11Svp/21/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200301.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- IČS
- 9622200301
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej, JUDr. Pavla Naďa, Mgr. Michala Novotného a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: Kresťanskodemokratické hnutie, Šafárikovo nám. 77/4, 811 02 Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. Petrom Haňdiakom, advokátom, Advokátska kancelária GARANT PARTNER legal s.r.o., Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, proti žalovaným: 1. Daša Makanová, Z.: Y. XX/XX, XXX XX M., 2. Slovenská národná strana, Šafárikovo nám. 76/3, 814 99 Bratislava, právne zastúpenému: JUDr. Ing. Peter Deďo, advokát, Miletičova 1, 821 08 Bratislava, 3. SMER - Sociálna demokracia, Súmračná 3263/25, 821 01 Bratislava, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Ivana Remšíková, s.r.o., Holubyho 35, 902 01 Pezinok, 4. Peter Vozár, Z.: Y. XX/XX, XXX XX M., 5. Martin Kolibík, Z.: Š. XXX/X, XXX XX M., o ústavnosti a zákonnosti volieb do obecného zastupiteľstva obce Sása, konaných dňa 29. októbra 2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žalobu zamieta. II. Žalovaným 1. až 5. priznáva voči žalobcovi nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
Odôvodnenie
I. Žaloba a vyjadrenia
1. Žalobca podal kandidátnu listinu pre voľby do obecného zastupiteľstva obce Sása a jeho kandidátmi na poslancov boli R.. W. W. F. B. J.. Obaja získali počet hlasov 129, neboli zvolení, pričom medzi posledným zvoleným kandidátom a kandidátmi žalobcu bol rozdiel 3 hlasov. Žalobca sa žalobou doručenou Najvyššiemu správnemu súdu SR (ďalej „súd“) dňa 10. novembra 2022 domáhal, aby súd vyhlásil voľby za neplatné, alebo zrušil ich výsledky z dôvodu, že boli neústavné a nezákonné. Uviedol nasledovné argumenty: a.
Nezapečatenie nevydaných hlasovacích lístkov. Prvým úkonom pred začatím sčítavania hlasov je zapečatenie nevydaných hlasovacích lístkov a obálok volebnou komisiou. Volebná komisia tak nekonala, čím porušila § 29 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon č. 180/2014 Z.z.). Nepoužité hlasovacie lístky boli len opáskované jedným smerom a bez zapečatenia vložené do krabice, ktorá sa nachádzala vo volebnej miestnosti. Poukazuje na nález Ústavného súdu SR PL.ÚS 89/2011: „nezapečatenie nepoužitých hlasovacích lístkov a netransparentné nakladanie s časťou volebnej dokumentácie je spôsobilé ovplyvniť volebný výsledok“ a na nález PL.ÚS 56/2011; b.
Voľby do orgánov obcí sa konali v rovnaký deň ako voľby do orgánov samosprávnych krajov (ďalej „voľby do VÚC“), s volebnou dokumentáciou nakladala tá istá volebná komisia. Po skončení sčítavania hlasov pre voľby do VÚC a po odoslaní poslednej zápisnice okresnej volebnej komisii predsedníčka volebnej komisie svojvoľne otvorila zapečatenú volebnú schránku, v ktorej boli uskladnené sčítané hlasovacie lístky pre voľby do VÚC a k sčítaným hlasovacím lístkom vhodila aj nevydané hlasovacie lístky pre voľby do VÚC.
Obdobne chcela naložiť aj s nevydanými hlasovacími lístkami pre voľby do obecného zastupiteľstva, ale po upozornení členky volebnej komisie F. Ľ. od toho upustila; c. Samotná volebná schránka pre voľby do obecného zastupiteľstva bola zapečatená dvakrát - prvýkrát na začiatku volieb a druhýkrát po vložení sčítaných hlasovacích lístkov pre voľby, pričom nie je možné vylúčiť, že k otvoreniu volebných schránok a k ich opakovanému zapečateniu došlo aj po opustení volebnej miestnosti členmi volebnej komisie.
Vzniká dôvodná pochybnosť o tom, či vyhlásení výsledky volieb korešpondujú s prejavenou vôľou voličov. d. K uvedeným námietkam navrhuje žalobca vypočuť ako svedkov členov volebnej komisie: F. Ľ., B. J., X. Q., W. W., prikladá čestné vyhlásenie F. Ľ. a navrhuje vyžiadať volebnú schránku pre voľby. e.
Proces sčítania hlasov (porušenie § 183 v spojení s § 29 ods. 2 zákona č. 180/2014 Z.z.) prebiehal pod časovým a psychickým nátlakom predsedníčky volebnej komisie, bola znemožnená akákoľvek kontrola správnosti výsledkov. Predsedníčka aj zapisovateľka minimálne raz opustili volebnú miestnosť počas spočítavania hlasov. Následne, členka volebnej komisie F. Ľ., objavila na zemi ďalšie hlasovacie lístky, ale nebolo možné zistiť, či tieto už boli spočítané alebo nie a nebolo umožnené opätovné prepočítanie všetkých hlasovacích lístkov. f.
K tomuto navrhuje žalobca vypočuť ako svedkov členov volebnej komisie: F. Ľ., B. J., X. Q., W. W., prikladá čestné vyhlásenie F. Ľ. a navrhuje vyžiadať zápisnicu o priebehu a výsledkoch volieb do obecného zastupiteľstva. g.
K porušeniu § 39 zákona č. 180/2014 malo dôjsť tým, že sčítané hlasovacie lístky z volieb boli dlhé hodiny po ukončení volebnej komisie umiestnené vo volebnej miestnosti, ktorá nie je zabezpečená žiadnym bezpečnostným systémom, preto nie je možné vylúčiť ani následnú manipuláciu a zneužitie hlasovacích lístkov. Poukazuje na nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 89/2011 a navrhuje ako dôkaz vypočuť ako svedkov členov volebnej komisie: F. Ľ., B. J., X. Q., W. W., prikladá čestné vyhlásenie F. Ľ. a navrhuje vyžiadať zápisnicu o priebehu a výsledkoch volieb do obecného zastupiteľstva.
h. Poukazuje na nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 1/07 o postavení a úlohách volebnej komisie s tým, že podľa neho v napadnutých voľbách volebná komisia ako primárny garant ústavnosti a zákonnosti volieb zlyhala, viacnásobne a závažne porušila ustanovenia zákona č. 180/2014
Z.z., čím vzbudila závažné pochybnosti o tom, či výsledky volieb odrážajú skutočnú vôľu voličov. 2. K žalobe sa vyjadrili žalovaní nasledovne: 3. Žalovaná 1. v podaní z 13.12.2022 uviedla, že sa vzhľadom na to, že nebola členkou volebnej komisie, nevie sa k žalobe vyjadriť a podľa jej dostupných informácií k žiadnej manipulácii výsledkov zo strany komisie nedošlo. Rovnako sa k práci volebnej komisie nevedel vyjadriť žalovaný 5., lebo pri sčítavaní hlasov nebol prítomný vo volebnej miestnosti (vyjadrenie z 14.12.2022). Žalobu považoval za neodôvodnenú. Žalovaný 4. sa vyjadril obdobne (vyjadrenie z 14.12.2022) s tým, že zápisnicu podpísali všetci členovia volebnej komisie a nie je zrejmé, prečo teraz uvádzajú výhrady. 4. Žalovaný 3. reagoval podaním z 19.12.2022. Na základe informácií od predsedníčky volebnej komisie, p. W. T., k nezapečateniu nepoužitých hlasovacích lístkov uviedol, že boli samostatne oddelené a prelepené jedným smerom tak, že k nim nebol prístup. K tomu neboli zo strany členov volebnej komisie žiadne pripomienky. Schránka bola po celý čas sčítavania hlasov položená na zemi a každý, kto bol prítomný pri sčítavaní hlasov, na ňu po celý čas videl. K dvojnásobnému zapečateniu volebnej schránky poukázal na § 195c ods. 2 zákona č. 180/2014 Z.z. o pečatení schránky pred začatím zisťovania výsledkov. Následne bola schránka zapečatená po ukončení sčítania hlasov. Vysvetlil proces sčítavania s tým, že sčítavanie hlasov prebehlo opakovane bez toho, aby sa zistili iné počty hlasov pre jednotlivých kandidátov, čo viedlo k neúmernému predlžovaniu procesu a urgenciám zo strany Okresnej volebnej komisie vo Zvolene a Štatistického úradu SR. Ostatné tvrdenia považoval za nepravdivé. Po zapečatení bola volebná schránka ponechaná v uzamknutej miestnosti zabezpečenej kamerovým systémom. Predsedníčka komisie si nie je vedomá žiadneho pochybenia, o čom svedčí aj to, že všetci členovia volebnej komisie bez výhrad podpísali zápisnicu o priebehu a výsledkoch hlasovania. Navrhol vypočuť ako svedka predsedníčku volebnej komisie, p. W. T.. Žalobu žiadal zamietnuť ako nedôvodnú a priznať náhradu trov konania. 5. Žalovaný 2. sa vyjadril dňa 30.12.2022. Uviedol, že kandidoval celkovo 7 kandidátov, z toho 3 boli zvolení, a hoci jeden z jeho nezvolených kandidátov, p. G. N., dosiahol len o dva hlasy menej ako posledný zvolený poslanec (130 hlasov), voľby nenapadol, pretože nedostal žiadne informácie o tom, že by prišlo k takému konaniu, ktoré by bolo spôsobilé ovplyvniť slobodnú súťaž politických síl. Tvrdenia žalobcu považoval za všeobecné, preto sa k nim nevedel vyjadriť. Ak by aj došlo k popísaným prípadným neúmyselným a vedľajším pochybeniam volebnej komisie, tieto nie sú dôvodom na požadované rozhodnutie žalobcu. Žalobu žiadal zamietnuť a priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.
II. Posúdenie veci správnym súdom
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný [§ 11 písm. f) SSP], po tom, ako zistil, že žaloba bola podaná včas, oprávnenou osobou a sú splnené aj ďalšie podmienky konania, dospel k nasledovným záverom. Vychádzal pritom z ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky vo volebných veciach. 7. Súd sa zameral na preskúmanie, aký výhľad na úspech žaloby dávajú dôvody, ktoré žalobca v žalobe predniesol. Skúmal, či uvedené dôvody sú prístupné dokazovaniu (teda či ich je možné verifikovať dokazovaním), či by toto dokazovanie mohlo viesť k záveru, že tvrdené dôvody spôsobujú nezákonnosť volieb, a či by táto nezákonnosť umožňovala vyhovieť žalobe.
Dôvody neústavnosti a nezákonnosti uvedené v § 312f písm. e) SSP (povinnosť „tvrdenia“) musia byť dostatočne konkrétne skutkovo vymedzené tak, aby bolo zrejmé, pravdivosť akej konkrétnej skutočnosti sa má v následnom konaní dokazovaním preverovať.
Len všeobecné tvrdenie o tom, že vo voľbách došlo k nezákonnosti alebo ich výsledok je nesprávny, nie je totiž prístupné žiadnemu konkrétnemu dokazovaniu. Takéto tvrdenie by bolo možné dokazovať len tak, že by Najvyšší správny súd v podstate zopakoval celý volebný proces. 8. Ústavný súd zdôrazňoval, že volebné súdnictvo je založené na príčinnej súvislosti medzi volebnou vadou a zložením zastupiteľského zboru a zároveň na vyvrátiteľnej domnienke, podľa ktorej volebný výsledok zodpovedá vôli voličov (porov. napr. uznesenie sp. zn. PL. ÚS 2/2019 a tam citovanú prejudikatúru). Volebné súdnictvo je založené na predpoklade objektívnej príčinnej súvislosti medzi volebnou vadou a výsledkom zastupiteľského zboru alebo aspoň na možnej príčinnej súvislosti ( potenciálnej kauzalite). Túto možnú príčinnú súvislosť však treba vykladať nie iba ako abstraktnú možnosť, ale je treba v konaní riadne preukázať (nález ústavného súdu sp. zn. Pl.ÚS 16/2011). Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na
žalobcovi, aby kvalifikovaným spôsobom označil skutočnosti, ktoré sú spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebných zákonov, ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než aký bol uverejnený (v podobnom zmysle napr. uznesenia sp. zn. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 23/2017). Súd totiž v konaní vo volebných veciach nie je „vyšetrovacím orgánom“; jeho úlohou je zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľa v kontexte s ďalšími okolnosťami a na tom základe rozhodnúť, či vykoná vo veci dokazovanie, alebo vyvodí právne závery len na základe tvrdení účastníka (porov. uznesenie sp. zn. PL. ÚS 66/2011). Funkcia súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahrádzať, prípadne dopĺňať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (porov. uznesenia sp. zn. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 22/2015, PL. ÚS 13/2019).
9. Ďalej súd uvádza, že volebné vady sa neposudzujú podľa zásad správneho súdnictva, ale podľa zásad volebného súdnictva. Volebný výsledok sa zrušuje len vtedy, ak namietaná vada mohla mať vplyv na celkové rozhodnutie voličov.
Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných vád z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb. 10. S ohľadom na uvedené, vo všeobecnosti musia byť splnené tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti: a. protizákonnosť, (porušenie právnych predpisov); b. kauzálny nexus (príčinný vzťah medzi protizákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby
kandidáta), c. intenzita protizákonnosti, ktorá spochybňuje výsledky volieb, a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (PL.ÚS 22/08). 11. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov, z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb (PL.ÚS 8/2011). Preto, namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Platí vyvrátiteľná domnienka, že volebný výsledok zodpovedá vôli
voličov. Predložiť dôkazy na jej vyvrátenie je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta (PL. ÚS 74/2011). Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03,
PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010). 12. Vzhľadom na uvedené závery treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu za relatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa vplyvu na výsledok volieb do zastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta.
13. Vo svetle uvedených záverov Ústavného súdu vyhodnotil správny súd tvrdenie žalobcu, že „nie je možné vylúčiť, že k otvoreniu volebných schránok a k ich opakovanému zapečateniu došlo aj po opustení volebnej miestnosti členmi volebnej komisie.
. .“ tak, že toto tvrdenie je prezentované vo forme domnienky a nie je prístupné konkrétnemu dokazovaniu. Naopak, skutočnosť, že zápisnicu o priebehu a výsledkoch hlasovania podpísali všetci členovia volebnej komisie bez výhrad, vrátane žalobcom navrhovaných svedkov, svedčí skôr prospech nenaplnenia žalobcovej domnienky. Predložené čestné vyhlásenie p. F. Ľ. žiadne informácie k tejto námietke neobsahuje.
14. Pokiaľ ide o námietku, že predsedníčka komisie do schránky, v ktorej boli uskladnené sčítané hlasovacie lístky pre voľby do VÚC, k sčítaným hlasovacím lístkom vhodila aj nevydané hlasovacie lístky pre voľby do VÚC a obdobne chcela naložiť aj s nevydanými hlasovacími lístkami pre voľby do obecného zastupiteľstva, súd uvádza, že opísané konanie sa netýka napadnutých volieb a v súvislosti s napadnutými voľbami k nemu ani nedošlo, čo nepopiera ani žalobca. Súd preto na túto námietku neprihliadal.
15. K spôsobu zapečatenia nepoužitých hlasovacích lístkov súd konštatuje, že toto tvrdenie žalobcu je pravdivé. Nepoužité lístky sú v krabici, ktorá bola súdu doručená, uložené tak, že sú opáskované bielou páskou s uvedením: „nepoužité hlasovacie lístky“.
Tento spôsob zabezpečenia nespochybnil ani žalovaný 3. 16. Súd konštatuje, že ust. § 29 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z.z. vyžaduje cit: „Po skončení hlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nevydané hlasovacie lístky a
obálky. . .“. Spôsob zvolený volebnou komisiou teda nezodpovedá doslovnej požiadavke zákona na zapečatenie. Pojem „zapečatenie“ predpokladá vyšší štandard zabezpečenia napríklad v podobe pečiatky a podpisu na páske. 17. Súd sa preto zameral na zistenie, či toto pochybenie dosahuje intenzitu, vyžadovanú Ústavným súdom SR. V rozhodnutí PL.ÚS 89/2011, na ktoré poukazuje žalobca, Ústavný súd skutočne konštatoval cit: „V obdobnej volebnej veci už ústavný súd konštatoval, že nedodržanie povinnosti o úschove a usporiadaní jednotlivých častí volebnej dokumentácie vrátane povinnosti zapečatiť odovzdané hlasovacie lístky (platné aj neplatné) s vyznačením ich počtu však pri prieskume ústavnosti a zákonnosti volieb ústavným súdom spochybňuje hodnovernosť jednotlivých častí volebnej dokumentácie a celej činnosti volebnej komisie ako takej (PL. ÚS 4/2011)“. V danej veci však Ústavný súd posudzoval iné skutkové okolnosti. V danej veci neboli nepoužité lístky nijako zabezpečené, nachádzali sa voľne vo volebnej dokumentácii (str. 15, bod 4 nálezu). V danom prípade tiež Ústavný súd SR konštatoval
viacnásobné závažné, resp. až hrubé porušenie volebného zákona, vrátane úpravy hlasovacích lístkov predsedníčkou volebnej komisie. 18. V prejednávanej veci treba konštatovať, že nepoužité hlasovacie lístky boli oddelené a zabezpečené, a aj keď tento spôsob zabezpečenia nezodpovedá doslovnej dikcii ust. § 29 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z.z., súd v kontexte ďalších zistení dospel k záveru, že nedosahuje intenzitu predpokladanú Ústavným súdom SR pre záver o nezákonnosti či neústavnosti volieb.
19. K procesu sčítavania hlasov a tvrdeniu, že členka volebnej komisie p. F. Ľ. objavila na zemi ďalšie hlasovacie lístky, ale nebolo možné zistiť, či tieto už boli spočítané alebo nie a nebolo umožnené opätovné prepočítanie všetkých hlasovacích lístkov, čo uvádza aj v jej čestnom vyhlásení, súd prikročil prostredníctvom poverenej členky senátu (sudkyne spravodajkyne) k otvoreniu volebnej dokumentácie a prepočítaniu výsledkov napadnutých volieb. Tohto úkonu sa dňa 10.01.2023 zúčastnil žalobca a žalovaní 4.a 5.
20. Po viacnásobnom prepočítaní boli zistené nasledovné údaje: a. Počet platných hlasovacích lístkov: i. podľa zápisnice - 487 ii. na pečatiacej páske uvedené - 487 iii. súdom zistené - 486. 21. Súd tiež zistil, že medzi dokumentami označenými ako pomocné, ktoré boli v dokumentácii nezapečatené a voľne ležiace v počte 15 ks, sa nachádzal 1 hlasovací lístok pre napadnuté voľby, na ktorom sú zakrúžkovaní 2 kandidáti. Kandidáti označení na tomto lístku však nie sú kandidátmi žalobcu.
22. Po opätovnom prepočítaní súdom je počet platných hlasov pre jednotlivých kandidátov zistený nasledovne : a. p. Makanová - 209 (podľa zápisnice 209) b. p. Bosák - 183 (podľa zápisnice 184) c. p. Jaďuď - 175 (podľa zápisnice 177) d. p. Vozár - 171 (podľa zápisnice 169) e. p. Brodniansky - 159 (podľa zápisnice 159) f. p. Mráz - 141 (podľa zápisnice 141) g. p. Kolibík - 133 (podľa zápisnice 132) h. p. N. - 131 (podľa zápisnice 130) i. p. J. - 128 (podľa zápisnice 129) j. p. W. - 129 (podľa zápisnice 129) 23. Ďalej boli otvorené zapečatené neplatné hlasovacie lístky. Na pečatiacej páske je uvedený počet 6 ks. Po prepočítaní sa zistilo, že 2 hlasovacie lístky sú do VÚC, 2 sú s označenými 8 kandidátmi, 2 hlasovacie lístky sú prázdne a pri jednom lístku nie je zrejmé, z akého dôvodu je vyhodnotený ako neplatný. Tento lístok obsahuje hlas pre kandidátov p. Brodniansky, p. J.
(kandidát žalobcu), p. Jaďuď a p. N.. 24. Zástupca žalobcu navrhol porovnanie počtu odovzdaných hlasovacích lístkov s počtom voličov. Boli odpečatené zoznamy voličov a zistilo sa, že na základe zoznamu voličov bolo 500 hlasujúcich, počet odovzdaných hlasov podľa hlasovacích lístkov je spolu 491.
Vydaných obálok podľa údaju na pečatiacej páske je 499. Pri kontrole zoznamov sa zistilo, že 1 volič je na zozname podpísaný, ale číslo pri jeho mene nie je zakrúžkované. 25. Súd na základe uvedeného konštatuje, že aj keď po viacnásobnom prepočítaní dospel pri niektorých kandidátoch k odlišnostiam oproti stavu udávanému v zápisnici, tieto pochybenia, pripísateľné ľudskému faktoru, nesvedčia v prospech žalobcom tvrdenému duplicitnému započítaniu niektorých lístkov. Ak by aj súd vzal do úvahy hlasovací lístok, uvedený medzi neplatnými, u ktorého nie je zrejmý dôvod neplatnosti (viď. bod 23 tohto rozsudku), hlas pre kandidáta žalobcu p. J. by neviedol k zmene poradia pre tohto kandidáta a k jeho úspechu v napadnutých voľbách.
26. K výhradám k zabezpečeniu miestnosti po ukončení hlasovania súd uvádza, že žalobca síce uvádza, že cit: „nie je možné vylúčiť ani následnú manipuláciu a zneužitie hlasovacích lístkov. . .“, avšak túto domnienku nepodkladá žiadnymi dôkazmi a naviac ani nešpecifikuje, ako by malo toto domnelé pochybenie ovplyvniť výsledky volieb (viď body 9. a 10. tohto rozsudku). Dopad tejto okolnosti na výsledky volieb naviac nie je zrejmý už len z toho, že sa udiala po ukončení sčítania hlasov, ktoré žalobca napáda. Súd preto v zmysle uvádzaných záverov Ústavného súdu SR toto tvrdenie nepovažoval za relevantné.
27. Pokiaľ žalobca záverom sumarizuje, že volebná komisia ako primárny garant ústavnosti a zákonnosti volieb exemplárne zlyhala tým, že viacnásobne a závažne porušila ustanovenia zákona č. 180/2014 Z.z., čím vytvorila priestor pre manipuláciu volieb a vzbudila závažné pochybnosti o tom, či výsledky volieb odrážajú skutočnú vôľu voličov a nie sú poznačené vadami spôsobenými minimálne nedbanlivostným zanedbávaním riadneho plnenia zverených úloh, súd dospel k záveru, že takéto konanie sa v prejednávanej veci nepreukázalo.
28. Hoci žalobca odkazuje na poukazuje na nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 89/2011 a nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 1/07, súd po oboznámení sa s nimi dospel k záveru, že žalobcom uvádzané závery Ústavný súd formuloval vychádzajúc z odlišných skutkových okolností a preto nie je možné ich mechanicky aplikovať na prejednávanú vec. Vo veci PL. ÚS 89/2011 napr. nepoužité hlasovacie lístky neboli zabezpečené vôbec, dochádzalo k úprave hlasovacích lístkov samotnou predsedníčkou volebnej komisie, preukázala sa priama účasť zapisovateľky na sčítavaní hlasov. Vo veci PL. ÚS 1/07 bola taktiež zistená priama účasť zapisovateľky na sčítavaní hlasov, uznanie lístkov neupravených požadovaným spôsobom pre jedného kandidáta a zničenie iného lístka s hlasom pre druhého kandidáta.
III. Záver
29. Vychádzajúc z uvedeného súd považoval skutočnosti uvádzané žalobcom v časti za také, ktoré nie sú na základe podanej žaloby prístupné dokazovaniu, resp. nie je zrejmý ich vplyv na výsledky volieb a v časti za také, ktoré sa dokazovaním nepreukázali. Najvyšší správny súd preto rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú podľa § 312j ods. 1 SSP v znení účinnom od 18. novembra 2022 zamietol. 30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 168 SSP tak, že vzhľadom na úspech žalovaných 1. - 5. vo veci im priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov v tomto konaní. Súd konštatuje, že toto ustanovenie je primárne určené pre správne súdnictvo, kde je žalovaným orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava, a preto zakotvuje zásadu, že mu náhradu trov možno priznať len ak to možno spravodlivo požadovať, resp. náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. V tomto prípade sú žalovanými politické strany, ktoré získali zastúpenie v obecnom zastupiteľstve a zvolení nezávislí kandidáti, t.j. súkromné osoby, ktoré trovy konania znášajú sami. Súd preto dospel k záveru, že je dôvodné priznať im náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením asistent Najvyššieho správneho súdu v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 5:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. januára 2023