← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·30. 4. 2025

12OpNSS/1/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200160.1

OdmietaZastavuje konaniePriznáva
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Sp. zn. 1. inštancie
8Svk/25/2024
IČS
9625200160
Citované
2× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu (sťažovateľa): A.. E. Y., nar. X. R. XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F., proti žalovaným: 1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Trenčín, so sídlom Nemocničná 722, 911 01 Trenčín, 2. Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, so sídlom Hviezdoslavova 36, 915 41 Nové Mesto nad Váhom, 3. Okresný úrad Myjava, so sídlom Moravská 1, 907 01 Myjava, 4. Obec Krajné, so sídlom Krajné 52, 916 16 Krajné, 5. Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom, so sídlom Hviezdoslavova 36, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaných v rade 1. až 5., o sťažnosti (opravnom prostriedku) žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Svk/25/2024 zo dňa 27. novembra 2024 , takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konanie zastavuje. Účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“) uznesením sp. zn. 8Svk/25/2024 zo dňa 27. novembra 2024 (ďalej len „uznesenie“) podľa § 459 písm. d) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odmietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-13S/97/2022-46 z 25. apríla 2024, ktorým správny súd podľa § 98 ods. 1 písm. h) v spojení s § 59 ods. 3 SSP odmietol správnu žalobu, pretože podanie žalobcu neobsahovalo náležitosti správnej žaloby a nebolo z neho bez pochybností možné zistiť, čoho sa žalobca skutočne domáha. 2. Proti uzneseniu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Svk/25/2024 zo dňa 27. novembra 2024 žalobca podaním zo dňa 10.2.2025, doručeným Najvyššiemu správnemu súdu SR dňa 12.2.2025 podal sťažnosť z dôvodu nezistenia skutočného stavu veci napadnutým uznesením, „žiadal opraviť vytknuté chyby v myslení a čítaní“. 3. Podľa § 55 ods. 3 SSP každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu. Ide o všeobecný procesný princíp. Podanie sa neposudzuje podľa jeho označenia, ale skúma sa, či obsah zodpovedá tomuto označeniu, a to, či súd môže tomuto podaniu jednoznačne priradiť procesný režim. 4. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podanie žalobcu, ktoré žalobca nazval ako sťažnosť vyhodnotil podľa jeho obsahu ako opravný prostriedok proti uzneseniu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Svk/25/2024 zo dňa 27. novembra 2024, ktoré bolo právoplatne skončené.

5. Podľa § 1 písm. b) SSP tento zákon upravuje konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. 6. Úprava opravných prostriedkov v správnom súdnictve je v zmysle § 1 písm. b) SSP obsiahnutá výlučne v Správnom súdnom poriadku. Podľa § 29 SSP je konanie na správnych súdoch jednoinštančné, ak zákon neustanovuje inak. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že proti rozhodnutiu súdu v správnom súdnictve zásadne nie je prípustný opravný prostriedok na iný súd, ak samotný Správny súdny poriadok neustanovuje inak. „Inak“ v tomto zmysle ustanovuje piata časť SSP nadpísaná „opravné prostriedky“, ktorá ako opravné prostriedky upravuje len kasačnú sťažnosť (§ 438 až § 471) a žalobu na obnovu konania (§ 472 a nasl.). Táto časť neupravuje ako osobitný opravný prostriedok proti rozhodnutiam kasačného súdu.

7. Podľa § 55 ods. 3 SSP je však správny súd povinný posudzovať každé podanie podľa jeho obsahu, v dôsledku čoho by označenie podania žalobcu ako „sťažnosť“ nemuselo prekážať, ak by ho podľa jeho obsahu bolo možné zaradiť do systému opravných prostriedkov v správnom súdnictve.

Z obsahu podania žalobcu však vyplýva, že ním napáda správnosť rozhodnutia najvyššieho správneho súdu ako kasačného súdu a domáha sa vecného preskúmania tohto rozhodnutia tým istým súdom. Podľa § 438 ods. 1 SSP však možno kasačnou sťažnosťou napadnúť len právoplatné rozhodnutie správneho súdu podľa § 10. Podobne podľa § 473 písm. a) SSP žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu kasačného súdu okrem rozhodnutia podľa § 462 ods. 2 SSP. Podanie žalobcu označené ako „sťažnosť“ tak nemožno posúdiť ani ako kasačnú sťažnosť, ani ako žalobu na obnovu konania.

8. Ako však už bolo uvedené, iné opravné prostriedky Správny súdny poriadok neupravuje. V dôsledku toho nemožno ani povedať, proti ktorým rozhodnutiam by takýto opravný prostriedok mohol byť prípustný, v akej lehote či kto by bol oprávnený na jeho podanie. Nie sú teda splnené základné podmienky, za ktorých by súdy v správnom súdnictve mohli o takomto opravnom prostriedku konať. Na splnenie týchto podmienok sú však správne súdy podľa § 97 SSP povinné vždy prihliadať, a ak splnené nie sú, sú podľa § 99 písm. b) SSP povinné konanie zastaviť (porov. judikát R 41/2017, tiež uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Sžk/ 13/2021 zo dňa 27. októbra 2021). 9.

Už len záverom Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podotýka, že v dôsledku celkovej absencie úpravy opravného prostriedku proti právoplatnému rozhodnutiu kasačného súdu v správnom súdnictve neexistuje ani ustanovenie, ktoré by výslovne upravovalo funkčnú príslušnosť kasačného súdu alebo niektorého súdu alebo iného orgánu na rozhodovanie o takejto sťažnosti - opravnom prostriedku.

10. Pokiaľ by išlo o dovolanie, podľa ustanovenia § 35 CSP o dovolaní rozhoduje najvyšší súd, nie najvyšší správny súd. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky však vyšiel z toho, že je vrcholným súdom systému správneho súdnictva (§ 8a a § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. januára 2021). Podané dovolanie sa týka práve rozhodnutia súdu vydaného v správnom súdnictve a obracia sa na súd, ktorý má byť funkčne nadriadeným kasačnému súdu. Pretože však v systéme správneho súdnictva neexistuje funkčne vyšší súd než najvyšší správny súd, urobil toto rozhodnutie tento súd.

11. Navyše dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa štvrtej časti tretej hlavy Civilného sporového poriadku. Súčasne zo žiadneho ustanovenia Správneho súdneho poriadku nevyplýva prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu kasačného súdu. Z uvedeného plynie záver, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a teda ako súd dovolací nemá právomoc konať. Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je koncipovaná tak, že dovolanie je možné podať len v prípadoch, keď to zákon vyslovene pripúšťa. Procesná právna úprava, ktorá upravuje správne súdne konanie sa v žiadnom zo svojich ustanovení nezmieňuje o dovolaní ako o mimoriadnom opravnom prostriedku a taktiež neupravuje možnosť podať dovolanie proti rozhodnutiu správneho, resp. kasačného súdu (pozri tiež uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/19/2021 zo dňa 27. októbra 2021).

12. V zmysle prvej a druhej hlavy piatej časti Správneho súdneho poriadku sú mimoriadnymi opravnými prostriedkami v správnom súdnictve kasačná sťažnosť a žaloba na obnovu konania. Žiadny iný mimoriadny opravný prostriedok právna úprava neupravuje. V zmysle § 25 SSP je síce daný vzťah subsidiarity medzi Správnym súdnym poriadkom a Civilným sporovým poriadkom, avšak predmetná subsidiarita sa obmedzuje len na prvú a druhú časť Civilného sporového poriadku, zatiaľ čo dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je upravený v jeho štvrtej časti. 13.

Na základe uvedeného je podľa názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky absolútne a nesporne vylúčená prípustnosť dovolania v správnom súdnictve. 14. Neprípustnosť dovolania v rámci správneho súdnictva má povahu neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania znemožňujúcej Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky vo veci meritórne konať a rozhodnúť. Inak povedané neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej veci pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky.

15. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v zmysle § 99 písm. b) SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP konanie zastavil, keďže nemal právomoc konať vo veci. O trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP.

16. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 5 : 0 (jednomyseľne) (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. apríla 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 12OpNSS/1/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik