13Skž/1/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:9622200004.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- IČS
- 9622200004
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky veci žalobcu: NOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a.s., so sídlom: Námestie Ľudovíta Štúra 2, Bratislava, IČO: 47251301, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Hlavná 31, Trnava, IČO: 36865281, proti žalovanému 1/ Národná banka Slovenska, so sídlom: Imricha Karvaša 1, Bratislava a žalovanému 2/ Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, Radlinského 37, Bratislava, o kompetenčnej žalobe žalobcu zo dňa 4. januára 2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konanie zastavuje. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odôvodnenie
I. Žaloba a zhrnutie skutkového stavu
1. Žalobca sa kompetenčnou žalobou podanou dňa 05.01.2022 domáhal vyriešenia pozitívneho kompetenčného konfliktu medzi Národnou bankou Slovenska (ďalej aj len „NBS“) ako žalovaným 1/ a Úradom pre vybrané hospodárske subjekty, ako žalovaným 2/, v súvislosti s predpokladaným resp. hroziacim rozhodovaním oboch žalovaných subjektov v správnom konaní, predmetom ktorého by malo/mohlo byť uloženie sankcie za porušenie
zákona o účtovníctve, konkrétne ust. § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a ustanovení Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný 1/ začal proti nemu konanie pod č. NBS1-000-064-454, ktoré následne rozdelil na dve konania. Jedným z rozdelených konaní je konanie č. NBS1- 000 - 066 -116 o uložení sankcie za obdobie od 1. januára 2020 do 4. októbra 2021 (do doručenia oznámenia Národnej banky Slovenska o začatí konania o uložení sankcie) pre podozrenie na protiprávne konanie žalobcu spočívajúce v tom, že pri zostavovaní účtovnej závierky a pri účtovaní a vykazovaní v danom období neuplatňoval akruálny princíp účtovníctva (náklady a výnosy sa účtujú do účtovného obdobia s ktorým časovo a vecne súvisia) a vykazoval kladné očakávané peňažné toky z poistných zmlúv v roku uzatvorenia zmluvy, nie v jednotlivých
rokoch, s ktorými časovo a vecne súvisia, čím porušil ust. § 23 ods. 3 písm. a) a c) a § 74 ods. 2 zákona o poisťovníctve v spojení s § 3 ods. 1, § 7 ods. 1 a § 8 ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve a ustanovenia Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné
účtovné štandardy. Kompetencia NBS (žalovaného 1/) je daná v zmysle § 139 ods. 1 zákona o poisťovníctve, podľa ktorého môže Národná banka Slovenska sankcionovať o. i. aj konania spočívajúce v nedodržiavaní alebo v obchádzaní ustanovení viacerých zákonov, vrátane
odkazu na zákon o účtovníctve. 3. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (žalovaný 2/) rozhodnutím č. 101365917/2020 zo dňa 27.8.2020 potvrdeným rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100476367/2021 z 23. marca 2021,uložil žalobcovi pokutu za správny delikt uvedený v § 38 ods. 1 písm. g) zákona o účtovníctve, porušenie ust. § 8 ods. 2 zákona o účtovníctve za
kontrolované účtovné obdobie rok 2015. Proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva žalobca podal správnu žalobu, ktorá je vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/166/2021. Vo vyjadrení k žalobe mal žalovaný 2/ uviesť, že svoju právomoc vykonáva v zmysle § 38 ods.
6 zákona o účtovníctve. 4. Žalobcovi sa vzhľadom na uvedené javí zrejmým, že daňové orgány považujú za svoju vlastnú právomoc kontrolovať dodržiavanie zákona o účtovníctve a rozhodovať o správnych deliktoch aj v prípade poisťovní, čiže žalovaný 1/ aj žalovaný 2/ sankcionujú porušovanie
akruálneho princípu. Vzhľadom na to podľa žalobcu hrozí, že žalovaný 2/ začne za porušenie zákona o účtovníctve (postihované žalovaným 1/ v konaní č. NBS1- 000 - 066 -116 o uložení sankcie za obdobie od 1. januára 2020 do 4. októbra 2021) sankčné konanie. 5. Žalobca sa teda v zmysle § 412 zák. č. 162/2015Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“) domáhal rozhodnutia vo veci kladného kompetenčného konfliktu v súvislosti s prebiehajúcim konaním č. sp. NBS1-000-066-116 vedeným žalovaným 1/ a ešte nezačatým administratívnym konaním, ktoré je spôsobilý začať a viesť žalovaný 2/.
Zdôraznil, že obaja žalovaní sankcionujú žalobcu najmä za porušenie akruálneho princípu, pričom žalovaný 1/ odvodzuje svoju právomoc na základe § 139 zákona o poisťovníctve a žalovaný 2/ na základe § 38 ods. 6 zákona o účtovníctve.
6. Vzhľadom na dostatočné preukázanie existencie hroziaceho kladného kompetenčného konfliktu žalobca, vedomý si skutočnosti, že správny súd nie je viazaný návrhom žalobcu navrhol, aby správny súd rozsudkom: - určil, ktorý z orgánov verejnej správy - Národná banka Slovenska alebo Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, má pôsobnosť vo veci preverenia dodržiavania povinností Žalobcu stanovených v Zákone o účtovníctve a vykonania administratívneho konania vo veci skutkov administratívne stíhaných Národnou bankou Slovenska v konaní č. sp.:
NBS1-000066-116. - v prípade, že dospeje k názoru, že žiaden zo žalovaných nemá právomoc v danej veci, aby určil, že pôsobnosť upraviť dotknutú vec vlastným postupom patrí inému orgánu verejnej správy alebo subjektu.
II. Vyjadrenia k žalobe
7. Žalovaný 1/ NBS vo svojom vyjadrení navrhol konanie zastaviť, pretože nejde o kompetenčný konflikt. Pre prípad, ak súd vyhodnotí, že ide o kompetenčný konflikt, navrhol aby súd určil pôsobnosť žalovaného 1/ na vedenie konania č. sp. NBS1-000-066-116. K dôvodnosti návrhu uviedol, že neboli kumulatívne splnené podmienky pre vznik kompetenčného konfliktu v zmysle § 412 SSP, keďže nie je zrejmá zainteresovanosť oboch žalovaných a žalovaný 2/ nevykonal žiadne úkony v tej istej veci ako žalovaný 1/. Podľa neho aj žalobca fakticky konštatuje, že kompetenčný konflikt ku dňu podania žaloby neexistuje a žalobca žiada, aby súd rozhodol o hypotetickom kladnom kompetenčnom konflikte. Dôvodil, že v zmysle ust. § 412 ods. 1 SSP nemôže byť predmetom konania hypotetický či neexistujúci konflikt. Zo žaloby podľa neho nevyplýva ani to, že by žalovaný 2/ viedol sankčné konanie alebo uskutočnil akékoľvek úkony voči žalobcovi za porušenie akruálneho princípu v období rokov 2020 a 2021. 8. Žalovaný 1/ ďalej argumentoval, že má zákonodarcom zverenú kompetenciu a právomoc v zmysle § 79 ods. 1 a 2, § 16 ods. 5 a § 17 ods. 7 zákona o poisťovníctve v spojení s § 1 ods. 2 a 3 písm. a), § 5 ods. 1 a 2, § 29 ods. 1 zákona o dohľade nad finančným trhom na výkon dohľadu a uloženie sankcie voči žalobcovi. Ustanovenie § 74 ods. 2 zákona o poisťovníctve je blanketovou normou s priamym odkazom na zákon o účtovníctve. Blanketovým ustanovením s demonštratívnym odkazom na zákon o účtovníctve je aj § 139 ods. 1 zákona o poisťovníctve. V zmysle predmetného ustanovenia môže žalovaný 1/ uložiť sankciu v podobe opravy účtovnej alebo inej evidencie a argumentuje, že túto by nebolo možné uložiť bez predchádzajúceho posúdenia účtovnej závierky, pričom žalovaný 2/ nemá možnosť uložiť takýto druh sankcie. Žalovaný 1/ má za to, že zákonodarca považoval priznanie mu možnosti rozhodovať v spojení s inými právnymi predpismi za prostriedok nevyhnutný pre výkon dohľadu. Poukázal tiež na rozdielnosť prebiehajúceho konania voči žalobcovi a právoplatne skončeného konania vedeného žalovaným 2/. V rámci oboch konaní sú posudzované skutky rozdielne z časového hľadiska, rozdielnej právnej úpravy a iného zákonom chráneného záujmu. Žalovaný 1/ presadzuje stabilitu finančného systému ako celku a žalovaný 2/ záujem štátu na riadnom vedení účtovníctva účtovných jednotiek. Z uvedeného žalovaný 1/ dedukuje, že nedošlo k vzniku kompetenčného konfliktu, ani k porušeniu zásady ne bis in idem s poukazom na Odporúčanie Výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách. 9. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe skonštatoval, že na účely kontroly dodržiavania ustanovení zákona o účtovníctve u účtovnej jednotky, ktorá je poisťovňou, disponuje vecnou príslušnosťou v zmysle §38 ods. 6 zákona o účtovníctve (v znení platnom od 31.12.2021 ide o ustanovenie §38 ods. 8 zákona o účtovníctve) a § 6 ods. 2 písm. b) zákona o finančnej správe, miestnou príslušnosťou na základe § 6 ods. 1 zákona o finančnej správe a riadi sa daňovým poriadkom ako predpisom, na ktorý odkazuje § 38 zákona o účtovníctve.
I. Právne posúdenie Najvyššieho správneho súdu
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný [§ 11 písm. g) SSP] najskôr skúmal, či sú splnené zákonné podmienky pre vedenie konania o kompetenčnej žalobe. 11. Podľa § 412 ods. 1 SSP sa možno žalobou domáhať rozhodnutia kladného kompetenčného konfliktu spojeného s prebiehajúcim alebo ešte nezačatým administratívnym konaním medzi orgánmi verejnej správy navzájom, a to vrátane ústredných orgánov štátnej správy, alebo orgánom verejnej správy a iným od súdu odlišným subjektom. Ustanovenie § 412 ods. 2 vymedzuje kladný kompetenčný konflikt ako spor, v ktorom viaceré orgány verejnej správy súčasne tvrdia, že im patrí pôsobnosť vykonať v tej istej veci administratívne konanie, alebo spor medzi orgánom verejnej správy, ktorý chce vykonať vo veci administratívne konanie, a iným subjektom, ktorý chce rovnakú vec upraviť vlastným postupom. Totožnosť skutku ako podmienka existencie kompetenčného konfliktu 12. Žalobca sa svojou žalobou domáha vyriešenia kladného kompetenčného konfliktu medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/. Kompetenčný konflikt identifikoval na základe konania o uloženie sankcie vedeného žalovaným 1/ pod č. sp. NBS1-000-066-116 a administratívnym konaním žalovaného 2/, ktoré je teoreticky možné začať, hoci ešte nezačalo. Podľa § 414
SSP aktívne legitimovaným na podanie žaloby je účastník toho konania, v ktorom sa otázka pôsobnosti stala spornou. Gramatickým výkladom ustanovenia § 412 ods. 1 SSP nemožno dôjsť k inému záveru ako tomu, že právo má iba účastník začatého konania, pretože až jeho začatím nadobúda status účastníka konania. Môže teda nastať prípad že návrh na začatie
konania podá - účastník oboch konaní vedených rôznymi orgánmi alebo inými subjektami v totožnej veci, - účastník začatého konania v prípade, ak je zrejmé že aj iný orgán verejnej správy alebo iný subjekt mieni o totožnom predmete konania viesť konanie, alebo použiť svoj vlastný postup (viď dikcia §412 ods. 2 SSP „.
. . viaceré orgány verejnej správy súčasne tvrdia, že im patrí pôsobnosť vykonať v tej istej veci administratívne konanie, alebo spor medzi orgánom verejnej správy, ktorý chce vykonať vo veci administratívne konanie, a iným subjektom, ktorý chce rovnakú vec upraviť vlastným postupom“.)
13. V prejednávanej veci sám žalobca poukazuje na skutočnosť, že zo strany žalovaného 2/ konanie neprebieha, no tvrdí, že je spôsobilé začať. Neuvádza ani okolnosti nasvedčujúce zámeru žalovaného 2/ začať administratívne konanie vo veci sankcie za rovnaké porušenie zákona, ktorá je predmetom označeného konania žalovaného 1/. Vzhľadom na uvedené sa javí dôvodným pripomenúť závery právnej teórie, podľa ktorej účelom zavedenia konania o kompetenčnej žalobe bolo rozhodovanie reálne existujúcich a nie hypotetických kompetenčných konfliktov, ktoré by mohli byť riešené, ak by sa aktívna žalobná legitimácia priznala aj takej osobe, ktorá by sa len eventuálne mohla stať účastníkom v budúcnosti začatého konania (Správny súdny poriadok, 1. vydanie, 2017. Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol.). 14.
Vo vzťahu k neprípustnosti vedenia kompetenčného sporu (pri zohľadnení pojmu kompetenčný konflikt v zmysle § 97 zák.č_150/2002 Sb. Soudní správní řád), možno uviesť, že k obdobným záverom dospel aj český Nejvyšší správní soud, ktorý v rámci svojej rozhodovacej činnosti ustálil, že nemožno hovoriť o existencii kompetenčného sporu v prípade, ak nejde o spor v konkrétnej veci, ale iba o spor o abstraktnej otázke komu prislúcha kompetencia. Žaloba nepodložená existenciou konkrétneho konania je tak neprípustná (bližšie pozri uznesenie českého Nejvyššího správního soudu Komp 6/2010-123 a uznesenie č. 5/2008-85 publikované v súdnej zbierke českého Najvyššieho správneho súdu pod č. 2306/2011).
15. Vzhľadom na uvedené správny súd dodáva, že všeobecným predpokladom pre meritórne prejednanie kompetenčnej žaloby správnym súdom je, že predpokladané súdne rozhodnutie bude pre žalobcu po právnej stránke významné, t. j. bude mať reálny dôsledok na práva
účastníka správneho konania. Správny súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci preukázateľne neexistuje kompetenčný konflikt, ani nie je preukázané, že vo vzťahu k žalobcom 1/ postihovanému porušeniu zákona (vrátane vymedzenia konkrétneho obdobia) žalovaný 2/ chce vykonať administratívne konania. Požadované rozhodnutie by teda nemalo reálny význam, a malo by iba teoretickú hodnotu akéhosi právneho stanoviska senátu. Možnosť existencie kompetenčného konfliktu vo vzťahu k postihovaniu konania žalobcu v
inom kontrolovanom období 16. Vzhľadom na to, že správny súd v zmysle § 418 SSP posudzuje žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný jej žalobnými bodmi, Najvyšší správny súd vyhodnocoval aj okolnosti, opísané v podanej žalobe, poukazujúce na vecný súvis a prípadný kompetenčný konflikt, vyvolaný existenciou rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100476367/2021 (rozhodnutie žalovaného 2/) vzťahujúce sa k obdobiu roka 2015, potvrdené odvolacím orgánom, predmet súdneho prieskumu v správnom súdnictve).
17. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti poukazuje na viazanosť princípom subsidiarity správneho súdnictva, v zmysle ktorého kompetenčná žaloba nemôže byť úspešná, ak vec možno vyriešiť v odvolacom administratívnom konaní, a súčasne princípom subsidiarity kompetenčnej žaloby, ktorej podanie prichádza do úvahy, len ak účastník nemôže dosiahnuť ochranu svojich práv alebo právom chránených záujmov podaním inej žaloby v správnom súdnictve (§ 6 ods. 2 SSP). Ako uvádza žalobca v kompetenčnej žalobe, proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100476367/2021 podal správnu žalobu.
V tomto konaní má žalobca možnosť domáhať sa preskúmania uvedeného rozhodnutia, pričom jedným z dôvodov je možnosť namietať nezákonnosť z dôvodu nedostatku právomoci žalovaného 2/. Z administratívneho spisu žalovaného 1/ vyplýva, že túto skutočnosť žalobca v konaní o správnej žalobe aj reálne namietal. Posúdenie tejto otázky však patrí výlučne správnemu súdu, ktorý o správnej žalobe rozhoduje. Bez ohľadu na rozhodujúci záver o tom, že sa nejedná o konanie o tej istej veci, by v prípade ignorovania tejto skutočnosti a zredukovania predmetu kompetenčnej žaloby na riešenie, ktorý z dvoch žalovaných orgánov je povinný za opísaných okolností oprávnený vydať rozhodnutie, bolo rozhodovanie o kompetenčnej žalobe v rozpore s princípom subsidiarity kompetenčnej žaloby a zásahom do kompetencie správneho súdu konajúceho vo veci podanej žaloby. K významu a dôsledkom posudzovania konania ako „tej istej veci“
18. Bez ohľadu na zásadný význam konštatovanie neexistencie reálneho kompetenčného konfliktu, ako základnej procesnej podmienky pre konanie o kompetenčnej žalobe, správny súd považuje za potrebné vyjadriť sa k dôvodnosti argumentácie žalovaného 1/, poukazujúcej na skutočnosť, že kompetencie žalovaných sú založené aj na rozdielnosti chránených záujmov, čo určuje obsah a rozsah správnych deliktov ako aj následnú možnosť sankcií či uloženia nápravných opatrení.
19. Podľa § 74 ods. 2 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné viesť účtovníctvo v súlade s osobitným predpisom.43) Účtovná závierka poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne musí byť overená audítorom alebo audítorskou spoločnosťou.
Poznámka pod čiarou 43) odkazuje na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. 20. Podľa § 8 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (1) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. (2) Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona a ostatných osobitných predpisov.
21. Na základe právnej úpravy obsiahnutej v § 139 ods. 1 zák. č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve, ak Národná banka Slovenska v rámci výkonu dohľadu zistí nedostatky v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, spočívajúce v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, osobitných predpisov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon dohľadu, alebo na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, môže podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov rozhodnúť o uložení sankcie a/alebo opatrenia na ozdravenie napríklad tak, že podľa : písm. a) uloží opatrenia na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov, písm. e) uloží pokutu od 1000 eur do 1000000 eur, písm. f) obmedzí alebo pozastaví oprávnenie na uzavieranie poistných zmlúv a rozširovanie záväzkov, písm. g) obmedzí alebo zakáže voľné nakladanie s aktívami, písm. h) odoberie povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre niektoré poistné
odvetvie, zúži rozsah poisťovacej činnosti pre niektoré poistenia v rámci poistného odvetvia, odoberie poisťovni ktorá súčasne vykonáva životné poistenie a neživotné poistenie, povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre životné poistenie alebo neživotné poistenie, písm. i) uloží opravu účtovnej alebo inej evidencie.
22. Podľa § 38 ods. 8 zákona o účtovníctve daňový úrad je oprávnený vykonávať kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona. Na vykonávanie kontroly, na konanie o uložení pokuty vrátane jej vymáhania a na opravné prostriedky proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa primerane vzťahuje daňový poriadok. Pokutu za správny delikt uloží daňový úrad, ktorý vykonal kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona. 23. Žalovaný 2/ ako osobitný daňový úrad plní úlohy v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku, vrátane postihovania správnych deliktov v zmysle § 38 zákona o účtovníctve aj vo vzťahu k poisťovniam (§ 6 ods. 2 písm. b) zák. č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe).
24. Z uvedeného vyplýva, že v dvoch žalobcom popisovaných konaniach, z možnosti súbežného vedenia ktorých vyvodzuje hrozbu kompetenčného konfliktu, nie je daná totožnosť objektu správnych deliktov a zákonom chránených záujmov. Žalovaný 1/ vykonáva dohľad nad finančným trhom, cieľom ktorého je o. i. prispievať k stabilite finančného trhu.
Nakoľko na finančnom trhu pôsobia vo vymedzenom rozsahu aj poisťovne, cieľom dohľadu nad dodržiavaním príslušných ustanovení zákona o poisťovníctve stanovujúcich povinnosť obozretného podnikania je ochrana poistníkov a príjemcov poistných plnení. Žalovaný 2/ výkonom svojej kompetencie pri postihovaní správnych deliktov podľa § 38 zákona o účtovníctve poisťovňami chráni záujem štátu na riadnom vedení účtovníctva účtovnej jednotky a v zmysle § 3 ods. 1 daňového poriadku postupom podľa všeobecne záväzných právnych predpisov chráni záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
25. Podľa názoru správneho súdu môže reálne nastať situácia, že žalobca by bol stíhaný za pochybenie v súvislosti s použitím záväzných účtovných postupov v rovnakom období oboma žalovanými v rámci ich kompetencií. Nebude to však dôsledok nevyriešeného kompetenčného konfliktu, pretože, každý z príslušných orgánov bude vykonávať svoju kompetenciu v konaní, na ktoré je príslušný. Pokiaľ by v súvislosti s postihnutím rovnakého pochybenia, týkajúceho sa účtovania nákladov a výnosov v rozpore so záväznou metodikou, došlo/malo dôjsť v rámci výkonu kompetencií oboch správnych orgánov k uloženiu dvoch sankcií, muselo by byť pri rozhodovaní o neskôr uloženej sankcii posúdené a právne vyhodnotené, či sa jedná alebo nejedná o duplicitné stíhanie za rovnaký skutok, teda či by nedošlo k porušeniu jednej zo základných zásad ukladania trestov „ne bis in idem“.
26. Správny súd nepochybuje o tom, že vec prejednávajúce orgány si budú vedomé skutočnosti, že v prípade rozhodovania o neskôr ukladanej sankcii za rovnaký skutok totožného obvineného sú povinné zohľadniť relevantnú judikatúru ESĽP, Súdneho dvora EÚ ako aj vnútroštátnych súdov v otázke správneho trestania, účelom ktorej je zabrániť prípadne hroziacemu uloženiu duplicitnej sankcie, čo by predstavovalo porušenie jednej zo základných zásad ukladania trestov.
II. Záver
27. Vzhľadom na vyslovený právny záver o nemožnosti meritórne prejednať žalobu vzhľadom na nepreukázanie existencie kompetenčného konfliktu, ani jeho reálneho predpokladu v zmysle §412 ods. 2 SSP in fine, Najvyšší správny súd rozhodol podľa § 419 ods. 1 písm. a) SSP a konanie zastavil. 28. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 170 písm. d) SSP, keďže ide o konanie o kompetenčnej žalobe. 29. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 5:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 12. júna 2024