11Svp/8/2022

1. Žalobkyňa, nezvolená kandidátka na starostu obce, sa žalobou doručenou Najvyššiemu správnemu súdu SR (ďalej „súd“) dňa 08. novembra 2022 domáhala, aby súd vyhlásil voľby starostu obce Podhradie, okres Martin, za neplatné z dôvodu, že boli neústavné a nezákonné. Uviedla nasledovné dôvody: a. Pred konaním volieb si trvalý pobyt v obci Podhradie prihlásilo najmenej 30 občanov, ktorí s obcou nemajú žiadne väzby a trvalý pobyt si následne pravdepodobne zrušia, pričom v období od januára 2022 až do konania volieb boli občania z iných miest a obcí presvedčení na prihlásenie za odmenu. Týmto došlo k porušeniu požiadavky, aby personálne obsadenie orgánov obce bolo výsledkom vôle fyzických osôb, ktoré majú k obci právne relevantný vzťah (trvalý pobyt). Na podporu tohto tvrdenia žalobkyňa žiadala od súdu vyžiadať z evidencie obyvateľstva zoznam občanov, ktorí si v roku 2022 prihlásili a odhlásili trvalý pobyt, ako aj menný zoznam voličov do volieb starostu; b. Dôvodné podozrenie, že Ing. Miroslav Jánošík, novozvolený starosta obce a X.. D. D., stále úradujúci starosta, spolu s podnikateľom K. W., v čase volebného moratória v dňoch 27.10.2022 a 28.10.2022 mali osobne navštevovať domácnosti občanov Podhradia a presviedčať ich, aby žalobkyňu nevolili, a to hanobením jej mena. Ďalej uviedla, že šírenia neprávd (konkrétne troch výrokov) sa mali dopustiť aj X.. N. H. a jeho neter, A. R.. Žalobkyňa sa o tom dozvedela od občanov Podhradia. Týmto bol hrubo porušený § 2 ods. 2 zákona č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 181/2014 Z.z.“) o volebnom moratóriu. Na podporu tohto tvrdenia žalobkyňa nenavrhla žiadne dôkazy. 2. K žalobe sa podaním z 19.12.2022 vyjadril žalovaný. Argumentáciu žalobkyne považoval za neopodstatnenú, jej tvrdenia za hypotetické, bez unesenia dôkazov. On sám nemá o tvrdených skutočnostiach žiadnu vedomosť, voľby považoval za ústavné a zákonné a žalobu žiadal zamietnuť.

3. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný [§ 11 písm. f) SSP], vychádzajúc aj z ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky vo volebných veciach, po tom, ako zistil, že žaloba bola podaná včas, oprávnenou osobou a sú splnené aj ďalšie podmienky konania, dospel k nasledovným záverom. K namietanému účelovému prihlasovaniu obyvateľstva 4. Východiskom pre posúdenie tejto časti žaloby boli ustálené závery Ústavného súdu SR, formulované napr. v uznesení PL. ÚS 34/2018 bod 39.2 cit: „V posledných rokoch judikatúra ústavného súdu kladie akcent aj na ochranu ústavnej koncepcie, podľa ktorej zloženie orgánov samosprávy obce má vyjadrovať vôľu obyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu územnej samosprávy. V tomto smere ústavný súd preskúmava predovšetkým ad hoc prihlasovanie sa obyvateľov na trvalý pobyt v obci, zväčša vo väčšom rozsahu a bezprostredne pred uskutočnením volieb. V zmysle judikatúry ústavného súdu ak sa totiž preukáže, že napriek formálne legálnemu prihláseniu sa na trvalý pobyt v obci „novoprihlásení“ obyvatelia (v počte, ktorý má potenciál ovplyvniť personálne zloženie orgánov samosprávy a bezprostredne pred uskutočnením volieb) obce nemajú skutočný záujem (čo je potrebné dokázať na základe konkrétnych skutočností) podieľať sa na výkone obecnej samosprávy, potom je v základoch narušená už popísaná ústavná koncepcia, čo má za následok, že obyvatelia obce so skutočným záujmom podieľať sa na samospráve obce budú podliehať výkonu verejnej moci takými orgánmi obce, ktorých personálne obsadenie neodráža výlučne ich vôľu. V takom prípade voľby do orgánov samosprávy obce neplnia jednu zo základných funkcií, a to, aby zloženie orgánov samosprávy obce vyjadrovalo vôľu obyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu územnej samosprávy. Takým voľbám chýba ich zmysel spočívajúci v ustanovení reprezentácie územného samosprávneho celku (porov. PL. ÚS 6/2011, mutatis mutandis PL. ÚS 110/07). Nutné je však poznamenať, že ústavný súd skúma každý prípad jednotlivo a skúma a hodnotí všetky aspekty a špecifiká konkrétneho prípadu.“ 5. Konajúci súd preto vyžiadal od Ministerstva vnútra SR údaje o tom, koľko občanov si od 1.1.2022 do času konania volieb prihlásilo a odhlásilo trvalý pobyt v obci Podhradie. Z doručenej odpovede zistil, že za dané obdobie sa na trvalý pobyt prihlásilo 14 osôb a odhlásilo

7. Na základe uvedeného súd konštatuje, že tvrdenia žalobkyne o „prihlásení najmenej 30 občanov“ sa nepreukázali. Aj keby motiváciou všetkých prihlásených občanov od januára 2022 do času konania volieb bolo dosiahnutie určitého volebného výsledku, nebola by táto skutočnosť spôsobilá ovplyvniť výsledok volieb starostu. K namietanému porušeniu moratória

(3) Činnosť iných subjektov ako ustanovených v odseku 1 na podporu alebo v neprospech politických strán, koalícií politických strán a kandidátov sa v čase ustanovenom na volebnú kampaň zakazuje. 9. V prvom rade súd poukazuje na to, že § 2 ods. 1 zákona 181/2014 Z.z. definuje volebnú kampaň ako „akúkoľvek činnosť politickej strany, politického hnutia,2) koalície politických strán a politických hnutí a kandidátov.

10. Pokiaľ ide o tvrdenie, že navštevovania domácností v čase volebného moratória sa mal dopustiť aj žalovaný, súd poukazuje na to, žalobkyňa uvádza len veľmi všeobecné informácie o tom, že mal spolu s X.. D. D. O. K. W. navštevovať domácnosti, presviedčať ľudí, aby ju nevolili a hanobiť jej meno v dňoch 27.10.2022 a 28.10.2022, o čom sa mala dozvedieť od „občanov Podhradia“. Žalobkyňa v žalobe nepredložila žiadne dôkazy, neoznačila svedkov, ani nenavrhla vykonanie dôkazov.

Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na žalobcovi, aby kvalifikovaným spôsobom označil skutočnosti, ktoré sú spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebných zákonov, ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než aký bol uverejnený (v podobnom zmysle napr. uznesenia sp. zn. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 23/2017). Súd totiž v konaní vo volebných veciach nie je „vyšetrovacím orgánom“; jeho úlohou je zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľa v kontexte s ďalšími okolnosťami a na tom základe rozhodnúť, či vykoná vo veci dokazovanie, alebo vyvodí právne závery len na základe tvrdení účastníka (porov. uznesenie sp. zn. PL. ÚS 66/2011). Funkcia súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak, aby extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahrádzať, prípadne dopĺňať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude súd

13. Súd sumarizuje, že je potrebné zistiť, či k uvedeným javom vôbec dochádzalo a aká bola ich intenzita. Aby to bolo možné, je povinnosťou žalobcu predložiť relevantné dôkazy podporujúce jeho tvrdenia. 14. Súd konštatuje, že žalobkyňa v konaní nepredložila ani nenavrhla vykonanie dôkazov, ktoré by jej tvrdenia umožnili overiť. Súčasne, vo svetle citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR PL. ÚS 118/07, uvádzané údajné „navštevovanie domácností a presviedčanie obyvateľov“ samo o sebe, bez uvedenia rozsahu a spôsobu konania, nevykazuje takú intenzitu, ktorú vyžaduje štandard stanovený Ústavným súdom pre dôvodnosť mocenského zásahu do výsledkov volieb.