13Snr/2/2022
ECLI:SK:NSSSR:2025:9622200139.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- IČS
- 9622200139
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M, JUDr. Jany Martinčekovej, prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., a Mgr. Kristíny Babiakovej v právnej veci žalobkyne: P.. N. L., A. XX. P. XXXX, S. W.: M. XXXX/XX, XXX XX W. - O. Q., právne zastúpená Dentons Europe CS LLP , so sídlom One Fleet Place 1, EC4P 4GD Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 36861391, proti žalovanému: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, so sídlom Nám. A. Dubčeka 1, 812 80 Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného. č. CRD-637-3/2022-VPRNBU z 3. mája 2022 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu č. CRD-637-3/2022-VPRNBU zo dňa 3. mája 2022 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu trov konania.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie.
1. Obsahom administratívneho spisu je preukázané, že žalobkyňa, zamestnankyňa Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR bola na základe bezpečnostnej previerky vykonanej v roku 2016 držiteľkou bezpečnostnej previerky III. stupňa a osvedčenia o oprávnení oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami č. X.-F.-XXX/XXXX-Ž. pre stupeň utajenia Tajné s platnosťou do 10. júna 2023. (ďalej len „osvedčenie“).
Nakoľko počas platnosti osvedčenia NBÚ zistil nové skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia, začal podľa § 29 zák. č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „ZoOUS“) preverovať, či žalobkyňa spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1 ZoOUS a za tým účelom zhromažďoval potrebné listinné dôkazy, ktoré založil do bezpečnostného spisu č. XXXXX (ďalej len „bezpečnostný spis“).
Dňa 25. februára 2021 uskutočnil Národný bezpečnostný úrad (ďalej aj len „NBÚ) so žalobkyňou bezpečnostný pohovor podľa § 25 ods. 1 až 3 ZoOUS a následne dňa 3. marca 2021 uskutočnil psychofyziologické overenie pravdovravnosti žalobkyne podľa § 25 ods. 4 ZoOUS.
2. Na základe zhromaždených listinných dôkazov NBÚ rozhodnutím č. SP-PB-4836-19/ 2020-Ž-10904 z 29. októbra 2021 (ďalej aj len „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“),, rozhodol, že podľa § 10 ods. 1 písm. g) ZoOUS v spojení s § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. c) bod 6 ZOUS že žalobkyňu nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu, pretože u nej bolo zistené bezpečnostné riziko, lebo preukázala svojim konaním nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností. NBÚ tiež rozhodol, že podľa § 29 v spojení s § 26 ods. 2 ZoOUS ruší platnosť osvedčenia.
Rozhodnutie NBÚ sa opieralo najmä o dva rozhodujúce listinné dôkazy označené pôvodcom ako utajovaná skutočnosť stupňa utajenia Dôverné (č. X.-F.-XXXX/XXXX-Ž.-XXXXX/D zo dňa 9. novembra 2020) a ako utajená skutočnosť stupňa Vyhradené (č. X.-F.-XXXX/XXXX-Ž.-XXXXX/V zo dňa 19. decembra 2020), ďalej o analýzu grafov overenia pravdovravnosti Žalobkyne, ktoré boli špecialistom vyhodnotené ako „subjekt nebol pravdovravný“ pri odpovediach na dve položené
otázky: Otázka č. 1: „Poskytli ste osobné údaje príslušníkov SIS nepovolanej osobe?“ Otázka č. 2: „Poskytli ste osobné údaje príslušníkov SIS nepovolanej osobe opakovane?“ 3. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa namietala, že z neho nie je jasné, z akého dôvodu bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti.
Na svoju obranu uvádzala, že od roku 1992, t. j. odkedy si plní služobné povinnosti vo vzťahu k Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí, nikdy preukázateľne neprišla do priameho, či nepriameho styku s utajovanou skutočnosťou, ktorá by sa týkala identity, prípadne osobných údajov príslušníkov Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“) a nikdy nemala prístup do žiadnych databáz, ktoré by takéto údaje obsahovali. Rovnako sa s uvedenými skutočnosťami neoboznámila ani na základe náhodného, či iného styku mimo plnenia pracovných úloh. Na podporu svojich tvrdení navrhla predložiť / vyžiadať si zápisník oprávnenej osoby č. ZOO-64/2012, ktorý jej bol pridelený v roku 2012 Ministerstvom zahraničných vecí SR a ktorý neobsahoval žiaden záznam. Keďže nemala vedomosť o vyššie uvedenej utajovanej skutočnosti, ktorá by sa týkala identity, prípadne osobných údajov akýchkoľvek príslušníkov SIS, nemohla takúto utajenú skutočnosť ani ohroziť či prezradiť. 4. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v záujme zachovania zásady rovnosti strán požiadala NBÚ o predloženie / uvedenie skutočností, ktoré takéto jej konanie preukazujú, nakoľko negatívnu
skutočnosť (skutočnosť, ktorá sa nestala) nemá ako preukázať. Ona počas bezpečnostného pohovoru uviedla všetky jej známe skutočnosti pravdivo, bez toho, aby niečo zakrývala, utajovala, či zahmlievala. Navyše, sama iniciatívne vyzvala NBÚ na kladenie akýchkoľvek otázok a navrhla aj vykonanie psychofyziologického overenia pravdovravnosti na polygrafe. Poprela, že by vedome zatajovala akékoľvek skutočnosti, resp. uvádzala nepravdivé údaje.
Vo vzťahu k údajne nepravdivým odpovediam počas overenia pravdovravnosti v odvolaní uviedla, že sa domnieva, že sa do jej odpovedí museli dostať mätúce prvky, nakoľko jej pochopenie otázok nekorešpondovalo s dôvodom ich položenia. Tieto skutočnosti boli navyše umocnené tým, že mohla odpovedať iba spôsobom „áno“ či „nie“ bez možnosti súvislého vysvetľujúceho komentára pri prípadných sporných bodoch. 5. Žalobkyňa tiež v odvolaní poukázala na to, že v zmysle § 25 ods. 1 Zákona má navrhovaná osoba v priebehu bezpečnostného pohovoru možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, avšak v prípade jej bezpečnostného pohovoru táto podmienka nebola splnená, nakoľko nebola oboznámená so žiadnymi zistenými skutočnosťami, vrátane toho, z čoho je podozrivá, čoho sa mala dopustiť a to ani všeobecne, tieto skutočnosti nie sú uvedené ani v Rozhodnutí NBÚ. Z tohto dôvodu nemohla využiť na svoju obranu a vysvetlenie akýchkoľvek relevantných skutočností ani priestor bezpečnostného pohovoru.
S odkazom na relevantnú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedla, že Rozhodnutie NBÚ bolo vydané bez náležitého zistenia a vyhodnotenia skutkového stavu, NBÚ si nesplnil povinnosť zadovážiť všetky relevantné dôkazy pre vydanie rozhodnutia a tieto vyhodnotiť vo vzájomných súvislostiach, pričom jej odoprel právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, ako aj navrhovať, resp. predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení. NBÚ na základe toho vyvodil svoj záver vyjadrený v Rozhodnutí NBÚ jednostranne a predčasne. 6. Žalovaný rozhodnutím č. CRD-637-3/2022-VPRNBU zo dňa 3. mája 2022 (ďalej aj len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne zamietol na základe stotožnenia sa so záverom, že žalobkyňu nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu preto, že u nej bolo zistené bezpečnostné riziko, lebo preukázala svojim konaním nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností. Rozhodnutie bolo založené na závere, že odvolanie žalobkyne neobsahuje žiadne dôvody, ktoré by boli pre zákonnosť a ústavnosť relevantné a z ktorých by bolo možné vyvodiť nezákonnosť
postupu NBÚ pri vykonávaní bezpečnostnej previerky alebo nezákonnosť Rozhodnutia NBÚ, či porušenie subjektívnych práv žalobkyne. Podľa názoru žalovaného, NBÚ pri vydaní Rozhodnutia NBÚ konal podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v rozsahu a spôsobom ustanoveným Zákonom a v súlade s prezentovanou judikatúrou Najvyššieho súdu a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutie NBÚ bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu veci a nevykazuje z hľadiska ústavnosti a zákonnosti žiadne relevantné nedostatky, právne pochybenia, ani logické nesprávnosti v posudzovanej veci, ktoré by mali vplyv na jeho zákonnosť a mohli reálne viesť k jeho zrušeniu.
II. Správna žaloba a súvisiace podania
II. a) Žaloba
7. Žalobou doručenou Najvyššiemu správnemu súdu 15. júla 2022 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného o zamietnutí jej odvolanie podaného proti rozhodnutiu prvostupňovému správneho orgánu ktorým rozhodol, že
žalobkyňu podľa § 10 ods. 1 písm. g) v spojení s § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. c) bod 6 zákona ZOUS nemožno považovať za bezpečne spoľahlivú osobu, pretože u nej bolo zistené bezpečnostné riziko, lebo preukázala svojim konaním nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností a zároveň bola zrušená platnosť vydaného osvedčenia pre stupeň utajenia Tajné.
8. Rozhodnutie žalovaného (a rovnako aj Rozhodnutie NBÚ) žalobkyňa napáda z dôvodu, že v súvislosti s ich vydaním došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej [§ 191 ods. 1 písm. g) SSP] a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci [§ 191 ods. 1 písm. e) SSP].
9. V žalobných dôvodoch namietala nezákonný postup žalovaného, ktorým porušil ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy tým, že jej odoprel právo oboznamovať sa so zistenými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre Napadnuté rozhodnutie a Rozhodnutie NBÚ a vyjadrovať sa k nim, ako aj právo predkladať dôkazy na svoju obranu a na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení, resp. na vyvrátenie podozrení voči nej. Žalovaný a rovnako ani NBÚ nezobrali do úvahy ďalšie dôkazy navrhnuté žalobkyňou a rozpory medzi tvrdeniami žalobkyne a skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z bezpečnostného spisu odstránili len vykonaním psychofyziologického overenia pravdovravnosti žalobkyne na polygrafe („detektor lži“), zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné pre riadne posúdenie veci. 10. Žalobkyňa s poukazom na relevantnú právnu úpravu a judikatúru súdov zdôraznila, že povinnosťou NBÚ v konaní je zistiť skutočný stav v zmysle zásady materiálnej pravdy, vo veci si v súčinnosti s preverovanou osobou zadovážiť všetky relevantné dôkazy pre rozhodnutie a tieto vyhodnotiť v súlade s § 34 ods. 5 Správneho poriadku.
Pokiaľ správny orgán niektoré dôkazy nevezme do úvahy, túto skutočnosť musí vo svojom rozhodnutí náležite odôvodniť. Správny orgán by pri vyhodnocovaní dôkazov nemal v rámci svojho postupu nadradiť žiaden dôkaz nad ostatné. Odstránenie rozporov medzi tvrdeniami preverovanej osoby a skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z bezpečnostného spisu len vykonaním dôkazu psychofyziologického overenia pravdovravnosti nepredstavuje vykonanie dokazovania v
dostatočnom rozsahu. Nemožno preto bez ďalšieho dospieť k záveru, že preverovaná osoba na bezpečnostnom pohovore nehovorila pravdu len preto, že to nepotvrdilo psychofyziologické overenie pravdovravnosti. Rozhodnutie NBÚ sa opiera o utajené listinné dôkazy, s ktorých obsahom žalobkyňa nebola oboznámená s odôvodnením, že nespĺňa zákonné požiadavky na oboznamovanie sa s utajenými skutočnosťami na podklade listinných dôkazov uvedených v
bezpečnostnom spise. Nakoľko NBÚ dospel k záveru, že vyjadrenia žalobkyne v priebehu bezpečnostného pohovoru sú v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia, NBÚ vykonal aj overenie jej pravdovravnosti, priebehu ktorého položil žalobkyni dve otázky ktoré boli špecialistom vyhodnotené ako „subjekt nebol pravdovravný“. V dôsledku toho NBÚ konštatoval, že vierohodnosť vyjadrení žalobkyne pri bezpečnostnom pohovore nebola potvrdená, čo podporuje relevantnosť a dôkaznú hodnotu skutkových tvrdení, ako aj záver NBÚ, že u žalobkyne nie je možné eliminovať bezpečnostné riziko a považovať ju za bezpečnostne spoľahlivú. 11. Žalobkyňa už v odvolaní namietala, že v konaní predchádzajúcom vydaniu Rozhodnutia NBÚ nepostupoval NBÚ ako správny orgán v súlade s ustanoveniami o konaní pred orgánom verejnej správy (Správny poriadok v rozsahu, v akom sa podľa vyššie citovanej judikatúry vzťahuje aj na konanie pred NBÚ), nakoľko žalobkyni neumožnil vyjadriť sa k zisteným
skutočnostiam. Z dôvodu, že podkladom Rozhodnutia NBÚ boli utajované listinné dôkazy, NBÚ neoznámil Žalobkyni ani informáciu o tom, čoho sa mala dopustiť (ani všeobecne) a tieto zistené skutočnosti NBÚ neuviedol ani v Rozhodnutí NBÚ. Žalobkyňa preto dodnes ani nevie, akým svojím konaním alebo nekonaním mala porušiť Zákon, čiže NBÚ na ňu neprípustným spôsobom presúva nielen dôkazné bremeno, nakoľko negatívnu skutočnosť nemá žalobkyňa ako preukázať, ale dokonca aj bremeno tvrdenia. Keďže nemá vedomosť o tom, o akú skutočnosť by malo konkrétne ísť, nemôže k nej zaujať stanovisko a prezentovať prípadné dôkazy a vysvetlenia, čo predstavuje zásah do práva navrhovať, resp. predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Keďže NBÚ v rozhodnutí neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, Rozhodnutie NBÚ bolo podľa jej názoru vydané bez náležitého zistenia a vyhodnotenia skutkového stavu. Bez ďalšieho hodnotenia dôkazov
a poskytnutia práva žalobkyni vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam nebolo možné dospieť k záveru o tom, že nehovorila pravdu len na základe výsledku overenia pravdovravnosti Keďže si NBÚ vo veci nezadovážil dostatok relevantných dôkazov, svoj záver vyjadrení v Rozhodnutí NBÚ vyvodil jednostranne a predčasne.
12. Rozhodnutiu žalovaného vyčítala, že ako odvolací orgán nevyužil možnosť napraviť nezákonnosť Rozhodnutia NBÚ. Odvolanie zamietol, pričom len zopakoval tvrdenie NBÚ o tom, že Žalobkyňu nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú preto, že u nej bolo zistené bezpečnostné riziko, lebo preukázala svojim konaním nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností. Žalovaný skonštatoval, že NBÚ vytvoril zákonné podmienky pre realizáciu zásady súčinnosti a za účasti žalobkyne vykonal potrebné procesné úkony, v priebehu ktorých mala Žalobkyňa možnosť obhajovať svoje práva a záujmy účinne, pričom jej bolo umožnené, aby sa vyjadrila ku skutočnostiam zisteným pri bezpečnostnej previerke počas bezpečnostného pohovoru žalobkyne a v tomto zmysle jej NBÚ formuloval a položil konkrétne otázky. Žalovaný sa však nijako nevysporiadal s obsahovou stránkou bezpečnostného pohovoru, konkrétne s tým, či sa žalobkyňa vôbec mala k čomu na tomto bezpečnostnom pohovore vyjadrovať. Žalobkyňa mala síce počas bezpečnostného pohovoru možnosť vyjadriť sa, avšak túto možnosť mala iba vo vzťahu k položeným otázkam zo strany
NBÚ. Nakoľko NBÚ vychádzal pri bezpečnostnej previerke z utajených listinných dôkazov a žalobkyňu so zistenými skutočnosťami neoboznámil a to ani všeobecne, vo vzťahu ku konaniu, ktorého sa mala dopustiť. Ak žalobkyňa nemala vedomosť o zistených skutočnostiach, len ťažko možno hovoriť o možnosti vyjadriť sa k nim. Namietala, že odstránenie rozporov medzi tvrdeniami žalobkyne a skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z bezpečnostného spisu len vykonaním dôkazu overenia pravdovravnosti žalobkyne nepredstavuje vykonanie dokazovania
v dostatočnom rozsahu. 13. Žalovaný (ani NBÚ) sa nevysporiadal so skutočnosťami ktoré žalobkyňa uviedla na svoju obranu (že nemala vedomosť o žiadnej utajenej skutočnosti, ktorá by sa týkala identity, prípadne osobných údajov príslušníkov SIS, a preto nemohla takúto utajenú skutočnosť ohroziť ani prezradiť), neprihliadol na dôkazy navrhované žalobkyňou, ktoré podporovali jej záver o tom, že utajenú skutočnosť nemohla vyzradiť ani ohroziť, keďže o nej nemala vedomosť. Namietala, že obe rozhodnutia sú založené výlučne na vyhodnotení odpovedí žalovanej na citované dve otázky na polygrafe ako nepravdivých, z čoho NBÚ a žalovaný vyvodili, že ak žalobkyňa na tieto otázky neodpovedala pravdivo a teda že „poskytla osobné údaje príslušníkov SIS nepovolanej osobe“ a že to urobila „opakovane“.
Vo vzťahu k použitiu utajených dôkazov uviedla, že hoci v konaní podľa ZoOUS je možné utajiť aj pred účastníkom konania určitú časť administratívneho (v tomto prípade bezpečnostného) spisu, za žiadnych okolností nie je prípustné utajiť dôkazy preukazujúce samotnú podstatu toho, čo sa účastníkovi vytýka (z čoho je podozrivý), a už vôbec nie je prípustné prenášať na účastníka konania bremeno tvrdenia (aby sa účastník mohol iba domnievať, resp. hádať, čím mal porušiť zákon). Zrušenie platnosti osvedčenia považuje za formu správneho potrestania pričom sankcia v podobe zrušenia platnosti osvedčenia však vždy má bezprostredný a zásadný dopad na profesionálne uplatnenie dotknutej osoby.
Považuje za neprípustné, aby v konaní, ktoré takémuto rozhodnutiu o odňatí osvedčenia predchádza, nemala dotknutá osoba zachované aspoň v hrubých rysoch právo na svoju obhajobu, ktoré v sebe zahŕňa aj právo byť oboznámený s podstatou skutku, ktorý sa jej kladie za vinu.
II. b) Vyjadrenie k žalobe
14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na zákonnosti postupu v konaní a uviedol, že argumentáciu žalobkyne v jednotlivých častiach správnej žaloby nie je možné považovať za relevantnú a dôvodnú pre zrušenie správnou žalobou napadnutých rozhodnutí.
15. K námietkam žalobkyne týkajúcim sa (ne)zákonnosti procesného postupu NBÚ v konaniach NBÚ a výboru NR SR, ktoré predchádzali vydaniu správnou žalobou napadnutých rozhodnutí výbor NR SR poukázal na to že: (i) stanovenie predpokladov na vznik oprávnenia fyzickej osoby na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v § 10 ods. 1 ZoOUS je zákonným obmedzením súvisiacim s personálnou bezpečnosťou a sleduje legitímny cieľ, ktorým je verejný záujem na ochrane utajovaných skutočností a ochrane bezpečnostných záujmov štátu.
(ii) z dikcie ustanovenia § 10 ods. 2 a § 29 ZoOUS expressis verbis vyplýva, že právo fyzickej osoby (žalobkyne) na zachovanie platnosti osvedčenia vydaného podľa § 26 ods. 1 tohto zákona a jej prístupu k utajovaným skutočnostiam bolo/je podmienené kumulatívnym splnením predpokladov na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami počas celej doby platnosti osvedčenia, bez akéhokoľvek časového prerušenia a zmeny právne významnej skutočnosti (pozn. v prípade osvedčenia vydaného žalobkyni je to do
10.06.2023). (iii) NBÚ podľa § 29 zákona ZoOUS plní v danom smere preventívnu rolu, t. j. na základe nových skutočností zistených počas platnosti osvedčenia je oprávnený/povinný preveriť, či fyzická osoba (žalobkyňa) spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami a v prípade zistenia, že tieto predpoklady nespĺňa, zrušiť platnosť
osvedčenia vydaného fyzickej osobe. (iv) k charakteru konania, ktoré vykonáva NBÚ a výbor NR SR podľa ZoOUS poukázal na judikatúru ústavného súdu v zmysle ktorej čl. 48 ods. 2 ústavy dopadajúci na množstvo procesov nemožno bezo zvyšku aplikovať na akýkoľvek súdny proces, nieto na proces správny a zákony, ktoré konkretizujú ústavné hodnoty, môžu modifikovať rozsah aplikácie čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. sp. zn. III. ÚS 576/2016-21 z 13.09.2016).
Pri aplikácii jednotlivých ustanovení zákona č. 215/2004 Z. z. je potrebné rešpektovať ich účel a význam z hľadiska účelu a zmyslu tohto zákona ako celku a taktiež účelu a zmyslu konania, akým je bezpečnostná previerka. Postup NBÚ vo veci bezpečnostnej previerky upravený v ustanoveniach druhej časti, druhej hlavy ZoOUS, vychádza z účelu zákona, ktorým je verejný záujem na ochrane utajovaných skutočností a ochrane bezpečnostných (teda existenčných) záujmov štátu.
Zmyslom bezpečnostnej previerky vykonávanej NBÚ ex offo podľa § 29 zákona bolo preverovanie skutočností vyplývajúcich z utajovaných listinných dôkazov a následné posúdenie a vyhodnotenie, či žalobkyňa počas platnosti osvedčenia naďalej spĺňa/nespĺňa kumulatívne predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami ustanovené v § 10 ods. 1 písm. a) až g) ZoOUS a či je daný dôvod pre vydanie rozhodnutia NBÚ podľa § 26 ods. 2 ZoOUS. (v) podkladom pre vyslovenie záveru o bezpečnostnej nespoľahlivosti žalobkyne a existencii bezpečnostného rizika v správnou žalobou napadnutých rozhodnutiach boli listinné dôkazy a skutkové zistenia riadne zdokumentované v bezpečnostnom spise z roku 2020, ktoré boli získané legálnym/zákonným postupom, priamo v súvislosti so zisťovaním/preverovaním splnenia predpokladov na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými
skutočnosťami. O utajení konkrétnych listinných dôkazov tvoriacich súčasť bezpečnostného spisu rozhodovali ich pôvodcovia, ktorými sú subjekty odlišné od NBÚ a žalovaného. (vi) všetky v konaní zistené skutočnosti vo svojom súhrne boli spôsobom obsahujúcim primerané odôvodnenie vyhodnotené NBÚ a výborom NR SR tak, že u žalobkyne je existencia bezpečnostného rizika prítomná a nemožno ju preto považovať za bezpečnostne spoľahlivú.
16. K námietkam žalobkyne týkajúcich sa porušenia jej práv na spravodlivý proces argumentoval že (i) v žalobou napadnutom rozhodnutí sa dôsledne zaoberal námietkou žalobkyne týkajúcou sa nemožnosti oboznámiť sa s obsahom utajovaných listinných dôkazov v konaní NBÚ podľa ZoOUS a súčasne objasnil prečo zo zákonných dôvodov nebolo možné s obsahom utajovaných listinných dôkazov žalobkyňu konfrontovať tak v predmetnom konaní, ako aj v správnou žalobou napadnutých rozhodnutiach. (ii) odkázal na rozhodovaciu činnosť súdnych autorít v zmysle ktorej právo na prerokovanie veci za prítomnosti účastníka konania sa vzťahuje aj na konanie pred orgánmi verejnej správy. Treba však v každej veci zohľadňovať aj charakter konania, keďže na predmetné konanie sa vzťahuje ZoOUS ako osobitný zákon. Bolo konštantne judikované, že právo navrhovanej
osoby pri domáhaní sa práva na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami získanými v priebehu bezpečnostnej previerky nie je absolútne aj vzhľadom na to, že podkladom pre rozhodnutie sú utajované skutočnosti, ktoré nemôžu byť preverovanej osobe sprístupnené. Sprístupniť získané informácie je možné len v rozsahu a spôsobom ustanoveným ZoOUS Správny orgán tak zistené skutočnosti musí v odôvodnení rozhodnutia popísať len v tých medziach, aby nepoprel zmysel ochrany utajovaných skutočností, pričom z odôvodnenia jeho rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa zaoberal dôvodmi, pre ktoré správny orgán ukončil bezpečnostnú previerku osoby vydaním rozhodnutia podľa § 26 ods. 2.
Upozornil aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo veci Regner proti Českej republike (rozsudok z 19.09.2017, sťažnosť č. 35289/11) kde súd pripomína, že zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, ktoré spolu úzko súvisia, sú základnými súčasťami pojmu spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Vyžadujú „spravodlivú rovnováhu" medzi účastníkmi konania: každému účastníkovi musí by poskytnutá primeraná možnosť predložiť svoje argumenty za podmienok, ktoré jej podstatne neznevýhodňujú voči protistrane alebo protistranám.
Práva vyplývajúce z týchto zásad však nie sú právami absolútnymi. Súd sa už v rade rozsudkov vyslovil k situácii, kde je účastníkovi konania odopreté plne kontradiktórne konanie a sú uprednostnené národné záujmy. (iii) zotrvával na tom, že NBÚ v tomto ohľade postupoval v rozsahu a spôsobom ustanoveným ZoOUS a v súlade s prezentovanou konštantnou judikatúrou ústavného súdu a najvyššieho súdu (vrátane judikatúry ESĽP). Niet pochýb o tom, že utajovaný listinný dôkaz z 09.11.2020, ktorý na str. 1 ods. 3, 4 a na strane 2 ods. 1 obsahuje informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti žalobkyne, pôvodca označil ako utajovanú skutočnosť stupňa utajenia Dôverné a utajovaný listinný dôkaz z 09.12.2020, ktorý v odseku 1 obsahuje informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti žalobkyne, pôvodca označil ako utajovanú skutočnosť stupňa utajenia
Vyhradené. NBÚ a výbor NR SR boli povinní poskytnúť týmto utajovaným listinným dôkazom náležitú, zákonom stanovenú ochranu a žalobkyňu nebolo/nie je možné v predmetnom konaní považovať za oprávnenú osobu podľa § 2 písm. f) ZoOUS a teda ju nebolo možné pri procesných úkonoch konfrontovať s celkovým obsahom utajovaných listinných dôkazov. (iv) pokiaľ ide o uplatnenie procesných práv žalobkyne v konaní NBÚ podľa § 29 ZoOUS a pri realizácii bezpečnostného pohovoru a psychofyziologického overenia pravdovravnosti, zotrvával na záveroch formulovaných v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí, že na podklade listinných dôkazov zhromaždených v bezpečnostnom spise z roku 2020 mal/má výbor NR SR za preukázané, že NBÚ v vytvoril zákonné podmienky pre realizáciu zásady súčinnosti a za osobnej účasti žalobkyne vykonal potrebné procesné úkony (pozn. bezpečnostný pohovor a psychofyziologické overenie pravdovravnosti), v priebehu ktorých mala žalobkyňa v rámci prípustných hraníc možnosť obhajovať svoje práva a záujmy účinne, a to spôsobom a za podmienok ustanovených v § 25 ZoOUS.
Vzhľadom na zdokumentovaný priebeh nemá pochybnosti o tom, že v konaní NBÚ podľa § 29 ZoOUS boli pri vykonaní psychofyziologického overenia pravdovravnosti splnené formálne podmienky ustanovené v § 25 ods. 4 ZoOUS a jeho výsledok bolo/je teda potrebné považovať za relevantný a brať ho spolu s ďalšími, v rozhodnutí NBÚ uvedenými skutkovými zisteniami, do úvahy pri hodnotení bezpečnostnej spoľahlivosti žalobkyni a identifikácii bezpečnostného rizika. (v) aj keď NBÚ a výbor NR SR v správnou žalobou napadnutých rozhodnutiach neuviedli (pretože nemali možnosť uviesť) obsah utajovaných listinných dôkazov, NBÚ utajované listinné dôkazy rozčlenil, štruktúroval do odsekov a následne NBÚ a žalovaný v správnou žalobou napadnutých rozhodnutiach, v rámci prípustných hraníc a s cieľom, aby nepopreli zmysel ochrany utajovaných skutočností, poukázali na tie ich jednotlivé časti, ktoré s hodnotením bezpečnostnej (ne)spoľahlivosti žalobkyne a identifikáciou bezpečnostného rizika priamo súvisia a majú pre daný prípad vecný a právny význam. (vi) k námietke žalobkyne smerujúcou k nemožnosti oboznámiť sa s utajovanými listinnými
dôkazmi poukázal na judikatúru v zmysle ktorej „aj keď podklady pre rozhodnutie NBÚ o bezpečnostnej spoľahlivosti preverovanej osoby majú charakter utajovaných skutočností a vzhľadom na záujmy Slovenskej republiky podliehajú špeciálnemu režimu ochrany (§ 2 písm. a) ZoOUS) a právna úprava nahliadanie do bezpečnostného spisu reguluje tak, že účastníkovi konania, resp. advokátovi, neposkytuje automaticky možnosť nazrieť do bezpečnostného spisu a oboznámiť sa s utajovanými skutočnosťami, samotný zákon č. 215/2004 Z. z. poskytuje priestor pre adekvátnu ochranu práv preverovanej osoby podrobujúcej sa bezpečnostnej previerke a vertikálnu ochranu jej práv v konaní výboru NR SR o preskúmanie rozhodnutia NBÚ a v súdnom konaní. (vii) aj keď konanie žalovaného pri preskúmavaní rozhodnutia NBÚ rešpektuje špecifiká, že v prípade niektorých (alebo väčšiny) dôkazov ide o režim utajovaných skutočností, členovia
výboru NR SR majú tak v zmysle § 34 ods. 1 písm. b) zákona č. 215/2004 Z. z. status oprávnenej osoby s osobitným postavením na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami a môžu sa v celom rozsahu oboznámiť s obsahom bezpečnostného spisu z roku 2020, a následne posúdiť, vyhodnotiť a urobiť si záver o zákonnosti procesného postupu NBÚ a rozhodnutia NBÚ.
(viii) NBÚ v konaní podľa § 29 ZoOUS a Výbor NR SR v konaní podľa čl. 3 a 4 ústavného zákona č. 254/2006 Z. z. a pri vydaní správnou žalobou napadnutých rozhodnutí konali v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy a neporušili práva žalobkyne garantované ústavou, správnym poriadkom, zákonom č. 215/2004 Z. z., či ústavným zákonom č. 254/2006 Z. z.
17. Žalovaný k argumentácii žalobkyne smerujúcej voči náležitému zisteniu skutkového stavu veci a jeho vyhodnoteniu v správnou žalobou napadnutých rozhodnutiach poukázal na to že: (i) v zmysle právnych názorov ústavného súdu a najvyššieho súdu: »Prístup k utajovaným skutočnostiam nie je nárokom, ktorý patrí všetkým okrem tých, ktorí sú z neho z toho či onoho dôvodu vylúčení, ale je naopak výnimkou (výsadou) udelenou len niektorým.
Priznanie takýchto privilégií sa samozrejme musí opierať o rozumný dôvod verejného záujmu a nesmie vykazovať známky svojvôle. (ii) správnou žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe náležite zisteného skutkového stavu veci podľa ZoOUS, opierajú sa o rozumný dôvod verejného záujmu, ktorému cit. zákon poskytuje ochranu, nevykazujú žiadne nedostatky majúce vplyv na ich zákonnosť a nie sú „výsledkom absurdného a svojvoľného postupu NBÚ (neskorigovaného výborom NR SR), keď NBÚ mal utajiť pred žalobkyňou samotnú podstatu toho, čo sa jej v tejto veci „kladie za vinu“, tak ako to tvrdí žalobkyňa v správnej žalobe.
(iii) rozhodnutie NBÚ obsahuje všetky zákonom vyžadované formálne a obsahové náležitosti ustanovené v § 26 ods. 3 zákona ZoOUS a rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom vyžadované formálne a obsahové náležitosti ustanovené v čl. 4 ods. 2 ústavného zákona č. 254/2006 Z. z. NBÚ a výbor NR SR vo výroku správnou žalobou napadnutých rozhodnutí špecifikovali predpoklad na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, ktorý žalobkyňa nesplnila a identifikovali konkrétne zákonom č. 215/2004 Z. z. definované bezpečnostné riziko. Odôvodnenie správnou žalobou napadnutých rozhodnutí spĺňa všetky atribúty ustanovené v § 26 ods. 3 zákona ZoOUS a v čl. 4 ods. 2 ústavného zákona č. 254/2006 Z. z., ako aj atribúty kontinuálne prezentované v judikatúre najvyššieho súdu a ústavného súdu. (iv) vyhodnotil ako irelevantné námietky žalobkyne o tom, že sa výbor NR SR nijako nevysporiadal s obsahovou stránkou bezpečnostného pohovoru, konkrétne s tým, či sa žalobkyňa vôbec mala k čomu na tomto bezpečnostnom pohovore vyjadrovať, nakoľko sa dôsledne vysporiadal s listinnými dôkazmi priloženými k odvolaniu obsahujúcimi pozitívne hodnotenia plnenia pracovných úloh v zamestnaní žalobkyňou a s odvolacími námietkami žalobkyne týkajúcimi sa jej dlhoročného pôsobenia na MZVaEZ SR a jej osobnostných a charakterových vlastností, pričom uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré ich nebolo možné z hľadiska ústavnosti a zákonnosti považovať za relevantné a dôvodné pre zrušenie rozhodnutia NBÚ. (iv) žalobkyňa v správnej žalobe neponúkla žiaden relevantný argument a nenavrhla žiaden relevantný dôkaz, ktorý by spochybnil zákonnosť správnou žalobou napadnutých rozhodnutí.
II. c) Replika
18. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa replikou zo dňa 30.9.2024, v ktorej zotrvávala na dôvodnosti a dostatočnosti argumentácie uvedenej v žalobnom návrhu. Zdôraznila, že - Výbor NR SR sa nijako nevysporiadal s obsahovou stránkou bezpečnostného pohovoru, nakoľko žalovaným tvrdené vyjadrenie sa k „zákonnosti jeho priebehu a zahrnutia do hodnotenia“ totiž nezahŕňa „obsahovú stránku“ bezpečnostného pohovoru. - žalovaný nevzal do úvahy skutočnosť, že možnosť vyjadriť sa bola u žalobkyne obmedzená iba na otázky položené zo strany NBÚ. - žalobkyňa od roku 1992, t. j. odkedy si plní služobné povinnosti vo vzťahu k Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, nikdy preukázateľne neprišla do priameho, či nepriameho styku s utajovanou skutočnosťou v zmysle záverov žalovaného a s uvedenými skutočnosťami neoboznámila ani na základe náhodného, či iného styku mimo plnenia pracovných úloh, pričom na podporu svojich tvrdení neúspešne navrhla aj predložiť / vyžiadať si zápisník oprávnenej osoby č. ZOO-64/2012, ktorý jej bol pridelený v roku 2012. - napriek povinnosti NBÚ v konaní je zistiť skutočný stav v zmysle zásady materiálnej pravdy, a relevantné dôkazy vyhodnotiť v súlade s § 34 ods. 5 Správneho poriadku, z napadnutého rozhodnutia, ako aj Rozhodnutia NBÚ je zrejmé, že okrem otázok položených v rámci overenia pravdovravnosti žalobkyne museli byť v rozpore so zistenými skutočnosťami aj tie vyjadrenia žalobkyne, podľa ktorých žalobkyňa nemá vedomosť o utajenej skutočnosti, ktorá by sa týkala identity, prípadne osobných údajov príslušníkov SIS. Táto otázka však zo strany NBÚ (v rozpore s § 25 ods. 4 ZoOUS) počas overenia pravdovravnosti žalobkyne položená nebola, hoci položená mala byť, keďže toto tvrdenie je v zjavnom rozpore s tým, čo tvrdí NBÚ.
II. d) Duplika
19. Na repliku žalobkyne reagoval žalovaný duplikou zo dňa 10.10.2014 kde po zhrnutí obsahu repliky v súlade s obsahom vyjadrenia k žalobe zhrnul argumentáciu vzťahujúcu sa k námietkam spochybňujúcim náležité zistenie skutkového stavu a veci a jeho vyhodnotenia zotrval na správnosti a relevantnosti formulovaných záverov a na svojom závere, že napriek výhradám žalobkyne uvádzaným v správnej žalobe a v replike - zotrváva na správnosti a relevantnosti formulovaných záverov v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, - zotrváva na svojom názore, že Výborom v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí vyhodnotené listinné dôkazy a z nich vyplývajúce skutkovo a právne významné skutočnosti týkajúce sa správania a konania žalobkyne majú vo svojom súhrne z hľadiska ZoOUS a jeho účelu dôležitý význam a predstavujú pre ochranu utajovaných skutočností bezpečnostné riziko vymedzené § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 ZoOUS, - správnou žalobou napadnuté rozhodnutia nevykazujú z hľadiska ústavnosti a zákonnosti žiadne relevantné nedostatky, právne pochybenia, ani logické nesprávnosti v posudzovanej veci, ktoré by mali vplyv na ich zákonnosť a mohli reálne viesť k ich zrušeniu, - správna žaloba a ani replika žalobkyne neobsahuje žiadne dôvody, z ktorých by bolo možné vyvodiť nezákonnosť správnou žalobou napadnutých rozhodnutí alebo postupu NBÚ v konaní podľa § 29 ZoOUS.
III. Konanie pred Najvyšším správnym súdom
20. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie na deň 13.11.2024 na ktorom strany prezentovali stanoviská v zmysle písomných vyjadrení, právny zástupca žalobkyne ako ad hoc oprávnená osoba podľa § 35 ZoOUS požiadal o umožnenie nahliadnutia do utajovanej časti administratívneho spisu. Súd rozhodol o odročení pojednávania na deň 29. januára 2025 a zaslaní administratívneho spisu žalovanému, aby v konaní pred správnymi orgánmi bolo umožnené žalobkyni resp. jej právnemu zástupcovi postupom podľa § 35 zákona požiadať o nahliadnutie do utajovanej časti spisu za splnenia zákonných podmienok, vrátene podmienky súhlasu vedúceho, do pôsobnosti ktorého utajovaná skutočnosť patrí. 21. Podaním doručeným dňa 17.01.2025 právny zástupca žalobkyne oznámil súdu, že napriek dodržaniu postupu určeného súdom (podanie žiadosti o nahliadnutie na príslušnom orgáne) mu nebolo umožnené nahliadnutie do utajovanej časti súdneho spisu a žiadal, aby NSS SR túto skutočnosť vyhodnotil na ťarchu žalovaného. Zaslal súdu na vedomie rozhodnutie NBÚ č. 4836/2020/SP/OBP-042 zo dňa 15.1.2025 ktorým bol upovedomený o tom že: Úrad podľa § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. neudeľuje súhlas advokátovi s jednorazovým oboznámením sa s bezpečnostným spisom osoby č. X.-F.-XXXX/XXXX-Ž.-XXXXX a s utajovanými skutočnosťami v nich evidovanými, ktorých pôvodcom je úrad. Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. sa neudeľuje súhlas s jednorazovým oboznámením sa s utajovanými skutočnosťami, evidovanými v bezpečnostnom spise osoby pod č. X.-F.- XXXX/XXXX-Ž.-XXXXX/D z 09.11.2020 a pod č. X.-F.-XXXX-X/XXXX-Ž.-XXXXX/V z 09.12.2020, ktorých pôvodcom je iný štátny orgán. Úrad vedie v súlade s ustanovením § 33 zákona č. 215/2004 Z. z. bezpečnostný spis osoby pod č. X.-F.-XXXX/XXXX-Ž.-XXXXX, ktorý je utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia Dôverné, a ktorého pôvodcom je úrad. Bezpečnostný spis osoby vzhľadom na záujmy Slovenskej republiky podlieha špeciálnemu režimu ochrany, tzn. musí byť chránený pred nepovolanou osobou alebo cudzou mocou spôsobom ustanoveným v zákone č. 215/2004 Z. z.
a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie (§ 2 písm. a) a § 6 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z.). V danom prípade by sa mohol advokát podľa § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. v konaní jednorazovo oboznámiť s utajovaným bezpečnostným spisom alebo jeho utajovanými časťami
v rozsahu potrebnom na konanie, avšak iba so súhlasom vedúceho, do pôsobnosti ktorého tieto utajované skutočnosti patria, t. z. rozhodovanie žiadosti advokáta o jednorazovom oboznámení s utajovaným bezpečnostným spisom osoby patrí do kompetencie úradu. Vzhľadom na to, že bezpečnostný spis vo svojom komplexe obsahuje informácie a informačné zdroje potrebné pre posúdenie bezpečnostnej spoľahlivosti osoby, ktorých sprístupnenie by mohlo zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, čo by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky, preto úrad rozhodol tak, že advokátovi neudelil súhlas s jednorazovým oboznámením sa s bezpečnostným spisom osoby a s utajovanými skutočnosťami v ňom evidovanými, ktorých pôvodcom je úrad. Bezpečnostný spis osoby obsahuje aj utajované skutočnosti evidované pod č. X.-F.-Ž.- XXXXX/D z 09.11.2020 a č. X.-F.-XXXX-X/XXXX-Ž.-XXXXX/V z 09.12.2020, ktorých
pôvodcami sú iné štátne orgány vecne príslušné na ich poskytnutie (§ 2 písm. a) § 45 ods. 9 zákona č. 215/2004 Z. z.). Úrad preto na základe žiadosti advokáta bezprostredne po doručení žiadosti v súlade s § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. požiadal vedúcich, do pôsobnosti ktorých tieto utajované skutočnosti patria, o udelenie súhlasu/nesúhlasu s jednorazovým oboznámením sa advokáta s označenou utajovanou skutočnosťou (listinné dôkazy č. X.-
F.-XXXX-XX/XXXX-Ž. z 27.11.2024 a č. X.-F.-XXXX-XX/XXXX-Ž.-XXXXX/V z 27.11.2024). Vzhľadom na uvedené, vedúci do ktorých pôsobnosti utajované skutočnosti patria, neudelili súhlas advokátovi s jednorazovým oboznámením sa s označenou utajovanou skutočnosťou (listinné dôkazy č. XXXX/XXXX/SP/OBP-XXX-Q. z 09.01.2025 a č. XXXX/ XXXX/SP/OBP-XXX z 14.01.2025).
V závere úrad poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorej bol aspekt kontradiktórnosti procesu, a to „povinnosť odhaliť všetky dôkazy“ relevantné pre rozhodovanie, oslabený (napr. Jasper proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok zo 16.02.2000, sťažnosť č. 27052/92), Fitt proti Spojenému kráľovstvu (rozsudok zo 16.02.2000, sťažnosť č. 29777/96, Regner proti Českej republike rozsudok zo dňa 19.9.2017 č. 35289/11). 22. Žalovaný podaním doručeným dňa 21.01.2025 zabezpečil vrátenie administratívnych spisov súdu a informoval ho o postupe v súvislosti s uplatnením práva právneho zástupcu žalobkyne nazrieť do utajovanej časti administratívneho spisu v súlade s obsahom rozhodnutia oboznámeného v bode 21 tohto rozsudku. V závere uviedol, že pri svojom postupe v plnom rozsahu rešpektoval uznesenie NSS SR zo dňa 13.11.2024, postup v súvislosti s predmetnou žiadosťou právneho zástupcu žalobkyne plne korešpondoval s právnou úpravou § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. , pri koncipovaní rozhodnutia vychádzal z citovanej judikatúry ESĽP, ÚS SR, NS SR a NSS SR.
23. Vo veci sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie 29.1.2025 na ktorom strany zotrvávali na svojich dovtedajších stanoviskách, právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnom reči zdôraznila, že nevyhovením žiadosti právneho zástupcu žalobkyne o oboznámenie sa s utajovanými skutočnosťami, ktorých pôvodcom je NBU a ani s utajovanými skutočnosťami ktorých pôvodcom je iný štátny orgán, bolo zmarené vykonanie uznesenia súdu a žalobkyni bolo odopreté jedno zo základných procesných práv - právo oboznámiť sa s dôkazmi používanými proti žalobkyni a tým pádom aj právo účinne sa brániť proti odňatiu
bezpečnostnej previerky.
IV. Posúdenie veci správnym súdom
24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“, alebo „súd“), ako súd vecne príslušný podľa § 11 písm. a) SSP v zložení podľa § 21 písm. b) SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
25. Právny rámec rozhodovania možno vymedziť nasledovnou právnou úpravou: Podľa čl. 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní, alebo činností. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach, alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Zákon č. 215/2004 Z. z. (ZoOUS) upravuje podmienky na ochranu utajovaných skutočností, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri tejto ochrane, pôsobnosť NBÚ a pôsobnosť ďalších štátnych orgánov vo vzťahu k utajovaným skutočnostiam a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 písm. a) ZoOUS Na účely tohto zákona je utajovanou skutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len "neoprávnená manipulácia") a ktorá môže
vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením, Podľa § 10 ods. 1 písm. g) ZOUS v znení účinnom ku dňu 22.12.2020 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia), oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupne utajenia Prísne tajné, Tajné, Dôverné alebo Vyhradené môže vzniknúť, ak tento zákon neustanovuje inak, iba navrhovanej osobe, ktorá je bezpečnostne spoľahlivá. Podľa § 14 ods. 1 ZOUS za bezpečnostne spoľahlivú osobu sa nepovažuje ten, kto uviedol nepravdivé údaje v osobnom dotazníku, v bezpečnostnom dotazníku alebo pri bezpečnostnom pohovore, kto bol pracovne zaradený a aktívne vykonával činnosť v ustanovených štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti podľa prílohy č. 1, alebo bývalej spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády do 31. decembra 1989 s výnimkou osoby, ktorá vykonávala v týchto štruktúrach len obslužné, alebo len zabezpečovacie činnosti, alebo vedome spolupracoval s týmito štruktúrami, alebo u koho bolo zistené bezpečnostné riziko. Podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 ZoOUS za bezpečnostné riziko sa považuje zistenie, že
osoba preukázala svojím konaním, alebo vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností. Podľa § 15 ods. 1 ZoOUS bezpečnostnou previerkou sa zisťuje, či navrhovaná osoba spĺňa predpoklady uvedené v § 10 ods. 1 na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Podľa § 25 ods.3 ZoOUS súčasťou bezpečnostného pohovoru môže byť aj psychofyziologické overenie pravdovravnosti, ktoré možno uskutočniť, iba ak navrhovaná osoba o to požiada.
O takej možnosti musí byť navrhovaná osoba poučená. Podľa § 25 ods. 4 ZoOUS psychofyziologické overenie pravdovravnosti sa uskutoční vždy, ak sú vyjadrenia navrhovanej osoby v priebehu bezpečnostného pohovoru v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia, alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia.
Podľa § 26 ods. 2 ZoOUS, ak úrad bezpečnostnou previerkou zistí, že navrhovaná osoba nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1, vydá o tom rozhodnutie. Podľa § 35 ZoOUS (1) S utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Vyhradené bez vykonania bezpečnostnej previerky je oprávnený oboznamovať sa v rozsahu potrebnom na vykonávanie svojej funkcie predseda vyššieho územného celku a starosta obce. Vedúci alebo bezpečnostný zamestnanec štátneho orgánu, ktorý postupuje utajovanú skutočnosť, oboznámi predsedu vyššieho územného celku alebo starostu obce s povinnosťami pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia a zabezpečí podpísanie vyhlásenia o mlčanlivosti.
Ak sa má starosta obce alebo predseda vyššieho územného celku oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Dôverné až Prísne tajné, požiada úrad o vykonanie bezpečnostnej previerky príslušného stupňa na svoju osobu. (2) S utajovanými skutočnosťami sa môže v rozsahu nevyhnutne potrebnom na jej využitie, bez splnenia podmienok podľa § 10, oboznámiť aj obvinený, jeho obhajca a ďalšie osoby podľa osobitného zákona, 16) ohrozený svedok a chránený svedok, 17) osoba konajúca v prospech orgánov podľa osobitných predpisov, 18) osoba na základe dohody podľa osobitného predpisu 18a) a agent 19) po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie tejto osoby vykoná ten, kto ju bude oboznamovať s utajovanými skutočnosťami, o čom vyhotoví písomný záznam. (3) Za oprávnenú osobu sa považuje aj osoba, ktorá sa v konaní pred štátnym orgánom, na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, jednorazovo oboznámi s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, a to advokát, notár,
znalec, tlmočník, súdny exekútor alebo starosta obce po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie vykoná ten, kto bude oprávnený rozhodnúť o prizvaní takejto osoby na konanie, o čom vyhotoví písomný záznam. (4) Štátny orgán, ktorý vo veci koná, je povinný neodkladne písomne informovať úrad a pôvodcu utajovanej skutočnosti o osobe uvedenej v odseku 3 a o rozsahu jej oboznámenia s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné.
26. Vo vzťahu k prejednávanej veci je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že účelom bezpečnostnej previerky je zistenie, či navrhovaná osoba spĺňa zákonné predpoklady na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v zmysle § 10 ZOUS, pričom jedným z predpokladov je vyhodnotenie osoby ako bezpečnostne spoľahlivej v zmysle § 14 ZoOUS. Zákonodarca v relevantnej právnej úprave výslovne ustanovuje rozsah podkladov a postup Úradu vykonávajúceho previerku. V zmysle ust. § 81 ods. 1 ZoOUS sa na rozhodovanie podľa tohto zákona okrem § 55 ods. 6, § 65 ods.4, § 79 - 80 (postupy nevzťahujúce sa k udeleniu bezpečnostnej previerky), nevzťahujú všeobecne záväzné predpisy o správnom
konaní. Zároveň treba uviesť, že otázkou aplikovateľnosti správneho poriadku na konanie vo veci bezpečnostných previerok sa zaoberal Ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 6/04-67, kde konštatoval, že „§ 81 ods. 1 zákona nemá za následok to, že by spôsob konania (jeho rozhodujúce časti) úradu pri vykonávaní bezpečnostných previerok nebol náležite ustanovený
zákonom. Spôsob jeho konania ustanovuje všeobecne Správny poriadok (vrátane základných pravidiel konania uvedených v § 3) a osobitný zákon najmä v časti o vykonávaní bezpečnostných previerok (stupne previerok, ich priebeh, podkladové materiály, bezpečnostný pohovor a pod.). Na rozhodovanie, ktoré je iba časťou, resp. určitým úsekom konania, sa vzhľadom na špecifickosť bezpečnostných previerok vzťahuje osobitná úprava zákona (§ 26 a nasl.).
. .“
27. Z právnych názorov prezentovaných v tomto rozhodnutí Ústavného súdu treba upozorniť aj na nasledovnú časť: „Prístup k utajovaným skutočnostiam nie je nárokom, ktorý patrí všetkým okrem tých, ktorí sú z neho z toho či onoho dôvodu vylúčení, ale je naopak výnimkou udelenou len niektorým. Zákon (č. 215/2004 Z. z., pozn. najvyššieho správneho súdu) vymedzuje okruh osôb, na ktoré sa táto výnimka môže vzťahovať.
Skutočnosť, že napríklad v § 35 ho vymedzuje pozitívnou enumeráciou a v § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. c) negatívnou enumeráciou, neznamená popretie podstaty, ktorou je priznanie privilégia vybraným osobám. Priznanie takýchto privilégií sa samozrejme musí opierať o rozumný dôvod verejného záujmu a nesmie vykazovať známky svojvôle.“
28. V prejednávanom prípade bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného zamietajúce odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu NBÚ, ktorý rozhodol, že žalobkyňu podľa § 10 ods. 1 písm. g) v spojení s § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. c) bod 6 ZOUS nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu preto, že u nej bolo zistené bezpečnostné riziko, lebo preukázala svojim konaním a vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k
ochrane utajovaných skutočností. V logickej nadväznosti na to prvostupňový orgán podľa § 29 v spojení s § 26 ods. 2 ZoOUS zrušil platnosť udeleného osvedčenia č. X.-F.-XXX/XXXX-Ž. pre stupeň utajenia Tajné. 29. Najvyšší správny súd viazaný pri svojom rozhodovaní rozsahom a dôvodmi žaloby (§134 ods. 1 SSP) skonštatoval, že žalobné dôvody boli vymedzené ako postup žalovaného porušujúci ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy a následné nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci tým, že žalobkyni: - odoprel právo oboznamovať sa so zistenými skutočnosťami , ktoré boli podkladom pre napadnuté rozhodnutia a rozhodnutie NBÚ - odoprel právo vyjadrovať sa k nim - odoprel právo predkladať dôkazy na svoju obranu a na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení, resp. vyvrátenie podozrení voči žalobkyni - žalovaný rovnako ako NBÚ pri rozhodovaní nevzali do úvahy ďalšie dôkazy navrhnuté
žalobkyňou - rozpory medzi tvrdeniami žalobkyne a skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z bezpečnostného spisu odstraňovali iba vykonaním psychofyziologického vyšetrenia pravdovravnosti žalobkyne na polygrafe. 30. Žalobkyňa s poukazom na ústavou garantované práva účastníka správneho konania (bez popretia osobitného charakteru a úpravy posudzovania bezpečnostnej spoľahlivosti a postupov pre udelenie bezpečnostnej previerky) zdôrazňovala predovšetkým skutočnosť, že už v odvolacom konaní v súlade so zásadou rovnosti strán požiadala o uvedenie/oboznámenie skutočností, ktoré jej prisudzované konanie preukazujú, nakoľko negatívnu skutočnosť, teda skutočnosť ktorá sa nestala nemá ako preukázať. Táto argumentácia a požiadavka neboli akceptované, s poukazom na charakter utajovaných listinných dôkazov, na oboznamovanie sa s ktorými nebola oprávnená. Opakovane namietala aj nevykonanie ňou navrhovaných dôkazov relevantných pre záver o prístupe k utajovaným informáciám (zápisník oprávnenej osoby).
V nadväznosti na tieto pochybenia namietala aj nesprávnosť postupu pri psychofyziologickom overení pravdovravnosti a pri vyhodnocovaní zistených skutočností. 31. Podstatou prejednávanej veci bolo spochybnenie vykonaného vyhodnotenia prítomnosti bezpečnostného rizika v zmysle § 14 ods. 2 písm. c) ZoOUS vedúceho k záveru o nedostatku bezpečnostnej spoľahlivosti, s dôsledkom vylúčenia možnosti vzniku (ďalšieho trvania) oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami (§ 10 ZoOUS). Je treba uviesť, že obe strany svoje stanoviská a použitú argumentáciu opierali o množstvo citovanej judikatúry Ústavného súdu, Najvyššieho súdu, Najvyššieho správneho súdu aj ESĽP, týkajúcej sa predovšetkým rozsahu a obmedzení procesných práv a povinností účastníkov osobitných druhov správnych konaní, zahŕňajúcich vyhodnocovanie utajovaných skutočností.
V prejednávanej veci je potrebné vymedziť hranice procesných práv predovšetkým v súvislosti s právom účastníka (záujmovej osoby) na prístup k podkladom rozhodnutia, možnosti predkladania ďalších dôkazov a procesných návrhov a povinnosti správnych orgánov umožniť prístup k podkladom rozhodovania a vysporiadať sa s argumentáciou a procesnými návrhmi posudzovanej osoby.
32. Pri rozhodovaní správneho súdu nemožno prehliadnuť, že od nadobudnutia účinnosti zákona č. 215/2004 Z. z. a ústavného zákona č. 25/2006 Z. z. ktorými sa spravuje konanie vo veciach udelenia bezpečnostnej previerky a prieskum týchto rozhodnutí Výborom NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, pričom výsledky týchto konaní sú preskúmateľných v správnom súdnictve, dochádza k vývoju judikatúry. Konkrétne v otázke odôvodňovania záverov o bezpečnostnej spoľahlivosti došlo v ostatnom období k judikatúrnemu posunu, ktorý vyplýva zo záverov Nálezu Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 528/2023-44 zo dňa 10.12.2024, kde Ústavný súd vo vzťahu k vyhodnoteniu preukázania dostatočnosti podkladov a dôvodnosti záverov o prítomnosti bezpečnostného rizika v zmysle § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 ZoOUS, poukazujúc aj na rozhodovaciu činnosť NSS SR, uviedol: „39.
Z doterajšej argumentácie vyplýva, že ústavný súd považuje za súladný so základným právom na súdnu ochranu výklad (rozsudok sp. zn. 2Snr/1/2019, bod 21), podľa ktorého slovné spojenie „preukázala svojím konaním alebo vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností“ vyžaduje, aby úrad pri aplikácii tejto normy zistil, že osoba sa dopustila takého konania, ktoré nedáva záruku, že bude spôsobilá chrániť utajované skutočnosti. Pritom musí ísť o konanie týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností. Do tejto kategórie tak budú spadať všetky prípady, keď bude zistené, že navrhovaná osoba už mala určitý vzťah k ochrane utajovaných skutočností a dopustila sa v tejto oblasti nečestnosti alebo nedôveryhodnosti (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10 Snr 1/2017).
Nie je však vylúčené, aby také bezpečnostné riziko bolo identifikované u osoby, ktorá s ochranou utajovaných skutočností zatiaľ do styku neprišla, avšak svojím konaním či vyjadrením preukázala nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane iných chránených skutočností, napríklad obchodnému tajomstvu, daňovému tajomstvu, ochrane osobných údajov a pod. (rozsudok NSS sp. zn. 35 Snr 2/2021).“
33. Za súčasného stavu konania v prejednávanej veci treba skonštatovať, že v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného nebolo možné overiť základný predpoklad pre postup vedúci k odňatiu bezpečnostnej previerky, teda že „navrhovaná osoba už mala určitý vzťah k ochrane utajovaných skutočností a dopustila sa v tejto oblasti nečestnosti alebo nedôveryhodnosti“.
34. Bez ohľadu na skutočnosť, že najvyšší správny súd akceptuje osobitný režim spôsobu odôvodňovania rozhodnutí tvoriacich súdny prieskum rozhodnutí, ovplyvnených prítomnosťou utajovaných skutočností, v zhode s právnou argumentáciou žalobkyne je toho názoru, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, a teda je sporné, či bolo skutkovo preukázané, že žalobkyňa sa oboznámila s utajovanými informáciami, s ktorými následne mala nakladať v rozpore so zákonom. Primárnym predpokladom pre záver na ktorom bolo založené napadnuté rozhodnutie je dostatočné preukázanie a primerané odôvodnenie toho, že žalobkyňa sa s príslušnými informáciami vôbec oboznámila. Až následne je dôvodné skúmať to, či sa s nimi oboznámila v súlade so zákonom a či s nimi následne aj takto naložila.
Naviac, z rozhodnutí správnych orgánov ani jednoznačne nevyplýva, akým právnym režimom sa riadia informácie, ktoré mala žalobkyňa v rozpore so zákonom poskytnúť tretím osobám, a teda nie je zrejmé, či ide o informácie majúce privilegovaný právny režim. 35. Vzhľadom na uvedené potom najvyšší správny súd ani ďalej neskúmal kvalitu skutkových zistení vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré sa týkajú samotného poskytnutia predmetných informácií tretím osobám, keďže nemal za dostatočne preukázané ani len to, že týmito informáciami žalobkyňa vôbec disponovala a z rozhodnutí - ako už bolo uvedené - nevyplýva ani ich právny režim. Až po riadnom skutkovom ustálení a riadnom odôvodnení týchto právne relevantných skutočností bude možné a dôvodné skúmať meritórnu stránku veci spočívajúcu v ustálení záveru o zákonnosti postupu žalobkyne vrátane vyhodnotenia, či sa tvrdeného protiprávneho konania tvoriaceho základ rozhodnutia správnych orgánov vôbec dopustila.
V. Záver
36. Na základe zistených skutočností najvyšší správny súd vyhodnotil žalobkyňou uplatnené žalobné námietky za spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a preto napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 191 SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom na základe vyslovených právnych záverov súdu rozhodne o ďalšom postupe. 37. O priznaní náhrady trov konania procesne úspešnej žalobkyne bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške priznanej náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 38. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 5:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. januára 2025