13Svp/3/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej, JUDr. Jany Martinčekovej, JUDr. Michala Matulníka, PhD. a Mgr. Kristíny Babiakovej, v právnej veci žalobcu: T.. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Č.. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Slavomírom Firmentom, so sídlom AK ul. 17. novembra 14, Stará Ľubovňa, proti žalovanému: K.. M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Č.. XX, zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Balážom, so sídlom Sládkovičova č. 8, Prešov, vo veci ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy - starostu obce I., konaných dňa 29.10.2022, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta. Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. Svedkyni A. K. priznáva voči žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov svedočného.

Odôvodnenie

I.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby najvyšší správny súd preskúmal postup a spôsob konania volieb starostu obce. V prípade zistenia závažných pochybení majúcich vplyv na zákonnosť a ústavnosť volieb žiadal, aby najvyšší správny súd rozsudkom vyhlásil voľby starostu obce I., konané dňa 29.10.2022, za neplatné. Žalobou napadol voľby starostu ako

Tá istá svedkyňa vyhlásila aj to, že bola svedkom toho, ako po návrate s prenosnou urnou do volebnej miestnosti v čase okolo 13:30 hod. jedna z nich, A. A., po prečítaní zoznamu voličov, ktorých navštívili, na otázku členky komisie Q. K., že kde volila pani C., odpovedala: „. .boli sme za ňou v O.“, na čo K.Á_ zareagovala: „. .nie, do I. ju doviezol syn J., hlasovala tu“.

komisia - s ohľadom na ich vzájomný vzťah a skutočnosť, že ani jedna z nich nebola nominovaná za členku komisie žalobcom ako kandidátom na funkciu starostu a ani žiadnou politickou stranou podporujúcou jeho kandidatúru (takýmito členmi boli B. P., Z. Z.), nemožno o nich uvažovať ako o dvoch vzájomne sa kontrolujúcich členov komisie, v dôsledku čoho aktuálne nie je možné bez pochybností verifikovať to, akým spôsobom voľby u jednotlivých 13 voličov prebiehali, či pri každej jednotlivej voľbe boli dodržané zákonné ustanovenia, ako napr. tajnosť volieb, príp. či nedochádzalo k ovplyvňovaniu voličov (nepochybne však už skutočnosť, že k voličovi prišla s prenosnou schránkou družka kandidáta na starostu mohlo významnou mierou ovplyvniť rozhodnutie voliča vo voľbách starostu), či s hlasovacími lístkami nebolo manipulované, keďže prenosnou schránkou bola krabica s pomerne veľkým otvorom na vhodenie lístkov a taktiež nemožno bez pochybností vyvrátiť ani to, či s volebnou schránku opustili svoj územný obvod za účelom hlasovania pani Q. C. (bytom I. Č.. XX), tak, ako to uviedla A. A. po návrate do volebnej miestnosti, hoci to druhá z nich neskôr poprela.

Pre úplnosť žalobca uviedol, že členka volebnej komisie B. K. bola pôvodne menovaná starostom obce v zmysle oznámenia zo dňa 18.07.2022 za zapisovateľku v okrsku č. 2 C., no neskôr z neznámych dôvodov a v čase, o ktorom žalobca nemá žiadnu informáciu, toto rozhodnutie bolo zmenené a začala vystupovať už ako členka volebnej komisie v okrsku č. 1.

Bolo podané trestné oznámenie za porušenie volebného moratória a trestné oznámenie za ohováranie.“ Vzhľadom k tomu, že obec I. napriek žiadosti o zaslanie textu oznámenia (žiadosť bola zaslaná do e-mailovej schránky obce [email protected] dňa 04.11.2022 o 09.22 hod.) nezaslala odpoveď s presným znením textu zverejneného hlásenia, žalobca ním v čase podania žaloby nedisponoval; uviedol, že po jeho doručení ju však súdu bez zbytočného odkladu dodatočne zašle. Na preukázanie približného textu predložil čestné prehlásenie svedkyne Ľ. M. (bytom I. Č..

jeho rodiny. Tvrdil, že hoci objektívne nemôže zodpovedať za všetkých svojich voličov a sympatizantov, skôr sa mu uvedená výzva a jej doručovanie v čase moratória (pravdepodobne), z ktorej navyše jasne vyplýva snaha výmeny na poste starostu obce, javí ako antikampaň zameraná proti nemu, najmä s poukazom na následné vyhlásenie v obecnom rozhlase v čase volebného moratória. Žalobca odmieta takéto praktiky starostu obce ovplyvňovaním voliča tesne pred voľbami, najmä preto, že kvôli krátkosti času a volebnému moratóriu sa

ďalší kandidát na funkciu starostu - žalobca, a tak to ovplyvnilo výsledok ich hlasovania. Podať trestné oznámenie je síce právom nielen starostu, prípadne obce, alebo kohokoľvek tretieho, no vyhlásiť túto skutočnosť v čase volebného moratória obcou I. na pokyn starostu obce krátko pred voľbami, bolo v kontexte uvedeného zjavnou antikampaňou proti žalobcovi ako jedinému protikandidátovi starostu, a tým aj porušením § 2 ods. 1, a 3, § 14 ods. 1 zákona č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 181/2014 Z.z.“). S poukazom na nálezy ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 34/2014 a PL. ÚS 13/ 201 žalobca uzavrel, že obec I. vyhlásením oznámenia v obecnom rozhlase dňa 28.10.2022 porušila § 2 ods. 2 a 3, § 14 ods. 1 zák. č. 181/2014 Z.z., a že skutkové zistenia v danom prípade umožňujú vysloviť záver o takom hrubom a závažnom porušení volebných predpisov, ktoré preukázateľne ovplyvnili výsledok týchto volieb, pričom k porušeniu zákona došlo spôsobom

uviedla, že kandidát na funkciu starostu obce K.. M. C. sa v čase volieb zdržiaval pred volebnou miestnosťou, a to opakovane, pričom ho ona osobne videla minimálne 4-krát, ako sa rozprával s voličmi, napr. zaregistrovala to u voličov - C. C., M. G., Q. C. (I.), Q. C. (C.) a

obce K.. M. C. bol opakovane prítomný po skončení hlasovania v čase spočítavania hlasov vo volebnej miestnosti a viackrát aj zasahoval do činnosti a kompetencií komisie potvrdzuje v čestnom prehlásení aj predsedníčka okrskovej volebnej komisie okrsku č. 1 Q. I. (bytom I. Č..

XXX). Týmto konaním kandidát na funkciu starostu obce K.. M. C. porušil opakovane § 27 ods. 1 zák. č. 181/2014 Z.z. a nerešpektujúc zákaz zdržiavania sa v priestoroch volebnej miestnosti a jej blízkosti svojou prítomnosťou vo volebnej miestnosti v čase volieb, prípadne prítomnosťou v blízkosti volebnej miestnosti a rozhovormi s voličmi, hoci žalobca nepozná ich obsah, nepochybne mohol a zrejme aj ovplyvnil ich konečné rozhodnutie vo voľbách starostu obce; a týmto konaním sa mohol dopustiť aj porušenia § 2 ods. 2 a 3 zák. č. 181/2014 Z.z. 2. 4. Žalobcom uvádzané zistenia, na základe ktorých namieta nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce I., predstavujú v okolnostiach daného prípadu také porušenia ústavy, zák. č. 180/2014 Z.z. a zák. č. 181/2014 Z.z., ktoré mohli ovplyvniť volebný výsledok vo voľbách starostu obce I., pričom tieto zistenia v danom prípade umožňujú vysloviť záver o hrubom alebo závažnom, ako aj opakovanom porušení volebných predpisov pri voľbách starostu obce, ktoré preukázateľne ovplyvnili výsledok týchto volieb a môžu byť podkladom na zrušenie

3. 1. V obci I. vo volebnom okrsku č. 1 ako vo volebnom okrsku č. 2 miestnej časti C. boli členky volebných komisií s prenosnou urnou navrhnuté tak, ako po ostatné roky, aj tieto roky to boli členovia, ktorí poznajú obecné pomery a taktiež bol kladený dôraz na to, aby aspoň jeden z členov mal vodičské oprávnenie na motorové vodidlo, keďže s prenosnou urnou sa za občanmi chodieva na vozidle, ktoré je vo vlastníctve obce. Keďže v obci doslova každý každého pozná, žalovaný odporučil, aby z uvedeného dôvodu s volebnou urnou chodievali osoby, ktoré túto činnosť už pri voľbách v minulosti vykonávali alebo aby jedným z týchto členov komisie bol člen komisie, ktorý je zároveň zamestnancom obce, keďže mal viesť obecné

K ďalším dôvodom správnej žaloby žalovaný, na základe informácií získaných od jednotlivých členov komisie po doručení žaloby (keďže nebol členom komisie), uviedol, že nakoľko žiadny z členov okrskovej volebnej komisie v okrsku č. 1 nenamietal proti tomu, aby s prenosnou volebnou urnou chodili práve tie dve členky komisie, v čase 12:10 hod. opustili s prenosnou urnou volebnú miestnosť a navštívili 12 voličov. V čase 13.00 hod. mali dôjsť späť do miestnosti volieb okrsku č. 1 aj so zapečatenou prenosnou urnou. V tom čase takýto postup nikto nerozporoval.

Tá jej mala povedať: „V O., stále ešte v O.“. Nakoľko A. A. bola opatrovateľkou Q. C., myslela si, že otázka je postavená tak, kde sa Q. C. zdržiava, resp. kde býva. Až následne vstúpila do miestnosti B. K., ktorá sa vracala z toalety. Pri komunikácii Q. K. a A. A. teda ani nebola, preto ani nemohla uviesť: „Nie, do I. ju doviezol syn J., hlasovala tu“, ako sa to uvádza v žalobe. Uvedenú skutočnosť môže potvrdiť Q. K. vo svojom čestnom prehlásení, ktoré žalovaný priložil ako dôkaz. Vyjadrenie Q. I., že upozornila ostatných členov volebnej komisie, kto má ísť s prenosnou urnou podľa žalovanému sprostredkovaných informácií, nikto nereagoval, čo vyplýva z čestných prehlásení členov komisie. Otvor prenosnej urny po „voľbe z domácnosti“ tiež podľa žalovanému sprostredkovaných informácií nebol porušený, resp. urna nebola porušená, takže tvrdenie, že B. K. mohla významnou mierou ovplyvniť rozhodnutie voliča vo voľbách starostu, je klamlivé. Členky komisie B. K. a A. A. zobrali s prenosnou urnou presný počet hlasovacích lístkov ako aj obálok podľa zoznamu voličov, ktorí prejavili záujem o volenie z domácnosti.

však nestalo. Ani v tomto smere neexistuje žiadny záznam v zápisnici, žiadna sťažnosť ani nič podobné. K čestnému prehláseniu O. žalovaný priložil ako dôkaz vyjadrenie členiek okrskovej volebnej komisie, ktoré boli s prenosnou urnou. Tento problém sa podľa názoru žalovaného mal taktiež riešiť v deň volieb. Rovnako poukázal na to, že aj samotný O. bol osobne voliť v miestnosti okrsku č. 1 a napriek tomu nevzniesol proti voľbe do prenosnej urny žiadnu námietku. Predsedníčku okrskovej volebnej komisie I. pritom osobne pozná, takže túto jeho „sťažnosť“ mohol ihneď riešiť. V ďalšom žalovaný uviedol, že dňa 18.07.2022 ako starosta obce vymenoval zapisovateľov do okrskových volebných komisií.

v roku 2022. Menovanie zapisovateľov, ako aj zmena bola uverejnená štandardným spôsobom, a to zverejnením na úradnej tabuli. 3. 2. Dňa 27.10.2022 v nočných hodinách boli do viacerých poštových schránok v obci I., ako aj v miestnej časti C. roznesené letáky s oznámením, na čo bol žalovaný dotknutými občanmi upozornený ako starosta obce. Dňa 28.10.2022 bol preto prostredníctvom obecného rozhlasu vyhlásený oznam, a to v znení: „Upozorňujem všetkých kandidátov na starostu obce, ako aj kandidátov na poslancov, aby dodržiavali volebné moratórium, nakoľko v opačnom prípade by bolo podané trestné oznámenie“. Keďže žalovaný bol na rozdávanie letákov počas moratória upozornený opakovane, dňa 28.10.2022 o 15:00 hod. podal trestné oznámenie o porušení moratória. Dňa 07.11.2022 bola na obecný úrad doručená žiadosť od T.. Y. M. o sprístupnenie informácií. V stanovenom termíne mu bolo odpovedané. Žalovaný tak má za to, že upozornením na dodržiavanie moratória nebolo zasiahnuté do samotného priebehu volieb.

Ani nevie, či sa v tom čase vo volebnej miestnosti nachádzali aj nejakí voliči. Po kladnej odpovedi členov komisie žalovaný odišiel späť do I.. Ešte stihol povedať, aby po ukončení volieb vypli hlavný istič, nakoľko vykurovanie vo volebnej miestnosti je elektrické.

Dôkazom sú aj čestné prehlásenia členov volebnej komisie a čestné prehlásenie zapisovateľky miestnej volebnej komisie, ktorá taktiež sledovala priebeh sčítavania vo volebnej miestnosti. Ako starosta obce pracuje 24 hodín denne, či už osobne, alebo na telefóne. V čase volieb počas celých 12 rokov je stále na obecnom úrade, kde jedna miestnosť bola vyčlenená na volebnú miestnosť, nakoľko stále nastane nejaký problém, tak je na blízku členom volebných komisií ako aj zamestnancov, ktorí zabezpečujú technickú prípravu pred voľbami alebo počas trvania volieb. Aj tieto voľby mali menšie problémy, a keď nastali, tak za ním do jeho kancelárie prišla predsedníčka Q. I., aby ho s tým oboznámila. Následne zavolali tajomníčke okresnej komisie v Starej Ľubovni a daný problém sa vyriešil. Pri odchode z kancelárie predsedníčke komisie povedal: „Teta, sťažujú sa na Vás kolegyne z dola (členky volebnej komisie), že nie od všetkých voličov pýtate Občianske preukazy a že ste namyslená“. Svoje vyjadrenie žalovaný považoval za radu s úmyslom, aby z toho dôvodu nemohli byť voľby spochybňované, nie za nejakú kritiku. Podľa názoru žalovaného, ak I., K. a P. mali pripomienky alebo výhrady

voľby. Je len príznačné, že zákonnosť voľby sa takto snažia spochybniť práve ľudia, ktorí prácu starostu obce dlhodobo znevažujú. Preto podanie žaloby považoval len za snahu obsadiť post starostu napriek výsledkom slobodných a zákonných volieb.

4. Skutkové tvrdenia týkajúce sa volieb do prenosnej volebnej schránky žalobca opieral o nasledovné čestné prehlásenia: B. P. čestne prehlásila, že bola svedkom toho, ako - kandidát na starostu obce M. C. opakovane, minimálne 2-krát počas konania volieb, t.j. počas hlasovania a minimálne 3-krát aj po ich skončení v čase spočítavania hlasov bol prítomný vo volebnej miestnosti, pričom viackrát aj zasahoval do činnosti a kompetencií komisie, keď sám riešil podnety, z uvedeného dôvodu som zápisnicu odmietla podpísať a uvedený dôvod som do zápisnice uviedla; na uvedené porušenia som ho aj upozornila, čo on neakceptoval, - kandidát na starostu obce M. C. v čase volieb sa zdržiaval pred volebnou miestnosťou, a to opakovane, pričom som ho ja osobne videla minimálne 4-5 krát, ako sa rozprával s voličmi, niektorých pozýval na „pohárik“, napr. som to zaregistrovala u voličov C. C., M. G., Q. C. (I.), Q. C. (C.) a ďalších. Viem dosvedčiť aj to, že v jeho kancelárii, ktorá je v tej istej budove, boli v čase konania volieb viacerí členovia okrskovej volebnej komisie, vrátane mňa (napr. podpísať

svedkom toho, že - kandidát na funkciu starostu obce M. C. po skončení hlasovania v čase spočítavania hlasov bol opakovane prítomný vo volebnej miestnosti, viackrát zasahoval do činnosti a kompetencií komisie, keď sám riešil podnety. Počas hlasovania si ma zavolal k sebe do kancelárie, ktorá je v tej istej budove a pýtal sa ma, prečo si od voličov pýtam doklad totožnosti, prečo som taká

pred komisiou upozornila. Ľ. M. čestne prehlásila, že bola dňa 28.10.2022 v čase okolo 13:00 hod. svedkom toho, ako v miestnom rozhlase v I. bolo vyhlásené oznámenie, ktoré však nevie zreprodukovať presne, no jeho približné znenie bolo nasledovné: „Upozorňujeme občanov, že je zakázané roznášať predvolebné letáky do schránok.

5. Žalobca ako dôkaz k žalobe pripojil listinný doklad, a to Žiadosť o sprístupnenie informácií spísanú dňa 03.11.2022 podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších

6. Skutkové tvrdenia týkajúce sa priebehu volieb žalovaný opieral o nasledovné čestné prehlásenia: B. K. čestne prehlásila, že ako členka volebnej komisie dňa 29.10.2022 v čase cca 12.30 hod. v prítomnosti ďalšej členky volebnej komisie A. A. na základe ústnej žiadosti vnučky O. G. šla s prenosnou urnou do domácnosti na adrese I. Č..

Počas aktu voľby sme zotrvali v miestnosti, nakoľko nás nikto nevyzval, aby sme ju opustili, avšak v žiadnom prípade sme nesledovali samotný akt voľby. Po vhodení volebného lístka do zapečatenej prenosnej urny sme pozdravili a odišli. Do aktu voľby sme nijakým spôsobom nezasahovali, na náš postup nikto nevzniesol žiadne námietky.

tvrdila, že - kandidát na starostu C. M. bol prítomný vo volebnej miestnosti iba jedenkrát, a to iba pri volení - hlasovaní, resp. nezaregistrovala, aby bol viackrát, - zrána sa povedalo, že s prenosnou urnou pôjde pani C. a pani K., čo som nenamietala, mne to

všetko je v poriadku, - pán C. bol prítomný pri sčítaní hlasov, ako sledovateľ/pozorovateľ, - pri sčítaní hlasov som bola prítomná, žiadny problém nebol, zápisnicu som podpísala, bez námietok, všetci boli spokojní a sme odišli. Š. V. čestne prehlásila, že ako zapisovateľka miestnej volebnej komisie vo voľbách konaných dňa 29.10.2022 neriešila žiadne nedostatky alebo nejaké podnety o priebehu volieb alebo narušenia volieb do orgánov územnej samosprávy obce.

volení, - pán C. bol prítomný pri sčítaní hlasov, jedenkrát navrhol, aby prerátala predsedníčka I., aby boli prerátané, a následne boli opakovane prerátané, - s prenosnou urnou boli odporúčané členky ja a pani K., následne po vzájomnej dohode išla pani A., ja som nemala záujem. Chcem podotknúť, že pani predsedníčka ešte potvrdila, aby išli mladé, tak šla pani K. a pani A., - pri sčítaní hlasov som bola prítomná, žiadny problém nebol, zápisnicu som podpísala. C. C. čestne prehlásila, že bola dňa 29.10.2022 ako predsedníčka miestnej volebnej komisie zúčastnená na voľbách do orgánov územnej samosprávy a následne tvrdí, že - pracovali počas celého dňa v miestnosti na 1. poschodí Obecného úradu v I.T_, kde spolu s ďalšími členmi sedela v miestnosti knižnice (v tejto miestnosti zasadala miestna volebná komisia pre obec I.), - po spočítaní hlasov pri elektronickom odoslaní bola prítomná, a to v kancelárii ekonómky obce, zápisnicu podpísala, voľby prebehli bez komplikácií, - na vyjadrenie pani P., že som bola medzi voličmi pred volebnou miestnosťou a pán C. kandidát na starostu ma oslovil s „pohárikom“ tvrdím, že ja som takto oslovená nebola.

som súhlas, - bol som prítomný v čase kontroly Okresnej volebnej komisie, kedy sme konštatovali, že všetko je v poriadku, oni to odsúhlasili osobne, - pán C. bol prítomný pri sčítaní hlasov ako pozorovateľ, - pri sčítaní hlasov som bol prítomný, žiadny problém nebol, zápisnicu som podpísal, bez námietok, všetci boli spokojní a sme odišli. T. O. čestne prehlásila, že bola dňa 29.10.2022 ako členka okrskovej volebnej komisie v okrsku č. 1 I. a bola zúčastnená vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, a následne tvrdí, že - kandidát na starostu p. C. bol prítomný vo volebnej miestnosti iba jedenkrát, a to iba pri

volení, - pán C. bol prítomný pri sčítaní hlasov, jedenkrát navrhol, aby prerátala predsedníčka I., a následne boli opakovane prerátané, - s prenosnou urnou boli odporúčané členky pani C. a pani K., následne po vzájomnej dohode šla pani A.. Chcem podotknúť, že predsedníčka ešte potvrdila, aby išli mladé, tak šla pani K. a pani A., nikto nenamietal, tak šli, - pri sčítaní hlasov som bola prítomná, žiadny problém nebol, zápisnicu som podpísala, žiadny problém nebol, všetci boli spokojní. A. A. čestne prehlásila, že bola dňa 29.10.2022 ako členka okrskovej volebnej komisie zúčastnená vo voľbách do orgánov územnej samosprávne a následne tvrdí, že - je zamestnaná na Obci I., ako opatrovateľka starých ľudí, - počas aktu voľby sme zotrvali v miestnosti u p. G., nakoľko nás nikto nevyzval, aby sme ju opustili, avšak v žiadnom prípade sme nesledovali samotný akt voľby, po vhodení volebného lístka do zapečatenej prenosnej urny sme pozdravili a odišli, Do aktu voľby sme nijakým spôsobom nezasahovali, na náš postup nikto nevzniesol žiadne námietky, - po skončení s prenosnou urnou sme odišli do miestnosti volieb a nikto sa nesťažoval, že sme

a tvrdí, že - vo volebnej miestnosti som bola stále okrem času obeda, kedy som bola na obed, prestávku doma, v celku asi vyše jednej hodiny, - kandidát na starostu pán C. M. bol prítomný vo volebnej miestnosti, iba jedenkrát vošiel do volebnej miestnosti, pozdravil a spýtal sa, či je všetko v poriadku a následne odišiel. Po ukončení hlasovania prebehlo sčítanie hlasov, kedy som bola prítomná, žiadny problém nebol, zápisnicu som podpísala, ako aj všetci ostatní. 7. Žalovaný ako listinný dôkaz predložil Oznámenie Obce I. zo dňa 18.07.2022, že boli vymenované zapisovateľky do okrskových volebných komisií pre voľby do orgánov územnej samosprávy obcí a volieb do orgánov samosprávnych krajov v roku 2022:

9. Prílohou vyjadrenia žalovaného bola aj: 1) Fotokópia spisového obalu označená ako: Žiadosť o sprístupnenie informácií, dátum evidencie 07.11.2022, číslo spisu: S2022/00158, v ktorom bola založená žiadosť T.. Y. M. o sprístupnenie informácií zo dňa 03.11.2022 a Odpoveď - žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 14.11.2022, 2) Záznam Okresného riaditeľstva PZ Stará Ľubovňa zo dňa 28.10.2022, Č.: ORPZ-SL-

OO PZ Ľubotín K.. M. C. za účelom podania oznámenia o priestupku proti volebnej kampani podľa § 20 ods. 1 písm. a) zák. č. 181/2014 Z.z. 10. Dňa 21.12.2022 najvyšší správny súd uskutočnil výsluch svedkov vybraných náhodným výberom zo svedkov navrhnutých účastníkmi konania pre účely preukázania zákonnosti volieb starostu v obci I.. Výsluch sa uskutočnil na Okresnom súde v Starej Ľubovni za účasti právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného a žalovaného. Svedkyňa C. C. uviedla, že za členku miestnej volebnej komisie, ktorá mala 10 členov, ju navrhol starosta obce. V minulých rokoch bola členkou okrskovej volebnej komisie.

Napriek tomu, že sa dňa 29.10.2022 konali spoločné voľby, ako predsedníčka miestnej volebnej komisie necítila potrebu, aby niekto z členov miestnej volebnej komisie bol prítomný ako pozorovateľ pri sčítavaní hlasov. Ako predsedníčka miestnej volebnej komisie nevedela a ani nebola zvedavá, koľkí občania obce oznámili, že chcú hlasovať do prenosnej volebnej schránky.

volebnej komisie v minulosti potvrdila, že na základe zoznamu občanov, ktorí chceli voliť z domu, za voličmi chodili v obci pešo. V deň konania volieb bola v kancelárii starostu len raz spolu s predsedníčkou okrskovej volebnej komisie a členkou komisie P.. Do kancelárie starostu prišla po tom, čo si ju tam starosta zavolal a spolu riešili otázky ohľadom prenosnej volebnej

sa zdržiavala v priestoroch obecného úradu, ako aj vo svojej kancelárii, kde bol počítač, cez ktorý pôvodne mala byť prepojená do VÚC pre posielanie výsledkov volieb zo sčítania hlasov starostu a poslancov. Do VÚC posielali napokon samotné výsledky okrskové volebné komisie. Výsledky volieb starostu a poslancov boli poslané z počítača z kancelárie starostu.

Svedkyňa ďalej uviedla, že ani jeden z kandidátov na starostu obce nebol zapísaný v zozname voličov v okrskovej volebnej komisii č. 2. Tiež uviedla, že kandidát na starostu C. ráno priviezol autom členov komisie z obce I., keďže volebná miestnosť bola v časti obce C., ktorá je vzdialená od obce asi 4 km; potom v priebehu dňa pred obedom prišiel s družkou K. a s pani A.. Členov komisie z obce I. zobral autom do obce I. na obec. Kandidát na starostu obce C. bol v deň volieb vo volebnej miestnosti, keď priniesol občerstvenie a opýtal sa členov komisie, kto chce ísť na obed. Členovia komisie z obce C. potom išli na obed domov neskôr, keď sa oni vrátili. Pozorovateľmi pri sčítavaní hlasov boli pani M. a slečna P.. So sčítaním hlasov v časti obce C. nebol žiadny problém. O problémoch s internetom v deň volieb svedkyňa vedomosť nemala. V deň volieb z vlastnej iniciatívy starostu, aby prišiel do volebnej miestnosti, resp. okrsku, neoslovila. Svedkyňa A. A. pracuje na obecnom úrade ako opatrovateľka. V obci I. žije od roku 2019.

Na koniec dediny išli autom, šoférovala pani K.. Podľa zoznamu, ktorý im niekto zhora dal, našli doma každého voliča. Do prenosnej volebnej schránky volila aj pani C., ktorej bola svedkyňa v minulosti opatrovateľka. Táto volička si upravila volebné lístky v aute, dala ich do obálky a ony ako členky komisie túto obálku vložili do volebnej urny. Pani C. priviezla v deň volieb do obce dcéra. Vo volebnej miestnosti svedkyňa videla kandidátov na starostu len raz, keď boli voliť. Potvrdila, že po sčítaní hlasov do VÚC prišiel do volebnej miestnosti aj kandidát C..

1. Svedkyňa potvrdila, že v deň volieb starosta obce určil, že s prenosnou volebnou urnou pôjde ona a pani C.. Starosta im to oznámil ráno, keď sa všetko chystalo. Pani C. členom volebnej komisie neskôr oznámila, že ona s volebnou urnou chodiť nechce, bolo to v ranných hodinách asi okolo 7:30 hod. Padlo meno pani A., jej meno nikto nenamietal, tak potom išli spolu. Pani I.

11. Najvyšší správny súd v rámci vykonaného dokazovania vypočutím svedkov, oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich prílohu žaloby, vyjadrením žalovaného a listín, ktoré tvorili prílohu vyjadrenia žalovaného, sa oboznámil aj s obsahom volebnej dokumentácie, ktorú si vyžiadal z obecného úradu obce I. na účely prepočítania a vyhodnotenia hlasovacích

IV. Rozsudok najvyššieho správneho súdu

12. Rozsudkom zo dňa 12.01.2023, sp. zn. 13Svp/16/2022, najvyšší správny súd postupom podľa § 312j ods. 2 SSP vyhlásil voľby starostu obce I., konané dňa 29.10.2022, za neplatné. 13. V odôvodnení uvedeného rozsudku najvyšší správny súd vychádzal z teoretických premís, že žalobe je možné vyhovieť, ak sú splnené tri predpoklady: i) protizákonnosť alebo protiústavnosť, porušenie zákonov týkajúcich sa volieb alebo ústavy, ii) vzťah medzi touto protizákonnosťou/neústavnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta, iii) intenzita protizákonnosti/neústavnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosti o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov. Poukázal taktiež aj na skoršiu judikatúru ústavného súdu vo volebných veciach (PL. ÚS 98/ 07), podľa ktorej voľby môžu byť spochybnené v zásade tromi spôsobmi, a to tým, že došlo k i) volebnej chybe (napr. nesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly), ii) volebnému deliktu (úmyselné nesprávne sčítanie alebo iné falšovanie volieb počas ich priebehu) alebo k iii) neprípustnému ovplyvňovaniu výsledku hlasovania (oblasť nekalej volebnej súťaže a použitých prostriedkov volebnej kampane).

Zdôraznil, že členovia komisie sa výslovne o osobách vyslaných s prenosnou volebnou schránkou nedohodli a tiež skutočnosť, že s touto prenosnou volebnou schránkou išla družka úradujúceho starostu ako kandidáta (žalovaný), pani K., spolu s osobou jej blízkou, pani A., pričom pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky nebola zabezpečená vzájomná kontrola medzi členmi komisie ako zástupcami rôznych politických strán.

hlasovalo 12 voličov a rozdiel v hlasoch pri voľbe starostu bol 8 hlasov. 16. K námietke porušenia moratória najvyšší správny súd zdôraznil, že počas trvania volebného moratória nebolo možné vykonávať žiadnu činnosť, ktorá by spadala pod definíciu volebná kampaň, a že za porušenie volebného moratória sa považuje aj aktívne sprístupnenie informácie počas tohto obdobia. Poukázal na žalobcom namietané oznámenie v miestnom rozhlase v obci I. v deň pred konaním volieb, ktoré žalobca považoval za vážne narušenie priebehu volieb a porušenie volebného moratória, spôsobilé zásadným spôsobom ovplyvniť rozhodovanie niektorých voličov: „Upovedomujem všetkých kandidátov na starostu obce, ako aj kandidátov na poslancov, aby dodržiavali volebné moratórium, nakoľko v opačnom prípade by bolo podané trestné oznámenie.“ Dodal, že zo záznamu spísaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Stará Ľubovňa zo dňa 28.10.2022 vyplynulo, že žalobca sa v uvedený deň dostavil na útvar Policajného zboru za účelom podania oznámenia o priestupku proti volebnej kampani podľa § 20 ods. 1 písm. a) zák. č. 181/2014 Z.z.

Konštatoval, že týmto hlásením žalovaný mohol ovplyvniť rozhodnutie voličov, ktorému kandidátovi vo voľbách na starostu obce odovzdajú na druhý deň svoj hlas, a to aj v tom smere, že kandidátovi, ktorý bude možno trestne stíhaný, je zbytočné hlas vo voľbách odovzdať.

17. Pokiaľ ide o námietku účasti žalovaného vo volebnej miestnosti a pri sčítavaní hlasov, najvyšší správny súd nevyhodnotil prítomnosť žalovaného po skončení hlasovania vo volebnej miestnosti okrskovej volebnej komisie č. 1 a jeho návrh na prepočítanie hlasov ako zásah majúci vplyv na zákonnosť sčítavania a výsledkov volieb. Ďalej dodal, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný bol v priebehu hlasovania vo volebnej miestnosti okrskovej volebnej komisie č. 2 z dôvodu údajného výpadku internetu a za účelom poskytnutia občerstvenia volebnej komisii. Rovnako podľa vyjadrení svedkyne, členky miestnej volebnej komisie, pani C., žalovaný vo svojej kancelárii starostu s ňou riešil otázky ohľadom prenosnej volebnej schránky. Uvedené zásahy žalovaného do volieb a hlasovania do prenosnej schránky považoval najvyšší správny súd za neprijateľný zásah, ktorý spolu s vyššie uvedenými porušeniami vytvoril komplex porušení a zásahov do slobody volieb takej intenzity, že odôvodňoval vyhlásenie volieb za neplatné a ich zopakovanie.

skončení volieb. Možnosť zneužitia volebných materiálov opomenutím ich riadneho zabezpečenia bolo síce podľa názoru najvyššieho správneho súdu možné označiť za potencionálnu volebnú vadu, avšak táto vada sama osebe nebola spôsobilá vyvolať dôvodnú pochybnosť o zneužití tejto volebnej dokumentácie, resp. zneužití hlasovacích lístkov.

Túto službu podľa názoru najvyššieho správneho súdu mohol v deň volieb zabezpečiť aj iný zamestnanec ako sám starosta obce a kandidát na starostu v jednej osobe. Najvyšší správny súd ďalej poukázal na vyjadrenie predsedníčky okrskovej volebnej komisie č. 2, ktorá potvrdila, že žalovaný bol vo volebnej miestnosti, v ktorej malo podľa vyjadrenia žalovaného údajne dôjsť k výpadku internetu, o čom predsedníčka komisie ani nemala

školenie. 20. Najvyšší správny súd po dôkladnom a rozsiahlom preskúmaní veci konštatoval hrubé a závažné porušenie zák. č. 180/2014 Z.z. s tým, že zistené porušenia mali vplyv na dosiahnutý výsledok napádaných volieb. Uzavrel, že žalobca túto skutočnosť v podanej žalobe doložil dôkazmi, ktorými uniesol dôkazné bremeno.

21. Žalovaný proti rozsudku najvyššieho správneho súdu zo dňa 12.1.2023, sp. zn. 13Svp/16/ 2022, podal ústavnú sťažnosť, ktorou sa domáhal vyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 30 ods. 1, 3 a 4 a čl. 31 a čl. 46 ústavy. Navrhol zrušiť rozsudok najvyššieho správneho súdu zo dňa 12.01.2023, sp. zn. 13Svp/16/2022, a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo žalovaného vyhlásiť za riadne zvoleného starostu obce I.. 22. Podanou ústavnou sťažnosťou rozporoval skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré podľa názoru žalovaného neboli v konaní hodnoverne preukázané a jeho konštatovania neboli takej intenzity, ktoré by mohli spochybniť prípravu, priebeh volieb, ich výsledok, ako aj skutočnú vôľu voličov. Vo vzťahu k neprijateľnosti zásahu do volieb v podobe prítomnosti žalovaného vo volebnej miestnosti v priebehu hlasovania žalovaný poukázal na rozsudok najvyššieho správneho súdu zo dňa 30.01.2023, sp. zn. 12Svp/4/2022, bod 8, a na obdobné zamietavé rozsudky tohto súdu, keď rozdiel medzi kandidátmi predstavoval jeden hlas (sp. zn. 13Svp/ 14/2022, 13Svp/7/2022), dva hlasy (sp. zn. 12Svp/4/2022) a tri hlasy (sp. zn. 11Svp/18/ 2022). Žalovaný ďalej dôvodil, že najvyšší správny súd sa odklonil od rozhodovacej činnosti ústavného súdu, ktorému pôvodne patrila zákonná pôsobnosť rozhodovať o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy. Najmä uviedol, že najvyšší správny súd svoje rozhodnutie založil len na „podozrení“ žalobcu, že volebný výsledok mohol byť iný, ak by volebná komisia postupovala riadne, teda, ak by k voličom s prenosnou volebnou urnou šla iná osoba ako družka sťažovateľa, teda iba na domnienke o možnom nezákonnom postupe členov volebnej komisie. Ďalej uviedol, že v rámci svojej argumentácie žalobca predostrel určitú skutkovú konštrukciu spočívajúcu v existencii možnosti nezákonného postupu členov volebnej komisie pri hlasovaní prenosnou volebnou schránkou, ale okrem čestného vyhlásenia nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by objektívne mohli zakladať dôvodné podozrenia, že k takémuto závažnému porušeniu ústavy a zák. č. 181/2014 Z.z. v uvedenom prípade došlo, a preto túto námietku žalovaný považoval za špekulatívnu, nemajúcu žiaden právny význam. Žalovaný mal za to, že žiaden z judikovaných spôsobov spochybnenia volieb a ich výsledku sa žalobcovi v konaní pred najvyšším správnym súdom nepodarilo relevantne preukázať a aj napriek tomu boli voľby na starostu obce vyhlásené za neplatné. Žalovaný napokon poukázal na judikatúru ústavného súdu hodnotiacu nedostatky volebného procesu z hľadiska ich intenzity a vzťahu k výsledku posudzovania ústavnosti volieb, a to sp. zn. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 3/2013, PL.ÚS 44/2018, PL. ÚS 16/99, PL. ÚS 65/2018, PL. ÚS 55/2018, PL. ÚS 68/ 2018, PL. ÚS 23/2015, PL. ÚS 33/2015, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 36/2011 70/2018, PL. ÚS 4/08, PL. ÚS 50/2011 a PL. ÚS 70/2018.

23. Ústavný súd nálezom zo dňa 09.8.2023, č. k. II. ÚS 169/2023-37 (ďalej len „nález“), rozhodol o ústavnej sťažnosti žalovaného tak, že základné práva žalovaného podľa čl. 30 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 31 a čl. 46 ods. 1 ústavy boli rozsudkom najvyššieho správneho súdu zo dňa 12.01.2023, sp. zn. 13Svp/16/2022, porušené. Uvedený rozsudok najvyššieho správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 24. Ústavný súd najvyššiemu správnemu súdu vytýkal nedostatok odôvodnenia rozsudku, z ktorého nevyplýva konkrétny dopad zistených nedostatkov na výsledok volieb.

25. Pokiaľ ide o namietané nedostatky realizácie volieb do prenosnej volebnej schránky, ústavný súd ustálil, že tieto nie sú spôsobilé zvrátiť výsledok volieb a na základe dvoch spochybnených hlasov nie je možné bez ďalších skutkových tvrdení a dôkazov zovšeobecniť (vztiahnuť) zistenú vadu na všetky hlasy uplatnené pri voľbe do prenosnej volebnej schránky.

Zdôraznil, že aj v prípade zaujatia stanoviska o zakázanej aktivite, nie je ústavne akceptovateľné dospieť k záveru o neplatnosti volieb na základe skutkových domnienok a teoretických konštrukcií o možnom dopade na výsledok volieb (v tomto prípade o zmene voličských rozhodnutí v súvislosti s obavou o trestné stíhanie preferovaného kandidáta), pretože takéto domnienky nie sú ničím podložené, sú hypotetické a priamosť príčinnej súvislosti s výsledkom volieb sa ústavnému súdu javila ako sporná.

28. V súhrne ústavný súd predbežne ustálil, že zistené volebné vady svojou intenzitou nie sú spôsobilé vzbudiť pochybnosti o tom, že výsledky volieb odrážajú prejavenú skutočnú vôľu voličov a že v napadnutom konaní nebol relevantným spôsobom spochybnený taký počet hlasov, ktorý by mohol zvrátiť už vyhlásené výsledky volieb. Uviedol, že úlohou najvyššieho správneho súdu bude znovu konať a rozhodnúť o žalobe žalobcu, rešpektujúc právny názor ústavného súdu vyslovený v náleze pri zohľadnení osobitostí prieskumu vo volebných veciach, najmä riadne odôvodniť intenzitu volebných vád z hľadiska ich konkrétneho vplyvu na zistený volebný výsledok a poskytnúť tak súdnu ochranu subjektívnym politickým právam oboch sporových strán v súlade s ústavou.

V deň, keď došlo k vyhláseniu v obecnom rozhlase, jej volal starosta obce, že príde pani s plagátom, aby išla pred obecný úrad. Pani prišla s lístočkom, na ktorom bolo napísané, že ľudia majú ísť voliť a tuší, že tam bolo napísané, že starosta rozkráda obec, ale presne sa už nepamätá, čo tam ešte bolo napísané. Starosta jej povedal, že keď lístoček prinesie od tej pani, má ho zavolať. Lístoček odfotila do mobilu, poslala mu to, a on jej v zapätí zavolal a nadiktoval jej, čo má vyhlásiť v obecnom rozhlase. Na otázku súdu, či v čase, keď na pokyn starostu mala vyhlásiť v obecnom rozhlase oznam, ktorý jej nadiktoval, sa zaoberala tým, že už je volebné moratórium, uviedla, že sa s touto okolnosťou nezaoberala, lebo ona neriešila, odkedy je moratórium. V ten deň sa starosta dostavil do práce a opýtala sa ho, či oznam, ktorý vyhlásila, ešte mohol byť vyhlásený, starosta jej oznámil, že áno. Keď išla domov, tak stretla jedného alebo dvoch občanov, ktorí sa jej opýtali, na koho bolo podané trestné oznámenie. Telefonáty zo strany občanov na obecný úrad neboli. Obecný telefón dvíha ona a ekonómka. V uvedený deň boli obe v jednej miestnosti. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či vie doslovne súdu uviesť, čo bolo vyhlásené v obecnom úrade uviedla, že sa doslovne nepamätá, ale má so sebou mobilný telefón, kde si odfotila znenie vyhláseného oznamu a nahlas ho súdu prečíta. „Dobrý deň, venujte pozornosť tomuto mimoriadnemu oznamu. Oznamujeme všetkým kandidátom, či už na starostu obce alebo na poslancov obecného zastupiteľstva, že už sme v čase moratória. To znamená, je zakázané propagovať alebo roznášať akýkoľvek volebný materiál do poštových schránok alebo osobne. Dnes bolo podané trestné oznámenie policajnému zboru, nakoľko bolo porušené v našej obci moratórium. Zároveň bolo podané trestné oznámenie za prečin krivého obvinenia.“ Svedkyňa ďalej uviedla, že pán M. žiadal obecný úrad o prepis mimoriadneho oznámenia. Tento prepis mu však mohol byť vydaný až po podaní písomnej žiadosti. V piatok však na obecnom úrade nepracovali. Preto vie potvrdiť, že prepis znenia mimoriadneho oznamu mu nevydala. Oznamy z obecného rozhlasu sú archivované v aplikácii, ktorú obec používa. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či predmetný oznam bol archivovaný a či stále sa v tejto databáze nachádza, uviedla, že v dôsledku výpadku elektriny sa záznamy obecného rozhlasu za posledné dva roky vymazali, preto sa tam tento mimoriadny oznam už nenachádza. Na ďalšiu otázku uviedla, že nevie presne uviesť, kedy došlo k výmazu záznamov oznámení obecného rozhlasu, či to bolo pred alebo po podaní žiadosti pána M.. Na ďalšiu otázku uviedla, že mimoriadny oznam bol vyhlásený raz okolo obeda. Na otázku súdu: „vo svojej výpovedi ste uviedli, že sa Vás dvaja páni pýtali, na koho bolo podané trestné oznámenie. Ako ste na túto otázku odpovedali?“ uviedla: „odpovedala som, že neviem, že sa majú obrátiť na starostu.“

36. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ak ústavný súd zruší právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

38. Najvyšší správny súd ako súd príslušný na konanie vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy (§ 11 písm. f/ SSP) po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní a opätovnom preskúmaní žaloby v intenciách nálezu ústavného súdu, vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, a preto o nej rozhodol tak, že ju postupom podľa § 312j ods. 1 SSP

40. V súvislosti so spôsobom určenia členiek volebnej komisie vyslaných s prenosnou volebnou schránkou ústavný súd dôvodil, že prípadné námietky členov komisie neboli zápisnične zachytené. Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že nie je povolaný na rekonštrukciu postupu, resp. posúdenie práce okrskových volebných komisií, ak všetci členovia dotknutej okrskovej volebnej komisie a jej zapisovateľ/ka podpísali zápisnicu o hlasovaní a voľbách starostu obce bez jedinej výhrady, čím jednoznačne osvedčili výsledky dosiahnuté vo voľbách (PL. ÚS 39/2018, PL. ÚS 23/2015, 14Svp/19/2022). V bode 25 nálezu uviedol, že „v predmetnej veci všetci členovia okrskovej volebnej komisie č. 1 okrem pani P. podpísali zápisnicu bez pripomienok a vytýkaných nedostatkov. Jedinou námietkou uplatnenou pani P., ktorá zároveň viedla k jej odmietnutiu podpisu a bola zápisnične zachytená, je prítomnosť sťažovateľa vo volebnej miestnosti v priebehu volieb a pri sčítavaní hlasov. Žiadna námietka nesmerovala k vyslaným členkám s prenosnou urnou. V priebehu volebného dňa skontrolovali

V ďalšom neobstojí ani argument o tom, že s prenosnou volebnou schránkou išli členky komisie spriaznené s osobou žalovaného. Zák. č. 180/2014 Z.z. nevylučuje z členstva vo volebnej komisii voličov na základe ich príbuzenského alebo iného vzťahu ku kandidátom na poslancov obecného zastupiteľstva alebo na starostu obce. Samotné príbuzenské vzťahy členov volebných komisií s kandidátmi teda nie je možné považovať za vadu zakladajúcu nezákonnosť volieb (PL. ÚS 65/2018, PL. ÚS 39/2018, nález, bod 20).

42. Pokiaľ ústavný súd v súvislosti s volebnou vadou porušenia moratória dospel k záveru, že presné znenie vyhlásenia v obecnom rozhlase sa napriek vykonanému dokazovaniu (z dôvodu rozporov v tvrdeniach svedkov o jeho znení) nepodarilo v konaní zistiť, najvyšší správny súd poukazuje na dôkaz výpovede z výsluchu svedkyne A. K. zo dňa 18.10.2023 (bod 31 tohto rozsudku), ktorý žalobca navrhol vykonať v doplnenom dokazovaní.

Druhá časť oznámenia informuje o porušení volebného moratória v obci I. a o tom, že z dôvodu jeho porušenia bolo podané trestné oznámenie a že trestné oznámenie bolo zároveň podané aj za prečin krivého obvinenia. Vzhľadom na to, že ústavný súd v čase rozhodovania o ústavnej sťažnosti nemal k dispozícii úplný obsah oznámenia, poukázal iba na jeho prvú časť, keď uzavrel, že „vo svojej podstate išlo o výzvu občanom alebo kandidátom, aby neporušovali volebné moratórium rozširovaním letákov s upozornením o následnom podaní trestného oznámenia, teda o pripomenutie zákazu a zákonných dôsledkov jeho porušenia. Podľa názoru ústavného

43. Najvyšší správny súd pripúšťa, že predmetný mimoriadny oznam mal znaky neférovej praktiky, ktorú pripisuje na ťarchu žalovaného (oznam bol v obci I. vyhlásený zamestnancom obecného úradu na jeho pokyn). So zreteľom na zjavnú súvislosť medzi jeho prvou a druhou časťou, nie je totiž vylúčené, že určitá skupina obyvateľstva mohla vyhodnotiť obsah oznamu v obecnom rozhlase tak, že mieri proti žalobcovi ako jedinému protikandidátovi žalovaného na funkciu starostu, na čo žalobca už nemohol riadne v kampani reagovať.

nedostatkov v priebehu volebnej kampane nemožno podceňovať voliča (PL. ÚS 118/07, PL. ÚS 3/2015). Len hrubé alebo závažné porušenie alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou pre uplatnenie právomoci ústavného súdu [pozn.: najvyššieho správneho súdu], ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa § 63 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. [pozn.: vyhlásiť voľby za neplatné]. Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb (PL. ÚS 17/1994, podobne aj PL. ÚS 5/2003).

V konaní pred najvyšším správnym súdom žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že zmieňovaný oznam zásadným spôsobom ovplyvnil rozhodovanie niektorých voličov, a to napriek tomu, že žalobca disponoval kvalifikovaným právnym zastúpením a pred najvyšším správnym súdom mu bola na základe jeho žiadosti ponúknutá možnosť doplnenia dokazovania. Pre úplnosť najvyšší

45. Najvyšší správny súd pri svojich úvahách dôsledne vychádzal z prezumpcie racionality voličského správania (porov. aj uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 19.11.2018, sp. zn. Vol 7/2008). Konštatovanie, že voliči podľahli určitej emócii, a že iba v dôsledku tohto oznamu sa rozhodli hlasovať pre žalovaného, by naopak svedčilo o prílišnom podceňovaní racionality rozhodovania voličov. Možno tak uzavrieť, že najvyšší správny súd v uplatnenej námietke porušenia moratóriá nevzhliadol protizákonnosť, a to s poukazom na nepatrnú intenzitu volebnej vady, ktorej spôsobilosť spochybniť výsledky volieb žalobca nepreukázal.

(. . .) Najvyšším správnym súdom popísaný skutkový stav veci dokladá, že sťažovateľ počas svojej prítomnosti vo volebnej miestnosti (zohľadniac aj prítomnosť počas hlasovania aj počas sčítania hlasov) zasiahol do výkonu funkcie okrskovej volebnej komisie iba raz, a to požiadaním o prepočítanie hlasov z dôvodu námietok p. P..

47. Najvyšší správny súd posudzujúc situáciu ako celok dospel k záveru, že zistené zákonné porušenia nedosiahli takú intenzitu, aby mohli viesť k zneisteniu výsledkov volieb a k vyhláseniu volieb za neplatné. 48. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa jeho výsledku a keďže zamietnutie žaloby znamená úspech žalovaného v konaní, priznal mu voči neúspešnému žalobcovi právo na ich úplnú náhradu. Postupoval pritom podľa ustanovenia § 168 SSP.

Ak úspešnému žalovanému vznikli v konaní dôvodne vynaložené trovy, možno považovať podmienku spravodlivého požadovania ich náhrady voči žalobkyni za splnenú. Otázku vzniku trov a dôvodnosti ich vynaloženia posúdi asistent sudcu najvyššieho správneho súdu, ktorý v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodne o výške náhrady trov osobitným uznesením.

49. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 5:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.