12Skž/1/2023

1. Žalobca sa kompetenčnou žalobou domáha rozhodnutia negatívneho kompetenčného sporu medzi ním a žalovaným spojeného so začatím priestupkového konania pre podozrenie z porušenia § 5 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zhromažďovacom práve“) ďalším účastníkom konania. Obvodné oddelenie Policajného zboru Piešťany podaním sp. zn. ORPZ-TT-OPP9-2022/015904-001 z 5.

decembra 2022 oznámilo žalobcovi podozrenie zo spáchania priestupku ďalším účastníkom konania, ktorého sa mal dopustiť na tom základe, že dňa 4.12.2022 v čase od 11.30 hod do 15.00 hod. v Piešťanoch na Fínskej ulici a na iných miestach sa uskutočnilo verejné zhromaždenie, ktoré neoznámil obci minimálne päť dní vopred, čím sa mohol dopustiť priestupku podľa § 14 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve. Vzhľadom na skutočnosť, že verejné zhromaždenie, ktoré oznámil ďalší účastník konania sa uskutočnilo len v územnom obvode žalovaného, žalobca mu postúpil administratívny spis na ďalšie konanie. Žalobca v tomto kontexte poukazoval najmä na príslušnú právnu úpravu a dôvodovú správu k novele zákona o zhromažďovacom práve. 2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol vysloviť, že konanie o priestupku na úseku porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zákona o zhromažďovacom práve má uskutočniť žalobca. Bol toho názoru, že pri priestupkoch fyzických osôb zákon o zhromažďovacom práve jednoznačne neustanovuje, ktorý orgán verejnej moci má právomoc na ich prejednanie, a preto podľa jeho názoru platí všeobecná právna úprava vyplývajúca zo zákona č. 372/ 1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“). V kontexte predmetného kompetenčného konfliktu poukazoval aj na obdobnú deľbu kompetencií vo vzťahu k zákonu č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach v znení neskorších predpisov.

III. Právne posúdenie veci správnym súdom

sporom je v zmysle § 412 ods. 3 SSP taký spor, v ktorom viaceré orgány verejnej správy súčasne popierajú svoju pôsobnosť tak, že ani jeden z nich nechce vykonať v danej veci administratívne konanie. 12. Žalobca je podľa § 2 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov miestnym orgánom štátnej správy, žalovaný je podľa § 1 ods. 1 v spojení s § 29a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov orgán územnej samosprávy. Žalobca a žalovaný sú teda orgánmi verejnej správy podľa [§ 4 písm. a) a b.) SSP]. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v žalobe popieral svoju pôsobnosť na konanie o priestupku ďalšieho účastníka konania a tvrdil, že ju má žalovaný, je splnená aj podmienka vecnej legitimácie [§ 414 písm. b), § 415 ods. 1 SSP]. 13.

Na rozdiel od ukladania pokuty právnickej osobe (§ 14a ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve), právna úprava explicitne neupravuje orgán verejnej moci, do ktorého pôsobnosti patrí ukladanie sankcií za porušenie povinností pri zvolávaní a priebehu zhromaždenia fyzickým osobám. V tomto kontexte právna úprava (§ 14 zákona o zhromažďovacom práve), ustanovuje, že je možné zvolávateľovi zhromaždenia uložiť pokutu do výšky až 165 € za porušenie korelujúcich zákonných povinností pri zvolávaní a priebehu zhromaždenia.

Z poznámky pod čiarou k predmetnému ustanoveniu je zrejmé, že zákonodarca mal pod aplikáciou všeobecných predpisov na mysli práve aplikáciu všeobecných predpisov týkajúcich sa prejednávania priestupkov. Odkazuje totiž na zákon č. 60/1961 Zb. o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku v znení neskorších predpisov, ktorý bol následne zrušený a nahradený zákonom o priestupkoch.

15. Najvyšší správny súd rozumie racionálnej argumentácii žalobcu, že z dôvodovej správy k novele zákona o priestupkoch vyplýva zámer zákonodarcu zveriť právomoc rozhodovať o priestupkoch fyzických osôb na úseku zhromažďovacieho práva obciam. Rovnako vníma aj racionalitu argumentácie žalobcu založenú na úvahe, že zo samotného zákona o zhromažďovacom práve vyplýva záujem zákonodarcu zveriť túto problematiku prioritne do pôsobnosti obcí [napríklad (i) oznamovacia povinnosť vo vzťahu k obci - § 5 a § 4 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve, (ii) právomoc zakázať zhromaždenie - § 10 ods. 1 až 3 zákona o zhromažďovacom práce či (iii) právomoc sankcionovať zvolávateľov - právnické osoby - § 14a ods. 1 zákona o zhromažďovacom práce]. Nie je možné opomenúť ani systematický argument žalobcu, že právna úprava priestupkov proti zhromažďovaciemu právu je upravená v § 14 zákona o zhromažďovacom práve, ktorý je zaradený v časti predmetného zákona označenej ako „Úlohy obce.“ 16. V tomto kontexte je však potrebné doplniť, že Slovenská republika je právnym štátom (čl. 1 ods. 1 Ústavy), ktorého jedným zo základných princípov je požiadavka, aby štátne orgány konali len na základe Ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý určí zákon (princíp legality upravený v čl. 2 ods. 2 Ústavy). Viazanosť štátnych orgánov právom vyžaduje, aby ich právomoc a medze ich pôsobnosti boli (aspoň v elementárnej rovine) imperatívne upravené právnym predpisom so silou zákona. Ide pritom o požiadavku explicitného vyjadrenia právomoci určitého orgánu. Najvyšší správny súd preto nemohol pred jednoznačným textom zákona o zhromažďovacom práve, ktorý v súlade so štandardnými výkladovými metódami vedie k záveru o právomoci žalobcu na prejednanie predmetného priestupku (§ 14 ods. 3 zákona o zhromažďovacom práve v spojení s § 52 ods. 1 a § 51, § 10 ods. 1 a 2 a § 8 ods. 1 zákona o priestupkoch) uprednostniť dotváranie práva preferovaného žalobcom, ktorým zakladal implicitnú pôsobnosť obce bez akejkoľvek opory v texte samotného zákona o zhromažďovacom práve. 17. K úvahám žalobcu a logike zákona o zhromažďovacom práve Najvyšší správny súd môže len dodať, že ak skutočne bolo záujmom zákonodarcu zveriť pôsobnosť na objasnenie a prejednanie priestupku podľa § 14 zákona o zhromažďovacom práve obciam, môže tak kedykoľvek urobiť precizáciou a doplnením predmetného právneho predpisu. 18. O trovách sa rozhodlo podľa § 170 písm. d) SSP, keďže ide o konanie o kompetenčnej žalobe. 19. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 5 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.