12Svp/14/2022

Podania účastníkov konania 1. Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len ,,správny súd“) bola dňa 08. novembra 2022 doručená správna žaloba vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb starostu obce Vydrník, konaných 29. októbra 2022 (ďalej ,,napadnuté voľby“).

3. K tomu uviedol, že zásahy členov okrskovej volebnej komisie, ktorí svojvoľne uprednostňovali voľby do orgánov obce pred voľbami do samosprávneho kraja, sú zdokumentované viacerými pozorovateľmi a členmi volebnej komisie, ktorých písomné svedectvá priložil v prílohe. 4. Ďalej namietal, že nezákonné konanie členov okrskovej volebnej komisie pochádzajúcich z etnickej menšiny Rómov, ktoré malo spočívať v tom, že upravovali hlasovacie lístky voličov, ktorí nemali zdravotné problémy a v tom, že títo členovia pravidelne chodili za volebnú zástenu. Súčasne namietal, že napriek potrebe používania štátneho jazyka, títo členovia medzi sebou a s prichádzajúcimi voličmi komunikovali výlučne rómsky, na základe čoho žalobca predpokladá, že navádzali voličov na odovzdanie hlasov konkrétnemu kandidátovi.

5. Taktiež namietal, že členka volebnej komisie Q. K. mala usmerňovať voličov na volebný akt a viackrát ukazovala voličom, ťukajúc prstom na volebný lístok s kandidátmi na starostu, pričom keď bola na to upozornená nezávislým pozorovateľom tak prešla prstom po volebnom lístku s následným ťuknutím prsta do stredu, t. j. na kandidáta, ktorého má volič voliť. 6. Žalobca súčasne namietal, že pri sčítavaní hlasov nebola vykonaná spätná kontrola a zistilo sa, že v jednej obálke chýbal hlasovací lístok a v ďalšej obálke boli vhodené dva hlasovacie lístky, čo podľa žalobcu naznačuje, že príslušný volebný lístok ,,opustil“ volebnú miestnosť a po ,,recyklácii“ volebných lístkov bol posledný lístok vložený do inej obálky s rovnakým volebným lístkom. Uviedol, že pri úradnej návšteve rómskej kolónie členmi volebnej komisie s volebnou urnou bolo zaregistrované, že hrala nahlas hudba a miestni voliči varili ,,volebný guláš“ a pri voľbe zo strany hliadkara sa vo volebnom priestore za paravánom nachádzali dva volebné lístky, pričom hliadkar nahlásil prítomnosť jedného iného volebného

Aj s poukazom na vyššie uvedené žalobca namietal porušenie § 24 ods. 1 a 6 zákona č. 180/ 2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon č. 180/2014 Z. z.“) a súčasne poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR vo veciach pod sp. zn. PL. ÚS 89/2011, sp. zn. PL. ÚS 7/07, sp. zn. PL. ÚS 32/07, sp. zn. PL. ÚS 100/07, sp. zn. PL. ÚS 1/07, sp. zn. PL. ÚS 13/2011. 8. Žalobca navrhol, aby správny súd vyhlásil napadnuté voľby za neplatné, zrušil výsledok napadnutých volieb a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania v plnom rozsahu. Prílohou žaloby boli písomné svedectvá. 9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žiadny z členov volebnej komisie nepodal v deň napadnutých volieb žiadne oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku v zmysle § 40 písm. a) a b) zákona č. 180/2014 Z. z., pričom všetci členovia volebnej komisie absolvovali školenie pre členov volebnej komisie pre vykonávanie volieb do orgánov územnej samosprávy,

nebola adresovaná na túto komunikačnú elektronickú adresu. Namietal, že vzhľadom na skutočnosť, že od členov volebnej komisie, ktorí zabezpečovali priebeh volieb a mohli na neho dohliadať, nebolo v priebehu volieb podané žiadne podanie do zápisnice, ani nebol oznámený priestupok alebo iný správny delikt, písomné svedectvá považuje za nevierohodné, keďže tieto boli podávané až po oznámení výsledku napadnutých volieb a mohli byť ovplyvňované priamo žalobcom. Súčasne vo vzťahu k písomným svedectvám namietal, že tieto obsahujú vysokú mieru zhody a teda vykazujú znaky koordinácie a spolupráce pri ich vytváraní.

12. Správny súd po oboznámení sa so správnou žalobou konštatuje, že identifikoval nasledovné žalobné body: a. prvý žalobný bod týkajúci sa postupu niektorých členov miestnej volebnej komisie, ktorí i. odpovedali za voličov, vyzdvihujúcich si volebné lístky pred hlasovaním, že požadujú iba volebné lístky do orgánov obce, ii. mali upravovať hlasovacie lístky voličov, ktorí nemali zdravotné problémy a títo členovia pravidelne chodili za volebnú zástenu, a iii. medzi sebou a s prichádzajúcimi voličmi komunikovali rómsky a teda mohli navádzať voličov na odovzdanie hlasov konkrétnemu kandidátovi, a iv. členka volebnej komisie Q. K. mala usmerňovať voličov na volebný akt a viackrát ukazovala voličom, ťukajúc prstom na volebný lístok s kandidátmi na starostu, t. j. na kandidáta, ktorého má volič voliť. b. druhý žalobný bod týkajúci sa postupu pri hlasovaní s pomocou, a to že i. volebné lístky mali byť upravované sprevádzajúcimi osobami a mala byť porušená tajnosť voľby spojená s vyhotovovaním fotografií volebných lístkov s ich následným preukazovaním uskutočnenej voľby tretím osobám,

registráciu volieb do prenosnej urny a obsah tejto prenosnej urny bol bezprostredne po jeho vysypaní zmiešaný s obsahom urny pre obecné voľby nachádzajúcej sa vo volebnej miestnosti, čím bola znemožnená kontrola zoznamu vydaných volebných obálok a lístkov. d. štvrtý žalobný bod týkajúci sa porušenia volebného moratória spočívajúci v tom, že pri návšteve rómskej kolónie členmi volebnej komisie s volebnou urnou bolo zaregistrované, že hrala nahlas hudba a miestni voliči varili ,,volebný guláš“.

14. Správna žaloba bola žalobcom podaná dňa 08. novembra 2022 prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy, čím je zachovaná lehota na jej podanie, ktorá by uplynula najneskôr 9. novembra 2022. 15. Správny súd sa oboznámil s výsledkami napadnutých volieb z originálu zápisnice miestnej volebnej komisie a z webového sídla Štatistického úradu Slovenskej republiky a zistil, že žalobca ako kandidát na starostu obce Vydrník v predmetných voľbách získal 154 hlasov, čo tvorilo 28,94%-ný podiel platných hlasov z celkového počtu zúčastnených voličov, a že žalovaný je zvoleným starostom obce Vydrník. Žalobca tak spĺňa podmienku aktívnej procesnej legitimácie a žalovaný podmienku pasívnej procesnej legitimácie.

18. Správny súd si v rámci dokazovania vyžiadal volebnú dokumentáciu napadnutých volieb od obce Vydrník. Správny súd účastníkov konania informoval, že senátom správneho súdu povereným členom senátu (§ 312h ods. 6 SSP) dôjde k oboznámeniu sa s nezapečatenými časťami správnemu súdu doručenej volebnej dokumentácie napadnutých volieb, o čom bol spísaný úradný záznam zo 16. januára 2023. Účastníci sa oboznámenia s nezapečatenými časťami správnemu súdu doručenej volebnej dokumentácie napadnutých volieb nezúčastnili.

počte. Správny súd preto konštatuje, že zo zápisnice miestnej volebnej komisie vyplýva, že žalobca získal spolu 154 platných hlasov, žalovaný spolu 194 platných hlasov a rozdiel platných hlasov medzi žalobcom a žalovaným predstavuje 40.

22. Svedkyňa M. A., ktorá pri voľbách pôsobila ako pozorovateľka, uviedla, že videla ako voličom bola 3x poskytnutá pomoc i členom miestnej volebnej komisie a predsedníčka volebnej komisie (ktorú svedkyňa identifikovala menom Q.) mala týmto voličom (3x) ukazovať konkrétneho kandidáta na starostu na volebnom lístku. Svedkyňa potvrdila, že videla, že členovia miestnej volebnej komisie sa s voličmi rozprávali po rómsky.

Svedkyňa nevidela konkrétne na ktorého. 24. Svedkyňa pani M. H., ktorá bola podpredsedníčkou miestnej volebnej komisie, uviedla, že voliči rómskeho pôvodu sa v 10 prípadoch vo volebnej miestnosti s členmi miestnej volebnej komisie rozprávali po rómsky. Svedkyňa videla, ako voličom pomoc pri hlasovaní poskytoval člen miestnej občianskej hliadky, avšak svedkyňa nevidela, že takúto pomoc by voličom poskytoval niekto z členov miestnej volebnej komisie. Neskôr na otázku súdu ku konkretizácii svojho písomného vyhlásenia svedkyne svedkyňa uviedla, že navádzať voličov rómskej národnosti na hlasovanie mala predsedníčka miestnej volebnej komisie a mohlo ísť o 15 prípadov. Predsedníčka volebnej komisie mala ísť za plentu približne 20x a s voličmi sa mala rozprávať po rómsky. Svedkyňa nepočula, že by predsedníčka volebnej komisie voličom oznamovala konkrétneho kandidáta, a ani nič také nevidela. Svedkyňa spontánne uviedla, že videla ako za plentu chodili spoločne hlasovať manželia, čo bolo odôvodňované tým, aby sa hlasovanie zrýchlilo.

26. Svedkyňa M. S., ktorá bola členkou miestnej volebnej komisie, uviedla, že opakovane napomínala členov miestnej volebnej komisie, aby používali úradný jazyk a nerozprávali sa s voličmi rómsky. Svedkyňa počas jej prítomnosti vo volebnej miestnosti zaregistrovala minimálne 5x, že člen miestnej občianskej hliadky pomáhal voličom pri hlasovaní.

Svedkyňa nezaregistrovala ovplyvňovanie konkrétneho hlasovania, napríklad gestikuláciou alebo v slovenskom jazyku, ale podľa svedkyne sa to mohlo diať v rómskom jazyku zo strany pani Q. K. a pani X. K., ktoré voličov rómsky usmerňovali. Svedkyňa nevedela uviesť, čo presne im povedali, že voliči ich žiadali o pomoc, svedkyňa zaregistrovala aj gestikuláciu a ukazovanie na volebný lístok, ale nevidela ako presne. Svedkyňa uviedla, že žiaden z členov miestnej volebnej komisie s voličmi za plentu nechodil.

Obrátila sa na ostatných členov miestnej volebnej komisie, či člen miestnej občianskej hliadky (otec svedkyne) môže takýmto voličom pomôcť a informovať ich o spôsobe hlasovania, voči čomu miestna volebná komisia neprotestovala. Potvrdila, že keď začali prichádzať starší občania, miestna volebná komisia umožnila hlasovanie aj párom, a išlo aj o prípady, keď jeden z nich bol handicapovaný. Voličom, ktorí to potrebovali, so súhlasom miestnej volebnej komisie pomáhal pri hlasovaní člen miestnej občianskej hliadky.

30. Správny súd si po zistení, že pri napadnutých voľbách mohla asistovať aj Polícia SR, vyžiadal vyjadrenie od Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, Obvodného oddelenia Policajného zboru Hranovnica. Polícia SR eviduje trestné oznámenie podané pani V. V. R. vo veci podozrenia z trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda, ktoré

a ich výpovede obsahovali poznatky preukazujúce nezákonnosť pri napadnutých voľbách. Spochybnil taktiež autentickosť výpovede svedkyne X. K.. Poukázal na potvrdené hlasovanie viacerých osôb naraz za plentou. Správny súd poukazuje, že uvedené konanie nebolo namietané v rámci žalobných bodov žalobcu. 32. Žalovaný vo svojom podaní doručenom správnemu súdu 31. januára 2023 k správnym súdom vykonanému dokazovaniu poukázal na to, že sa ustálilo, že nedošlo k porušeniu zákona č. 180/2014 Z. z. a nie je tak daná dôvodnosť žalobných bodov žalobcu. Osobitne poukázal, že nebolo preukázané že by ktokoľvek z členov volebnej komisie pravidelne chodil za volebnú plentu s voličmi. Poukázal na to, že miestna volebná komisia nemala problém s komunikáciou s voličmi v rómskom jazyku. Vybrané ustanovenia právnych predpisov, z ktorých správny súd vychádzal Podľa čl. 30 Ústavy SR, (1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

zákonom. (3) Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon. (4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Podľa čl. 31 Ústavy SR, zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Voličovi, ktorý nevstúpi do osobitného priestoru na úpravu hlasovacích lístkov, okrsková volebná komisia hlasovanie neumožní. Podľa § 24 ods. 6 zákona č. 180/2014 Z. z., volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre zdravotné postihnutie alebo preto, že nemôže čítať alebo písať a oznámi pred hlasovaním túto skutočnosť okrskovej volebnej komisii, má právo vziať so sebou do osobitného priestoru na úpravu hlasovacích lístkov inú osobu spôsobilú upraviť hlasovací lístok podľa jeho pokynov a zákona a vložiť do obálky; takouto osobou nemôže byť člen okrskovej volebnej komisie. Obidve osoby pred vstupom do osobitného priestoru na úpravu hlasovacích lístkov člen okrskovej volebnej komisie poučí o spôsobe hlasovania a o skutkovej podstate trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda a o skutkovej podstate trestného činu volebnej

Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z., vo volebnej miestnosti majú právo byť prítomní, okrem členov okrskovej volebnej komisie, jej zapisovateľa, členov a zapisovateľov volebných komisií vyšších stupňov, členov ich odborných sumarizačných útvarov a voličov, pozorovatelia vyslaní medzinárodnými organizáciami. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 180/2014 Z. z., vo volebnej miestnosti majú právo byť prítomné aj iné osoby, ktoré prejavili záujem o pozorovanie priebehu volieb a sčítavania hlasov.

Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z. po skončení hlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nevydané hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnú schránku. Ak okrsková volebná komisia na žiadosť použila aj prenosnú volebnú schránku, obsah schránok po ich otvorení zmieša. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 270/1995 Zb., štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 184/1999 Zb., občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo okrem štátneho jazyka používať jazyk národnostnej menšiny.

súd rozhodol o žalobe v lehote 90 dní odo dňa jej podania (§ 312i SSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 312h ods. 3 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj na webovom sídle Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (www.nssud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07. februára 2023 (§ 137 ods. 4 SSP).

36. Právomoc správneho súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné sa však uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, nie každé porušenie zákona o voľbách vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 73/07).

38. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje i na samotný obsah ochrany realizovanej volebným súdnictvom, ktorého podstatou je ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti (čl. 31 Ústavy SR). Cieľom ochrany slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti realizovanej prostredníctvom volebného súdnictva preto podľa správneho sudu nemôže byť vyhľadávanie pre výsledok volieb nevýznamných pochybení, ktoré môžu nastať prakticky pri akýchkoľvek ľudskej činnosti, s následným spochybňovaním výsledku volieb, ktorý prezentuje demokratickú vôľu voličov.

celý volebný proces (uznesenia sp. zn. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 22/2015, PL. ÚS 13/2019). Len domnienka nesprávnosti výsledku volieb ako takého nemôže byť dôvodom zrušenia ich výsledkov (uznesenia sp. zn. PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03, resp. už cit. PL. ÚS 85/07).

41. Druhým významným zistením pre správny súd (z hľadiska prípadného posudzovania intenzity protizákonnosti) je skutočnosť, že rozdiel platných hlasov medzi žalobcom a žalovaným predstavuje 40. K prvému žalobnému bodu - namietaný postup niektorých členov miestnej volebnej komisie

43. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že účasť vo voľbách je právom, nie však povinnosťou voliča. Je preto právom voliča rozhodnúť sa, v akých voľbách sa chce zúčastniť. Samotná skutočnosť, že voliči si z akýchkoľvek dôvodov nevyzdvihli volebné lístky na voľbu do orgánov vyššieho územného celku, neznamená žiadnu nezákonnosť vo vzťahu k napadnutým voľbám starostu obce Vydrník, kde voliči svoje volebné právo využili.

Svedkyne navrhované žalobcom pani M. S. a pani V. V. R. takéto protizákonné konanie nezaregistrovali.

47. Treťou časťou žalobného bodu je námietka, že členovia miestnej volebnej komisie s voličmi komunikovali rómsky a mohli tak voličov nabádať na odovzdanie hlasov konkrétnemu kandidátovi. 48. Skutočnosť, že členovia miestnej volebnej komisie s voličmi komunikovali i v rómskom jazyku nemal správny súd za spornú. Taktiež nebolo sporné že išlo o voličov, ktorí komunikáciu v rómskom jazyku sami vyžadovali, a žiaden volič nebol nútený, aby pri komunikácii s miestnou volebnou komisiou používal rómsky jazyk.

práva. Pokiaľ je voličom poskytovaná informácia, akým spôsobom sa volebné právo realizuje a to spôsobom, ktorému volič rozumie, ide o konanie pre voľby prospešné a nie o konanie protizákonné. Správny súd preto komunikáciu s voličom zo strany miestnej volebnej komisie v jazyku národnostnej menšiny (za predpokladu, že nedochádza k nedovolenému ovplyvňovaniu voliča), nepovažuje za rozpornú so zákonom, ale práve naopak o zákonom dovolenú realizáciu práva na komunikáciu v jazyku národnostnej menšiny (§ 1 ods. 1 zákona č. 184/1999 Zb.). Správny súd preto v tejto časti porušenie zákonnosti volieb neidentifikoval.

51. Poslednou časťou žalobného bodu je tvrdenie, že členka volebnej komisie pani Q. K. mala usmerňovať voličov na volebný akt a viackrát ukazovať voličom, ťukajúc prstom na volebný lístok s kandidátmi na starostu, t. j. na kandidáta, ktorého má volič voliť.

53. Z uvedeného nemal správny súd za dostatočne preukázané, že by zo strany členky miestnej volebnej komisie pani K. malo dochádzať k nedovolenému usmerňovaniu voličov. I pokiaľ by k takémuto konaniu dochádzalo (a teda by došlo k nedovolenému ovplyvňovaniu voličov, čo by správny súd považoval za porušenie zákonnosti a ústavnosti volieb), bez pochýb by intenzita tejto protizákonnosti nebola natoľko závažná, aby spochybnila výsledky volieb a ktorá by odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov. Správny súd preto ani v tejto časti žalobného bodu tento nepovažuje za dôvodný. K druhému žalobnému bodu - namietaný postup pri hlasovaní s pomocou

Vykonaným dokazovaním však takéto namietané konanie preukázané (a ani preukazované) nebolo, namietané konanie tak ostalo iba v rovine nepreukázanej domnienky žalobcu a preto je žalobný bod v tejto časti nedôvodný. 55. Druhou časťou žalobného bodu je, že v prípade osôb, ktoré mali voliť cez svojho opatrovníka, sa tieto pri preberaní volebných lístkov a obálok preukázali občianskym preukazom a celý volebný akt za nich vykonal opatrovník. Vykonaným dokazovaním však ani takéto namietané konanie preukázané (a ani preukazované) nebolo, namietané konanie tak ostalo iba v rovine nepreukázanej domnienky žalobcu a preto je žalobný bod i v tejto časti nedôvodný. 56.

57. Správny súd konštatuje, že trvalejšia prítomnosť pána M. D., člena miestnej občianskej hliadky, vo volebnej miestnosti je v rozpore s § 27 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z., podľa ktorého vo volebnej miestnosti majú právo byť prítomní, okrem členov okrskovej volebnej komisie, jej zapisovateľa, členov a zapisovateľov volebných komisií vyšších stupňov, členov ich odborných sumarizačných útvarov a voličov, pozorovatelia vyslaní medzinárodnými organizáciami. Zákon č. 180/2014 Z. z. neupravuje možnosť člena miestnej občianskej hliadky byť trvalo prítomný vo volebnej miestnosti a to bez ohľadu na skutočnosť, či miestna volebná komisia voči účasti takejto osoby nenamieta alebo dokonca s ňou súhlasila (ako to tvrdila napr. svedkyňa V. A. alebo svedkyňa X. K.). Toto porušenie zákona však samé o sebe podľa správneho súdu nie je natoľko závažné, aby spochybnilo výsledky volieb a ktoré by odôvodnene vyvolávalo pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov. 58.

Iné konanie člena miestnej občianskej hliadky, ktoré by bolo v rozpore s § 24 ods. 6 zákona č. 180/ 2014 Z. z., taktiež preukázané nebolo. 59. Poslednou časťou žalobného bodu je tvrdenie žalovaného, že pri voľbe zo strany člena miestnej občianskej hliadky sa vo volebnom priestore za paravánom nachádzali dva volebné lístky, pričom člen miestnej občianskej hliadky nahlásil prítomnosť jedného iného volebného lístka. Vykonaným dokazovaním však takéto namietané konanie nebolo preukázané a ostalo tak iba v rovine nepreukázanej domnienky žalovaného a preto je žalobný bod v tejto časti taktiež nedôvodný. K tretiemu žalobnému bodu - namietaný postup miestnej volebnej komisie pri sčítavaní hlasov

61. Správny súd poukazuje, že svedkovia konzistentne potvrdili, že k prepočítavaniu volebných lístkov dochádzalo opakovane, tieto s tieto boli spočítané s rovnakým výsledkom i viac ako 10x. Rovnako zo zápisnice miestnej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania v obci Vydrník, ktorá bola podpísaná všetkými členmi miestnej volebnej komisie bez výhrad, nevyplývajú žiadne rozpory pri počte odovzdaných volebných lístkov a hlasov pre jednotlivých kandidátov. 62.

63. Správny súd poukazuje, že takýto postup (ktorý žalobca namieta ako nezákonný) je v súlade s § 29 ods. 1 druhou vetou zákona č. 180/2014 Z. z., podľa ktorého po skončení hlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie otvoriť volebnú schránku a ak okrsková volebná komisia použila aj prenosnú volebnú schránku, obsah schránok po ich otvorení zmieša. Rovnako zo zápisnice miestnej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania v obci Vydrník, ktorá bola podpísaná všetkými členmi miestnej volebnej komisie bez výhrad, nevyplývajú žiadne rozpory pri počte odovzdaných a sčítaných volebných lístkov.

66. Vo vzťahu k možnosti ovplyvnenia voličov vo voľbách v súvislosti s volebnou kampaňou Ústavný súd SR už v judikatúre taktiež uviedol, že pri posudzovaní volebných vád je potrebné nepodceňovať voliča. Len intenzívnejší tlak na voliča spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle je volebnou vadou, ktorej dôsledkom môže byť zrušenie výsledku volieb (PL. ÚS 118/07). Sloboda volieb totiž znamená slobodu rozhodovania každého jednotlivého voliča (PL. ÚS 87/2011). Voľby sú vecou všeobecného (nie súkromného) záujmu, z čoho vyplýva povinnosť ich uskutočnenia inter alia slobodnou voľbou na základe rovného volebného práva, pričom prístup k verejným funkciám majú mať občania za rovnakých podmienok (čl. 30 ods. 1, 3 a 4 Ústavy). 67. Žalobný bod preto správny súd z dôvodu jeho nepreukázania žalobcom, pričom i pri jeho prípadnom preukázaní nebola ani tvrdená taká jeho intenzita, aby mohlo mať vplyv na ústavnosť volieb, považuje za nedôvodný. Záver a trovy konania

69. Ako uviedol vo svojom rozhodnutí Ústavný súd SR, tento musí vyvažovať medzi hodnotou riadneho priebehu volieb na jednej strane a zachovaním jedinečného výsledku volieb, ktorý vzišiel z konkrétneho volebného dňa, na strane druhej. Veľmi prenesene a zjednodušujúco ide o vyváženie medzi pravidlami a demokraciou, medzi dokonalosťou a autenticitou (PL. ÚS 33/2018). Ústavný súd taktiež už uviedol, že dosiahnutie absolútneho súladu prípravy a priebehu volebného procesu so zákonom je prakticky neuskutočniteľné (PL. ÚS 18/2015) a že vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž vytvára možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (napr. PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07).

Toto ustanovenie je však primárne určené na rozhodovanie o náhrade trov konania orgánu verejnej správy, ktorý v správnom súdnictve vystupuje v postavení žalovaného. Konanie vo volebných veciach (o žalobách proti neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy) však vykazuje určité znaky kontradiktórnosti konania, ktoré sú skôr typické pre civilné sporové konanie (účastníci konania sú súkromné subjekty (§ 312c, § 312d SSP), nie správne orgány či subjekty v podobnom postavení). Ak úspešnému žalovanému vznikli v konaní dôvodne vynaložené trovy, možno považovať podmienku spravodlivého požadovania ich náhrady voči žalobcovi za splnenú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.