu“) išli viacerí voliči, napriek tomu videli, že do vyhradeného priestoru išli viackrát aj dvaja voliči, ktorí boli rodinní príslušníci ( napr. manželia, matka syn) a keďže sa v obci poznajú, nemali námietok na vykonanie volebného aktu voličov spoločne vo vyhradenom priestore ( „za plentou“) a keďže proti takému to výkonu voľby ani nikto nevzniesol žiadne námietky, takúto voľbu tolerovali.

správneho súdu čestné vyhlásenia Y. Č. P. Q. Č., predložené žalobkyňou, vyhodnotil bez právneho významu k prejednávanej veci, keďže ich čestné vyhlásenia sa týkajú volieb v roku 2018. Senát najvyššieho správneho súdu ako nedôvodný tiež posúdil návrh žalobkyne na vykonanie dôkazu oboznámením sa so zvukovými nahrávkami, keďže žalobkyňa nepredložila dôkaz o ich zákonnosti. Čestnými vyhláseniami obyvateľov obce Slavnica, predloženými žalobkyňou spolu s jej vyjadrením k vyjadreniu žalovanej z 29.12.2022, senát najvyššieho správneho súdu sa nezaoberal, pretože žalobkyňa ich správnemu súdu predložila po uplynutí lehoty na podanie žaloby a v žalobe na ne ani nepoukazovala.

práva a do základného práva občanov na prístup k voleným funkciám za rovnakých podmienok, ktoré sú garantované čl. 30 ods. 1, 3 a 4 ústavy, oprávňuje najvyšší správny súd uplatniť svoju právomoc podľa § 11 písm. f/ v spojení s § 312j ods.2 Správneho súdneho poriadku. 40.

41. Podľa § 312k ods.1,2 SSP rozsudok ktorým bolo rozhodnuté o žalobe nadobúda právoplatnosť jeho vyhlásením. 42. Právoplatný rozsudok podľa § 312j správny súd bezodkladne zašle národnej rade, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo vnútra") a príslušnému orgánu územnej samosprávy.

. . „aby hlasovací lístok upravil (volič, pozn.) sám. . . a aby nebolo možné dodatočne zistiť, ako hlasoval, resp. aký bol obsah jeho rozhodnutia“ (V. Č.. . .)». Podobne v tejto súvislosti ústavný súd v citovanom rozhodnutí poukázal na názory relevantných predstaviteľov ústavnoprávnej teórie, podľa ktorých „Tajnosť volebného práva (hlasovania) ako princíp vyžaduje, aby nikto iný nevedel o rozhodnutí voliča, ktoré prebieha vo forme odovzdania hlasu“ (P. A..

. .), „Tajné hlasovanie má zaručiť, že nikto nemôže zisťovať a zistiť, ako ktorý volič hlasoval.“ (K.. K.. . .), „Úlohou štátnej moci je zabezpečiť také podmienky, aby nikto nemohol zisťovať či zistiť, ako kto hlasoval, a tak znemožniť ovplyvnenie volebných výsledkov.

. .“ (V. P.. . .). Najvyšší správny súd vzhľadom k uvedenému ako aj na rozdiel dosiahnutého volebného výsledku u žalovanej a žalobkyne (3 hlasy) nemal pochybnosti o tom, či zistené porušenie ústavy a volebného zákona a teda zistená volebná chyba je právne dostatočné na vyhlásenie volieb starostu obce Slavnica za neplatné.

46. Najvyšší správny súd o práve žalobkyne na náhradu trov tohto konania rozhodoval v zmysle § 167 ods.1 SSP. Priznal jej právo na náhradu trov konania, pretože bola v tomto konaní úspešná. O výške náhrady trov konania po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne samostatným uznesením súdny úradník ( § 175 ods.2 SSP).

48. Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne ( 5:0). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nemožno podať opravný prostriedok.