12Svp/24/2022

1. Dňa 11. novembra 2022 bola Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“) doručená žaloba vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb starostu obce Bohdanovce nad Trnavou podaná žalobcom. 2. Žalobca tvrdí, že mu boli upreté jeho práva pri pozorovaní sčítavania hlasov vo volebnej miestnosti, čím mal byť porušený zákon č. 180/2014 Z. z. o spôsobe výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“). Ako kandidát na starostu obce Bohdanovce nad Trnavou bol 29. októbra 2022 prítomný vo volebnej miestnosti (jedinej pre celú obec Bohdanovce nad Trnavou), pričom mu nebolo umožnené sedieť tak, aby mal možnosť nahliadať do hlasovacích lístkov alebo počuť členov okrskovej volebnej komisie. Keď sa chcel k tejto priblížiť, bol vyzvaný, aby sa „nepribližoval“. 3. Žalobca ďalej tvrdí, že členovia okrskovej volebnej komisie používali perá modrej farby, číselné údaje si značili na nejaké hárky, a žalobca z miesta, na ktorom sa ako pozorovateľ nachádzal, nevedel zistiť, do akých listín a čo je značené. Podľa mienky žalobcu mohli členovia okrskovej volebnej komisie kedykoľvek niečo dopisovať do hlasovacích lístkov. 4. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca pripája aj obrazové a zvukovo-obrazové záznamy, ktoré si z priebehu spočítania hlasov v jedinej volebnej miestnosti v obci Bohdanovce nad Trnavou zhotovil.

II. Splnenie procesných podmienok

7. Najvyšší správny súd si najprv musel ustáliť, čoho sa žalobca domáha. Žalobca totižto uvádza, že bol kandidátom na starostu obce Bohdanovce nad Trnavou, ďalej navrhuje vyhlásiť voľby do orgánov samosprávy obce Bohdanovce nad Trnavou za neplatné, ale bližšie nešpecifikuje, či požaduje také vyhlásenie vo vzťahu k voľbám starostu obce, alebo aj k voľbám do obecného zastupiteľstva. Najvyšší správny súd tiež z už spomínaného webového sídla Štatistického úradu Slovenskej republiky zistil, že osoba majúca rovnaké meno a priezvisko ako žalobca kandidovala aj na poslanca obecného zastupiteľstva obce Bohdanovce nad Trnavou v jedinom volebnom obvode, v ktorom sa volilo 9 poslancov. 8. Žalobca však výslovne neuvádzal, že kandidoval aj na takúto funkciu, pričom Najvyšší správny súd nemohol s istotou osobu majúcu rovnaké meno a priezvisko ako žalobca a kandidujúcu na funkciu poslanca obecného zastupiteľstva obce Bohdanovce nad Trnavou stotožniť so žalobcom. 9. Vzhľadom na uvedené a na zásadu, že žalobou ako procesným úkonom disponuje primárne žalobca a že Najvyšší správny súd je aj v konaní o žalobe vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy viazaný vôľou žalobcu čo do žalobných bodov (dôvodov žaloby) (§ 134 ods. 1 SSP) [pre výnimky v konaní o ex post kontrole volieb do orgánov územnej samosprávy pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 2010 sp. zn. PL. ÚS 17/09, s. 31-32], Najvyšší správny súd vychádzal z vyjadrenia žalobcu, že voľby napáda ako kandidát na starostu obce, a teda, že cieľom prieskumu Najvyšším správnym súdom sú voľby starostu obce Bohdanovce nad Trnavou. 10. Nech by to ale bolo akokoľvek, žalobu je potrebné odmietnuť.

Východiská 11. Podľa § 312h ods. 2 SSP môže Najvyšší správny súd žalobu vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy odmietnuť, ak je zrejmé, že aj keby dôvody uvedené v žalobe boli pravdivé, nebolo by možné žalobe vyhovieť. Uvedené ustanovenie umožňuje Najvyššiemu správnemu súdu po tom, čo vezme všetky tvrdenia žalobcu vo volebných veciach za bezo zvyšku pravdivé, keď prezumuje, že skutočnosti tvrdené v žalobe nastali, odmietnuť jeho žalobu, ak by táto nemohla byť pri existencii skutočností tvrdených žalobcom úspešná.

13. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že rozhodovanie v týchto veciach nadväzuje na predchádzajúcu právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“), ktorý o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy konal a rozhodoval do

samosprávy. 15. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že vychádza z judikatúry Ústavného súdu vzťahujúcej sa na súdny prieskum volieb do orgánov územnej samosprávy najmä pre princíp kompetenčnej kontinuity pri súdnom prieskume volieb do orgánov územnej samosprávy medzi Ústavným súdom a Najvyšším správnym súdom, ako už bol tento princíp vyložený veľkým senátom Najvyššieho správneho súdu (bod 33 už citovaného rozsudku sp. zn. 1Vs/1/2021).

17. Najvyšší správny súd ďalej v zhode s judikatúrou Ústavného súdu pripomína, že nie každé porušenie zákona má pritom nevyhnutne vplyv na vôľu voličov, či na zistenia výsledku volieb. Taký vplyv môže spôsobiť len porušenie zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ich zistenie a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov. Dôležitým prvkom vo volebných veciach je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb (nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 17/09, už citovaný, s. 29). 18. Ústavný súd v minulosti tiež judikoval, že prijatie opatrení okrskovou volebnou komisiou v súvislosti s organizáciou pozorovania spočítavania hlasov ňou (napr. určením intervalov pre pozorovanie v prípade väčšieho počtu záujemcov o pozorovanie) nepredstavuje porušenie zákona (nález Ústavného sudu z 11. februára 2015 sp. zn. PL. ÚS 53/2014, s. 22-23).

Neumožnenie pozorovať priebeh zisťovania výsledku volieb pozorovateľom nemôže samo osebe bez ďalšieho dôkazu viesť ku konštatovaniu, že zistený volebný výsledok je nesprávny, resp. že mal byť iný, než aký bol vyhlásený (uznesenie Ústavného súdu z 18. februára 2015 sp. zn. PL. ÚS 47/2014, s. 40).

Aplikácia týchto východísk v práve rozhodovanej veci 20. Je pravda, ako to tvrdí žalobca, že podľa volebného zákona má ktokoľvek, teda aj kandidát na funkciu vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, právo byť prítomný vo volebnej miestnosti pri sčítavaní hlasov okrskovou volebnou komisiou (§ 27 ods. 3 volebného zákona). V obci Bohdanovce nad Trnavou bol zriadený iba jeden volebný okrsok. Toto právo nebolo žalobcovi upreté, a žalobca to ani netvrdí. 21. Žalobca tvrdí, že mu nebolo umožnené sledovať (pozorovať) sčítavanie hlasov okrskovou volebnou komisiou v ním požadovanej kvalite, teda v určitej blízkosti k okrskovej volebnej komisii. 22. Podľa názoru Najvyššieho správneho súdu však nie možné prijať záver, že by uvedená skutočnosť, aj keby bola bezo zvyšku pravdivá, mohla viesť v budúcnosti Najvyšší správny súd k záveru, že by bolo možné žalobe priznať úspech. Totižto neumožnenie žalobcovi pozorovať sčítavanie hlasov v určitej blízkosti volebnej komisie, ale stále vo volebnej miestnosti, nie je možné považovať za porušenie volebného zákona. 23. Okrsková volebná komisia nepochybne mohla regulovať, v akej vzdialenosti pozorovateľ sleduje spočítavanie hlasov. Z tvrdení žalobcu je zrejmé, že do práva byť pozorovateľ nebolo zasiahnuté do tej miery, že by bol žalobca zbavený jeho podstaty a súčasne že by to už spochybnilo riadny priebeh zisťovania výsledku volieb. Z volebného zákona nie je možné odvodiť, že by sa pod pozorovaním zisťovania výsledku volieb mala rozumieť možnosť stáť bezprostredne za členmi okrskovej volebnej komisie. 24. Rovnako aj keby malo ísť (hypoteticky) o porušenie volebného zákona, uvedené porušenie nemá takú intenzitu, aby mohlo viesť k záveru, že by bol výsledok volieb iný, nebyť tohto porušenia, alebo že bol výsledok volieb zistený nesprávne. Neumožnenie žalobcovi pozorovať činnosť okrskovej volebnej v ním požadovanej kvalite podľa názoru Najvyššieho správneho súdu bez ďalších dôkazov nesvedčí o tom, že by bol výsledok volieb zistený nesprávne, alebo že by okrsková volebná komisia chcela pred žalobcom a verejnosťou utajiť to, že výsledok volieb nezisťuje v súlade so zákonom. Najvyšší správny súd tiež zdôrazňuje, že žalobca bol vpustený do volebnej miestnosti, resp. že nebol z nej vylúčený, a teda priebeh spočítavania hlasov mohol bezprostredne sledovať, hoci nie úplne v takej blízkosti, v akej by chcel. 25. Objektivita zisťovania výsledku volieb je zabezpečená aj spôsobom, akým je zložená okrsková volebná komisia. Táto je tvorená zástupcami (potenciálne) všetkých kandidujúcich politických strán, politických hnutí a ich koalícií (§ 170 ods. 1, § 195b ods. 2 volebného zákona). Aj neumožnenie pozorovať priebeh spočítavania hlasov ešte nevyhnutne nevylučuje, že zisťovanie výsledku volieb bolo objektívne, a to viac také objektívne zisťovanie nie je nevyhnutne vylúčené v prípade opísanom žalobcom, keď mohol pozorovať priebeh spočítavania hlasov, no nemohol pozorovať priebeh spočítavania hlasov v ním požadovanej kvalite.