12Svp/6/2022

1. Dňa 7. novembra 2022 bolo Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „správny súd“) doručená „Žaloba vo veci ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy v obci Terany“, ktorou sa žalobkyňa domáhala podľa ust. 312a zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) preskúmania zákonnosti volieb do funkcie starostu obce Terany v jedinom volebnom obvode číslo 1 (ďalej ako „voľby starostu obce Terany“), konaných dňa 29. októbra 2022. 2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že získala 135 hlasov, z celkového počtu 270 platných hlasov, t. j. viac ako 10% hlasov oprávnených voličov, čím splnila požiadavku ustanovenia § 312c SSP o žalobnej legitimácii. Správny súd zistil, že žaloba vo veci zákonnosti volieb starostu obce Terany bola podaná včas, teda do desiatich dní odo dňa zverejnenia celkových výsledkov volieb. 3.

Zo zápisnice miestnej volebnej komisie (ďalej len „volebná komisia“) o výsledku volieb v obci vo voľbách do orgánov samosprávy obcí z 29. októbra 2022 vyplýva, že zo 471 osôb zapísaných v zozname voličov sa na hlasovaní zúčastnilo 274 voličov. Pre voľby starostu obce bolo v 274 voličmi odovzdaných obálkach 270 platných hlasovacích lístkov. Kandidátky na starostu obce získali podľa údajov zo zápisnice zhodný počet 135 hlasov voličov. Do funkcie starostu obce Terany preto nebola zvolená ani jedna z kandidátok. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa označila ako žalovaného slovami „nikoho“. 4. Žalobkyňa v predloženej žalobe tvrdila, že miestna volebná komisia v obci Terany pri spočítavaní hlasov pre komunálne voľby vylúčila bielu obálku so štátnym znakom ako neplatnú, nakoľko sa v nej nachádzali okrem 2 bielych hlasovacích lístkov pre voľby starostu a poslancov obecného zastupiteľstva aj 2 modré hlasovacie lístky do orgánov samosprávneho

5. Citujúc príslušné ustanovenia zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“), bola žalobkyňa názoru, že nakoľko nešlo o pluralitu hlasovacích lístkov poslancov obecného zastupiteľstva ani o pluralitu hlasovacích lístkov starostu obce, zákonné ustanovenia boli dodržané a teda lístky v správnej obálke mali byť platné. Podotkla, že tento jediný hlas, určený ako neplatný má vplyv na výsledok volieb a preto podľa § 312h ods. 4 SSP navrhla aby správny súd preveril zabezpečenú volebnú dokumentáciu, najmä spočítal hlasovacie lístky a preveril tzv. neplatné hlasovacie lístky. Zároveň požiadala o nariadenie pojednávania a vykonanie ďalšieho dokazovania, najmä o výsluch žalobkyne a svedkov ako aj o oboznámenie sa so všetkými volebnými dokumentami súvisiacimi s voľbami starostu obce

7. Správny súd prípisom zo dňa 23.11.2022 vyzval podľa ust. § 312g ods. 1 SSP protikandidátku na starostu X.. L. O., ktorú správny súd označil ako žalovanú, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila k žalobe. Vo svojom vyjadrení, ktoré bolo správnemu súdu doručené 09.12.2022, X.. L. O. uviedla, že s predmetnou žalobou nesúhlasí a považuje ju za nedôvodnú. Poukázala na ustanovenie § 189 ods. 4 zákona o voľbách, v zmysle ktorého, sa pri rovnosti hlasov vykonajú nové voľby.

K samotnému meritu veci žalovaná uviedla, že argumentáciu žalobkyne považuje za neprípustnú. Podľa nej je vraj pochybné, na základe akého titulu disponuje žalovaná informáciami prezentujúce v žalobe. V prípade, ak bol hlasovací lístok miestnou volebnou komisiou vyhodnotený ako neplatný, mal byť vyradený a zapečatený, inak vzniká pochybnosť o možnosti manipulácie s jeho obsahom. Dodala však, že podľa nej volebná komisia posúdila spornú obálku správne, keď vyhodnotila hlasovacie lístky ako neplatné.

S poukazom na ustanovenie § 184 ods. 2 zákona o voľbách má žalovaná za to, že predmetné hlasovacie lístky volebná komisia správne vyhodnotila ako neplatné. Podľa logického výkladu je podľa nej zrejmé, že pod znením: „ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov pre voľby do obecného zastupiteľstva, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné“ je rozumieť akékoľvek iné hlasovacie lístky, vrátane hlasovacích lístkov pre voľby do samosprávnych krajov. Rovnako tak aj v prípade voľby starostu obce. Záverom k uvedenému poukázala na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej výklad právneho predpisu nesmie brániť v reálnom uplatnení základného práva a rovnako, že každý má právo na to aby v pochybnostiach boli právne normy vykladané v súlade s Ústavou SR (II. ÚS 31/04, IV. ÚS 77/ 02, II. ÚS 148/06, III. ÚS 348/06). Taktiež poukázala na to, že Ústavný súd zdôrazňoval, že k výkladu zákona sa má pristupovať predovšetkým podľa jeho zmyslu a účelu (IV. ÚS 92/2012).

II. Právne predpisy a právne názory správneho súdu

12. Podľa § 29 ods. 4 zákona o voľbách, v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka, prednostného hlasu a obálky okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou. 13. Podľa § 170 ods. 9 zákona o voľbách, v obci, v ktorej je utvorený iba jeden volebný okrsok, sa okrsková volebná komisia neutvára; jej úlohy plní miestna volebná komisia; zapisovateľ miestnej volebnej komisie plní aj úlohy zapisovateľa okrskovej volebnej komisie. 14. Podľa § 182 ods. 4 zákona o voľbách, volič vkladá v osobitnom priestore na úpravu hlasovacích lístkov do obálky jeden hlasovací lístok pre voľby do obecného zastupiteľstva a jeden hlasovací lístok pre voľby starostu obce. Na hlasovacom lístku pre voľby do obecného zastupiteľstva zakrúžkovaním poradových čísiel označí kandidátov, pre ktorých hlasuje.

15. Podľa § 184 ods. 2 zákona o voľbách, ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov pre voľby do obecného zastupiteľstva, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné. Ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné. Neplatné sú aj hlasovacie lístky, ktoré nie sú na predpísanom tlačive.

kraja. 18. Podľa § 312j ods. 2 písm. c) SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, rozsudkom zruší rozhodnutie volebnej komisie a vyhlási za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený. 19. Správny súd k námietke žalovanej voči jej pasívnej legitimácií, uvádza, že nesprávne alebo neúplné označenie žalovaného, nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby. Nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie, pokiaľ žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti.

Preto k námietke, že pasívna legitimácia žalovanej nevychádza zo žiadneho právneho predpisu správny súd uvádza, že uvedené popiera účel a zmysel zákonnej úpravy. Je potrebné podotknúť, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (I. ÚS. 351/2010, I. ÚS. 306/2010).

Striktným výkladom ustanovení § 312d písm. b) SSP by sa však zrejme dospelo k záveru, že v prejednávanom prípade by ako žalovaný, nemohla byť označená žiadna osoba, čo by v konečnom dôsledku znamenalo porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko by znamenalo obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu. Z dôvodu nastolenej právnej neistoty, preto správny súd prihliadal na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR (napr. PL. ÚS 45/2018), kedy v obdobných prípadoch v konaniach vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb pri rovnosti hlasov kandidátov konal s týmito kandidátmi ako účastníkmi konania. Z uvedených dôvodov, správny súd v prejednávanej veci konal s protikandidátkou X.. L. O. ako so žalovanou.

22. Napriek tomu, že podľa § 29 ods. 4 zákona o voľbách v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou, takéto zverenie právomoci rozhodnúť o platnosti hlasovacieho lístku neznamená úplnú voľnosť komisie pri posudzovaní hlasovacieho lístka.

24. Správny súd vykonal dokazovanie oboznámením s vyžiadanou volebnou dokumentáciou vzťahujúcou sa k voľbe starostu obce a zistil, že podľa zápisnice volebnej komisie o výsledku volieb bolo pre voľby starostu obce odovzdaných 270 platných hlasovacích lístkov voličov z toho 135 hlasov bolo odovzdaných pre kandidátku pod poradovým číslom 1 - T.. N. R. a rovnako 135 hlasov pre kandidátku pod poradovým číslom 2 - X.. L. O..

25. Správny súd prerátaním hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce volebnou komisiou vyhodnotených ako platných zistil rovnaký stav a počty ako sú uvedené v zápisnici, t. j. celkovo bolo pre voľby starostu odovzdaných 270 hlasovacích lístkov z toho pre obe kandidátky rovnako po 135 hlasov.

skutkového stavu zisteného po oboznámení sa s volebnou dokumentáciou. 28. Správny súd sa musí pri tomto type konania (konanie vo volebných veciach) vzhľadom na jeho účel, ktorým je predovšetkým verejný záujem na tom, aby výsledok volieb odrážal skutočnú vôľu voličov, a bol teda zachovaný základný predpoklad fungovania demokratického štátu, riadiť princípom materiálneho chápania ochrany ústavnosti, a vyrovnať sa tak s každým zisteným a zároveň relevantným porušením zákonnosti alebo ústavnosti volebného procesu (PL. ÚS 46/2018-36).

30. Správny súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR v konaniach o nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obce, podľa ktorej musí byť nezákonnosť volieb v konaní o volebných veciach dokázaná a musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 21/94).

32. Predmetom súdneho prieskumu však bola len zákonnosť volieb do funkcie starostu obce Terany a preto správny súd posudzoval a vyhodnocoval iba hlasovacie lístky vo vzťahu k voľbe starostu obce Terany. V uvedenej veci preto správny súd konštatuje, že vo vzťahu k voľbe starostu obce Terany, mal byť predmetný hlasovací lístok, ktorý bol odovzdaný v prospech žalobkyne započítaný ako platný. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj ustanovenie § 182 ods. 4 prvá veta zákona o voľbách, podľa ktorého volič vkladá v osobitnom priestore na úpravu hlasovacích lístkov do obálky jeden hlasovací lístok pre voľby do obecného zastupiteľstva a jeden hlasovací lístok pre voľby starostu obce. Volič, ktorý odovzdal obálku s hlasovacími lístkami pre voľbu starostu obce a voľbu do obecného zastupiteľstva ju síce odovzdal aj s modrými hlasovacími lístkami na voľbu do orgánov samosprávneho kraja, uvedené však nezakladá automatickú neplatnosť všetkých hlasovacích lístkov v predmetnej obálke.

33. Správny súd tiež konštatuje, že v uvedenej veci sa nejednalo o pluralitu hlasovacích lístkov podľa ustanovenia § 184 ods. 2 druhá veta zákona o voľbách, ako tvrdila žalovaná. V zmysle citovaného ustanovenia, ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné. V danom prípade však, ako už vyplýva zo samotného ustanovenia, v obálke určenej na voľbu starostu obce, sa nachádzal len 1 hlasovací lístok pre voľbu starostu obce a preto nebolo možné tento hlasovací lístok vyhodnotiť ako neplatný. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že sa v určenej obálke okrem správnych hlasovacích lístkov na voľbu starostu obce, nachádzali aj hlasovacie lístky pre voľbu do samosprávnych krajov. Inak povedané, skutočnosť, že sa v obálke na to určenej nachádzajú aj iné listiny, bez ďalšieho automaticky nezakladá neplatnosť hlasovacích lístkov.

35. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR vyhodnotenie hlasovacích lístkov volebnou komisiou ako neplatných v rozpore s príslušnými ustanoveniami volebného zákona treba považovať za závažné porušenie zákona upravujúceho priebeh volieb, pretože môže v konečnom dôsledku spôsobiť, že za zvoleného sa nevyhlási ten, kto bol oprávnenými voličmi riadne zvolený (PL. ÚS 45/2018). V tomto prípade, keďže sa pôvodne jednalo o rovnosť hlasov odovzdaných kandidátom vo voľbách na funkciu starostu obce Terany, aj uvedený 1 platný hlas spôsobuje rozdiel v konečnom výsledku volieb.

38. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 167 ods. 3 písm. a) SSP).

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 5 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.