13Svp/22/2022

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: TÍM RUŽINOV, Haburská 16480/49C, 821 01 Bratislava - Ružinov, právne zast.: JUDr. Jaroslav Pilát, advokát, Panenská 13, 811 03 Bratislava, proti žalovaným: 1) Koalícia Team Bratislava, Partizánska 7162/2, 811 06 Bratislava, IČO: 54546893, Progresívne Slovensko, Grösslingová 2478/4, 811 09 Bratislava, IČO: 51224836, SaS, Priemyselná 8, 821 09 Bratislava, IČO: 42139333, 2) Ing. Peter Strapák, X.. X.XX.XXXX, L. X. F.M. XXXXX/XX, XXX XX L., nezávislý kandidát a zvolený poslanec do miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava- Ružinov, vo veci ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov miestnej samosprávy, volieb poslancov do miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava-Ružinov konaných dňa 29. októbra 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žalobu odmieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odôvodnenie

I. Podaná žaloba a žalobná argumentácia

5. Svoje závery oprel o okolnosti, že v zápisnici okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku č. 35 sa pri kandidátovi č. 7 H.. H. F. uvádza 62 platných hlasov, pri kandidátovi žalobcu č. 9 JUDr. Matúš Méheš 14 platných hlasov a pri kandidátovi žalobcu č. 11 PhDr. Jana Poliačiková 4 platné hlasy. V zápisniciach z iných okrskových volebných komisií pre volebný obvod č. 5, t.j. volebných okrskov č. 33, 34, 36, 37, 38, 39 sú výsledky výrazne odlišné. Pri kandidátovi H.. H. F. v intervale 94 - 148 platných hlasov, pri kandidátovi JUDr. Matúš Méheš v intervale 128 - 165 platných hlasov, pri kandidátovi PhDr. Jana Poliačiková v intervale 116 - 190 platných hlasov, čo predstavuje markantné rozdiely oproti výsledkom zaznamenaným v okrsku č. 35. K tejto situácii došlo napriek porovnateľne vysokej voličskej účasti v jednotlivých okrskoch. Uvedené žalobcu priviedlo k záveru o možnom nesprávnom spočítaní hlasov v okrsku č. 35 (najmä) pre kandidáta č. 7 H.. H. F., pričom rozdiel medzi zvoleným kandidátom č. 5 Mgr. Peter Herceg a prvým nezvoleným kandidátom č. 7 H.. H. F. bol iba 24 hlasov. 6. Ďalším dôvodom pre záver o nesprávnom sčítaní hlasov v okrsku č. 35 a následne nesprávnom vyhotovení zápisnice z volebného okrsku a aj miestnej volebnej komisie bola skutočnosť, že vo volebnom okrsku bolo odovzdaných 298 platných hlasovacích lístkov, pričom vzhľadom na počet odovzdaných hlasov (298) bol na každom zakrúžkovaný práve jeden kandidát, čo je markantný rozdiel oproti ním vykonanému prepočtu priemerného počtu zakrúžkovaných kandidátov na jeden hlasovací lístok vo volebnom obvode č. 5, ktorý predstavuje 2,7 krúžka na hlasovací lístok. 7. Na základe uvedených skutočností vyslovil domnienku, že vo volebnom okrsku č. 35 došlo k chybe pri sčítavaní hlasov a to nielen v neprospech kandidáta H.. H.Š. F. ale aj pri sčítavaní hlasov vôbec. Považoval za potrebné zreálniť volebné výsledky do miestneho zastupiteľstva prepočítaním odovzdaných volebných lístkov a odovzdaných hlasov cestou ich prepočítania súdom. Uviedol, že v prípade predpokladaného zreálnenia výsledkov volieb je možné, že kandidát H.. H. F. by mohol byť poslancom a zároveň uviedol, že „Ukazuje sa, že aj následná zápisnica miestnej volebnej komisie o výsledkoch volieb do miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Ružinov je s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nesprávna, teda je v rozpore so zákonom“. 8. Skonštatoval, že tvrdeným nesprávnym sčítaním odovzdaných hlasov kandidátov vo volebnom okrsku č. 35 bola porušená rovnosť volebného práva a vo výsledku vyvolaná nerovnosť medzi kandidátmi volebného obvodu č. 5 s inými kandidátmi kandidujúcimi v iných volebných obvodoch, ktorým boli výsledky volieb zistené a vo volebných zápisniciach uvedené riadne, správne.

9. Podľa § 170 ods. 8 písm. c) zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva okrsková volebná komisia sčítava hlasy a vyhotovuje zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku.

Výsledky uvádza v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. 11. Podľa § 185 písm. e) citovaného zákona okrsková volebná komisia v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku uvádza počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva.

Podľa § 189 ods. 1 citovaného zákona za poslancov obecného zastupiteľstva sú zvolení kandidáti, ktorí získali vo volebnom obvode v poradí najviac platných hlasov. 14. Podľa § 2 citovaného zákona voľby sa konajú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.

16. Najvyšší správny súd pri posudzovaní podmienok pre ďalší procesný postup konal obdobne ako vo veci 13Svp/21/2022, 13Svp/20/2022, 13Svp/6/2022. Vychádzal zo skutočnosti, že podľa § 312h ods. 2 SSP v znení účinnom od 18. novembra 2022 môže správny súd žalobu odmietnuť aj vtedy, ak je zrejmé, že aj keby dôvody uvedené v žalobe podľa § 312f písm. e) boli pravdivé, nebolo by možné žalobe vyhovieť.

17. Z uvedeného výkladu je zrejmé, že kľúčovú úlohu pri rozhodovaní podľa § 312h ods. 2 SSP hrajú práve dôvody, ktoré žalobca uvedie v žalobe ako dôvody nezákonnosti a neústavnosti napadnutých volieb. Ak žalobcom uvedené dôvody sú také, ktoré vôbec nepreukazujú porušenie volebného zákona alebo je vylúčené, aby na základe takéhoto dôvodu mohol správny súd rozhodnúť podľa § 312j ods. 2 SSP, potom sú splnené podmienky na odmietnutie takejto žaloby podľa § 312h ods. 2 SSP. Z účelu citovaného ustanovenia potom vyplýva, že dôvody neústavnosti a nezákonnosti uvedené v § 312f písm. e) SSP (povinnosť „tvrdenia“) musia byť dostatočne konkrétne skutkovo vymedzené tak, aby bolo zrejmé, pravdivosť akej konkrétnej skutočnosti sa má v následnom konaní dokazovaním preverovať. Len všeobecné tvrdenie o tom, že vo voľbách došlo k nezákonnosti alebo ich výsledok je nesprávny, nie je totiž prístupné žiadnemu konkrétnemu dokazovaniu.

18. Už ústavný súd vo svojej judikatúre vo volebných veciach podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zdôrazňoval, že volebné súdnictvo je založené na príčinnej súvislosti medzi volebnou vadou a zložením zastupiteľského zboru a zároveň na vyvrátiteľnej domnienke, podľa ktorej volebný výsledok zodpovedá vôli voličov (porov., napr. uznesenie sp. zn. PL. ÚS 2/2019 a tam citovanú prejudikatúru). Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na žalobcovi, aby kvalifikovaným spôsobom označil skutočnosti, ktoré sú spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebných zákonov, ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než aký bol uverejnený (v podobnom zmysle, napr. uznesenia sp. zn. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 23/2017). Súd totiž v konaní vo volebných veciach nie je „vyšetrovacím orgánom“; jeho úlohou je zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľa v kontexte s ďalšími okolnosťami a na tom základe rozhodnúť, či vykoná vo veci

19. Z ustanovenia § 312a SSP vyplýva, že zmyslom a účelom konania o žalobe o neústavnosť a nezákonnosť volieb je zabezpečenie slobodnej súťaže politických síl. Táto súťaž sa však sama osebe nerealizuje v pojednávacích miestnostiach či kanceláriách súdu, ale nachádza svoj výraz predovšetkým vo voľbách (porov. nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/98). Ak by sa nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred súdom, môže to viesť k spochybňovaniu zastupiteľskej demokracie a inštitútu volieb (v tomto zmysle uznesenie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07 alebo PL. ÚS 13/ 2019). Preto zásadne platí, že len domnienka nesprávnosti výsledku volieb ako takého nemôže byť dôvodom zrušenia ich výsledkov (porov. uznesenia sp. zn. PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03, resp. už cit. PL. ÚS 85/07). Je na žalobcovi, aby v záujme meritórneho preskúmania žaloby uviedol konkrétne skutkové okolnosti, ktoré spochybňujú výsledky volieb a ktoré odôvodnene

III. Relevantné judikatúrne východiská použité v náleze ústavného súdu PL ÚS 11/2020

21. Najvyšší správny súd uvádza, že obdobným druhom námietok, aké v tomto konaní použil žalobca na odôvodnenie domnienky o nesprávnom spočítaní hlasovacích lístkov, v jeho neprospech okrskovou volebnou komisiou v rozsahu spôsobilom ovplyvniť výsledok volieb sa zaoberal Ústavný súd SR vo veci rozhodnutej uznesením PL. ÚS 11/2020 - 58 z 29. apríla

s identifikovanými okrskami, kde dosiahla podozrivo nízke volebné výsledky. 23. Najvyšší správny súd poukazuje na aplikovateľnosť judikatúrnych východísk uvedených v náleze PL. ÚS 11/2020: „35. Podstatou ochrany ústavnosti ústavným súdom vo volebných veciach je ochrana práv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva.

znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie (PL. ÚS 5/ 03, PL. ÚS 45/2014, PL. ÚS 25/2015). 36. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 82/ 07) právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 163 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

37. Rozhodnutie voličov ako suveréna môže teda ústavný súd zmeniť len vo výnimočných prípadoch, keď vady volebného procesu spôsobili alebo mohli preukázateľne spôsobiť, že (by) voliči rozhodli inak a bol (by) zvolený iný kandidát (tu politická strana alebo politické hnutie, príp. ich koalícia). Zrušenie výsledkov volieb alebo vyhlásenie volieb za neplatné nemožno brať ako trest za porušenie volebného zákona, ale ako prostriedok na zaistenie legitimity zvoleného orgánu (PL. ÚS 12/2015, PL. ÚS 52/2018). Volebné súdnictvo Slovenskej republiky je založené na princípe ochrany mandátu, a preto nie každé porušenie zákona musí nutne viesť k takým závažným dôsledkom, ako je neplatnosť volieb, resp. zrušenie ich výsledku.

Túto možnú príčinnú súvislosť však treba vykladať nie iba ako abstraktnú možnosť, ale treba ju v konaní riadne preukázať (PL. ÚS 16/2011, PL. ÚS 28/2014, PL. ÚS 3/2018). 39. V zmysle judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 68/2014, PL. ÚS 22/2017, PL. ÚS 2/2018, PL. ÚS 39/2018) voľby môžu byť spochybnené v zásade troma spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej chybe (napr. nesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly), k volebnému deliktu (napr. úmyselne nesprávne sčítanie alebo iné falšovanie volieb počas ich priebehu) alebo k neprípustnému ovplyvňovaniu výsledku hlasovania (napr. oblasť nekalej volebnej súťaže a použitých prostriedkov volebnej kampane). 13

IV. Skutkové a právne posúdenie prejednávanej veci vykonané najvyšším správnym súdom.

25. Podkladom pre žalobkyňou namietanú možnosť nesprávneho spočítania hlasov v okrsku č. 35 (najmä) pre kandidáta č. 7 H.. H. F., a dôvodom pre požiadavku na prepočítanie hlasov za účelom zreálnenia volieb boli: - malé rozdiely hlasov medzi zvoleným kandidátom č. 5 Mgr. Petrom Hercegom a prvým nezvoleným kandidátom č. 7 H.. H. F. s poukazom na odlišné volebné výsledky (pomer volebného úspechu jednotlivých kandidátov v iných okrskoch), - skutočnosť, že vo volebnom okrsku č. 35 bolo odovzdaných 298 platných hlasovacích lístkov, pričom vzhľadom na počet odovzdaných hlasov (298) bol na každom zakrúžkovaný práve jeden kandidát, čo je markantný rozdiel oproti ním vykonanému prepočtu priemerného počtu zakrúžkovaných kandidátov na jeden hlasovací lístok vo volebnom obvode č. 5, ktorý predstavuje 2,7 krúžka na hlasovací lístok.

„55. Navrhovateľka vo svojom návrhu ani netvrdí (o to menej preukazuje), že by jej bola upretá možnosť mať zastúpenie vo volebných komisiách kreovaných pre voľby do národnej rady, ktoré sa konali 29. februára 2020. Takisto z podaného návrhu nevyplýva žiadne tvrdenie, ktorým by namietala akékoľvek vady pri posudzovaní hlasovacích lístkov a sčítavaní hlasov v jej neprospech.

Zistené nedostatky môžu zástupcovia politických strán a politických hnutí a ich koalícií namietať, čo sa následne premietne do zápisníc volebných komisií. Taktiež nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že voľby podliehajú aj tzv. občianskej kontrole. .

lístkov. 61. Navrhovateľka tak v rozsahu tejto námietky neuniesla bremeno tvrdenia (a teda ani dôkazné bremeno) vo vzťahu k relevantným okolnostiam. Dôvody namietanej neústavnosti a nezákonnosti napadnutých volieb založila len na hypotetických tvrdeniach, ktoré však ani v prípade ich pravdivosti nemohli viesť k odlišnému volebnému výsledku.

V tejto súvislosti ústavný súd už iba dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byt ˇvykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať cely´ volebný proces (m. m. PL. ÚS 3/2010)“.

Námietka o selektívnych a miestne orientovaných štatistických odchýlkach od celoštátneho priemeru môže byť vhodným podnetom na rôzne zameraný spoločenskovedný (napr. politologický alebo sociologický) výskum, ktorý daný fenomén môže popísať aj ako prejav negativistického postoja istého spektra voličov, nemôže však predstavovať relevantnú argumentačnú bázu spôsobilú spochybniť zákonnosť priebehu volieb a ich celkového výsledku“.

29. Vo vzťahu k týmto námietkam týkajúcim sa spochybnenia legálneho priebehu volebného procesu a založeným výlučne na číselných štatistických údajoch formulovaných ako odchýlka od štatistického priemeru daného ukazovateľa v určitých volebných okrskoch treba uviesť, že sa jedná o štatisticky odôvodniteľné odchýlky, a preto samotné takéto údaje nepredstavujú samy osebe porušenie ústavy a ani volebného zákona. Žalobkyňa ich použila na vyvolanie pochybnosti o dodržaní volebného zákona (resp. záver o jeho porušení) orgánmi, ktoré sa na priebehu volieb podieľali.

práva. 32. Tvrdenia žalobcu, v rámci ktorých uvádza, že voľby do miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Ružinov uskutočnené 29. októbra 2022 boli protizákonné, resp. na základe ktorých sa pokúša vyvolať pochybnosť, či výsledky volieb boli skutočným prejavom vôle voličov, nemajú potrebnú oporu ani v použitej argumentácii, ani v návrhoch na vykonanie dokazovania. Ostávajú tak v rovine hypotetických tvrdení bez akejkoľvek spôsobilosti privodiť navrhovateľkou požadované rozhodnutie najvyššieho správneho súdu. Treba znova pripomenúť, že prezumpcia ústavnosti a zákonnosti volieb vyžaduje pri rozhodovaní dodržať okrem iného tiež rozumnú zdržanlivosť a vzhľadom na vyššieuvedenú judikatúru treba uzavrieť, že len nepodložené domnienky o nezákonnosti a neústavnosti volieb nepostačujú na rozhodnutie, ktorým by boli vyhlásené voľby za neplatne´, resp. by bol zrušený alebo zmenený

Je preto daný dôvod odmietnutia žaloby podľa § 312h ods. 2 SSP v znení účinnom od 18. novembra 2022. 34. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 170 písm. a) SSP. 35. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 5:0.

V Bratislave dňa 7. februára 2023