12Svp/2/2022

1. Dňa 7. novembra 2022 bolo Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „správny súd“) doručená „Žaloba o určenie neplatnosti komunálnych volieb“, ktorou sa žalobca domáhal podľa ust. 312a zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) preskúmania zákonnosti volieb do funkcie poslanca mestského zastupiteľstva mesta Ružomberok za volebný obvod číslo 1 - mestská časť Biely Potok (ďalej len „mestské zastupiteľstvo“), konaných dňa 29. októbra 2022. 2. Žalobca ako nezávislý kandidát na funkciu poslanca mestského zastupiteľstva získal 257 platných hlasov z celkového počtu 632 odovzdaných platných hlasovacích lístkov, t. j. viac ako 10% hlasov oprávnených voličov, čím splnil požiadavku ustanovenia § 312c SSP o žalobnej legitimácií. Správny súd tiež zistil, že žaloba vo veci zákonnosti volieb poslancov mestského zastupiteľstva bola podaná v lehote podľa ustanovenia § 312e odo dňa vyhlásenia výsledkov volieb. 3.

Podľa názoru žalobcu „samotný pamflet, ktorý bol zaslaný počas moratória tak mohol rozhodnúť o tom, že časť voličov sa na základe tohto listu otočila ku mne chrbtom a podporili môjho protikandidáta, čo znamenalo zvrat v týchto voľbách a moju prehru nezákonným spôsobom.

5. Z obsahu predmetného listu vyplýva, že autor najskôr všeobecne opisuje smerovanie a fungovanie mestských častí mesta Ružomberok spolu s opisom svojich aktivít. Následne žalobcu obviňuje z klamstiev, poukazuje na skutočnosť, že napriek opakovaným pokusom nebol zvolený ako poslanec do mestského zastupiteľstva a opisuje jeho podnikateľské aktivity spojené najmä s „Detským centrom Filipko“, ktoré bolo po pár mesiacoch zatvorené.

Neznáme osoby mali tento list s uvedením mena žalovaného umiestňovať do schránok občanov v mestskej časti Biely Potok, mesto Ružomberok. 6. V petite žaloby žalobca žiadal, aby správny súd vyhlásil voľby vo volebnom obvode číslo 1- Biely Potok v Meste Ružomberok za neplatné.

11. Správny súd ako súd vecne príslušný [§ 11 písm. f) SSP] skúmal, či nie sú dané dôvody na odmietnutie žaloby. 12. Podľa § 312h ods. 2 SSP v znení účinnom od 18. novembra 2022 môže správny súd žalobu odmietnuť aj vtedy, ak je zrejmé, že aj keby dôvody uvedené v žalobe podľa § 312f písm. e) boli pravdivé, nebolo by možné žalobe vyhovieť. Toto ustanovenie nadväzuje na § 312f písm. e) SSP, podľa ktorého sa v žalobe musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody, pre ktoré žalobca napáda neústavnosť alebo nezákonnosť volieb s označením dôkazov.

13. V prípade odmietnutia z dôvodu formulovaného ako „aj keby dôvody uvedené v žalobe podľa § 312f písm. e) boli pravdivé, nebolo by možné žalobe vyhovieť“ pôjde o použitie nástroja na odmietnutie takých žalôb vo volebných veciach, ktoré skutkovo a právne nemajú šancu na úspech za žiadnych okolností. Pokiaľ ide o aplikovateľný právny štandard potrebný pre odmietnutie veci pre zjavnú neopodstatnenosť bude celkom pochopiteľne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vychádzať z ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky v týchto veciach.

15. Z uvedeného výkladu je zrejmé, že kľúčovú úlohu pri rozhodovaní podľa § 312h ods. 2 SSP hrajú práve dôvody, ktoré žalobca uvedie v žalobe ako dôvody nezákonnosti a neústavnosti napadnutých volieb. Ak žalobcom uvedené dôvody sú také, že je vylúčené, aby mohli zakladať „neústavnosť alebo nezákonnosť volieb“, alebo je vylúčené, aby na základe takéhoto dôvodu mohol správny súd rozhodnúť podľa § 312j ods. 2 SSP, potom sú splnené podmienky na odmietnutie takejto žaloby podľa § 312h ods. 2 SSP.

16. Správny súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa porušenia zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb, z ktorej vyplýva, že len ich hrubé alebo závažné porušenie alebo opätovné porušovanie by umožňovalo správnemu súdu rozhodnúť podľa § 312j ods. 2 SSP. Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať totiž priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010). Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na žalobcovi, aby kvalifikovaným spôsobom označil skutočnosti, ktoré sú spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebných zákonov, ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než aký bol uverejnený (v podobnom zmysle napr. uznesenia sp. zn. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 23/2017).

17. Z ustanovenia § 312a SSP vyplýva, že zmyslom a účelom konania o žalobe o neústavnosť a nezákonnosť volieb je zabezpečenie slobodnej súťaže politických síl. Táto súťaž sa však sama osebe nerealizuje v pojednávacích miestnostiach či kanceláriách súdu, ale nachádza svoj výraz predovšetkým vo voľbách (porov. nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/98). Ak by sa nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred súdom, môže to viesť k spochybňovaniu zastupiteľskej demokracie a inštitútu volieb (v tomto zmysle uznesenie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07 alebo PL. ÚS 13/2019). Preto zásadne platí, že len domnienka nesprávnosti výsledku volieb ako takého nemôže byť dôvodom zrušenia ich výsledkov (porov. uznesenia sp. zn. PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03, resp.

18. Na rozdiel od žalobcu, ktorý porušenie volebného moratória považuje za dôvod na vyslovenie neplatnosti volieb do funkcie poslanca mestského zastupiteľstva, správny súd nepovažoval zistené porušenie zákona o voľbách za také, ktoré malo priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Žalobca v tomto ohľade neuniesol bremeno tvrdenia.

20. Uvedený názor si správny súd osvojil najmä z dôvodu, že žalobca nijakým spôsobom správnemu súdu nepreukázal, že ak by namietaný list, ktorý bol doručený neurčitému poštu osôb v čase volebného moratória nevznikol, bol by potom dosiahnutý kvalitatívne iný volebný výsledok volieb do funkcie poslancov mestského zastupiteľstva.

Uchádzač o verejnú funkciu pri uplatnení práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy musí počítať s tým, že vo volebnej kampani dôjde k uplatneniu slobody prejavu a práva rozširovať informácie tak, že rozširované informácie a prejavy nebudú iba v prospech kandidáta na volenú funkciu, ale že budú aj kritické alebo negatívne. Vnímanie a hodnotenie takých informácií kandidátom nie je samo osebe dôkazom o nezákonnosti alebo neústavnosti prípravy alebo priebehu volieb. Je dôležité zdôrazniť, že predmetný zákaz je potrebné vnímať reštriktívne v súvislosti s vyššie uvedenými závermi a teda, že porušenie volebnej kampane, ktoré možno považovať za protiústavné a protizákonné, musí dosiahnuť určitú závažnosť a intenzitu. Takéto závažné porušenia v posudzovanej veci zistené neboli.

Vo vzťahu k rozširovaniu volebných letákov alebo listov v čase moratória v konkretizácii na vec žalobcu, je dôležité posudzovať vec s primeranou mierou zdržanlivosti a zohľadňovať všetky okolnosti. Nakoľko list, ktorý je predmetom posúdenia žaloby podanej žalobcom bol rozposlaný alebo umiestnený do schránok neurčitému počtu obyvateľov danej mestskej časti, ktorá má 1240 oprávnených voličov, a v ktorej sa množstvo obyvateľov navzájom pozná, správny súd konštatuje, že spravidla sám osebe takýto list alebo leták nie je spôsobilý bezprostredne a priamo ovplyvniť rozhodovanie voličov. Aj keby tvrdenie žalobcu o porušení volebného moratória bolo pravdivé, nebolo by možné preveriť, či sa časť voličov práve na základe tohto listu „otočila k nemu chrbtom“ ako tvrdí žalobca a či by inak získal dostatočný počet platných hlasov na získanie mandátu. 23. Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti vo svojej judikatúre v obdobných veciach viackrát zdôraznil, že nemožno podceňovať voliča. Len intenzívnejší tlak na voliča prostredníctvom neférových praktík, by mohol byť spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej

Správny súd nemá za preukázané, že v prípade, ak by predmetný list neexistoval, žalobca by dostal potrebný počet platných hlasov na zvolenie do funkcie poslanca mestského zastupiteľstva. Preto nie je možné predpokladať, že by predmetný list mal závažný vplyv na slobodnú vôľu občanov a tým aj zákonnosť volieb. V závere možno tvrdiť, že námietky žalobcu spočívajú len v špekulatívnych tvrdeniach, ktoré, ako už bolo viackrát ozrejmené, samo o sebe nemôžu zakladať dôvod vyhlásenia volieb za neplatné. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž vytvára možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, správny súd sumarizujúc svoje závery konštatuje, že nezistil také nedostatky, ktoré by svojou intenzitou mohli spochybniť výsledky volieb poslancov mestského zastupiteľstva. Preto vyhodnotil žalobu žalobcu o určenie neplatnosti volieb do mestského zastupiteľstva tak, že žalobe by nebolo možné vyhovieť ani keby obsah žalobných tvrdení bol pravdivý.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.