13Svp/4/2022

1. Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) bola dňa 7. novembra 2022 doručená správna žaloba vo veci ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy v zmysle § 312a zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa žalobkyňa domáhala súdneho prieskumu volieb starostu obce Dúbrava, konaných dňa 29. októbra 2022. 2. Žalobkyňa sa s výsledkom volieb nestotožnila a tvrdila, že voľby neprebehli v súlade so zákonom. Uviedla, že v deň volieb zistila viacero pochybení zo strany miestnej volebnej komisie, ku ktorým vo volebnej miestnosti dochádzalo. Pochybenia mali spočívať v tom, že členovia komisie si od viacerých voličov nevyžiadali doklad totožnosti (vrátane samotnej žalobkyne), teda nijakým spôsobom neoverovali identitu voličov ani ich oprávnenie voliť a rovnako od voličov komisia nevyžadovala, aby svojím podpisom potvrdili prevzatie hlasovacích lístkov a obálok, čo je v rozpore s § 24 ods. 2 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 180/2014 Z. z.“), upravujúcim spôsob hlasovania, ktorý v obci v deň konania volieb nebol dodržaný. Namietala, že takýmto spôsobom volilo v obci niekoľko voličov, pričom mala vychádzať z ich tvrdení, k čomu zároveň predložila čestné prehlásenia voličov, v ktorých títo uvádzajú, že miestna volebná komisia od nich nevyžadovala po príchode do volebnej miestnosti, aby sa identifikovali občianskym preukazom, a aj napriek tomu im bolo umožnené voliť, resp. hlasovať. Zdôraznila, že viacero voličov zároveň uviedlo, že v ten deň vo volebnej miestnosti nič nepodpisovali. 3. Taktiež dala do pozornosti, že v deň volieb po zistení týchto skutočností telefonicky kontaktovala okresnú volebnú komisiu v Snine, ktorú oboznámila s uvedeným postupom miestnej volebnej komisie v obci Dúbrava. Bola uistená, že tieto skutočnosti budú preverené, avšak nemá vedomosť o tom, či a ako to bolo riešené. 4. V tomto postupe miestnej volebnej komisie žalobkyňa videla závažné porušenie volebného zákona, keď mala za to, že uvedené súčasne zakladá dôvodné podozrenie z manipulácie s hlasovacími lístkami, a to z dôvodu, že nie je možné preveriť koľko hlasovacích lístkov bolo vydaných, a či skutočne hlasovali oprávnení voliči. 5. Rovnako tak poukázala na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“), konkrétne na skutočnosť, že na to aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia byť splnené tri základné predpoklady, a to zistenie protizákonnosti volieb, príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, ako aj intenzita protizákonnosti volieb. 6. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vyhlásil voľby do orgánov územnej samosprávy, ktoré sa konali dňa 29. októbra 2022 v obci Dúbrava, okres Snina za neplatné.

7. Žalovaný sa k žalobe žalobkyne vyjadril podaním zo dňa 16. decembra 2022. Uviedol, že žalobkyňa v podanej žalobe správne poukazuje na rozhodovaciu prax ústavného súdu, zaoberajúcu sa vymedzením predpokladov, pri naplnení ktorých ústavný súd vyhovie volebnej sťažnosti, mal však za to, že ani jedna podmienka v tomto prípade nebola splnená. 8. V ďalšej časti vyjadrenia síce prisvedčil tvrdeniu žalobkyne, že volebná komisia od niektorých voličov nevyžadovala doklad totožnosti, čo potvrdzujú aj čestné prehlásenia, predložené žalobkyňou ako prílohy k žalobe, avšak zároveň uviedol, že podstatnou časťou čestných prehlásení je tá, kde prehlasujúci uvádzajú: „Aj napriek uvedenému, bez splnenia zákonných povinností a bez toho, aby ma členovia volebnej komisie k vyššie uvedenému vyzvali mi bolo hlasovanie umožnené.“ S ohľadom na uvedené zdôraznil, že týmto vyhlásením jednoznačne potvrdzujú, že ako oprávneným voličom im ich ústavné právo voliť nebolo žiadnym spôsobom obmedzované. 9. Následne poukázal na ustanovenie § 24 ods. 2 zákona č. 180/2014 Z. z., vo vzťahu ku ktorému uviedol, že doslovným výkladom tohto ustanovenia sa môže zdať, že ak sa volič nepreukáže občianskym preukazom, tak mu nebude umožnené voliť, mal však za to, že v tomto prípade je potrebné použiť extenzívny výklad, pretože použitím reštriktívneho výkladu by dochádzalo k obmedzovaniu ústavného práva voliť, keďže nie každý volič v čase konania volieb z rôznych dôvodov nemusí mať pri sebe preukaz totožnosti, resp. ho osobne pozná celá volebná komisia. Súčasne dodal, že je potrebné pri výklade uvedeného ustanovenia vychádzať aj z rozhodovacej praxe ústavného súdu ku ustanoveniu § 31 ods. 2 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí, ktoré predchádzalo ustanoveniu platného a účinného § 24 ods. 2 zákona č. 180/2014 Z. z., pričom dal do pozornosti nálezy ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 31/07 zo dňa 06. februára 2008, sp. zn. PL. ÚS 121/07 zo dňa 7. novembra 2007, ako aj

uznesenie

ústavného súdu PL. ÚS 119/07 zo dňa 5. marca 2008. 10. Dodal, že ak volebná komisia nepožadovala od voličov predloženie dokladu totožnosti, tak to bolo z dôvodu, že všetkých voličov členovia komisie poznajú osobne, keďže ide o malú obec a všetci jej obyvatelia sa navzájom poznajú. 11. Taktiež doplnil, že ak volič nepodpísal prevzatie hlasovacieho lístka a obálky, tak podľa zákona túto skutočnosť vyznačí v zozname voličov predseda volebnej komisie. Tak to bolo aj v prípade, ktorý uvádza žalobkyňa, teda k žiadnemu porušeniu zákona č. 180/2014 Z. z. nedošlo. 12. V závere vyjadrenia uviedol, že ak by aj súd mal za to, že došlo k porušeniu zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, konkrétne § 24 ods. 2 zákona č. 180/2014 Z. z., v žiadnom prípade nie je možné dôjsť k záveru, že by takéto porušenie bolo v príčinnej súvislosti medzi zistenou protizákonnosťou volieb a žalobkyňou namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta. Doplnil, že zistená intenzita protizákonnosti volieb v žiadnom prípade nespochybňuje výsledky volieb a nevyvoláva pochybnosť o tom, že predmetné voľby a ich výsledok sú prejavom skutočnej vôle voličov. 13. Navrhol, aby najvyšší správny súd v zmysle § 312j ods. 1 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

ÚS 2/2019 a tam citovanú prejudikatúru). Volebné súdnictvo je založené na predpoklade objektívnej príčinnej súvislosti medzi volebnou vadou a výsledkom zastupiteľského zboru alebo aspoň na možnej príčinnej súvislosti (potenciálnej kauzalite). Túto možnú príčinnú súvislosť však treba vykladať nie iba ako abstraktnú možnosť, ale je treba v konaní riadne preukázať (nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 16/2011). Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na žalobcovi, aby kvalifikovaným spôsobom označil skutočnosti, ktoré sú spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebných zákonov, ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než aký bol uverejnený (v podobnom zmysle, napr. uznesenia sp. zn. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 23/2017). Súd totiž v konaní vo volebných veciach nie je „vyšetrovacím orgánom“; jeho úlohou je zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľa v kontexte s ďalšími okolnosťami a na tom základe rozhodnúť, či vykoná vo veci

18. S ohľadom na uvedené, vo všeobecnosti musia byť splnené tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti: a. protizákonnosť, (porušenie právnych predpisov); b. kauzálny nexus (príčinný vzťah medzi protizákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta), c. intenzita protizákonnosti, ktorá spochybňuje výsledky volieb, a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 22/ 08). 19.

Predložiť dôkazy na jej vyvrátenie je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta (PL. ÚS 74/ 2011). Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010). 20.

21. Vo svetle uvedených záverov ústavného súdu vyhodnotil najvyšší správny súd tvrdenia žalobkyne, že členovia komisie si od viacerých voličov nevyžiadali doklad totožnosti (vrátane samotnej žalobkyne), teda nijakým spôsobom neoverovali identitu voličov ani ich oprávnenie voliť, ako aj, že členovia komisie od voličov nevyžadovali, aby svojím podpisom potvrdili prevzatie hlasovacích lístkov a obálok a postupovali tak v rozpore s § 24 ods. 2 zákona č. 180/ 2014 Z.z. 22.

Na svoju otázku dostali telefonickú odpoveď, že postupujú správne, keď prevzatie vyznačia zakrúžkovaním v zozname, a pokiaľ volič zoznam nepodpíše, je potrebné vyznačiť spolu s podpisom predsedníčky komisie, že došlo k odovzdaniu lístka a obálky. Taktiež uviedla, že nikomu nebolo odopreté zoznam podpísať, každému to bolo umožnené.

24. Uvedené skutočnosti potvrdzujú aj svedecké výpovede svedkov K. H., I. Š. O. K. H., členov volebnej komisie. 25. Na výsluch dňa 31. januára 2023 sa dostavila aj svedkyňa K. J., ktorá bola tiež členkou volebnej komisie. Vypovedala, že jej bolo povedané, že nemusí dávať podpisovať listinu (zoznam voličov), pričom následne jej bolo povedané, že ju musí dávať podpisovať tomu, kto chce. Ohľadom občianskeho preukazu uviedla, že tento mal každý, avšak nie u každého ho kontrolovali. Dodala, že jej bolo povedané, že tomu, koho pozná občiansky preukaz kontrolovať nemusí. Ďalej uviedla, že odovzdanie obálky a hlasovacích lístkov vyznačovali krúžkovaním, pričom podpisovať sa začalo až vtedy, keď prišiel pán J.Č., čo bolo zrejme až poobede. Taktiež odpovedala, že voličov k podpisu nevyzývali.

28. Najvyšší správny súd súčasne dodáva, že s cieľom preukázať dôvodnosť svojich tvrdení žalobkyňa spolu so žalobou predložila čestné prehlásenia voličov zo dňa 3. novembra 2022, a to K. J., S. Z., W. Z., S. J., N. J., ako aj samotnej žalobkyne, v znení: „čestne prehlasujem, že som sa dňa 29. októbra 2022 osobne zúčastnil/a spojených komunálnych a župných volieb v obci Dúbrava, okres Snina. Po príchode do volebnej miestnosti odo mňa nikto z volebnej komisie nevyžadoval preukázanie mojej totožnosti občianskym preukazom, tak ako to vyžaduje § 24 ods. 2 zák. č. 180/2014 Z. z. Zákon o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

29. Vo vzťahu k uvedenému spornému tvrdeniu žalobkyne najvyšší správny súd tiež vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s obsahom volebnej dokumentácie volieb starostu obce Dúbrava konaných 29. októbra 2022. Najvyšší správny súd podľa § 312h ods. 4 a ods. 5 SSP sa s volebnou dokumentáciou oboznámil tak, že túto otvoril a jej správnosť skontroloval člen senátu poverený senátom za prítomnosti žalobkyne, žalovaného, ako aj ďalších osôb. Po rozpečatení volebnej dokumentácie zistil, že jej súčasťou je aj zoznam voličov.

30. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 180/2014 Z. z. volič po príchode do volebnej miestnosti preukazuje svoju totožnosť občianskym preukazom, ak v osobitnej časti nie je ustanovené inak. Okrsková volebná komisia zakrúžkuje poradové číslo voliča v zozname voličov a vydá mu hlasovací lístok a obálku. Prevzatie hlasovacieho lístka a obálky potvrdí volič v zozname voličov vlastnoručným podpisom; ak tak urobiť nemôže alebo ak prevzatie hlasovacieho lístka a obálky odmietne podpísať, predseda okrskovej volebnej komisie poznamená túto skutočnosť v zozname voličov. Okrsková volebná komisia vykoná pri podpise voliča opatrenia na ochranu osobných údajov ostatných voličov zapísaných v zozname voličov.

31. Najvyšší správny súd sa preto zameral na zistenie, či došlo k pochybeniu dosahujúcemu intenzitu, vyžadovanú ústavným súdom. 32. Posudzoval tvrdenie žalobkyne, že členovia komisie si od viacerých voličov nevyžiadali doklad totožnosti (vrátane samotnej žalobkyne), teda nijakým spôsobom neoverovali identitu voličov ani ich oprávnenie voliť a rovnako od voličov komisia nevyžadovala, aby svojím podpisom potvrdili prevzatie hlasovacích lístkov a obálok. Ako dôkaz o správnosti jej tvrdenia žalobkyňa predložila čestné prehlásenia voličov, pričom uvedené potvrdzujú aj svedecké výpovede členov volebnej komisie K. J., S. F. O. S. D.. V kontexte uvedeného však najvyšší správny súd zdôrazňuje, že tvrdenie žalobkyne naopak nevyplýva zo svedeckej výpovede predsedníčky a podpredsedníčky volebnej komisie, ako aj jej ďalších členov H. S., K. H., I. Š. O. K. H., ktorí vypovedali, že od každého, kto prišiel voliť bol vyžiadaný občiansky preukaz a až potom mu bolo umožnené voliť. Ohľadom podpisu prevzatia obálok a lístkov uviedli, že každého voliča, ktorí si ich prevzal zakrúžkovali v jeho prítomnosti a umožnili mu podpísať sa

33. Najvyšší správny súd konštatuje, že takýto postup, vyplývajúci z prevažujúcej časti svedeckých výpovedí, ktorý je zároveň preukázaný aj samotnou volebnou dokumentáciou (zoznamom voličov) nie je v rozpore s § 24 ods. 2 zákona č. 180/2014 Z. z. Skutočnosť, že členovia komisie si od viacerých voličov nevyžiadali občiansky preukaz sa vykonaným dokazovaním nepodarilo s istotou preukázať. Taktiež dodáva, že práve prostredie malej obce, kde sa všetci obyvatelia navzájom bežne stretávajú a osobne sa poznajú, nevyvoláva riziko porušenia zákona, spočívajúce v tom, že by došlo k výkonu volebného práva neoprávnenou osobou z dôvodu, že by bolo opomenuté overenie jej totožnosti občianskym preukazom. Navyše samotná žalobkyňa dňa 31. januára 2023 vo vyjadrení k svedeckým výpovediam pred súdom uviedla, že netvrdí, že volil niekto, kto voliť nemal. Tvrdila len, že keď voliči preberali lístky a obálky, ich prevzatie nepodpisovali a ani k podpisu vyzvaní neboli.

36. V tejto súvislosti treba taktiež uviesť, že volebná sťažnosť nie je všeobecným opravným prostriedkom na preskúmanie výsledkov volieb, a potom z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že predovšetkým sťažovateľ v konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj preukázať navrhovanými dôkazmi (m. m. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 94/07, PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 29/2011). 37. Žalobkyňa v rámci svojej argumentácie predostrela určitú skutkovú konštrukciu spočívajúcu v existencii možnosti porušenia zákonnej úpravy, konkrétne ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 180/2014 Z. z., avšak nepredložila relevantné dôkazy, ktoré by objektívne zakladali dôvodné podozrenie, že k porušeniu zákona v uvedenom prípade reálne došlo a to v rozsahu majúcom aspoň potenciálny vplyv na volebný výsledok, a preto túto námietku možno podľa najvyššieho správneho súdu označiť za neopodstatnenú, nemajúcu žiaden právny význam.

39. Najvyšší správny súd berúc do úvahy všetky zistenia konštatuje, že tvrdenia žalobkyne, na základe ktorých namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce konaných 29.