12Svp/2/2023

1. Dňa 18. septembra 2023 bola Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „Najvyšší správny súd“) doručená „Žaloba o neústavnosti a nezákonnosti volieb na starostu obce Žehra“, ktorou sa žalobca domáhal podľa ust. § 312a zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) preskúmania zákonnosti volieb do funkcie starostu obce Žehra v oboch určených volebných obvodoch č. 1 a č. 2 (ďalej ako „voľby starostu obce Žehra“), konaných dňa 09. septembra 2023.

V priebehu volieb ako aj počas moratória malo podľa žalobcu dochádzať zo strany viacerých osôb, ako aj zo strany volebnej komisie, k porušovaniu príslušných právnych predpisov a k nezákonnému ovplyvňovaniu volieb. 3. Porušenie, ktoré ovplyvnilo výsledok volieb vo volebnom obvode č. 1 videl žalobca v tom, že žalovaný ešte v roku 2022 mal účelovo nahlásiť na trvalý pobyt na adresu X. XX, spolu viac ako 38 osôb, pričom na uvedenej adrese nemá trvalý pobyt ani žalovaný, nakoľko sa jedná o budovu v rekonštrukcii. 4. Ďalej žalobca uviedol, že vo volebnom obvode č. 2 došlo k „navodeniu atmosféry strachu pri potencionálnych voličoch žalobcu“, tým, že dňa 08. septembra 2023, t. j. v čase moratória ako aj v deň volieb sa pred domom žalovaného, v obci a aj pred volebnou miestnosťou pohybovali osoby zo súkromnej bezpečnostnej služby v sprievode rodiny žalovaného, a ktoré si objednal samotný žalovaný. Uvedené malo odradiť potencionálnych voličov žalobcu vykonať volebný akt, prípadne v nich vyvolať pocit strachu aby tak volili žalovaného.

žalovaného. O danom zastrašovaní a navádzaní sa snažili členovia komisie podať oznámenie policajnému zboru, kde však boli odmietnutí. Podľa členov volebnej komisie dochádzalo k situáciám, že voliči dostali do rúk už zakrúžkované hlasovacie lístky, kde bol zakrúžkovaný

korupciu. Na poukázanie nezákonného a protiprávneho stavu v súvislosti s konaním volieb starostu v roku 2022 pripojil aj trestné oznámenie podané dňa 14.02.2023 v súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu zo dňa 09.02.2023, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. 8.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší správny súd vyhlásil voľby starostu v obci Žehra, okres Spišská Nová Ves za neplatné alebo alternatívne zrušilí napadnutý výsledok volieb, kde víťazom sa stal žalovaný, alebo alternatívne zrušilí rozhodnutie volebnej komisie, ktorým bol za starostu zvolený žalovaný a vyhlási za zvoleného starostu žalobcu. Žalobca si uplatňoval náhradu trov

9. Najvyšší správny súd listom zo dňa 22.09.2023 vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe. Tento vo vyjadrení zo dňa 06.10.2023, uviedol, že v celom rozsahu tvrdenia žalobcu v žalobe nie sú pravdivé a jedná sa skôr o vykonštruované obvinenia. Uviedol, že voľbám konaným dňa 09. septembra 2023 predchádzalo jeho zadržanie v súvislosti s vedeným trestným konaním, ktoré vedie Národná kriminálna agentúra, odbor Východ, Rampová 7, Košice, v ktorom bola žalovanému navrhnutá aj väzba podľa ustanovení Trestného zákona z dôvodu obvinenia z prečinu volebnej korupcie. Žalovaný počas svojho zadržania popieral spáchanie skutku a poukazoval na úmysel kriminalizovať jeho osobu v čase volieb, ktorý bol podľa neho organizovaný na podnet žalobcu. 10. Žalovaný uviedol, že dňa 07.09.2023 bol z väzby prepustený a následne sa vrátil na miesto trvalého bydliska, t. j do obce Žehra, kde mal dôvodné obavy, že žalobca a jeho príbuzní budú mať snahu vyvolať konflikt, ktorý môže vyústiť až do bitky, ako sa stalo vo voľbách, ktoré sa konali dňa 29. októbra 2022.

žalovaného. 11. Rovnako uviedol, že vysoký rozdiel v počte hlasov medzi žalobcom a žalovaným vo voľbách je práve dôsledok väzobného stíhania žalovaného na základe krivého obvinenia a činnosti žalobcu, čo presvedčilo nerozhodných voličov aby mu dali svoj hlas. 12. Ďalej k jednotlivým bodom žaloby uviedol, že na adrese X. XX majú občania trvalý pobyt dlhodobo a uvedené nijako nesúvisí s voľbami do samosprávy obce. K údajnej voľbe cestovným pasom neuvádza podľa neho žalobca žiadne skutočnosti a žalovanému takáto voľba nie je známa. Rovnako žalovaný nemá vedomosť o tom, že by členovia komisie mali navádzať občanov ako majú voliť alebo, že by voliči dostávali už vopred zakrúžkované hlasovacie lístky. Podotkol, že ako členky komisie v okrskovej komisii č. 2 boli prítomné dve sestry žalobcu.

Tvrdenie žalobcu, že sa nedostavili zo strachu kvôli prítomnosti bezpečnostnej služby považuje za zavádzajúce, nakoľko jeden z pôvodných členov komisie sa toho času nachádzal vo Veľkej Británii, takže o prítomnosti bezpečnostnej služby nemohol mať ani vedomosť.

15. Opakovane poukázal na neúčasť ním navrhnutých členov v okrskovej volebnej komisii, na neúčasť viac ako 370 voličov, ktorí podľa jeho prieskumu chceli podporiť žalobcu vo voľbách a na vyhrážanie sa členov okrskovej volebnej komisie č. 2 (nominantov žalovaného). Na preukázanie svojich tvrdení navrhol výsluch členov volebnej komisie (okrem nominantov žalovaného) a ďalších svedkov, ktorých zabezpečí na pojednávanie, avšak ich identitu neuvedie z dôvodu obavy o život. Opakovane tiež poukázal na skutočnosť, že 38 osôb si pred voľbami v roku 2022 prihlásilo trvalý pobyt na adrese X. XX, pričom uvedené osoby žijú dlhodobo v Anglicku. 16. Ďalej uviedol, že disponuje informáciou o porušení volebného práva v domove sociálnych služieb Domovina, n.o., kde klienti nemohli využiť svoje volebné právo lebo ich asistentom bolo zabránené aby im asistovali pri volebnom akte. Navrhol vypočutie zamestnancov uvedeného domova sociálnych služieb a členov komisie, ktorí chodili s prenosnou volebnou

II. Konanie na správnom súde

18. Najvyšší správny súd konštatuje, že žaloba vo veci ústavnosti a zákonnosti volieb starostu obce Žehra bola podaná včas, teda do desiatich dní odo dňa zverejnenia celkových výsledkov volieb (§ 312e SSP). Ďalej konštatuje, že žalobca získal 144 hlasov, z celkového počtu 760 platných hlasov, t. j. viac ako 10% hlasov oprávnených voličov, čím splnil požiadavku ustanovenia § 312c písm. a) SSP o žalobnej legitimácií. 19. Zo zápisnice miestnej volebnej komisie (ďalej len „volebná komisia“) (ďalej len „volebná komisia“) o výsledku volieb v obci vo voľbách do orgánov samosprávy obcí zo dňa 09. septembra 2023 vyplýva, že z 1.504 osôb zapísaných v zozname voličov sa na hlasovaní zúčastnilo 778 voličov. Pre voľby starostu obce bolo v odovzdaných obálkach 760 platných hlasovacích lístkov. Kandidáti na starostu obce získali podľa údajov zo zápisnice uvedený počet hlasov: a. Žalobca - 114 platných hlasov b. Žalovaný - 646 platných hlasov 20. Podľa uvedených výsledkov bol do funkcie starostu obce Žehra zvolený žalovaný C. C. s rozdielom 532 odovzdaných platných hlasov.

III. Vybrané právne ustanovenia

IV. Posúdenie správneho súdu

29. Senát Najvyššieho správneho súdu zdôrazňuje, že pri svojej rozhodovacej činnosti vychádza z judikatúry Ústavného súdu vzťahujúcej sa na súdny prieskum volieb do orgánov územnej samosprávy najmä pre princíp kompetenčnej kontinuity pri súdnom prieskume volieb do orgánov územnej samosprávy medzi Ústavným súdom a Najvyšším správnym súdom, ako už bol tento princíp vyložený veľkým senátom Najvyššieho správneho súdu vo svojom rozsudku z 24. februára 2022 sp. zn. 1 Vs 1/2021.

31. Správny súd taktiež poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa porušenia zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb, z ktorej vyplýva, že len ich hrubé alebo závažné porušenie alebo opätovné porušovanie by umožňovalo správnemu súdu rozhodnúť podľa § 312j ods. 2 SSP. Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať totiž priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb.

32. Z ustanovenia § 312a SSP vyplýva, že zmyslom a účelom konania o žalobe o neústavnosť a nezákonnosť volieb je zabezpečenie slobodnej súťaže politických síl. Táto súťaž sa však sama osebe nerealizuje v pojednávacích miestnostiach či kanceláriách súdu, ale nachádza svoj výraz predovšetkým vo voľbách (porov. nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/98). Ak by sa nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred súdom, môže to viesť k spochybňovaniu zastupiteľskej demokracie a inštitútu volieb (v tomto zmysle uznesenie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07 alebo PL. ÚS 13/2019). Preto zásadne platí, že len domnienka nesprávnosti výsledku volieb ako takého nemôže byť dôvodom zrušenia ich výsledkov (porov. uznesenia sp. zn. PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03, resp.

33. Vyššie uvedené východiská senát Najvyššieho správneho súdu zohľadnil pri posudzovaní žalobných bodov podanej žaloby, ktorými bol viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), pričom dospel k jednomyseľnému záveru o nedôvodnosti žaloby.

úprava ohlasovania trvalého pobytu podľa zákona č. 253/1998 Z. z. Trvalým pobytom sa tu rozumie pobyt občana (Slovenskej republiky) spravidla v mieste jeho bydliska. Pre účely evidencie zákonodarca vyžaduje ohlásenie trvalého pobytu občana. Zákon č. 253/1998 Z. z. stanovuje pre občanov Slovenskej republiky povinnosť splnenia iba formálnych podmienok ohlásenia trvalého pobytu.

36. Občan sa preto môže slobodne rozhodnúť, v ktorom mieste z prípadných viacerých miest svojich aktivít ohlási svoj trvalý pobyt. Jedinou podmienkou je splnenie formálnych podmienok, pričom obec, na území ktorej sa občan hlási na trvalý pobyt, nie je oprávnená skúmať iné ako formálne podmienky prihlásenia sa na trvalý pobyt (napríklad skutočný dôvod prihlásenia). Prihlásenie sa na trvalý pobyt v určitej obci a uplatnenie aktívneho volebného práva vo voľbách do orgánov samosprávy tejto obce nie je v zásade oprávnené skúmať a na tom základe zasahovať do výsledkov uskutočnených volieb do orgánov samosprávy obce ani volebné súdnictvo v konaní vo volebných veciach.

ich vôľu. 38. Právny potenciál pre úvahy Najvyššieho správneho súdu o možnosti vykonať dokazovanie obsahovo zamerané na danú žalobnú námietku je však jednoznačne limitovaný materiálnoprávnym pohľadom na preskúmavanú právnu vec. Ide o spôsobilosť tvrdení žalobcu docieliť v kontexte celkových výsledkov volieb ich zmenu, a to aj v prípade úplného preukázania pravdivosti vznesenej žalobnej námietky (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 11Svp/15/2022 zo dňa 07. februára 2023). 39. Žalobca nejednoznačne uviedol celkovo 38 prípadov prihlásenia osôb na trvalý pobyt na adrese X. XX v obci Žehra ešte v roku 2022 (v čase pred konaním komunálnych volieb v roku 2022), pri počte odovzdaných platných hlasov pri voľbe starostu obce 760 a v počte získaných hlasov úspešným kandidátom na starostu 646 oproti 114 hlasom u neúspešného uchádzača (žalobcu) vo voľbách konaných dňa 09. septembra 2023. V uvedenom prípade preto nie je možné hovoriť o skutočnostiach, ktoré by sa udiali bezprostredne pred uskutočnením volieb, keďže žalobca namietal, že sa osoby mali prihlásiť na trvalý pobyt ešte v roku 2022,

40. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že žalovaný mal ovplyvniť výsledok volieb tým, že počas volebného moratória, ako aj počas dňa volieb chodil po obci aj so súkromnou bezpečnostnou službou, Najvyšší správny súd konštatuje, že v žalobe absentuje akékoľvek vysvetlenie, v čom sa uvedené konanie žalovaného dostalo do rozporu so zákonom a aký vplyv to mohlo mať na výsledok volieb. Žalobca nekonkretizoval žiadne námietky a neuviedol žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné identifikovať akýkoľvek vplyv namietanej činnosti na celkový výsledok volieb, preto súd túto žalobnú námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú.

42. Ako vyplýva zo zápisnice okrskovej volebnej komisie č. 2, „o 11:40 bolo zdržanie v dôsledku odopretia možnosti voliť na cestovný pas“, čo značí, že volebná komisia v danom okrsku neumožnila voličom voliť s cestovným pasom. Navyše Najvyšší správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nikto z členov okrskovej volebnej komisie č. 2, ktorá je zložená zo zástupcov rôznych politických síl, v zápisnici o výsledku volieb neuviedol žiadne výhrady alebo nedostatky k priebehu volebného procesu a všetci členovia zápisnicu bez výhrad

44. Tak ako Ústavný súd Slovenskej republiky viackrát vo svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, poskytovanie akejkoľvek protihodnoty za hlasovanie vo voľbách je protiústavné, pretože zmyslom volebného práva je právo občanov participovať na správe vecí verejných, a nie materiálny prospech (PL. ÚS 6/06). K uvedenej zásade je však potrebné pripomenúť aj tú skutočnosť, že v konaní o preskúmanie ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy znáša dôkazné bremeno žalobca v tom smere, že musí neústavnosť a nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenia aj doložiť exaktnými dôkazmi (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 119/07). Iba všeobecné tvrdenie žalobcu, že má podozrenie z volebnej korupcie a ovplyvňovania volieb s návrhom na vypočutie voličov, ktorí mali byť údajne korumpovaní v prospech úspešného kandidáta, a ktorých odmietol identifikovať nespĺňa predmetné ústavnoprávne kritériá.

46. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu okrsková volebná komisia vo voľbách do orgánov samosprávy obce plní aj úlohy garanta ústavnosti a zákonnosti samotného volebného aktu a prvotného sčítania hlasov. Tomuto zodpovedá jej kreovanie, zákonom ustanovené postupy a zisťovanie volebných výsledkov, ktoré sú prejavom vôle voličov (PL. ÚS 1/07).

48. Ako už bolo uvedené, volebné komisie plnia úlohu garanta ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy. V prípade, ak by nastala situácia odporujúca zákonným požiadavkám, prípadne vážne pochybnosti o správnom výkone aktívneho volebného práva, okrsková volebná komisia by mala prerušiť hlasovanie a aj v zmysle už vyššie citovaných ustanovení, všetky podstatné okolnosti uviesť v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku.

Druhým významným zistením (z hľadiska prípadného posudzovania intenzity protizákonnosti) je skutočnosť, že rozdiel platných hlasov medzi žalobcom a žalovaným predstavuje 532, pričom žalobca žiadnym spôsobom tento rozdiel nenamietal a nespochybnil samotné sčítavanie hlasov.

Z tvrdení žalobcu nevyplýva (ak by aj boli uvedené tvrdenia žalobcu pravdivé čo i len v teoretickej rovine), že by intenzita aj prípadného takéhoto konania bola s ohľadom na veľký rozdiel v počte získaných hlasov medzi žalobcom a žalovaným, spôsobilá ovplyvniť výsledok volieb. Zo žaloby tak isto nie je zrejmé, v čom by aj prípadné konanie bolo spôsobilé výsledky volieb ovplyvniť. 51. Žalobca taktiež uviedol len domnienku, že dochádzalo k manipulácii s hlasovacími lístkami, ale žiadnym spôsobom nepreukázal, že k tomu aj prišlo. V tejto súvislosti je opätovne podstatné, že zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania podpísali všetci členovia volebnej komisie, kde s ohľadom na jej zloženie je zabezpečená dostatočná kontrola.

53. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebolo preukázané také ovplyvnenie volieb, ktoré by malo za následok nezákonnosť volieb ako celku. Aj Ústavný súd vo vyššie označenom uznesení sp. zn. PL. ÚS 78/2011 uviedol, že pri posudzovaní volebných vád je potrebné nepodceňovať voliča. Uviedol, že len intenzívnejší tlak na voliča spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle je volebnou vadou, ktorej dôsledkom môže byť zrušenie výsledku volieb. Taký tlak pritom zo strany žalobcu preukázaný nebol.

Najvyššiemu správnemu a súdu ani nie je zrejmé, akého porušenia zákona sa mala volebná komisia alebo žalovaný dopustiť. Rovnako aj tvrdenie žalobcu o tom, že dvaja členovia predmetnej komisie sa nedostavili zo strachu, predstavuje len subjektívnu domnienku žalobcu, bez akejkoľvek opory v skutkovom stave a bez akýchkoľvek dôkazov. V kontexte tejto námietky preto nebol splnený ani len predpoklad porušenia ustanovení zákona o voľbách.

56. Rovnako účelové sa javí tvrdenie žalobcu, že žalobcovi bolo vznesené obvinenie pre volebnú korupciu. Žalobca tieto skutočnosti uvádza bez toho, aby uviedol, v čom sú spôsobilé ovplyvniť výsledky volieb, prípadne v čom spočíva nezákonnosť uskutočnených volieb. Navyše ako žalobca sám uviedol, predmetné obvinenie žalovaného z volebnej korupcie sa malo vzťahovať k voľbám, ktoré sa uskutočnili dňa 29. októbra 2022. V tomto kontexte je potrebné uzavrieťuviesť, že námietky žalobcu postrádajú akúkoľvek príčinnú súvislosť s priebehom a výsledkom volieb, ktorých zákonnosť je predmetom preskúmania v tomto konaní a preto ich možno označiť aj za špekulatívne.

58. K námietkam žalobcu, ktoré uviedol vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného Najvyšší správny súd uvádza, že v zmysle § 62 ods. 1 SSP žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby, čo v tomto prípade splnené nebolo. Najvyšší správny súd sa preto novými námietkami, ktoré spočívali najmä v spochybnení priebehu volieb v domove sociálnych služieb Domovina, n.o. a v tvrdení, že riaditeľovi OOPZ Spišské Vlachy bolo nariadené, že v čase volieb bude mimo službu nevenoval.

59. K tvrdeniu žalobcu, že riaditeľovi OOPZ Spišské Vlachy bolo nariadené, že v čase volieb bude mimo službu Najvyšší správny súd iba uvádza, že ani v tejto súvislosti nie je zrejmé, akého porušenia zákona sa mal žalovaný, volebná komisia alebo iné osoby dopustiť a ako sa to malo prejaviť vo výsledku volieb. Rovnako námietka, že 370 voličov, ktorí chceli voliť žalobcu, sa nezúčastnilo volieb z dôvodu atmosféry strachu je prinajmenšom špekulatívna bez akéhokoľvek podkladu. Navyše, v prípade aj keby bola pravdivá, z dôvodu rozdielu platných odovzdaných hlasov medzi žalobcom a žalovaným (532 hlasov), by uvedená skutočnosť nemala vplyv na celkový výsledok volieb. Z uvedených dôvodov nie je možné tieto námietky žalobcu vyhodnotiť ako opodstatnené aj keby boli podané včas.

Najvyšší správny súd preto každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. 61. Vo všeobecnosti platí, že na to, aby Najvyšší správny súd vyhovel žalobe o neplatnosti vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy, musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, prípadne zákonov bezprostredne s nimi súvisiacich, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta, a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 118/07, PL. ÚS 11/2011).

Pre úplnosť Najvyšší správny súd uvádza, že rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 12Svp/20/2022 zo dňa 07. februára 2023, boli voľby na starostu obce Žehra (okres Spišská Nová Ves) vykonané dňa 29. októbra 2022 vyhlásené za neplatné.

65. O trovách konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa výsledku konania. Zamietnutie žaloby znamená úspech žalovaného v konaní, ktorému priznal voči neúspešnému žalobcovi právo na ich úplnú náhradu. Postupoval pritom podľa prvej vety ustanovenia § 168 SSP, ktoré umožňuje priznať žalovanému právo na náhradu trov len vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. Toto ustanovenie je však primárne určené na rozhodovanie o náhrade trov konania orgánu verejnej správy, ktorý v správnom súdnictve vystupuje v postavení žalovaného. Konanie vo volebných veciach (o žalobách proti neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy) však vykazuje určité znaky kontradiktórnosti konania, ktoré sú skôr typické pre civilné sporové konanie (účastníci konania sú súkromné subjekty (§ 312c, § 312d SSP), nie správne orgány či subjekty v podobnom postavení). Ak úspešnému žalovanému vznikli v konaní dôvodne vynaložené trovy, možno považovať podmienku spravodlivého požadovania ich náhrady voči žalobcovi za splnenú. Otázku vzniku trov a dôvodnosti ich vynaloženia posúdi asistent sudcu Najvyššieho správneho súdu, ktorý v zmysle § 175 ods. 2

V Bratislave dňa 26. októbra 2023