12Svp/15/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200278.2
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- IČS
- 9622200278
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Z. J., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom: Z. XXX/XX, XXX XX C. Z., proti žalovanému: O. J. - starosta obce, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom: P. XX/XX, XXX XX C. Z., o žalobe vo veci ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy obce Dolný Ohaj konaných 29. októbra 2022, o výške náhrady trov konania, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom sp. zn. 12Svp/15/2022 zo dňa 30. januára 2023 zamietol žalobu vo veci ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy obce Dolný Ohaj konaných 29. októbra 2022. Žalovanému priznal právo na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 30. januára 2023. Podľa § 175 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 163 SSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, asistent sudcu najvyššieho súdu má práva a povinnosti vyššieho súdneho úradníka podľa osobitného predpisu. Podľa § 24c ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na asistenta sudcu najvyššieho správneho súdu sa vzťahuje § 19 ods. 2 a 3 rovnako.
2. Z ustanovenia § 163 SSP vyplýva, že za trovy konania sa považujú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva na správnom súde. Trovy konania, ktoré úspešnému účastníkovi vznikli, musí účastník konania preukázať, ak priamo nevyplývajú z obsahu spisu. Trovy konania musia byť zároveň účelne vynaložené v priamej súvislosti s konaním pred správnym súdom a musia byť dôvodné. 3.
Správny súd konštatuje, že žalovaný si trovy konania nevyčíslil a zo spisu mu žiadne priamo nevyplývajú. Vzhľadom na túto skutočnosť predstavuje výška náhrady trov konania, na ktorú má žalovaný právo, sumu 0 eur. Správny súd v danej súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 5/2017 zo dňa 25. januára 2017: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z čl. 17 CSP, nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a
nerešpektujúce zásadu, podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50, 17185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius). Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“
4. Citované právne závery Najvyššieho súdu SR sú analogicky aplikovateľné aj v správnom súdnom konaní, keďže ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (tiež ako „CSP“) sú obsahovo zhodné s ustanoveniami § 175 ods. 1 a 2 SSP a zároveň princípy, na ktorých spočíva CSP sú primeranie aplikovateľné aj na konanie
pred správnym súdom. Pre uvedené správny súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo uznesenie vydané v ich neprospech a to v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na správnom súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal, spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, správny súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom správneho súdu (§ 152 a nasl.
SSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
V Bratislave dňa 24. marca 2023