12OpNSS/3/2025

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. M., K. XX/P., XXX XX A., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského pozemkového úradu v Bratislave č. 1275/161/07/2009 z 3. septembra 2009, o sťažnosti (opravnom prostriedku) proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/160/2012 zo 6. novembra 2013, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konanie zastavuje. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

2. Dňa 28. júla 2025 bolo Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) doručené podanie žalobcu označené ako sťažnosť, v ktorom bolo okrem iného uvedené: „Týmto žiadam o zrušenie Uznesenie vydané Najvyšším súdom Slovenskej republiky /10Sžr/160/2012 zo dňa 6.11.2013/, ktoré považujem za neoprávnené a žiadam vrátenie peňazí so 100% úrokom.“

Pri rozhodovaní o veci vychádzal z rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu, konkrétne z uznesenia sp. zn. 12OpNSS/ 1/2025 z 30. apríla 2025, z ktorého vyplýva: 5. Podľa § 1 písm. b) SSP tento zákon upravuje konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. 6. Úprava opravných prostriedkov v správnom súdnictve je v zmysle § 1 písm. b) SSP obsiahnutá výlučne v Správnom súdnom poriadku. Podľa § 29 SSP je konanie na správnych súdoch jednoinštančné, ak zákon neustanovuje inak. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že proti rozhodnutiu súdu v správnom súdnictve zásadne nie je prípustný opravný prostriedok na iný súd, ak samotný Správny súdny poriadok neustanovuje inak. „Inak“ v tomto zmysle ustanovuje piata časť SSP nadpísaná „opravné prostriedky“, ktorá ako opravné prostriedky upravuje len kasačnú sťažnosť (§ 438 až § 471) a žalobu na obnovu konania (§ 472 a nasl.). Táto časť neupravuje ako osobitný opravný prostriedok proti rozhodnutiam kasačného súdu.

Z obsahu podania žalobcu však vyplýva, že ním napáda správnosť rozhodnutia najvyššieho správneho súdu ako kasačného súdu a domáha sa vecného preskúmania tohto rozhodnutia tým istým súdom. Podľa § 438 ods. 1 SSP však možno kasačnou sťažnosťou napadnúť len právoplatné rozhodnutie správneho súdu podľa § 10. Podobne podľa § 473 písm. a) SSP žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu kasačného súdu okrem rozhodnutia podľa § 462 ods. 2 SSP. Podanie žalobcu označené ako „sťažnosť“ tak nemožno posúdiť ani ako kasačnú sťažnosť, ani ako žalobu na obnovu konania.

Nie sú teda splnené základné podmienky, za ktorých by súdy v správnom súdnictve mohli o takomto opravnom prostriedku konať. Na splnenie týchto podmienok sú však správne súdy podľa § 97 SSP povinné vždy prihliadať, a ak splnené nie sú, sú podľa § 99 písm. b) SSP povinné konanie zastaviť (porov. judikát R 41/2017, tiež uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Sžk/ 13/2021 zo dňa 27. októbra 2021).

10. Pokiaľ by išlo o dovolanie, podľa ustanovenia § 35 CSP o dovolaní rozhoduje najvyšší súd, nie najvyšší správny súd. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky však vyšiel z toho, že je vrcholným súdom systému správneho súdnictva (§ 8a a § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. januára 2021).

11. Navyše dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom podľa štvrtej časti tretej hlavy Civilného sporového poriadku. Súčasne zo žiadneho ustanovenia Správneho súdneho poriadku nevyplýva prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu kasačného súdu. Z uvedeného plynie záver,

12. V zmysle prvej a druhej hlavy piatej časti Správneho súdneho poriadku sú mimoriadnymi opravnými prostriedkami v správnom súdnictve kasačná sťažnosť a žaloba na obnovu konania. Žiadny iný mimoriadny opravný prostriedok právna úprava neupravuje. V zmysle § 25 SSP je síce daný vzťah subsidiarity medzi Správnym súdnym poriadkom a Civilným sporovým poriadkom, avšak predmetná subsidiarita sa obmedzuje len na prvú a druhú časť Civilného sporového poriadku, zatiaľ čo dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je upravený v jeho štvrtej časti. 13. Na základe uvedeného je podľa názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky absolútne a nesporne vylúčená prípustnosť dovolania v správnom súdnictve. 14. Neprípustnosť dovolania v rámci správneho súdnictva má povahu neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania znemožňujúcej Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky vo veci meritórne konať a rozhodnúť. Inak povedané neprípustnosť dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej veci pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky. 4. Najvyšší správny súd k uvedenému ešte dodáva, že vyššie citované uznesenie je plne aplikovateľné aj na sťažnosť (opravný prostriedok) žalobcu smerujúcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaného ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, keďže sťažnosť (opravný prostriedok) žalobcu bola podaná za účinnosti Správneho súdneho poriadku. 5. S ohľadom na skutočnosť, že sa žalobca v danej veci domáhal súdneho prieskumu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/160/2012 zo 6. novembra 2013, Najvyšší správny súd v zmysle § 99 písm. b) SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP konanie zastavil, keďže nemal právomoc konať vo veci. O trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP. 6. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 5 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.