← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·19. 7. 2023

13SžNSS/4/2022

ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200332.1

NevyhovujePotvrdzuje
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
IČS
9622200332
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ R. V., bytom J. D.. X, XXXX R., T., 2/ W. Y. B., bytom X. I.. X. X/X., XXXX R., T., ?3/ W. B., bytom V. D. I.. X. K.. X. U.., XXXX R., T. a 4/ T. R. B., V. D.. X, XXXX R., T., zastúpených advokátkou JUDr. Tünde Keszegh, Ph.D. so sídlom: Jókaiho 24, 945 01 Komárno, proti žalovanému: Okresný úrad Dunajská Streda, Korzo B. Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, o? obnovu konania skončeného rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4SžoKS/111/ 2006 zo dňa 19. júla 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vec postupuje vecne a miestne príslušnému Správnemu súdu v Bratislave.

Odôvodnenie

1. Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky bola dňa 7. júna 2022 doručená žaloba žalobcov v 1. až 4. rade na obnovu konania proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4SžoKS/111/2006 zo dňa 19. júla 2007. 2. V žalobe uviedli, že pán W. Y. B., nar. XX. B. XXXX a žalobkyňa v 1. rade si dňa 31. decembra 2004 uplatnili na bývalom Obvodnom pozemkovom úrade v Dunajskej Strede nárok na vrátenie pozemkov v katastrálnom území C. U. podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o navrátení vlastníctva“). Svoj nárok si uplatnili ako deti pána N. (N.) B., ktorému mali byť sporné pozemky konfiškované z dôvodu jeho maďarskej národnosti na základe rozhodnutia Konfiškačnej komisie v Komárne č. 54/53/48-III zo dňa 1. apríla 1948. Bývalý Obvodný pozemkový úrad v Dunajskej Strede rozhodnutím č. L/ 2005/01306-00009 zo dňa 6. decembra 2005 nevyhovel žiadosti žiadateľov z dôvodu, že právo na navrátenie si môžu uplatniť len občania Slovenskej republiky a žiadatelia v predmetnej veci nespĺňali podmienky podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 530/2003 Z. z. 3. V ďalšom procesnom postupe Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 31 Sp 1/2006-23 zo dňa 11. mája 2006 preskúmavané rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Dunajskej Strede potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky následne rozsudkom sp. zn. 4 SžoKS/ 111/2006 zo dňa 19. júla 2007 potvrdil predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Trnave. Najvyšší súd Slovenskej republiky v ostatnom rozhodnutí v odôvodnení uviedol, že „podľa článku 295 Zmluvy o zložení Európskeho spoločenstva pôsobnosť zmluvy sa nevzťahuje na úpravu vlastníckych vzťahov uplatňovanú v jednotlivých členských štátoch. Ustanovenie čl.

12 Zmluvy síce zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ale iba v otázkach spadajúcich do pôsobnosti tejto Zmluvy. . . . nie je v tomto prípade aplikovateľný ani čl. 12 Zmluvy a preto súd na námietku navrhovateľov poukazujúcu na spoločné občianstvo Európskej únie štátnych príslušníkov Slovenskej a Maďarskej republiky neprihliadol.“ 4. Žalobcovia v žalobe uviedli, že podľa rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie je členský štát povinný dodržiavať právo únie odo dňa pristúpenia (rozsudky z 6. marca 2018 vo veci SEGRO a Horváth, C-52/16 a C-113/16 a zo dňa 21. mája 2019 vo veci Európska komisia a Maďarsko, C-235/17). Slovenská republiky vstúpila do Európskej únie dňa 1. mája 2004, žiadatelia si svoj nárok uplatnili dňa 31. decembra 2004, teda na ich nárok a jeho posudzovanie sa z hľadiska časovej pôsobnosti malo vzťahovať európske právo.

Rovnako tak podľa názoru žalobcov ich vec spadá aj do vecnej pôsobnosti únijného práva, keďže pri opatreniach členských štátov, ktoré súvisia s vlastníctvom nehnuteľností alebo užívaním nehnuteľností, vrátane dedičských oprávnení (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vlaams Gewest, C-679/17), ak spadajú pod kontrolu práva únie, treba skúmať ich zlučiteľnosť s kritériami voľného pohybu kapitálu. V predmetnej veci žalobcov bol daný cezhraničný prvok (ako občania členského štátu si uplatňovali nároky v súvislosti s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa na území druhého členského štátu), a preto výklad zákona č. 503/2003 Z. z. musí byť podľa žalobcov zlučiteľný s právom únie. Žalobcovia poukázali aj na vyjadrenia Európskej komisie na dopyt poslanca Európskeho parlamentu, podľa ktorého členské štáty pri určení podmienok vrátenia majetku bývalým vlastníkom musia dodržiavať zmluvy únie a pravidlá sekundárneho práva, najmä vo vzťahu k princípom voľného pohybu kapitálu, ak reštitučné opatrenia spadajú do časovej pôsobnosti zmlúv.

5. Žalobcovia poukazujú na to, že podmienka trvalého pobytu a občianstva podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 503/2003 Z. z. je v rozpore s čl. 63 ods. 1 a čl. 18 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako aj s čl. 17 bod 1 Charty základných práv Európskej únie.

A to osobitne v kontexte rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Uwe Kay Festersen, C-370/05, vo veci Margarethe Ospelt a Schlőssle Weissenberg Familienstiftung, C-452/01 a vo veci Európska komisia proti Maďarsku, C-235/17. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 SžoKS/111/2006 zo dňa 19. júla 2007 v spojení rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 31 Sp 1/2006-23 zo dňa 11. mája 2006 je tak z vyššie uvedenými rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie, podľa názoru žalobcov, v rozpore.

6. Zhrňujúc žalobu žalobcov možno konštatovať, že žalobcovia považujú za nezákonný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 SžoKS/111/2006 zo dňa 19. júla 2007 ako aj jemu predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 31Sp/1/2006-23 zo dňa 11. mája 2006 z dôvodu nesúladu s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora Európskej

únie. 7. V pôvodnom konaní Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 31Sp/1/2006-23 zo dňa 11. mája 2006 potvrdil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Dunajskej Strede zo dňa 6. decembra č. L/2005/01306-00009. V konaní o odvolaní podľa v tom čase účinného zákona č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok (ďalej ako „OSP“) následne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 4SžoKS/111/2006 zo dňa 19. júla 2007 rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 31Sp/1/2006-23 zo dňa 11. mája 2006 potvrdil.

8. Podľa § 480 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu na obnovu konania správny súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.

9. Podľa § 493f ods. 1 SSP žalobou na obnovu konania možno napadnúť aj právoplatné rozhodnutie správneho súdu vydané do 30. júna 2016. 10. Ak SSP užíva pojmy ako „správny súd“ či „kasačný súd“, uvedené je potrebné na účely posudzovanej veci vykladať tak, že správnym súdom je aj súd krajský podľa OSP a kasačným súdom je aj súd odvolací podľa OSP. 11. V zmysle citovaných ustanovení má byť súdom príslušným na konanie o žalobe na obnovu konania krajský súd, ktorý rozhodoval o správnej žalobe. Vo veci sp. zn. 4SžoKS/111/2006 Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského (správneho) súdu v Trnave č. k. 31Sp/1/2006-23 zo dňa 11. mája 2006, príslušným by mal teda byť Krajský súd v Trnave. Vzhľadom na to, že od 1. júna 2023 došlo podľa zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov k prechodu výkonu súdnictva z Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave, príslušným na rozhodovanie o podanej žalobe je Správny súd v Bratislave (§ 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z.). 12. Preto Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 18 ods. 2 SSP túto vec postúpil Správnemu súdu v Bratislave. Rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je správny súd viazaný. 13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5:0 (§ 463 SSP v spojení s § 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 19. júla 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 13SžNSS/4/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik