13Svp/1/2023

1. Uznesením predsedu senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) z 18. januára 2023, sp. zn. 13Svp/25/2022, bola podľa § 66 (per analogiam) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) vec žalobcu proti žalovaným 1/, 2/, 3/ (pôvodne vo veci 13Svp/25/2022 označení ako žalovaní 2/, 3/, 4/), týkajúca sa ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy obce - volieb poslancov obecného zastupiteľstva, vylúčená na samostatné konanie z dôvodu vhodnosti (odlišný predmet konania, účastníci konania i procesná situácia). 2. Žalobca žalobou zo dňa 8. novembra 2022, doručenou najvyššiemu správnemu súdu v pôvodnom konaní dňa 14. novembra 2022, označenou ako „Žaloba o neústavnosti volieb do samosprávy obce Košická Belá a neplatnosti výsledkov komunálnych volieb v Obci Košická Belá, ktoré sa konali dňa 29.10.2022“ (ďalej len „žaloba“) žiadal o „zrušenie a následné opakovanie komunálnych volieb v obci Košická Belá“. V úvode žaloby uviedol, že ako kandidát na starostu obce Košická Belá získal 49 hlasov, čo predstavuje 9,48 % platných hlasov a ako kandidát na poslanca obecného zastupiteľstva získal 85 hlasov, čo predstavuje 16,76 % platných hlasov. 3. V prvej časti žaloby (rozsahovo podstatnej) venoval žalobca priestor (i) opisu rodinného zázemia úspešného kandidáta na funkciu starostu obce; (ii) komunálnym voľbám v roku 2002, jeho úvahám o dôvodoch volebného výsledku v predmetnom roku a následnému vývoju výsledkov komunálnych volieb v obci (keď bol podľa vlastného vyjadrenia žalobca v rokoch 2006 a 2010 zvolený za starostu obce) akcentujúc pritom spôsob výkonu funkcie starostu obce žalobcom ako aj (iii) stavu obce počas ostatných dvoch volebných období, v ktorých ako starosta obce pôsobil W.. I. G.. 4. Následne žalobca uviedol nasledovné skutočnosti, v ktorých videl možné porušenie zákona v priebehu volieb do orgánov územnej samosprávy obce Košická Belá, konaných dňa 29. októbra 2022: (i) podvod; (ii) štatistická nemožnosť počtu obyvateľov obce, ktorí sa zúčastnili volieb; (iii) oneskorenie resp. deficit zverejnenia výsledkov volieb na úradnej tabuli obce; a (iv) celkový počet voličov v porovnaní s voľbami pred 20 rokmi. 5. V závere žaloby uviedol, že „Na základe týchto skutočností, prípadných výpovedí svedkov žiadam Najvyšší správny súd SR o zrušenie a následné opakovanie komunálnych volieb v obci Košická Belá.“. 6. Uznesením tunajšieho súdu z 30. novembra 2022, sp. zn. 13Svp/25/2022, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 13. decembra 2022 (ďalej len „výzva“), vyzval najvyšší správny súd žalobcu na doplnenie vo výzve označených chýbajúcich osobitných náležitostí žaloby. Konkrétne najvyšší správny súd vyzval žalobcu na (i) presné označenie žalovaného; (ii) vyjadrenie, či napáda voľby ako celok alebo len v určitom volebnom obvode; (iii) predloženie údajov a dôkazov preukazujúcich jeho žalobnú legitimáciu; (iv) vyjadrenie, či napáda neústavnosť volieb alebo nezákonnosť volieb s uvedením právnych predpisov a ich ustanovení, ktoré boli podľa neho porušené a (v) označenie dôkazov na preukázanie žalobných tvrdení. Žalobca na výzvu najvyššieho správneho súdu nereagoval.

7. Najvyšší správny súd ako súd vecne príslušný podľa § 11 písm. f) SSP v prvom rade skúmal, či nie sú dané dôvody na odmietnutie žaloby (§ 312h ods. 2 SSP). 8. Podľa § 312h ods. 2 SSP v znení účinnom od 18. novembra 2022 (porovnaj § 493d SSP) môže správny súd žalobu odmietnuť aj vtedy, ak je zrejmé, že aj keby dôvody uvedené v žalobe podľa § 312f písm. e) SSP boli pravdivé, nebolo by možné žalobe vyhovieť.

predniesol. Skúma teda, či uvedené dôvody sú prístupné dokazovaniu (teda či ich je možné verifikovať dokazovaním), či by toto dokazovanie mohlo viesť k záveru, že tvrdené dôvody spôsobujú nezákonnosť volieb, a či by táto nezákonnosť umožňovala vyhovieť žalobe, teda rozhodnúť niektorým zo spôsobov, ktoré sú predpokladané v § 312j ods. 2 SSP.

súd v podstate zopakoval celý volebný proces. Taký výklad by viedol aj k hodnotovému rozporu pri posudzovaní žalôb: žalobca, ktorý by opísal konkrétne, časovo a priestorovo ohraničené nedostatky volebného procesu, ktorých eventuálnu nepravdivosť možno zistiť už na základe samotnej žaloby a k nej pripojených dôkazov, by sa ocital v nevýhodnejšej pozícii než žalobca, ktorý by do svojej žaloby poňal len najvšeobecnejšie tvrdenia o neústavnostiach a nezákonnostiach, ktoré by bolo potrebné zisťovať len obsiahlou vyšetrovacou činnosťou

preukázateľnosť tvrdení sťažovateľa v kontexte s ďalšími okolnosťami a na tom základe rozhodnúť, či vykoná vo veci dokazovanie, alebo vyvodí právne závery len na základe tvrdení účastníka (porovnaj uznesenie sp. zn. PL. ÚS 66/2011). Funkcia súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahrádzať, prípadne dopĺňať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (porovnaj uznesenia sp. zn. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 22/2015, PL. ÚS 13/2019).

Ak by sa nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred súdom, môže to viesť k spochybňovaniu zastupiteľskej demokracie a inštitútu volieb (v tomto zmysle pozri uznesenie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07 alebo PL. ÚS 13/2019). Preto zásadne platí, že len domnienka nesprávnosti výsledku volieb ako takého nemôže byť dôvodom zrušenia ich výsledkov (porovnaj uznesenia sp. zn. PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03, resp. už cit. PL. ÚS 85/07).

. .“) ale aj (ii) uvádzanie všeobecných (teda na konkrétnu skutočnosť nepoukazujúcich) informácií (keď žalobca napríklad uvádza: „Známe sú vyjadrenie jednej členky komisie, ktorá je tam už 12 rokov, že citujem „Viem dať /myslí podvodne/ do urny koľko hlasov chceš .

. .“). Uvedené tvrdenia žalobcu najvyšší správny súd vyhodnotil ako tvrdenia bez dôkazov a teda len domnienky žalobcu, ktoré nemôžu byť dôvodom na zrušenie volebného výsledku. 13. V súvislosti so žalobcom tvrdenou štatistickou nemožnosťou počtu obyvateľov obce, ktorí sa zúčastnili volieb žalobca uviedol, že „Výsledok je, že do volebnej miestnosti za tých 13 hodín musel každých 30 sekúnd vojsť volič. Ja som bol vybavený za 3 minúty. Čiže nemožné matematická štatistika nepustí a od 11.00 hod. až do 14.00 hod. ani noha do sály nevstúpila nik.“. Odhliadnuc od nesprávnosti žalobcových prepočtov [pozn. pokiaľ by počas 13 hodín došlo k voľbe každých 30 sekúnd, volilo by 1.560 osôb a nie približne (v závislosti od toho, či išlo o voľbu starostu alebo obecného zastupiteľstva) 500, ako tomu bolo v obci Košická Belá dňa 29. októbra 2022, opomenúc pritom možnosť paralelnej voľby viacerých osôb v rovnakom čase] najvyšší správny súd opätovne poukazuje na judikatúru ústavného súdu, osobitne na uznesenia sp. zn. PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03, resp. už cit.

. . Nikto toto meno v Košickej Belej nepozná, bývajú vraj kdesi na Chate v chatovej oblasti. Kto im dal trvalý pobyt na chate?“). Najvyšší správny súd v tejto súvislosti opäť poukazuje na rozhodovaciu prax ústavného súdu (napr. uznesenie sp. zn. PL. ÚS 66/2011 alebo PL.ÚS 118/07), v zmysle ktorej súd v konaní vo volebných veciach nie je „vyšetrovacím orgánom“; naopak je na žalobcovi, aby uviedol konkrétne skutkové okolnosti, ktoré spochybňujú výsledky volieb a ktoré odôvodene vyvolávajú pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov. Čo sa týka žalobcom tvrdeného oneskorenia, resp. deficitu zverejnenia výsledkov volieb na úradnej tabuli obce najvyšší správny súd len konštatuje, že uvedené skutočnosti (aj pokiaľ by sa preukázali ako pravdivé) nemohli mať na zákonnosť resp. ústavnosť volieb do orgánov územnej samosprávy a na ich výsledok vplyv.