12Skž/2/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:9623200380.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- IČS
- 9623200380
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci kompetenčnej žaloby žalobcu: U. S. Steel Košice, s.r.o., so sídlom: Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice, IČO: 36199222, právne zastúpený: NOVICKÝ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom: Františkánska 5, 040 01 Košice, Slovenská republika, IČO: 47197919, za ktorú koná JUDr. Jaroslav Novický, advokát a konateľ, proti žalovanému 1/: Mesto Košice, so sídlom: Trieda SNP 48A, 040 11 Košice - mestská časť Západ, IČO: 00691135 a žalovanému 2/: Obec Sokoľany, so sídlom: Sokoľany 193, 044 57 Sokoľany, IČO: 00690741, o kompetenčnej žalobe žalobcu zo dňa 20. marca 2023, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konanie zastavuje . II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
I. Žaloba a zhrnutie skutkového stavu
1. Žalobca dňa 20. marca 2023 doručil Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) kladnú kompetenčnú žalobu podľa § 412 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), ktorou sa domáhal, aby Najvyšší správny súd rozhodol spor medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ tak, že žalovaný 2/ - Obec Sokoľany má pôsobnosť vykonať administratívne konanie vo veci vyrubenia dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie roka 2021 vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sa na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4Sžr/3/2019 zo dňa 04.11.2020 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 nachádzali k 1. januáru zdaňovacieho obdobia roku 2021 v katastrálnom území obce D.. 2. Žalobca uviedol, že meritom administratívneho konania, od ktorého sa odvíjajú ďalšie parciálne otázky a iné spory, je určenie priebehu katastrálnej hranice, resp. jej zmena, medzi katastrálnym územím, kde správu daní vykonáva žalovaný 1/ (k. ú. X.) a žalovaný 2/. 3. Priebeh katastrálnej hranice bol Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom naposledy určený rozhodnutím č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 (ďalej aj ako „Rozhodnutie OÚ KS“). V tejto súvislosti sa medzi žalobcom, žalovanými, ako aj inými dotknutými subjektmi stal pojem „sporné územie“ zaužívaným, pričom tento predstavuje časť územia, ktoré bolo dotknuté Rozhodnutím OÚ KS a ktoré v nadväznosti na Rozhodnutie OÚ KS má patriť do iného katastrálneho územia (do k. ú. obce D.).
4. Rozhodnutím OÚ KS bol naposledy určený priebeh katastrálnej hranice tak, že sporné územie patrí do katastrálneho územia žalovaného 2/. 5. Následne žalobca zosumarizoval skutkový stav, ktorý ako plynie z obsahu súdneho spisu nasledovne:
I. Žalovaný 1/ podľa vtedajších procesných právnych predpisov napadol Rozhodnutie OÚ KS opravným prostriedkom v rámci správneho súdnictva, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn.: 2Sp/59/2013-53 zo dňa 25.03.2014 zrušil napadnuté Rozhodnutie OÚ KS. Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 2Sp/59/2013-53 zo dňa 25.03.2014 podal žalovaný 2/ odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v konaní sp. zn.: 4Sžr/75/2014-128 zo dňa 10.09.2015 rozhodol tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 2Sp/59/ 2013-53 zo dňa 25.03.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
II. Krajský súd v Košiciach po vrátení veci opätovne rozhodol rozsudkom sp. zn.: 2Sp/ 59/2013-145 zo dňa 01.12.2015 tak, že Rozhodnutie OÚ KS zrušil. Voči tomuto rozsudku bolo opätovne podané odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní sp. zn.: 4Sžr/32/2016 zo dňa 08.06.2016 tak, že napadnuté rozhodnutie zmenil a Rozhodnutie OÚ KS potvrdil. Žalovaný 1/ napadol rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4Sžr/32/2016 zo dňa 08.06.2016 ústavnou sťažnosťou, kde Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní sp. zn.: III. ÚS 196/2017-65 zo dňa 12.09.2017 rozhodol nálezom tak, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4Sžr/32/2016 zo dňa 08.06.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III. Najvyšší súd Slovenskej republiky následne v ďalšom konaní uznesením sp. zn.: 4Sžr/16/2017 zo dňa 10.04.2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 2Sp/ 59/2013-145 zo dňa 01.12.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
IV. Krajský súd v Košiciach v ďalšom konaní vedenom pod sp. zn.: 6S/65/2018-76 rozhodol dňa 09.04.2019 tak, že Rozhodnutie OÚ KS zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V. Voči tomuto rozsudku podal žalovaný 2/ odvolanie, o ktorom rozsudkom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.: 4Sžr/3/2019 dňa 04.11.2020 tak, že zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 6S/65/2018-76 zo dňa 09.04.2019 a Rozhodnutie OÚ KS potvrdil (ďalej aj „Rozsudok NS SR“). Uvedený Rozsudok NS SR nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2020 a spolu s ním aj Rozhodnutie OÚ KS.
VI. Na základe Rozsudku NS SR v spojení s Rozhodnutím OÚ KS Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor vykonal záznamom zápis zmeny priebehu katastrálnej hranice tak, že tzv. sporné územie zapísal do katastrálneho územia žalovaného 2/, pričom táto zmena v katastrálnom operáte bola zapísaná dňa 08.01.2021 pod č. Z-64/ 2021.
VII. Proti Rozsudku NS SR podal žalovaný 1/ ústavnú sťažnosť, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.: II. ÚS 342/2021-14 uznesením zo dňa 29.06.2021 prijal túto ústavnú sťažnosť a zároveň odložil vykonateľnosť Rozsudku NS SR.
VIII. V ďalšom konaní Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol nálezom pod sp. zn.: II. ÚS 342/2021-72 zo dňa 28.10.2021 tak, že Rozsudok NS SR zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po zrušení Rozsudku NS SR Ústavným súdom Slovenskej republiky a nadobudnutí právoplatnosti tohto zrušujúceho nálezu (t. j. dňa 18.11.2021), opätovne došlo k zmene zápisu priebehu katastrálnej hranice tak, že sporné územie patrí do katastrálneho územia X., kde vykonáva správu daní žalovaný 1/.
IX. Posledným rozhodnutím bol rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Svk/20/2021 zo dňa 14.12.2022, ktorým bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 6S/65/2018-76 zo dňa 09.04.2019 potvrdený, a teda Rozhodnutie OÚ KS je v súčasnosti zrušené a vec mu je vrátená na ďalšie konanie.
6. Podľa žalobcu jednou z najpodstatnejších skutočností z vyššie uvedeného skutkového stavu pre prejednávanú vec, je podľa názoru žalobcu to, že Rozsudok NS SR a tým aj Rozhodnutie OÚ KS bolo v čase od 23.12.2020 do 18.11.2021 právoplatné, a teda v tomto čase patrilo sporné územie na základe právoplatného rozhodnutia súdu a okresného úradu do katastra
žalovaného 2/. 7. Žalobca k meritu žaloby a k predmetu samotného sporu v tejto veci uviedol, že dňa 14.01.2021 bol vyzvaný žalovaným 2/ na predloženie daňového priznania k dani z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021. Spolu s výzvou žalovaného 2/ zo dňa 14.01.2021 bol žalobcovi doručený aj list - oznámenie zo dňa 14.01.2021, ktoré obsahovalo stručné odôvodnenie právneho názoru, že obec Sokoľany je miestne príslušným správcom dane na vyrubenie dane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021. Žalobca dňa 29.01.2021 podal daňové priznanie (vyhotovené dňa 26.01.2021) k dani z nehnuteľností podľa ust. § 99a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) žalovanému 2/, a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v spornom území, pretože tieto nehnuteľnosti patrili podľa skutočného právneho stavu k 01.01.2021 do katastrálneho územia obce D., aj keď k tomuto rozhodnému dňu ešte nebol formálne vykonaný zápis zmeny priebehu hranice v
katastri nehnuteľností. 8. Následne žalovaný 2/ ako vecne a miestne príslušný správca dane dňa 01.03.2021 vydal v konaní č. 1/2021 rozhodnutie č. 1 (ďalej len „Rozhodnutie č. 1.“), ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľností vzťahujúca sa na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v spornom území na zdaňovacie obdobie roka 2021 celkovo vo výške 427.773,90 €, ktorú bol žalobca povinný v zmysle uvedeného rozhodnutia uhradiť v troch samostatných splátkach.
Zo strany žalobcu došlo k úhrade všetkých troch splátok dane v zmysle pokynov uvedených v Rozhodnutí č. 1. Rovnakým spôsobom postupoval aj právny predchodca žalobcu - spol. U. S. Steel Košice - Labortest, s.r.o., so sídlom Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice, IČO: 31699634 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“), ktorý dňa 01.02.2021 podal daňové priznanie k dani z nehnuteľností vo vzťahu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v spornom území žalovaného 2/ a zároveň toho istého dňa, t. j. 01.02.2021 podal čiastkové daňové priznanie na zánik daňovej povinnosti voči žalovanému 1/ vzťahujúce sa na totožnú nehnuteľnosť. Žalovaný 2/ postupoval taktiež rovnakým spôsobom a rozhodnutím č. 14 zo dňa 03.03.2021 právnemu predchodcovi žalobcu vyrubil daň z nehnuteľností vo výške 1.206,69 €, ktorú právny predchodca žalobcu riadne uhradil vzhľadom na to, že rozhodnutie č. 14 žalovaného 2/ považoval za zákonné a správne. Právny predchodca žalobcu zanikol ku dňu 01.01.2023
zlúčením so žalobcom, pričom všetky jeho práva a povinnosti prešli na žalobcu. Dňa 11.05.2022 podal žalobca podnet na preskúmanie Rozhodnutia č. 1 žalovaného 2/ mimo odvolacieho konania, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako „Finančné riaditeľstvo“) v konaní č. 491369/2022 dňa 16.11.2022 tak, že predmetné Rozhodnutie č. 1 žalovaného 2/ zrušilo a vec mu vrátilo na ďalšie konanie. 9. Žalobca ďalej uviedol, že za zdaňovacie obdobie roka 2021 podal dňa 29.01.2021 daňové priznanie k dani z nehnuteľností aj voči žalovanému 1/, avšak iba vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v nespornom území, pretože tieto sú bez ohľadu na rozhodnutia súdov vždy v katastrálnom území X., kde správu daní vykonáva žalovaný 1/.
Daňové priznanie zo dňa 26.01.2021 odoslané žalovanému 1/ zároveň obsahovalo aj čiastkové priznanie na zánik daňovej povinnosti vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v spornom území. Žalovaný 1/ v nadväznosti na daňové priznanie žalobcu, daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 vyrubilo rozhodnutím č. MK/B/2021/048910/MK/B/2021/00040460/09 zo dňa 24.02.2021, na základe ktorého žalobca vyrubenú daň riadne zaplatil.
Vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu žalovaný 1/ na zdaňovacie obdobie roka 2021 vyrubilo daň z nehnuteľností rozhodnutím č. MK/B/2021/100372/MK/B/2021/00174981/09 zo dňa 12.03.2021. 10. Žalobcovi ako daňovému subjektu bola dňa 17.01.2023 doručená výzva žalovaného 1/ č. MK/B/2023/047255/MK/B/2023/00002410-09 zo dňa 16.01.2023 (ďalej len „Výzva mesta Košice“), ktorou žiadal žalobcu, aby v uvedenej lehote podal daňové priznanie k dani z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 vzťahujúce sa na nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX pre katastrálne územie X., pričom tieto nehnuteľnosti sa nachádzajú v spornom území. Uvedené nehnuteľnosti ale už boli predmetom totožnej dane za zdaňovacie obdobie roka 2021 v konaní č. 1/2021 (resp. v konaní č. 14/2021/283 vzťahujúcom sa na právneho predchodcu žalobcu) vedenom obcou Sokoľany (žalovaný 2/), kde už bola dokonca aj daň vyrubená Rozhodnutím č. 1, hoci toto bolo neskôr zrušené, tak daňové konanie č. 1/2021 vedené obcou Sokoľany aj v súčasnosti stále prebieha a v tejto veci bude obec Sokoľany ďalej konať a predpokladá sa, že po odstránení formálnych nedostatkov daň opätovne vyrubí. Žalobca zároveň doplnil, že vo vzťahu k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX bola daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 uhradená právnym predchodcom žalobcu, pričom daňové konanie vzťahujúce sa na túto nehnuteľnosť už pred obcou Sokoľany ani len neprebieha.
11. Na základe ust. § 58 ods. 1 písm. b) a ods. 3 Daňového poriadku, dňom vydania Výzvy mesta Košice, t. j. dňom 16.01.2023, žalovaný 2/ začal daňové konanie voči žalobcovi, v ktorom koná o rovnakom predmete dane (o rovnakých nehnuteľnostiach) za rovnaké zdaňovacie obdobie (roka 2021), ako aj žalovaný 1/.
12. Rešpektujúc Výzvu mesta Košice, žalobca dňa 31.01.2023 riadne a včas podal dodatočné daňové priznanie k dani z nehnuteľností vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v spornom území na zdaňovacie obdobie roka 2021, a to aj napriek tej skutočnosti, že mesto Košice nepovažuje za miestne príslušného správcu dane k uvedenému predmetu dane. 13. Žalovaný 1/ následne rozhodnutím č. MK/B/2023/047255/MK /B/2023/00105397/09 zo dňa 21.02.2023, ktoré sa vzťahuje na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v tzv. spornom území, vyrubilo žalobcovi rozdiel dane na zdaňovacie obdobie roka 2021 vo výške 1.722.550,46 € (ďalej len „Rozhodnutie mesta Košice“).
14. V dodatočnom daňovom priznaní zo dňa 31.01.2023 žalobca taktiež žiadal mesto Košice, aby sa zdržalo ďalšieho konania a ďalej nepokračovalo v daňovom konaní, resp. aby opätovne preskúmalo svoju miestnu príslušnosť na vyrubenie dane z nehnuteľností vo vzťahu k uvedenému predmetu dane, čím malo dôjsť k odstráneniu kompetenčného konfliktu na návrh žalobcu, avšak ani týmto spôsobom a ani spôsobom opísaným v bode 32. tejto žaloby k odstráneniu konfliktu doposiaľ nedošlo.
15. V zmysle ust. § 412 ods. 2 SSP tak podľa žalobcu súčasný stav možno označiť ako kladný kompetenčný konflikt medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, v ktorom chcú obaja žalovaní v súlade s ust. § 4 a nasl. zákona o miestnych daniach, vyrubiť žalobcovi daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021, pričom v oboch konaniach sú predmetom dane totožné nehnuteľnosti nachádzajúce sa v tzv. spornom území.
Kladný kompetenčný konflikt tak vznikol a v súčasnosti aj naďalej trvá medzi daňovým konaním č. 1/2021 vedeným žalovaným 2/ a daňovým konaním č. MK/B/2023/047255/MK/B/2023/00105397/09 vedeným žalovaným 1/. S prihliadnutím na vyššie uvedené procesné úkony žalovaných je dokonca podľa žalobcu vysoký predpoklad, že dôsledkom týchto prebiehajúcich konaní, ktoré zakladajú kladný kompetenčný konflikt, bude až do momentu právoplatného rozhodnutia súdu existovať dvojitá daňová povinnosť žalobcu vzťahujúca sa na totožný predmet dane za jedno zdaňovacie obdobie, čo podľa neho predstavuje zásadný zásah do jeho majetkových práv. 16. Žalobca poukázal na ust. § 18 ods. 2 zákona o miestnych daniach, podľa ktorého platí, že: „Na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Zo skutkového stavu je podľa žalobcu nepochybné, že k rozhodujúcemu dátumu pre riadne určenie a vyrubenie dane
z nehnuteľností (teda k 01.01.2021), bolo sporné územie zapísané v katastrálnom území X., kde správu daní vykonáva žalovaný 1/, hoci v tom čase (k 01.01.2021) už bol právoplatný Rozsudok NS SR, na základe ktorého bolo v spojení s Rozhodnutím OÚ KS právoplatne a meritórne rozhodnuté, že sporné územie patrí do katastrálneho územia obce Sokoľany a táto zmena ešte nebola k 01.01.2021 formálne zapísaná v katastri nehnuteľností, pretože to sa tak stalo až 08.01.2021. Opätovná zmena priebehu katastrálnej hranice v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: II. ÚS 342/2021-72 zo dňa 28.10.2021, už nemala a ani nemohla mať vplyv na skutočný stav k 01.01.2021, a teda nebola rozhodujúca pre určenie miestne príslušného správcu dane na zdaňovacie obdobie roka 2021.
17. Zákon o miestnych daniach v § 18 ods. 2 ustanovuje, že na účely vyrubenia dane z nehnuteľností je potrebné vychádzať zo stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, avšak toto ustanovenie vôbec nemožno vykladať tak, že sa tým bezvýnimočne myslí stav zapísaný v katastri nehnuteľností, pretože v tom prípade by zákonodarca formuloval znenie zákona inak. Žalobca zastával názor, že je nevyhnutné vychádzať zo skutočného právneho stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, ktorý je možno zistiť až po zohľadnení všetkých relevantných skutočností, nie iba údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. Aj keď je nepochybné, že sporné nehnuteľnosti boli k 01.01.2021 zapísané v katastrálnom území, na ktorom správu daní z nehnuteľností vykonáva žalovaný 1/ - v k. ú. X., tak tieto údaje katastra nehnuteľností boli už v tom čase jednoznačne vyvrátené opakom - právoplatným Rozsudkom Najvyššieho súdu SR 4Sžr/3/2019 zo dňa 04.11.2020 a Rozhodnutím Okresného úradu Košice č. OU-KS-KO1-H-2/ 97/d-BJ zo dňa 25.10.2013, o ktorých mali vedomosť obaja žalovaní, pretože boli stranou, resp.
účastníkom konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky. 18. Totožný právny názor si osvojil už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, kde v bode 33. rozsudku sp. zn.: 1Sžfk/32/2018 zo dňa 13.09.2019 vyjadril, že: „Zaiste aj kvôli predchádzaniu sporom, zjednodušeniu správy daní, ako i umožneniu predvídať daňové povinnosti na jednej strane a daňové príjmy na druhej strane zákonodarca ustanovil za rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.“ Ďalej v bodoch 34. až 38. citovaného rozsudku je konštatované, že údaje katastra nehnuteľností (vrátane výmery katastrálneho územia) je potrebné v zmysle ust. § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „katastrálny zákon“) považovať za hodnoverné až do momentu preukázania opaku, pritom sám pripúšťa, že hodnovernosť údajov katastra je možné vyvrátiť preukázaním opaku, teda aj meritórnym rozhodnutím príslušného
orgánu. Na vyvrátenie hodnovernosti údajov katastra nadväzuje ust. § 71 ods. 3 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého platí, že údaje katastra, ktorých hodnovernosť bola vyvrátená, sa nesmú používať. Údaje katastra, ktorých hodnovernosť bola takto vyvrátená, nemôžu byť teda podkladom na účely správy daní v zmysle ust. § 71 ods. 1 katastrálneho zákona.
19. Na základe uvedeného, podľa žalobcu niet žiadnych pochýb o tom, že Rozsudok NS SR v spojení s Rozhodnutím OÚ KS je meritórnym rozhodnutím, keďže ním bola priamo vyriešená otázka, do ktorého katastrálneho územia patrí sporné územie. Okrem iného z neho jednoznačne vyplývalo, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v spornom území má byť správcom dane k 1. januáru 2021 žalovaný 2/.
II. Vyjadrenia k žalobe
20. Žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 06.04.2023 najskôr opísal skutkový stav prejednávanej veci a následne uviedol, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžr/3/2019 zo dňa 04.11.2020, ktorým bolo v danom čase právoplatne skončené administratívne konanie o určenie priebehu hranice katastrálneho územia medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ v prospech žalovaného 2/, na základe čoho následne došlo k evidenčnému prepisu území tvoriacich predmet tohto administratívneho konania zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/. Právoplatným skončením predmetného administratívneho konania prestali mať tieto územia charakter sporných území. Takýto skutkový a právny stav trval aj ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného 2/, č. 1/2021 zo dňa 01.03.2021. Predmetné rozhodnutie zo dňa 01.03.2021, bolo vydané plne v súlade so skutkovým a právnym stavom, ktorý trval ku dňu vydania tohto rozhodnutia. Ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného 2/, č. 1/2021 zo dňa 01.03.2021, existoval skutkový a právny stav na podklade vtedy právoplatného rozsudku NS SR, teda že predmetné administratívne konanie o určenie priebehu hranice katastrálneho územia medzi Obcou Sokoľany a Mestom Košice bolo právoplatne skončené, na základe čoho pozemky tvoriace predmet tohto administratívneho konania nebolo možné považovať za sporné. 21. Žalovaný 2/ mal z uvedených dôvodov za to, že s poukazom na stav aktuálny v čase vyrubovacieho konania postupoval ako správca dane voči žalobcovi ako daňovému subjektu v zmysle platných právnych predpisov. Ku dňu 1.1.2021 totiž existovalo právoplatné rozhodnutie okresného úradu, v zmysle ktorého priebeh hranice obce Sokoľany svedčil v prospech žalovaného 2/. Rozhodnutie NS SR malo konštitutívny účinok, následný záznam do katastra nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia mal už len deklaratórny charakter. Neskoršie zrušenie rozhodnutia NS SR nemá spätnú účinnosť, a teda ku dňu 1.1.2021 svedčil priebeh katastrálnej hranice v prospech žalovaného 2/. Záverom navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky určil, že pôsobnosť vykonať administratívne konanie vo veci vyrubenia dane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 má obec Sokoľany vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sa na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4Sžr/3/2019 zo dňa 04.11.2020 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 nachádzali k 1. januáru zdaňovacieho obdobia roku 2021 v katastrálnom území obce D..
22. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 18.04.2023 navrhol, aby Najvyšší správny súd podľa § 419 ods. 1 SSP písm. c) a d) zastavil konanie, nakoľko oba žalované subjekty vystupujú ako správcovia dane, ktoré majú rovnaký druhostupňový orgán (Finančné riaditeľstvo).
Zároveň uviedol, že zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) definuje inštitút nulitných rozhodnutí, na ktoré sa prihliada vždy z úradnej povinnosti, no napriek tomu z dôvodu právnej istoty pomerne detailne upravuje aj postup pri určení nulitného rozhodnutia. Preto ak dôjde k situácii, že viac obcí sa domnieva, že určité územie patrí do ich územnej pôsobnosti, a preto dôjde vo vzťahu k danému (spornému) územiu k vyrubeniu dane nehnuteľnosti súbežne viacerými obcami, je zrejmé, že len jedno rozhodnutie bude de iure vydané miestne príslušným správcom dane a ostatné rozhodnutia (vydané miestne nepríslušnými správcami) budú nulitné a bude sa na nich hľadieť, akoby nikdy neboli vydané. Prípadnú faktickú existenciu dvoch súbežných rozhodnutí o vyrubení dane z nehnuteľnosti od rôznych správcov dane možno vyriešiť jednoduchým postupom podľa § 64 ods. 3 až 5 daňového poriadku.
23. Na základe toho možno podľa žalovaného 1/ konštatovať, že kompetenčný konflikt možno na návrh žalobcu fakticky odstrániť v konaní o podnete na vydanie rozhodnutia o nulite, eventuálne v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým bola podľa názoru daňového subjektu vyrubená daň miestne nepríslušným správcom dane. Tým je daný právny základ
na zastavenie konania podľa § 419 ods. 1 písm. d) SSP. Zároveň podotkol, že § 7 ods. 4 Daňového poriadku explicitne ustanovuje kompetenciu Finančného riaditeľstva rozhodovať o kompetenčných sporoch medzi daňovými úradmi. Pri extenzívnom výklade sa dané ustanovenie týka aj sporov o miestnu príslušnosť obcí ako správcov dane z nehnuteľností, ktoré majú rovnaký „nadriadený“ druhostupňový orgán a v daňovom konaní postupujú podľa
daňového poriadku. Podľa žalovaného 1 je týmto daný dôvod na zastavenie konania podľa § 419 ods. 1 písm. c) SSP. 24. Ak by však Najvyšší správny súd dospel k názoru, že nie je dôvod na zastavenie konania, podotkol, že je nepochybné, že k 1.1.2021 bolo sporné územie stále zapísané ako súčasť katastrálneho územia Železiarne, t. j. ako súčasť mesta Košice, z čoho bolo možné vyvodiť kompetenciu žalovaného 1/ ako miestne príslušného správcu dane. K striktnému náhľadu na prihliadanie evidovaného stavu v katastri nehnuteľností k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia dospeli súdy aj v minulosti, avšak v opačnej situácii - v danom konaní v neprospech žalovaného v 1. rade. Uviedol, že v príslušných daňových konaniach a najmä v konaniach vedených pred správnymi súdmi (v ktorých sa preskúmavali rozhodnutia príslušných správcov dane, najmä rozhodnutia žalovaného 1/) bolo ustálené, že pre vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci evidovaný stav v katastri k nehnuteľností k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.
25. Ak by sa v posudzovanom prípade malo aplikovať prelomenie zásady hodnovernosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností k 1.1.2021 z dôvodu preukázania opaku v dôsledku toho, že v decembri 2020 nadobudol právoplatnosť rozsudok NS SR z novembra 2020, žalovaný 1/ zdôraznil, že vzápätí bolo „preukázanie opaku“ zvrátené príslušnými rozhodnutiami Ústavného súdu SR, a to jednak vo forme odloženia vykonateľnosti rozsudku NS SR a následne aj nálezom Ústavného súdu SR, ktorý rozsudok NS SR zrušil.
Uvedené znamená okrem iného aj to, že na základe uvedených skutočností neobstojí argumentácia žalobcu uvedená v bode 46 žaloby o spôsobilom právnom titule, ktorým došlo k vyvráteniu hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností. Záverom navrhol, aby pokiaľ Najvyšší správny súd konanie nezastaví, určil žalovaného 1/ ako vecne a miestne príslušný orgán verejnej správy (správcu dane) vo vzťahu k vyrubeniu dane z nehnuteľnosti za zdaňovacie obdobie roku 2021 v spornom území (t. j. území, ktoré je priamo dotknuté administratívnym konaním u určenie priebehu hranice medzi katastrálnym územím X. v meste Košice a katastrálnym územím D. v obci Sokoľany). 26. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniam žalovaných zo dňa 23.05.2023 uviedol, že absentuje akýkoľvek dôvod nato, aby NSS SR postupoval podľa ust. § 419 ods. 1 SSP a toto konanie
zastavil. Zastáva názor, že postupy uvedené žalovaným 1/ nie je možné považovať za iný spôsob odstránenia kompetenčného konfliktu v zmysle ust. § 419 ods. 1 písm. d). Žalobca nemôže byť v týchto konaniach pasívny, vyčkať na vyrubenie totožnej dane dvoma správcami dane a až následne sa domáhať odstránenia tohto stavu prostredníctvom rozhodovania o nulite rozhodnutí podľa ust. § 64 Daňového poriadku. Pokiaľ by druhostupňový orgán o nulite rozhodol, tak rozhodnutia o vyrubení dane by nadobudli právoplatnosť a žalobca by bol fakticky povinný zaplatiť dvakrát totožnú daň. Zároveň poukázal na skutočnosť, že ust. § 412 a nasl.
SSP umožňuje podať kompetenčnú žalobu na rozhodnutie kladného kompetenčného konfliktu, ak viaceré orgány verejnej správy súčasne tvrdia, že im patrí pôsobnosť vykonať v tej istej veci administratívne konanie. Postačuje teda, aby administratívne konania začali a prebiehali, pričom vydanie rozhodnutí nie je predpokladom na podanie takejto žaloby. 27. Žalobca zároveň zastáva názor, že kladný kompetenčný konflikt už nie je možné odstrániť ani v rámci odvolacieho konania, a to z toho dôvodu, že Finančné riaditeľstvo už malo v minulosti možnosť tento konflikt odstrániť v rámci preskúmavania rozhodnutí mimo odvolacieho konania. Taktiež uvádza, že Finančné riaditeľstvo ako nadriadený orgán nemôže rozhodovať spor o určenie miestnej príslušnosti medzi obcami, pretože na to nemá právomoc.
28. K tvrdeniu žalovaného 1/ ohľadne rozhodovania súdov v obdobných veciach žalobca uviedol, že bol zásadný rozdiel medzi právnym stavom, ktorý nastal k 01.01.2011 a k 01.01.2021, kdežto k 01.01.2011 bol podľa zápisu v katastri nehnuteľností správcom dane pre tzv. sporné územie žalovaný 2/ aj keď v tom čase už na základe rozsudku súdu zrušeného Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.10.2010, sp. zn.: II. ÚS 65/2010-49. Uvedený Nález však zrušoval predošlý rozsudok, na základe ktorého bol vykonaný zápis v katastri nehnuteľností, iba z dôvodu procesných vád predošlého konania, pričom Ústavný súd SR nevyslovil právne závery vo veci samej, čo do určenia miestne príslušného správcu dane. K 01.01.2011 tak síce bol žalovaný 2/ zapísaný v katastri nehnuteľností ako správca dane na základe v tom čase už zrušeného rozsudku, avšak k 01.01.2011 nebol Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky ani iným rozhodnutím preukázaný opak, ktorý by vyvrátil hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností.
29. Naopak, podľa právneho stavu k 01.01.2021 bol žalovaný 1/ zapísaný ako správca dane v katastri nehnuteľností, avšak v tom čase boli tieto údaje katastra nehnuteľností riadne vyvrátené právoplatným rozsudkom NS SR, ktorý jednoznačne preukazoval opak v zmysle ust. § 70 katastrálneho zákona. Totožnú argumentačnú líniu s odkazom na Nález Ústavného súdu zo dňa 27.10.2010, sp. zn.: II. ÚS 65/2010-49 zastával pôvodne žalovaný 1/ (neskôr aj Finančné riaditeľstvo ako sťažovateľ) aj v iných súdnych konaniach nadväzujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2011 voči iným daňovým subjektom. Žalobca týmto opätovne poukázal na body 34. až 39. rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.09.2019 sp. zn.: 1Sžfk/32/2018.
30. Aj keď niet žiadnych pochýb o tom, že vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4Sžr/3/2019 zo dňa 04.11.2020, ktorým bola vyvrátená hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností k 01.01.2021, bola neskôr Ústavným súdom Slovenskej republiky odložená, ako aj celý rozsudok bol následne nálezom zo dňa 28.10.2021, sp. zn.: II. ÚS 342/2021, zrušený, tak uvedené skutočnosti nemohli mať ani nemali vplyv na určenie miestne príslušného správcu dane na zdaňovacie obdobie roka 2021, kde sa vychádza podľa právneho stavu k 01.01.2021. Záverom zotrval na tvrdeniach a návrhu vyplývajúcich z podanej žaloby.
31. Dňa 21.06.2023 bolo Najvyššiemu správnemu súdu doručené podanie žalobcu označené ako „Doplnenie skutkového a právneho stavu“, v ktorom uviedol, že Finančné riaditeľstvo ako odvolací orgán rozhodnutím č. 280750/2023 zo dňa 02.06.2023 zrušilo rozhodnutie žalovaného 1/ č. MK/B/2023/047255/MK/B/2023/00105397/09 zo dňa 21.02.2023 a vrátilo vec žalovanému 1/ na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie žalovaného 1/ bolo zrušené z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, nie z dôvodu nedostatku miestnej príslušnosti na vyrubenie dane z nehnuteľností, v nadväznosti na čo možno očakávať, že žalovaný 1/ bude opätovne vykonávať procesné úkony smerujúce k vyrubeniu totožnej dane z nehnuteľností.
Poukázal tak na skutočnosť, že kladný kompetenčný konflikt medzi žalobcom a žalovanými pretrváva. 32. Podaním zo dňa 14.12.2023 žalobca k prejednávanej veci doplnil, že na základe predchádzajúceho rozhodnutia Finančného riaditeľstva č. 280750/2023 zo dňa 02.06.2023, žalovaný 1/ vydal rozhodnutie MK/B/2023/047255/MK/B/2023/00219622/09 zo dňa 18.07.2023, ktorým došlo k opätovnému vyrubeniu totožného rozdielu dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie roka 2021.
Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného 1/ podal žalobca dňa 22.08.2023 odvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo rozhodnutím č. 580600/ 2023 zo dňa 30.11.2023 tak, že daňové konanie prerušilo až do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu o podanej kompetenčnej žalobe.
33. V daňovom konaní vedenom žalovaným 2/ bolo zo strany žalovaného 2/ dňa 23.11.2023 vydané rozhodnutie č. 535, ktorým vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 vzťahujúcu sa na totožné nehnuteľnosti. Rozhodnutie žalovaného 2/ č. 535 zo dňa 23.11.2023 sa predmetom dane nelíši od jej predošlého Rozhodnutia č. 1 zo dňa 01.03.2021. Proti rozhodnutiu žalovaného 2/ č. 535 podal žalobca dňa 14.12.2023 odvolanie. Nakoľko o odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného 2/ č. 535 zo dňa 23.11.2023 bude rozhodovať totožný druhostupňový orgán ako v prípade žalovaného 1/, je podľa žalobcu predpoklad, že vzhľadom na právny názor vyjadrený v rozhodnutí Finančného riaditeľstva č. 580600/2023 s prihliadnutím na záujem zachovania konzistencie rozhodovania v obdobných veciach, Finančné riaditeľstvo rozhodne o odvolaní tak, že aj daňové konanie vedené žalovaným 2/ preruší až do momentu právoplatného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu o kompetenčnej žalobe.
III. Právne posúdenie Najvyššieho správneho súdu
34. Podľa § 412 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať rozhodnutia kladného kompetenčného konfliktu alebo záporného kompetenčného konfliktu spojeného s prebiehajúcim alebo ešte nezačatým administratívnym konaním medzi
a) orgánmi verejnej správy navzájom, a to vrátane ústredných orgánov štátnej správy, alebo b) orgánom verejnej správy a iným od súdu odlišným subjektom. 35. Podľa § 412 ods. 2 SSP, kladný kompetenčný konflikt je spor, v ktorom viaceré orgány verejnej správy súčasne tvrdia, že im patrí pôsobnosť vykonať v tej istej veci administratívne konanie, alebo spor medzi orgánom verejnej správy, ktorý chce vykonať vo veci administratívne konanie, a iným subjektom, ktorý chce rovnakú vec upraviť vlastným postupom.
36. Podľa § 419 ods. Správny súd uznesením zastaví konanie, ak a) nejde o kompetenčný konflikt, b) administratívne konanie týkajúce sa kompetenčného konfliktu bolo už skončené, c) rozhodovanie kompetenčného konfliktu patrí podľa osobitného predpisu inému orgánu, d) možno na návrh žalobcu kompetenčný konflikt odstrániť, a to aj ako otázku predbežnú, v inom konaní podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu okrem ústavnej sťažnosti.
37. Podľa § 4 ods. 2 Daňového poriadku, osobami zúčastnenými na správe daní sú: a) príslušník finančnej správy, zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je finančné riaditeľstvo alebo obec, alebo starosta obce (ďalej len „zamestnanec správcu dane“), b) druhostupňový orgán, ktorým je 1. finančné riaditeľstvo vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje správca dane, 2. ministerstvo vo veciach, v ktorých rozhoduje finančné riaditeľstvo,
38. Podľa § 7 ods. 4 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o určení miestnej príslušnosti medzi daňovými úradmi alebo ak vzniknú pochybnosti o určení miestnej príslušnosti medzi colnými úradmi, rozhoduje o miestnej príslušnosti finančné riaditeľstvo.
39. Podľa § 64 ods. 1 Daňového poriadku, na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje rozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané.
40. Podľa § 64 ods. 2 Daňového poriadku, pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, a) ktoré vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné rozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný, b) ktoré bolo vydané omylom inej osobe, c) ktorým bola vyrubená daň po zániku práva vyrubiť daň, d) ktoré nadväzuje na nulitné rozhodnutie.
41. Podľa § 64 ods. 3 Daňového poriadku, nulitu rozhodnutia posudzuje z vlastného podnetu alebo iného podnetu druhostupňový orgán, a to kedykoľvek; ak ide o rozhodnutie ministerstva, posudzuje také rozhodnutie minister financií Slovenskej republiky na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie.
42. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
43. Podstatou sporu v prerokúvanej veci medzi žalobcom a žalovanými je určenie pôsobnosti vykonať administratívne konanie vo veci vyrubenia dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie roka 2021 vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam, keďže bol žalobca vyzvaný žalovaným 1/ a aj žalovaným 2/ na zaplatenie predmetnej dane za príslušné obdobie.
44. Najvyšší správny súd uvádza, že správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo predstavuje preferenciu odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom. V zásade tak možno skonštatovať, že riešenie kompetenčných konfliktov vzniknutých medzi orgánmi verejnej správy v rámci štruktúry týchto orgánov má prednosť pred ich rozhodovaním správnym súdom.
Ingerencia správneho súdu by totiž mala nastúpiť až subsidiárne, ak sa nezákonný stav alebo náprava veci nedosiahne na úrovni orgánov verejnej správy. 45. Najvyšší správny súd má zároveň zo súdneho spisu za preukázané, že v čase podania kompetenčnej žaloby, kladný kompetenčný konflikt vznikol medzi daňovým konaním č. 1/ 2021 vedeným žalovaným 2/ a daňovým konaním č. MK/B/2023/047255/MK/B/2023/ 00105397/09 vedeným žalovaným 1/, teda na úrovni prvostupňového správneho orgánu. Žalobca tak mal možnosť (ktorú aj využil) voči rozhodnutiam žalovaných podať odvolanie, pričom v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) žalované subjekty sú správcami dane s totožným odvolacím (druhostupňovým) orgánom. Finančné riaditeľstvo SR ako spoločný odvolací orgán následne rozhodnutie žalovaného 1/ ako aj rozhodnutie 2/ o vyrubení dane z nehnuteľnosti zrušil a vrátil im vec na ďalšie konanie. Po zrušení Rozhodnutia č. 1 žalovaného 2/ v mimo odvolacom konaní a rozhodnutie žalovaného 1/ č. MK/B/2023/047255/MK/B/2023/00105397/
09 zo dňa 21.02.2023 v odvolacom konaní, žalovaný 1/ opätovne vo veci rozhodol a žalobcovi daň vyrubil rozhodnutím č. MK/B/2023/047255/MK/B/2023/00219622/09 zo dňa 18.07.2023. Totožné konal aj žalovaný 2/, ktorý žalobcovi vyrubil daň rozhodnutím č. 535 zo dňa 22.08.2023, čím kladný kompetenčný konflikt na úrovni prvostupňového správneho orgánu pretrvával.
46. Žalobca následne podal odvolanie voči prvostupňovým rozhodnutiam žalovaných, čím sa rozhodovanie vo veci dostalo do dispozície Finančného riaditeľstva SR ako odvolacieho orgánu. Tu je dôležité pripomenúť, že kompetencie odvolacieho orgánu ustanovenie § 74 Daňového poriadku upravuje tak, že odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní a prihliada aj na skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, pričom odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania i vykonávať dokazovanie. 47.
Najvyšší správny súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že rozhodnutie o miestnej príslušnosti vo veci administratívneho konania vo vzťahu vyrubenia dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie roka 2021 je v prvom rade v kompetencii Finančného riaditeľstva SR ako spoločného odvolacieho orgánu, u ktorého v čase rozhodovania o podanej kompetenčnej žalobe žalobcom prebieha odvolacie konanie. Uvedené platí aj v kontexte ust. § 7 ods. 4 Daňového poriadku, ktorý jasne ustanovuje, že ak vzniknú pochybnosti o určení miestnej príslušnosti medzi daňovými úradmi, rozhoduje o miestnej príslušnosti Finančné riaditeľstvo
SR. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 580600/ 2023 zo dňa 30.11.2023 prerušilo konanie vedené žalovaným 1/ až do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu o podanej kompetenčnej žalobe.
48. Najvyšší správny súd opakovane zdôrazňuje, že kladný kompetenčný konflikt vznikol na úrovni prvostupňového správneho orgánu a preto je v tomto prípade povinnosťou Finančného riaditeľstva ako spoločného odvolacieho správneho orgánu aj v zmysle vyššie citovaných ustanovení Daňového poriadku, vysporiadať sa so všetkými okolnosťami rozhodujúcimi pre správne určenie a vyrubenie dane z nehnuteľností žalobcu za zdaňovacie obdobie roka 2021, konkrétne aj s otázkou miestnej príslušnosti. Preto by bolo v rozpore s už spomenutou zásadou subsidiarity správneho súdnictva, aby za takýchto okolností vec posúdil Najvyšší správny súd, a to princípu subsidiarity správneho súdnictva, keďže kompetenčná žaloba nemôže byť úspešná, ak vec možno vyriešiť v odvolacom administratívnom konaní, a súčasne princípu subsidiarity kompetenčnej žaloby, ktorej podanie prichádza do úvahy, len ak účastník nemôže dosiahnuť ochranu svojich práv alebo právom chránených záujmov podaním inej žaloby v správnom súdnictve (§ 6 ods. 2 SSP). Suploval by tak zákonom zverenú pôsobnosť odvolacieho správneho orgánu, ktorý má povinnosť preskúmavať napadnuté prvostupňové
správne akty, ako aj v prípade pochybností rozhodnúť o určení miestnej príslušnosti v zmysle § 7 ods. 4 Daňového poriadku. Takýto postup Najvyššieho správneho súdu by nielen porušil princíp dvojinštančnosti správneho konania, ale zasiahol by tým aj do právomoci odvolacieho správneho orgánu, čo by koniec koncov nebolo na prospech ani samotnému žalobcovi. Uvedená skutočnosť nakoniec vyplýva aj zo samotného ustanovenia § 419 ods. 1 písm. c) SSP. Preto je irelevantné poukazovanie žalobcu na ust. § 412 SSP, podľa ktorého postačuje, aby administratívne konania začali a prebiehali, pričom vydanie rozhodnutí nie je predpokladom na podanie takejto žaloby.
49. Najvyšší správny súd rozumie argumentácii žalobcu, že nechce byť v uvedenej veci pasívny, no v zhode s tvrdením žalovaného 1/ treba podotknúť, že prípadnú faktickú existenciu dvoch rozhodnutí dvoch správcov dane, možno okrem odvolacieho konania vyriešiť aj postupom podľa § 64 Daňového poriadku, tzv. určením nulitného rozhodnutia.
V prípade, že Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán na uvedenú skutočnosť neprihliadalo z úradnej povinnosti v zmysle § 64 ods. 3 Daňového poriadku, mohol žalobca v zmysle tohto ustanovenia podať podnet na preskúmanie prípadnej „nulitnosti“ rozhodnutí žalovaných. Žalobca tak mal možnosť aktívnej obrany voči konaniu žalovaných ako správcov dane aj týmto spôsobom. V tomto smere preto možno uplatniť aj dôvod na zastavenie konania v zmysle § 419 ods. 1 písm. d) SSP.
50. V tomto kontexte je tiež potrebné doplniť, že Slovenská republika je právnym štátom (čl. 1 ods. 1 Ústavy), ktorého jedným zo základných princípov je požiadavka, aby štátne orgány konali len na základe Ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý určí zákon (princíp legality upravený v čl. 2 ods. 2 Ústavy). Viazanosť štátnych orgánov právom vyžaduje, aby ich právomoc a medze ich pôsobnosti boli (aspoň v elementárnej rovine) imperatívne upravené právnym predpisom so silou zákona. Ide pritom o požiadavku explicitného vyjadrenia právomoci určitého orgánu. Najvyšší správny súd preto nemohol pred jednoznačným textom zákona uprednostniť riešenie preferované žalobcom.
51. Za takto zistených a pre danú vec rozhodných skutočností Najvyšší správny súd rozhodol podľa § 419 ods. 1 písm. c) a d) SSP a konanie zastavil. 52. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 170 písm. b) a d) SSP, keďže ide o konanie o kompetenčnej žalobe a konanie bolo zastavené.
53. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 5 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 18. marca 2024