13Svp/13/2022

1. Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) bola dňa 9. novembra 2022 doručená správna žaloba vo veci ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy v zmysle § 312a zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa žalobca domáhal súdneho prieskumu volieb starostu obce Starí Lesná konaných dňa 29. októbra 2022. 2. Žalobca, ako neúspešný kandidát vo voľbách na funkciu starostu obce, ktorý získal 46,09 % hlasov, sa s poukazom na právnu úpravu čl. 30,31,69 ods. 3, Ústavy Slovenskej republiky, § 23 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani, § 27 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, domáhal zrušenia výsledkov volieb starostu na základe namietaných porušení zakladajúcich nezákonnosť a neústavnosť volieb. Uviedol, že rozdiel medzi žalobcom a zvoleným víťazom je len 7 hlasov. Namietané porušenia zákona sú takej intenzity pri posudzovaní miery ich váhy v kontexte tak nízkeho rozdielu hlasov pri celkovom počte voličov

3. Konkrétne namietal porušenia zákona vo vzťahu k: a) Porušeniu pravidiel volebnej kampane - svedkovia O. U. V. O. U. videli, že kandidát na poslanca W. púšťal pred seba voličov, ktorým diktoval čísla kandidátov, ktorých majú voliť za poslancov a za starostu, - k hlasovaniu sa dostavili aj osoby, ktoré vyhlasovali, že nie sú schopné upraviť hlasovací lístok, nepreukázali sa preukazom ZŤP+S a žiadali o úpravu hlasovacích lístkov jednou zástupkyňou, p. Č., ktorá po poučení predsedom okrskovej komisie opakovane chodila za plentu s viacerými osobami, - predseda volebnej komisie bol svedkom, ako si viaceré osoby účastné na hlasovaní vymieňali jeden mobilný telefón, zároveň si všimol, že niektorí hlasujúci mali na ruke, resp. predlaktí napísané volebné čísla osôb, za ktoré majú hlasovať. b) Prítomnosti pozorovateľov vo volebnej miestnosti Jediným pozorovateľom, ktorému bola povolená účasť pri sčítavaní hlasov bola p. F. F., dcéra zvoleného starostu a úspešná kandidátka do obecného zastupiteľstva, ktorej bola na základe ústnej žiadosti vo večerných hodinách povolená účasť napriek tomu, že formou operatívnej

judikatúru ÚS SR k neprípustnosti rodinného príbuzného ako kandidáta na poslanca obecného zastupiteľstva v pozícii pozorovateľa (PL. ÚS 15/07 zo 14. mája 2008), navrhnutiu pozorovateľov ako dozoru nad zákonnosťou sčítavania hlasov (PL. ÚS 3/2010 z 27. januára 2010). 4.

5. V žalobe navrhol vykonanie značného množstva dôkazov na osvedčenie ním uvádzaných tvrdení pozostávajúcich jednak z výsluchov navrhovaných svedkov, oboznámenia sa s predloženými časťami volebnej dokumentácie a predloženými čestnými prehláseniami.

že NSS SR nebude rozhodovať o neplatnosti volieb a pristúpi k prepočítaniu odovzdaných hlasov a zistí iný výsledok, následne zruší výsledok volieb na funkciu starostu vo volebnom obvode obci Stará Lesná konaných dňa 29.10.2022,

7. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania a podal návrh na priznanie odkladného účinku (§ 184 SSP) podanej žaloby. 8. Čo sa týka požiadavky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, aj vzhľadom na podanie predsedu miestnej volebnej komisie M..

Správneho poriadku, - nie je možné ani konať o návrhu na vykonanie predbežného posúdenia veci najvyšším správnym súdom, - s prihliadnutím na 90 dňovú zákonnú lehotu na rozhodnutie vo veci a prezumpciu ústavnosti a zákonnosti volieb nie je v tomto osobitnom druhu konania dôvod na aplikáciu právnej úpravy rozhodovania o odkladnom účinku správnej žaloby pred vydaním rozhodnutia vo veci samej.

na sčítavaní hlasov na základe konzultácie s MV SR zdôraznil, že žalobcom citovaný nález PL. ÚS 15/07 je neaplikovateľný, nakoľko pani F. bola prítomná výlučne po ukončení procesu volieb na spočítavaní hlasov bez akéhokoľvek zasahovania doň. Pokiaľ ide o (ne)účasť iných pozorovateľov zdôraznil, že táto sama o sebe nemôže mať vplyv na výsledok volieb, nemôže byť na ťarchu kandidátovi, ktorý ju nespôsobil, nie je daná jej príčinná súvislosť s výsledkom komunálnych volieb. 10. Žalobcom zmienené závažné skutočnosti vyhodnotil ako všeobecné frázy bez dôkazov, to že komisia bola pod tlakom, je subjektívny pocit žalobcu, z predložených čestných vyhlásení vyplýva, že si povinnosti plnila riadne. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR ohľadne základných predpokladov vyhovenia volebnej sťažnosti, potreby riadne preukázať možnú príčinnú súvislosť medzi relatívnymi vadami a konkrétnym volebným výsledkom, požiadavkou preukázania priameho vplyvu nezákonného konania na dosiahnutý výsledok volieb, čo podanou žalobou nebolo naplnené. 11. Vzhľadom na neexistenciu konkrétnych dôkazov nepovažoval za dôvodné vykonanie navrhovaných výsluchov, k prítomnosti S. Č. na hlasovaní iných osôb (potvrdila prítomnosť na troch hlasovaniach) po poučení predsedom volebnej komisie poukázal na nález ÚS SR PL. ÚS 3/95, v zmysle ktorého z doslovného znenia príslušného zákonného ustanovenia možno vyvodiť záver, že iná fyzická osoba môže negramotným občanom - poskytovať pomoc pri volebnom akte. K argumentácii ohľadne pána W. (zasahovanie do volieb tým, že púšťal iné osoby pred seba a inštruoval ich) uviedol, že predloženým čestným prehlásením toto vyvracia. Ostatné argumenty vyhodnotil ako nezrozumiteľné, nekonkrétne, nepostačujúce na preukázanie uvádzaných dôvodov. K vyjadreniu pripojil čestné vyhlásenia S. Č., M. W., F. F., A. N., O. Č., ktorí sa v zásade zhodne vyjadrovali spôsobom, z ktorého vyplýval riadny priebeh volieb a boli nimi spochybňované a rozporované tvrdenia uvedené v žalobe.

12. Podľa čl. 30 ods. 1 prvá veta ústavy SR (ďalej len ,,ústava“) občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. 13. Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. 14.

inak. Okrsková volebná komisia zakrúžkuje poradové číslo voliča v zozname voličov a vydá mu hlasovací lístok a obálku. Prevzatie hlasovacieho lístka a obálky potvrdí volič v zozname voličov vlastnoručným podpisom; ak tak urobiť nemôže alebo ak prevzatie hlasovacieho lístka a obálky odmietne podpísať, predseda okrskovej volebnej komisie poznamená túto skutočnosť v zozname voličov. Okrsková volebná komisia vykoná pri podpise voliča opatrenia na ochranu osobných údajov ostatných voličov zapísaných v zozname voličov.

15. Podľa § 26 cit. zákona za poriadok vo volebnej miestnosti zodpovedá predseda okrskovej volebnej komisie, počas jeho neprítomnosti jej podpredseda. Pokyny na zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti a dôstojný priebeh hlasovania sú záväzné pre všetkých prítomných.

18. Podľa § 182 ods. 4 citovaného zákona volič vkladá v osobitnom priestore na úpravu hlasovacích lístkov do obálky jeden hlasovací lístok pre voľby do obecného zastupiteľstva a jeden hlasovací lístok pre voľby starostu obce. Na hlasovacom lístku pre voľby do obecného zastupiteľstva zakrúžkovaním poradových čísiel označí kandidátov, pre ktorých hlasuje. Zakrúžkovať môže najviac taký počet kandidátov, aký má byť v príslušnom volebnom obvode zvolený počet poslancov obecného zastupiteľstva. Na hlasovacom lístku pre voľby starostu obce zakrúžkovaním poradového čísla označí jedného kandidáta, pre ktorého hlasuje.

20. Pôsobnosť najvyššieho správneho súdu rozhodovať o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy vyplýva z čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vecná príslušnosť na toto konanie vyplýva z ustanovenia § 11 písm. f) SSP. O zrušení výsledku volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 312j ods. 2 písm. a) a b) SSP môže najvyšší správny súd len za podmienky, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž kandidátov na starostov alebo poslancov obecného (mestského) zastupiteľstva.

Je treba pripomenúť, že volebné vady sa neposudzujú podľa zásad správneho súdnictva, ale podľa zásad volebného súdnictva. Volebný výsledok sa zrušuje len vtedy, ak namietaná vada mohla mať vplyv na celkové rozhodnutie voličov. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných vád z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.

24. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je zisťovanie intenzity volebných nedostatkov, z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb (PL. ÚS 8/2011). Preto namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Platí vyvrátiteľná domnienka, že volebný výsledok zodpovedá vôli voličov.

26. Vzhľadom na uvedené závery treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu za relatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa vplyvu na výsledok volieb do zastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie volieb je založené na predpoklade objektívnej súvislosti medzi volebnou vadou a zložením zastupiteľského zboru alebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti [princíp potenciálnej kauzality (mutatis mutandis PL. ÚS 7/2010)]. Túto možnú príčinnú súvislosť však treba vykladať nie iba ako abstraktnú možnosť, ale treba ju v konaní riadne preukázať (PL. ÚS 16/2011). 27.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených v čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov, resp. obyvateľov obcí v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.“

28. V prejednávanej veci došlo k situácii, keď sa žalobca v rámci navrhovaného dokazovania dožadoval prepočítania hlasov, ktorým sa malo preukázať, že namietané porušenia zákona spôsobili aj reálny nesprávny výsledok volieb (nesúlad zápisnice o výsledku volieb a skutočne prejavenej vôle voličov). Najvyšší správny súd pri svojom postupe v tejto veci považuje za zásadnú svoju povinnosť garantovať naplnenie zásadnej ústavnej požiadavky definovanej v čl. 31 ústavy: zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Zároveň si je vedomý svojej kompetencie, v rámci postupu predvídaného ust. § 312h ods. 3 SSP v prípade záveru o potrebe oboznámiť sa s volebnou dokumentáciou, poveriť člena senátu jej otvorením a skontrolovaním. V tomto rozsahu vydal najvyšší správny súd uznesenie sp. zn. 13Svp/13/2022 zo dňa 12. januára 2023, poverenie predsedníčke senátu a sudkyni

30. K odôvodneniu svojho postupu NSS poukazuje na aplikovateľnosť záverov uvedených v odôvodnení nálezu PL. ÚS 45/2018-36 zo dňa 30. januára 2019: „13. Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomoc ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože namietané porušenie práv mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb. Pojem „priebeh volieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnených na voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami (PL. ÚS 18/99).

Tomuto zodpovedá jej kreovanie, zákonom ustanovené postupy a zisťovanie volebných výsledkov, ktoré sú prejavom vôle voličov (PL. ÚS 1/07).“ . . . . 17. Nesprávny postup volebnej komisie pri posudzovaní hlasovacích lístkov, ktorý je v rozpore s ustanovením § 184 v spojení s § 182 ods. 3 zákona o voľbách, zakladá pri splnení ostatných predpokladov dôvodnosť nezákonnosti volieb, ktorá môže viesť k uplatneniu právomoci ústavného súdu ustanovenej v § 63 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde, t. j. k zrušeniu rozhodnutia volebnej komisie a k vyhláseniu za zvoleného kandidáta, ktorý bol riadne zvolený a ktorý nebol vyhlásený za zvoleného v dôsledku chybného postupu volebnej komisie (obdobne PL. ÚS 29/94).“

32. Najvyšší správny súd preto vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu (vrátane písomných dôkazov predkladaných oboma stranami), predloženou kompletnou volebnou dokumentáciou vzťahujúcou sa k voľbe starostu obce a zistil, že podľa zápisnice volebnej komisie o výsledku volieb bolo pre voľby starostu obce odovzdaných 486 platných hlasovacích lístkov voličov, z toho pre kandidátku s poradovým číslom 1/ V. T. bolo odovzdaných 31 hlasov, pre kandidáta s poradovým číslom 2/ Ľubomír Lauf, (žalobca) bolo odovzdaných 224 hlasov, pre kandidáta s poradovým číslom 3/ S. F. bolo odovzdaných 231 hlasov. Z volebnej dokumentácie ďalej vyplynulo, že 7 hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce bolo miestnou volebnou komisiou vyhodnotených ako neplatných.

Bolo zistené, že 6 hlasovacích lístkov jednoznačne vyplnených v prospech žalobcu bolo zaradených medzi lístkami s hlasmi udelenými S. F. a medzi jemu udelené hlasy boli započítané. 34. Podľa § 189 ods. 4 zákona o voľbách za starostu obce je zvolený ten kandidát, ktorý získal najviac platných hlasov. 35. Ďalšie navrhované dokazovanie (vypočutie svedkov) súd nevykonal, pretože ho vzhľadom na zistené skutočnosti a podstatu sťažnosti nepovažoval za nevyhnutne potrebné ani účelné.

37. Voľby môžu byť v zmysle judikatúry ústavného súdu (a tiež podľa teórie ústavného práva spochybnené tromi spôsobmi a to tým, že došlo k volebnej chybe (napr. nesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly), došlo k volebnému deliktu úmyselne nesprávne sčítanie hlasov alebo iné falšovanie priebehu volieb), alebo došlo k neprípustnému ovplyvňovaniu výsledkov hlasovania (nekalá volebná súťaž).

39. Na základe uvedeného má najvyšší správny súd za to, že na základe podanej žaloby boli splnené kumulatívne predpoklady pre vyhovenie žalobe vo volebnej veci, definované ako protizákonnosť, (porušenie právnych predpisov), kauzálny nexus (príčinný vzťah medzi protizákonnosťou a neplatnosťou voľby kandidáta), intenzita protizákonnosti, ktorá spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 22/08).

V. Záver

41. Nakoľko boli preukázané dôvody na vyhovenie podanej žalobe v jej podstate (odstránenie nezákonnosti vzniknutej v dôsledku nezákonného postupu), najvyšší správny súd uplatnil svoju právomoc vyplývajúcu z § 312j ods. 2 písm. c) SSP a zrušil rozhodnutie miestnej volebnej komisie v zápisnici o voľbách starostu obce Stará Lesná týkajúce sa pôvodne uvedeného dosiahnutého volebného víťazstva S. F. a za starostu obce vyhlásil riadne zvoleného starostu Ľubomíra Laufa. 42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov v tomto konaní. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením asistent sudcu najvyššieho správneho súdu v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 43. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 5:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 7. februára 2023