11Svp/2/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200222.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- IČS
- 9622200222
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: F. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. J. XXX/X, XXX XX Ž., proti žalovanému: D.. T. Z., nar. XX.XX.XXXX, B. F. XXX/X, XXX XX Ž., zastúpený advokátom Mgr. Michalom Kurnotom, Páľovská 400/5, 027 21 Žaškov, o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb do orgánov samosprávy obce Žaškov, konaných dňa 29. októbra 2022, takto
rozhodol:
Žaloba sa odmieta . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
I. Žaloba a vyjadrenia
1. Žalobca F. X., proti žalovanému D.. T. Z. sa správnou žalobou zo dňa 7.11.2022 vo veci ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obce, domáhal vydania rozhodnutia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb do orgánov samosprávy obce Žaškov konaných dňa
29.10.2022. 2. Žiadal, aby súd rozsudkom vyhlásil voľby starostu obce Žaškov konané dňa 29.10.2022 za neplatné. Alternatívne žiadal, aby súd rozsudkom zrušil rozhodnutie miestnej volebnej komisie v zápisnici o výsledku volieb v Obci Žaškov vo voľbách do orgánov samosprávy obcí konaných dňa 29.10.2022 v časti, v ktorej je za zvoleného starostu obce Žaškov uvedený D.. T. Z., nar. XX.X.XXXX, H. Q. a za riadne zvoleného starostu obce Žaškov vyhlasuje F. X., Z.. XX.X.XXXX, H. Q.. Alternatívne žalobca tiež navrhol, aby súd rozsudkom rozhodol tak, že zrušuje výsledok volieb starostu obce Žaškov konaných dňa 29.10.1922.
3. Tvrdil, že vo voľbách starostu pre obec Žaškov kandidovali dvaja kandidáti: - žalovaný - D.. T. Z., s poradovým číslom na hlasovacom lístku 1, ktorý získal 429 platných hlasov, - žalobca F. X., s poradovým číslom na hlasovacom lístku 2, ktorý získal 428 platných hlasov. O výsledku volieb do orgánov miestnej samosprávy obce Žaškov bola miestnou volebnou komisiou spísaná zápisnica a jej členmi podpísaná dňa 30.10.2022.
Zo zápisnice o výsledku volieb vyplýva , že do zoznamu voličov bolo zapásaných 1344 voličov, na hlasovaní sa zúčastnilo 861 voličov, voliči, ktorí odovzdali obálku bolo 860 a bolo 857 platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľbu starostu obce. Za starostu obce bol zvolený žalovaný D..
T. Z., s počtom platných hlasov 429. Uviedol, že domnieva sa, že voľby do orgánov miestnej samosprávy obce Žaškov boli neústavné a nezákonné, a preto žalobou žiada NSS SR o začatie konania podľa §§ 312a a nasl. SSP, napádajúc výsledok volieb ako celok. Vyslovil názor, že pri voľbách starostu obce Žaškov boli porušené ust. čl. 30 ods.1,3,4 ústavy a § 3, § 24 ods.2,5, § 27 ods.2, § 29 ods. 2,3, § 163, § 182 ods.4 a § 184 ods. 1,2 zákona č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len zákon č. 180/ 2014 Z.z.). 4. Žalobca citujúc právnu úpravu vo vyššie uvedených právnych normách dôvodil, že voľby starostu obce Žaškov napáda okrem iného z dôvodu dôvodného podozrenia z nezákonného a neústavného priebehu volieb, v dôsledku ktorého bolo odopreté právo voliť jednému z voličov obce Žaškov. Tvrdil, že oficiálna zápisnica miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci Žaškov ( ďalej tiež len zápisnica miestnej volebnej komisie alebo len zápisnica)
a v nej uvedené informácie v porovnaní s dokumentom ktorý zverejnila obec Žaškov na svojej oficiálnej stránke obce https://www.zaskov.sk/urad/volby-2022/ pod názvom: Výsledky volieb do orgánov samosprávy obce Žaškov, ( ďalej tiež len dokument) vytvárajú priestor pre nesúlad a právnu neistotu ohľadom výsledkov volieb. Poukazom na údaje uvedené v zápisnici a v dokumente žalobca vyslovil názor, že z údajov uvedených v zápisnici a v dokumente plynie nesúlad v uvedených počtoch a údajov na uvedených dokumentoch, keď z dokumentu uvedeného na oficiálnej stránke obce vyplýva, že počet voličov, ktorým boli odovzdané obálky je 860 a zo zápisnice miestnej volebnej komisie vyplýva, že počet voličov, ktorí odovzdali obálku je 860, avšak počet voličov ktorí sa zúčastnili na hlasovaní je 861. Uviedol, že zo zisteného nesúladu vyplýva, že na hlasovaní v deň volieb v obci Žaškov prišlo do volebnej miestnosti 861 voličov, avšak obálka pre voľby bola odovzdaná len 860-tim voličom.
Uvedené zakladá stav, kedy počas volieb do orgánov samosprávy obce Žaškov jednému voličovi z doposiaľ nezistených a v zápisnici neuvedených dôvodov nebola vydaná volebná obálka. Podľa názoru žalobcu vo voľbách do orgánov samosprávy obce Žaškov bolo upreté právo voliť a porušené jedno zo základných ústavných práv občana, jednému z občanov obce Žaškov, vychádzajúc z nesúladu údajov vyplývajúcich a zaznamenaných v zápisnici a dokumente. Namietal, že uvedené skutočnosti zakladajú neústavnosť volieb a porušenie čl. 30 ods.1,3 ústavy a nezákonnosť porušením § 3, § 24 ods. 2, § 162 zákona č. 180/2014 Z.z.
V danej súvislosti poukázal na rozhodnutia ústavného súdu - sp. zn. PL ÚS 32/07 z 13.2.2008 a PL ÚS 30/2018 z 16.1.2019. 5. Žalobca ďalej dôvodil, že v dôsledku rozporu medzi údajmi počtu voličov, ktorým boli odovzdané obálky 860 a počtu voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní 861 vzniká zároveň dôvodné podozrenie z nesprávneho sčítania hlasovacích lístkov pre jednotlivých kandidátov na starostu obce Žaškov. Tvrdil, že nie je zrejmé, či v skutočnosti vo voľbách starostu obce Žaškov hlasovalo 860 alebo 861 voličov, ak hlasovalo 861 voličov, je potom zrejmé, že miestna volebná komisia nesprávne spočítala jednotlivé hlasovacie lístky. Žalobca tiež vyslovil názor, že miestna volebná komisia nepostupovala dôsledne. Pri sčítaní hlasovacích lístkov bol prítomný zástupca nezávislého kandidáta žalovaného, ktorý nemôže zasahovať do priebehu hlasovania ani do sčítania hlasov, žalobca má od členov miestnej volebnej komisie informáciu, že tento zástupca zasahoval do priebehu sčítavania hlasov, keď sa pohyboval mimo vyhradeného priestoru a zbieral obálky z hlasovacích lístkov, čo malo za následok aj to, že
členovia miestnej volebnej komisie sa nemohli dostatočne sústrediť na sčítavanie hlasovacích lístkov. Uvedené skutočnosti zakladajú neústavnosť volieb a porušenie čl. 30 ods.1 ústavy a nezákonnosť porušením § 24 ods.5, § 27 ods. 2 a § 29, ods.2,4 zákona č. 180/2014 Z.z.
V danej súvislosti poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. PL ÚS 32/07 z 13.2.2008. Žalobca namietal nesprávne sčítanie hlasovacích lístkov kandidátov na starostu obce Žaškov. Navrhoval, aby NSS SR prepočítal hlasovacie lístky a hlasy získané jednotlivými kandidátmi na starostu obce. 6. Žalobca tiež dôvodil, že zo zápisnice a z dokumentu tiež vyplýva skutočnosť, že počet hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce Žaškov , ktoré boli miestnou volebnou komisiou posúdené ako neplatné, je v počte 3. Domnieval sa že miestna volebná komisia mohla ako neplatné posúdiť aj tie hlasovacie lístky v prospech žalobcu, ktoré však boli platné, resp. mohla ako platné posúdiť tie hlasovacie lístky v prospech žalovaného, ktoré však nebolo platné, čo zakladá neústavnosť volieb porušením č. 30 ods.1 ústavy a nezákonnosť porušením § 29 ods.2,3, § 182 ods.4, § 184 ods. 1,2 zákona č. 180/2014 Z.z.
V danej súvislosti poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. PL ÚS 30/1018 z 16.1.2019. 7. Žalobca záverom vyslovil názor, že rozdiel v hlasoch o 1 hlas zakladá dôvodnosť spochybnenia výsledku volieb a to z dôvodu nepripustenia k výkonu ústavného práva voliť jednému voličovi, ktorý sa zúčastnil na hlasovaní, ktorý práve tento jeden volič mohol spôsobiť taký rozdiel vo výsledku voľby starostu obce Žaškov, že by bolo jeho voľbou možné zmeniť celý výsledok volieb. Žalobca mal za to, že uvedené zakladá odôvodnenú pochybnosť o zákonnosti a ústavnosti volieb do orgánov samosprávy obce Žaškov a dôvod na preskúmanie správnosti výsledku a prepočítanie hlasov týchto volieb. Za dôvod spochybňujúci ústavnosť a zákonnosť volieb tiež považoval nesprávne sčítanie hlasovacích lístkov kandidátov za starostu obce a nesprávne posúdenie platnosti/neplatnosti hlasovacích lístkov zo strany miestnej volebnej komisie, čo má možnosť zmeniť výsledok volieb. Žalobca mal tiež za to, že uvedené skutočnosti predstavujú také závažné porušenie zákona a právnej istoty, ktoré značným
spôsobom ovplyvnilo výsledky volieb do orgánov miestnej samosprávy v obci Žaškov ako neústavné a nezákonné. 8. Žalobca navrhoval vykonať dokazovanie: zadovážiť si volebnú dokumentáciu od obce Žaškov. 9. Žalovaný, využijúc svoje právo, sa k žalobe vyjadril písomným podaním, doručeným správnemu súdu dňa 15.12.2022. Navrhoval žalobu zamietnuť.
V prvom rade vyjadril presvedčenie, že voľby prebehli v súlade so zákonom a s Ústavou SR a nie je dôvod spochybňovať ich výsledok. V danej súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2020, PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 43/2018, PL.ÚS 22/2017, PL.ÚS 66/2011, PL. ÚS 3/2015, PL.ÚS 3/2018.
10. K tvrdeniu žalobcu týkajúceho sa nesúladu medzi informáciami v zápisnici o výsledku volieb a v dokumente zverejnenom na webovej stránke obce žalovaný upriamil pozornosť na to, že dokument, na ktorý poukazuje žalobca je neoficiálnym dokumentom, ktorý bol zverejnený až po uzatvorení volebnej miestnosti. Je to len informačný dokument, ktorý bol vyhotovený zrejme s cieľom, čo najskôr po skončení volieb poskytnúť verejnosti informácie o výsledku volieb a ktorý ani nepoužíva legislatívnu terminológiu. Odvodzovať preto závery
o nezákonnosti/neústavnosti volieb z nesúladu medzi ním a zápisnicou o výsledku volieb považoval žalovaný za zavádzajúce a nekorektné. 11. K tvrdeniu žalobcu, že. . .“prišlo do volebnej miestnosti 861 voličov, avšak obálka pre voľby bola odovzdaná len 860-tim voličom“, teda vo vzťahu k jeho údajnému tvrdeniu o odopretí práva voliť jednému z voličov, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie nie je však podporené žiadnym relevantným dôkazom (samotný nesúlad medzi údajom z neoficiálneho dokumentu, u ktorého nie je známy jeho tvorca, oproti zápisnici z volieb, nemožno za relevantný dôkaz v žiadnom prípade považovať). V danej súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR. sp. zn. PL. ÚS 11/2020. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nepredkladá žiadne konkrétne dôkazy o nezákonnom nevydaní hlasovacieho lístka občanovi. Žalobca v podstate netvrdí žiadne konkrétne ani individualizované tvrdenie o tom, ktorému občanovi malo byť odopreté jeho volebné právo, ktorí členovia volebnej komisie sa mali na tom podieľať, ani to, kedy k tomu malo dôjsť a či nasledovala nejaká reakcia (či už
dotknutého občana, členov komisie alebo inej osoby/iného orgánu). Tvrdenia žalobcu žalovaný označil ako vágne a neopierajúce sa o žiadne konkrétne skutočnosti a nepodložené relevantným dôkazmi. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že z príslušného nesúladu v zmysle zápisnice má (bez ďalšieho) vyplývať, že došlo k odopretiu voliť jednému z voličov. Žalovaný tiež zdôraznil, že na to by žalobca (v zmysle rozhodovacej praxe Ústavného súdu) mal bližšie konkretizovať a individualizovať informácie o tom, ako k tomu došlo. 12. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že zástupca žalovaného zasahoval do priebehu sčítavania hlasov. Uviedol, že osoba, ktorá sa ako pozorovateľ zúčastnila na jeho žiadosť sčítavania hlasov, sa zdržiavala vo volebnej miestnosti s vedomím a súhlasom volebnej komisie, nijako nezasahovala a ani nemala príležitosť zasiahnuť do volebného výsledku, čo nepriamo uznáva aj žalobca, keď netvrdí, že by jeho pozorovateľ akokoľvek priamo ovplyvnil výsledok, ale iba to, že kvôli nemu členovia volebnej komisie sa nemohli dostatočne
sústrediť na sčítavanie hlasov. Žalovaný zdôraznil, že nikto z členov volebnej komisie sa voči prítomnosti a „činnosti“ jeho pozorovateľa ani raz nijako neohradil. Členkou volebnej komisie pritom bola aj sestra žalobcu, ktorá bola tiež nominovaná rovnakou politickou stranou ako žalobca. Žalobca aj v tejto svojej námietke je nekonkrétny, nekonkretizuje ako mala prítomnosť jeho pozorovateľa rušiť členov volebnej komisie a ani nemenuje členov volebnej komisie, ktorí mali byť vyrušovaní. Aj túto námietku žalovaný považoval v zmysle ním citovaného rozhodnutia ústavného súdu za právne bezvýznamnú. Opätovným poukazom na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. PL.ÚS 10/2020 žalovaný tiež zdôraznil, že samotná skutočnosť, že ide o tesný výsledok volieb nie je dôvodom na to, aby súd zasahoval do volebného procesu, pokiaľ žalobca hodnoverne nepreukáže, že mohlo dôjsť k takým skutočnostiam, ktoré boli reálne spôsobilé ovplyvniť výsledok volieb.
13. Vo vzťahu k vplyvu prípadného porušenia zákona na zákonnosť volieb ako celku žalovaný poukazom na rozhodnutia ústavného súdu sp.zn. PL.ÚS 10/2020, PL.ÚS 62/07, PL.ÚS 20/ 2011, PL. ÚS 6/2015, PL.ÚS 12/2015, PL.ÚS 52/2018, PL.ÚS 16/2011, PL.ÚS 28/2014, PL.ÚS 3/2018, PL.ÚS 68/2014, PL.ÚS 22/2017, PL.ÚS 2/2018, PL.ÚS 39/2018, PL.ÚS 118/ 07, PL.ÚS 11/2011, PL.ÚS 17/2015, PL.ÚS 32/2014, uviedol, že nestačí teda, že dôjde k porušeniu zákona, ale toto porušenie musí mať reálny vplyv na výsledok volieb, pričom dôkazné bremeno o existencii príčinnej súvislosti medzi zistenou nezákonnosťou a neplatnosťou volieb/nesprávnym sčítaním hlasov nesie žalobca.
II. Posúdenie veci správnym súdom
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva. 15. Zákonodarca konanie vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy zveril do právomoci Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v šiestom diely tretej hlavy štvrtej časti Správneho súdneho poriadku ( §§ 312a až 312k SSP). 16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný [§ 11 písm. f) SSP] najskôr skúmal, či v danom prípade sú splnené podmienky zákonom predpokladané na začatie konania vo veci ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy a či nie sú dané dôvody na odmietnutie žaloby.
17. Podľa § 312h ods. 2 SSP v znení účinnom od 18. novembra 2022 (porov. § 493d SSP) môže správny súd žalobu odmietnuť aj vtedy, ak je zrejmé, že aj keby dôvody uvedené v žalobe podľa § 312f písm. e) boli pravdivé, nebolo by možné žalobe vyhovieť.
Toto ustanovenie tak nadväzuje na § 312f písm. e) SSP, podľa ktorého sa v žalobe musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody, pre ktoré (žalobca) napáda neústavnosť alebo nezákonnosť volieb s označením dôkazov. Z ustanovenia § 312h ods. 2 SSP tak a contrario vyplýva, že ak by prípadná (v konaní dokázaná) pravdivosť tvrdení uvedených v § 312f písm. e) SSP umožňovala žalobe vyhovieť, nemožno ju odmietnuť podľa citovaného ustanovenia, ale je nevyhnutné ju vecne prejednať. Pri postupe podľa § 312h ods. 2 SSP tak správny súd skúma, aký výhľad na úspech žaloby dávajú dôvody, ktoré žalobca v žalobe predniesol.
Skúma teda, či uvedené dôvody sú prístupné dokazovaniu (teda či ich je možné verifikovať dokazovaním), či by toto dokazovanie mohlo viesť k záveru, že tvrdené dôvody spôsobujú nezákonnosť volieb, a či by táto nezákonnosť umožňovala vyhovieť žalobe, teda rozhodnúť niektorým zo spôsobov, ktoré sú predpokladané v § 312j ods. 2 SSP.
18. Z uvedeného výkladu je zrejmé, že kľúčovú úlohu pri rozhodovaní podľa § 312h ods. 2 SSP hrajú práve dôvody, ktoré žalobca uvedie v žalobe ako dôvody nezákonnosti a neústavnosti napadnutých volieb. Ak žalobcom uvedené dôvody sú také, že je vylúčené, aby mohli naplniť pojem „neústavnosť alebo nezákonnosť volieb“, alebo je vylúčené, aby na základe takéhoto dôvodu mohol správny súd rozhodnúť podľa § 312j ods. 2 SSP, potom sú splnené podmienky na odmietnutie takejto žaloby podľa § 312h ods. 2 SSP.
Z účelu citovaného ustanovenia potom podľa správneho súdu vyplýva, že dôvody neústavnosti a nezákonnosti uvedené v § 312f písm. e) SSP (povinnosť „tvrdenia“) musia byť dostatočne konkrétne skutkovo vymedzené tak, aby bolo zrejmé, pravdivosť akej konkrétnej skutočnosti sa má v následnom konaní dokazovaním preverovať. Len všeobecné tvrdenie o tom, že vo voľbách došlo k nezákonnosti alebo ich výsledok je nesprávny, nie je totiž prístupné žiadnemu konkrétnemu dokazovaniu. Takéto tvrdenie by bolo možné dokazovať len tak, že by najvyšší správny súd v podstate zopakoval celý volebný proces. Taký výklad by navyše viedol k hodnotovému rozporu pri posudzovaní žalôb: žalobca, ktorý by opísal konkrétne, časovo a priestorovo ohraničené nedostatky volebného procesu, ktorých eventuálna nepravdivosť možno zistiť už na základe samotnej žaloby a k nej pripojených dôkazov, sa ocitol v nevýhodnejšej pozícii než žalobca, ktorý by do svojej žaloby poňal len najvšeobecnejšie tvrdenia o neústavnostiach a nezákonnostiach, ktoré by bolo potrebné zisťovať len obsiahlou vyšetrovacou činnosťou správneho súdu.
19. Už ústavný súd vo svojej judikatúre vo volebných veciach podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zdôrazňoval, že volebné súdnictvo je založené na príčinnej súvislosti medzi volebnou vadou a zložením zastupiteľského zboru a zároveň na vyvrátiteľnej domnienke, podľa ktorej volebný výsledok zodpovedá vôli voličov (porov. napr. uznesenie sp. zn. PL. ÚS 2/2019 a tam citovanú prejudikatúru). Volebné súdnictvo je založené na predpoklade objektívnej príčinnej súvislosti medzi volebnou vadou a výsledkom zastupiteľského zboru alebo aspoň na možnej príčinnej súvislosti ( potenciálnej causalite). Túto možnú príčinnú súvislosť však treba vykladať nie iba ako abstraktnú možnosť, ale je treba v konaní riadne preukázať( nález ústavného súdu sp. zn. Pl.ÚS 16/2011).
Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na žalobcovi, aby kvalifikovaným spôsobom označil skutočnosti, ktoré sú spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebných zákonov, ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než aký bol uverejnený (v podobnom zmysle napr. uznesenia sp. zn. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 23/2017). Súd totiž v konaní vo volebných veciach nie je „vyšetrovacím orgánom“; jeho úlohou je zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľa v kontexte s ďalšími okolnosťami a na tom základe rozhodnúť, či vykoná vo veci dokazovanie, alebo vyvodí právne závery len na základe tvrdení účastníka (porov. uznesenie sp. zn. PL. ÚS 66/2011). Funkcia súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak, aby extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahrádzať, prípadne dopĺňať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude súd
podrobne rekonštruovať celý volebný proces (porov. uznesenia sp. zn. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 22/2015, PL. ÚS 13/2019). 20. Z ustanovenia § 312a SSP vyplýva, že zmyslom a účelom konania o žalobe o neústavnosť a nezákonnosť volieb je zabezpečenie slobodnej súťaže politických síl. Táto súťaž sa však sama osebe nerealizuje v pojednávacích miestnostiach či kanceláriách súdu, ale nachádza svoj výraz predovšetkým vo voľbách (porov. nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/98). Ak by sa nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred súdom, môže to viesť k spochybňovaniu zastupiteľskej demokracie a inštitútu volieb (v tomto zmysle uznesenie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07 alebo PL. ÚS 13/2019). Preto zásadne platí, že len domnienka nesprávnosti výsledku volieb ako takého nemôže byť dôvodom zrušenia ich výsledkov (porov. uznesenia sp. zn. PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03, resp.
už cit. PL. ÚS 85/07). Opak nevyplýva ani z judikatúry ústavného súdu, na ktorú odkazoval žalobca v žalobe: v náleze sp. zn. PL. ÚS 32/07 sťažovateľ v súvislosti s označením dôkazov na podporu svojich tvrdení celkom konkrétne tvrdil, že ostatní členovia miestnej volebnej komisie zmarili rozhodnutie p.K. vyjadriť v zápisnici svoj zrejmý nesúhlas s priebehom volieb, s porušovaním volebného zákona, a v náleze sp. zn. PL. ÚS 30/2018 sťažovateľ celkom konkrétne tvrdil, že 2 hlasy vyhodnotené ako neplatné, boli hlasmi pre neho a za neplatné boli vyhodnotené preto, lebo na nich nebolo zakrúžkované len poradové číslo sťažovateľa, ale všetky jeho údaje uvedené na hlasovacom lístku a súčasne konkrétne tvrdil, že táto informácia mu bola poskytnutá aj zapisovateľom miestnej volebnej komisie a keďže tento výsledok sa nepremietol do zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb, považoval sťažovateľ túto zápisnicu za neplatnú.
21. V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že žalobu podáva z dôvodu dôvodného podozrenia z nezákonného a neústavného priebehu volieb, v dôsledku ktorého bolo odopreté právo voliť jednému z voličov obce Žaškov. Svoje podozrenie podložil tvrdením, že oficiálna zápisnica miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci Žaškov a v nej uvedené informácie v porovnaní s dokumentom ktorý zverejnila obec Žaškov na svojej oficiálnej stránke obce https://www.zaskov.sk/urad/volby-2022/ pod názvom:
Výsledky volieb do orgánov samosprávy obce Žaškov. Tvrdil, že nie je zrejmé, či v skutočnosti vo voľbách starostu obce Žaškov hlasovalo 860 alebo 861 voličov, ak hlasovalo 861 voličov, je potom zrejmé, že miestna volebná komisia nesprávne spočítala jednotlivé hlasovacie lístky. Žalobca tiež dôvodil, že zo zápisnice a z dokumentu tiež vyplýva skutočnosť, že počet hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce Žaškov , ktoré boli miestnou volebnou komisiou posúdené ako neplatné, je v počte 3. Domnieval sa, že miestna volebná komisia mohla ako neplatné posúdiť aj tie hlasovacie lístky v prospech žalobcu, ktoré však boli platné, resp. mohla ako platné posúdiť tie hlasovacie lístky v prospech žalovaného, ktoré však neboli platné.
Vychádzajúc z tvrdení žalobcu uvedených v žalobe, žalobca v podstate vo svojej žalobe uvádza podozrenie z nezákonnosti volieb, a to pre nesprávne sčítanie hlasov volebnou komisiou. Pritom zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb vo voľbách do orgánov samosprávy obcí 29.10.2022, predloženej v prílohe žaloby žalobcom, vyplýva, že pre Obec Žaškov bol vytvorený jeden volebný obvod, jeden volebný okrsok, jedna okrsková volebná komisia, ktorá doručila zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku, počet voličov zapísaných v zozname voličov - 1344, počet voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní - 861, počet voličov, ktorí odovzdali obálku - 860, počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby do obecného-mestského-miestneho zastupiteľstva - 850, počet poslancov, ktorí sa mali voliť - 9, počet zvolených poslancov - 9, počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce-primátora mesta-starostu mestskej časti - 857. Z dokumentu - Výsledky volieb do orgánov samosprávy obcí 29.10.2022 Obec Žaškov, predloženého
žalobcom v prílohe žaloby, vyplýva - počet zapísaných voličov:1344, počet voličov, ktorým boli odovzdané obálky:860, počet platných hlasovacích lístkov pre voľby starostu:857, za starostu obce bol zvolený: T. Z., D..429 hlasov, F. X. 428 hlasov.
22. V danej súvislosti správny súd upriamuje pozornosť žalobcu na to, že v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 29 v spojení s § 183 zákona č. 180/2014 Z. z. proces sčítavania hlasov (teda vyňatie obálok z volebnej schránky, vyňatie hlasovacích lístkov z obálok, posúdenie platnosti hlasovacích lístkov a sčítanie hlasov, ktoré boli odovzdané pre jednotlivých kandidátov) zabezpečuje okrsková volebná komisia, ktorá o tomto sčítaní vyhotoví zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku (§ 30 a § 185 cit. zák.).
Okrsková volebná komisia v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku uvádza a) čas začiatku a skončenia hlasovania, prípadne jeho prerušenia, b) počet voličov zapísaných v zozname voličov, c) počet voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní, d) počet voličov, ktorí odovzdali obálku, e) počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva, f) počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na starostu obce. (§ 185 ods.1 zákona č. 180/2014 Z.z. ) Miestna volebná komisia v zápisnici o výsledku volieb vo volebnom obvode uvádza a) počet volebných okrskov a počet okrskových volebných komisií, ktoré doručili zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku, b) počet voličov zapísaných v zoznamoch voličov, c) počet voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní, d) počet voličov, ktorí odovzdali obálku, e) počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva, f) mená a priezviská kandidátov, ktorí boli zvolení za poslancov obecného zastupiteľstva, názov
politickej strany alebo názvy politických strán tvoriacich koalíciu, ktorá kandidátov navrhla, alebo údaj o tom, že sú nezávislými kandidátmi, g) mená a priezviská náhradníkov, názov politickej strany alebo názvy politických strán tvoriacich koalíciu, ktorá kandidátov navrhla, alebo údaj o tom, že sú nezávislými kandidátmi, h) počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na starostu obce. (§ 187 ods.2 zákona č. 180/2014 Z.z.) Miestna volebná komisia vyhotoví zápisnicu o výsledku volieb v obci v elektronickej podobe prostredníctvom informačného systému štatistického úradu.
Dva rovnopisy vytlačenej zápisnice o výsledku volieb v obci podpisujú predseda a ostatní členovia miestnej volebnej komisie. Ak niektorý z členov miestnej volebnej komisie zápisnicu nepodpísal, môže v zápisnici uviesť dôvody nepodpísania. Nepodpísanie zápisnice o výsledku volieb v obci nemá vplyv na jej platnosť. Miestna volebná komisia bezodkladne po podpísaní dvoch vytlačených rovnopisov zašle elektronicky okresnej volebnej komisii zápisnicu o výsledku volieb v obci a zabezpečí doručenie jedného rovnopisu vytlačenej a podpísanej zápisnice prostredníctvom obce do troch dní príslušnému okresnému úradu.
Miestna volebná komisia ukončí svoju činnosť na pokyn okresnej volebnej komisie. Volebné dokumenty odovzdáva do úschovy obci. (§ 188 ods. 1,3 zákona č. 180/2014 Z.z. ) Miestna volebná komisia uverejní spôsobom v mieste obvyklým výsledky volieb do obecného zastupiteľstva a výsledky volieb starostu obce. (§ 190 zákona č. 180/2014 Z.z. )
23. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy žalobca vo svojej žalobe nijak neoznačuje ani bližšie nešpecifikuje, akým spôsobom sa volebná komisia mala dopustiť ním tvrdeného „nesprávneho sčítania hlasov“. Najvyšší správny súd nezistil nesúlad v údajoch uvedených v zápisnici Miestnej volebnej komisie v Obci Žaškov o výsledku volieb v jeho volebnom obvode a v dokumente o výsledku volieb predložených žalobcom v prílohe žaloby, keď z oboch príloh ním predložených vyplývajú rovnaké údaje. Samotná skutočnosť, že v zápisnici sa uvádza počet voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní - 861 a počet voličov, ktorí odovzdali obálky - 860 a v predloženom dokumente, z ktorého nie je možné zistiť ani jeho pravosť, sa uvádza len počet voličov, ktorí odovzdali obálky - 860, nemôže mať za následok bez ďalšieho, spochybnenie výsledkov volieb do orgánov samosprávy Obce Žaškov. Tvrdenie žalobcu o jeho podozrení o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb, vychádzajúc z jeho domnienok, bez toho, aby predložil alebo uviedol konkrétne dôvody spochybňujúce výsledky voľby starostu
obce a k tomuto tvrdeniu navrhol vykonať dôkazy ním označené, je tak postavené na jeho rýdzej špekulácii, že výsledok zachytený v príslušnej zápisnici nezodpovedá tomu, čo je reálne zachytené na hlasovacích lístkoch. Tým však žalobca spochybňuje v podstate základné nastavenie procesu sčítania hlasov vo volebnom obvode. Sčítanie hlasov a zisťovanie výsledku volieb vo volebnom obvode tak patrí do pôsobnosti komisií, zákonom určených, a zákon vyslovene predpokladá, že výsledok ich procesu je zachytený v zápisnici o výsledku volieb vo volebnom obvode v zmysle § 187 zákona č. 180/2014 Z. z. Ak žalobca tvrdí, že údaje v zápisnici nie sú odrazom tohto procesu, nejde však o také tvrdenie nezákonnosti volebného procesu, ktoré by bolo prístupné konkrétnemu dokazovaniu a verifikovaniu.
Takéto všeobecné tvrdenie by bolo možné verifikovať len tým, že by najvyšší správny súd nanovo zrekonštruoval celý proces počnúc uzatvorením volebnej miestnosti. Inak povedané, takéto všeobecné tvrdenie by bolo verifikovateľné len tým, že by najvyšší správny súd v celom rozsahu nahradil svojou činnosťou na to povolané volebné orgány. To však podľa už citovanej judikatúry ústavného súdu nemôže a nesmie byť úlohou volebného súdnictva, pretože by sa tým zásadným spôsobom spochybňovali voľby ako prostriedok zastupiteľskej demokracie.
Podľa najvyššieho správneho súdu takto všeobecne formulovaný dôvod neústavnosti a nezákonnosti volieb nemôže byť sám osebe predmetom ďalšej verifikácie v konaní o vyslovenie neústavnosti a nezákonnosti volieb. Aj keby teda toto všeobecné a špekulatívne tvrdenie (teoreticky) bolo pravdivé, nebolo by ho možné v ďalšom konaní takýmto postupom preveriť a tak by nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť. Za týchto okolností tak je daný dôvod odmietnutia žaloby podľa § 312h ods. 2 SSP v znení účinnom od 18. novembra 2022.
24. Podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP správny súd odmietne žalobu, ak tak ustanovuje samotný Správny súdny poriadok v inom ustanovení. Vychádzajúc z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, že žalobe žalobcu o vyhlásenie voľby starostu Obce Žaškov za neplatné resp. o ďalších ním uplatnených návrhoch by nebolo možné vyhovieť, ani keby obsah jeho žalobných tvrdení
bol pravdivý. Z uvedených dôvodov správny súd jeho žalobu odmietol podľa § 312h ods. 2 SSP v citovanom znení v spojení s citovaným ustanovením. 25. O náhrade trov konania najvyšší správny súd rozhodol v zmysle § 170 písm. a) SSP, keďže žaloba bola odmietnutá a nezistil dôvody pre postup podľa § 171 ods. 1 SSP, pretože i keď žalovaný po doručení žaloby k nej podal vyjadrenie, toto vyjadrenie podal využijúc svoje oprávnenie bez výzvy súdu v zmysle § 312h ods. 2 druhej vety SSP, aby sa k žalobe vyjadril, na dôvažok žalovaný si vo vyjadrení náhradu trov tohto konania nežiadal.
26. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (5:0). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 18. januára 2023