12OpNSS/2/2025

1. Uznesením č. k. TN-29Sa/16/2022-110 zo dňa 31. januára 2024 (ďalej „napadnuté uznesenie“) Správny súd v Banskej Bystrici odmietol správnu žalobu žalobcu zo dňa 08.09.2022 doručenú na Krajský súd v Trenčíne. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť bol žalobca vyzvaný uznesením zo dňa 24. októbra 2023 a 08. decembra 2023, aby svoje podanie doplnil o náležitosti správnej žaloby. Zároveň bol poučený, ako má opravu urobiť, ako aj o následkoch, ktoré môžu nastať v prípade, pokiaľ správna žaloba zostane neopravená. Hoci žalobca v obsiahlych podaniach zo dňa 22.11.2023 a 26.01.2024 uviedol množstvo informácií, údajov a úvah, tieto podania tieto vady neodstránil a všetky jeho podania boli nezrozumiteľné, pričom správny súd z obsahu týchto podaní nedokázal vyselektovať, čo by malo byť predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom a to aj s ohľadom na jeho právomoc správneho súdu. Správny súd uviedol, že predloženie, respektíve aspoň označenie rozhodnutia, ktorého zrušenia sa žalobca v konaní domáha, je minimálnym kritériom, aby súd mohol takúto správnu žalobu v sociálnych veciach v merite prejednať. Bolo by excesom, keby správny súd podrobil súdnemu prieskumu všetky existujúce rozhodnutia žalovanej vydané vo vzťahu k žalobcovi. 2. Proti tomuto uzneseniu podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietol, že ak správny súd mal za to, že mu nie je niečo jasné ani po jeho druhom doplnení jeho žiadosti, mal využiť § 60 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“), čo však nespravil, pretože žalobca bol ochotný a pripravený súdu všetko osobne a priamo vysvetliť, keď z jeho vysvetlení nič nerozumel. V kasačnej sťažnosti ďalej pre lepšie pochopenie, ako uviedol, zopakoval celú genézu jeho prípadu s označením rozhodnutí žalovanej vydaných vo veci jeho starobného dôchodku ako aj jednotlivých rozhodnutí správneho súdu a odvolacieho a kasačného súdu. Všetky tieto rozhodnutia považoval za nezákonné a žiadal ich zrušiť. Napokon uviedol, že správnu žalobu dopĺňa tak, že žalovaným má byť Krajský súd v Trenčíne a jeho rozsudok sp. zn.14Sa/21/ 2022 - 97 vydaný 15.08.2022 a z právnej opatrnosti všetky ďalšie rozsudky aj uznesenia v tejto veci vydané. Z právnej opatrnosti žiadal tiež zrušiť z dôvodu porušenia zákona uznesenie

4. Správny súd rešpektujúc právny názor kasačného súdu v ďalšom konaní mal za to, že z podania žalobcu vyplýva, že tento podal návrh na zrušenie jednotlivých rozhodnutí odvolacieho súdu a kasačného súdu, konkrétne rozsudky NS SR sp. zn. 9So/177/2016, sp. zn. 9So/3/2019 a uznesenie NSS SR sp. zn. 7Ssk/201/2022. O tomto návrhu žalobcu však správny súd nemôže rozhodnúť, pretože sa nejedná o vec patriacu do jeho vecnej príslušnosti v zmysle § 6 SSP.

. . 6. Podľa § 1 písm. b) SSP tento zákon upravuje konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. 7. Úprava opravných prostriedkov v správnom súdnictve je v zmysle § 1 písm. b) SSP obsiahnutá výlučne v Správnom súdnom poriadku. Podľa § 29 SSP je konanie na správnych súdoch jednoinštančné, ak zákon neustanovuje inak. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že proti rozhodnutiu súdu v správnom súdnictve zásadne nie je prípustný opravný prostriedok na iný súd, ak samotný Správny súdny poriadok neustanovuje inak. „Inak“ v tomto zmysle ustanovuje piata časť SSP nadpísaná „opravné prostriedky“, ktorá ako opravné prostriedky upravuje len kasačnú sťažnosť (§ 438 až § 471) a žalobu na obnovu konania (§ 472 a nasl.). Táto časť neupravuje ako osobitný opravný prostriedok proti rozhodnutiam kasačného súdu.

súdnictve. Z obsahu podania žalobcu však vyplýva, že ním napáda správnosť rozhodnutia najvyššieho správneho súdu ako kasačného súdu a domáha sa vecného preskúmania tohto rozhodnutia tým istým súdom. Podľa § 438 ods. 1 SSP však možno kasačnou sťažnosťou napadnúť len právoplatné rozhodnutie správneho súdu podľa § 10. Podobne podľa § 473 písm. a) SSP žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu kasačného súdu okrem rozhodnutia podľa § 462 ods. 2 SSP. Podanie žalobcu označené ako „sťažnosť“ tak nemožno posúdiť ani ako kasačnú sťažnosť, ani ako žalobu na obnovu konania.

Nie sú teda splnené základné podmienky, za ktorých by súdy v správnom súdnictve mohli o takomto opravnom prostriedku konať. Na splnenie týchto podmienok sú však správne súdy podľa § 97 SSP povinné vždy prihliadať, a ak splnené nie sú, sú podľa § 99 písm. b) SSP povinné konanie zastaviť (porov. judikát R 41/2017, tiež uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Sžk/ 13/2021 zo dňa 27. októbra 2021).

11. Pokiaľ by išlo o dovolanie, podľa ustanovenia § 35 CSP o dovolaní rozhoduje najvyšší súd, nie najvyšší správny súd. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky však vyšiel z toho, že je vrcholným súdom systému správneho súdnictva (§ 8a a § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. januára 2021).

12. Navyše dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa štvrtej časti tretej hlavy Civilného sporového poriadku. Súčasne zo žiadneho ustanovenia Správneho súdneho poriadku nevyplýva prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu kasačného súdu. Z uvedeného plynie záver, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a teda ako súd dovolací nemá právomoc konať. Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je koncipovaná tak, že dovolanie je možné podať len v prípadoch, keď to zákon vyslovene pripúšťa. Procesná právna úprava, ktorá upravuje správne súdne konanie sa v žiadnom zo svojich ustanovení nezmieňuje o dovolaní ako o mimoriadnom opravnom prostriedku a taktiež neupravuje možnosť podať dovolanie proti rozhodnutiu správneho, resp. kasačného súdu (pozri tiež uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/19/2021 zo dňa 27. októbra 2021).

jeho štvrtej časti.