14Svp/19/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, LL.M, PhD. (sudca spravodajca), JUDr. Petry Príbelskej, PhD., JUDr. Mariána Fečíka, a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu: Kresťanskodemokratické hnutie, so sídlom Šafárikovo námestie 77/4, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00586846, právne zastúpený: JUDr. Peter Haňdiak, advokátska kancelária GARANT PARTNER legal s. r. o., so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 36856380, proti žalovanej: Mgr. Veronika Bezáková, nar. XX.XX.XXXX, E. K. K. XXX/X, XXX XX R., právne zastúpená: JUDr. Marek Šabík, advokát, so sídlom Moyzesova 585/2, 955 01 Topoľčany, IČO: 53831357, v konaní vo veci ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy - volieb starostu obce Chynorany konaných dňa 29. októbra 2022, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta. II. Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Odôvodnenie

I. Žaloba

Slovenskej republiky. Za žalovaného žalobca označil Mgr. Veroniku Bezákovú, úspešnú kandidátku na starostu obce Chynorany. 2. Dôvody, pre ktoré žalobca napadol voľby starostu, uviedol s poukazom na § 312f písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) nasledovne: A. Uvedenie nepravdivého údaja o zamestnaní na kandidátnej listine žalovanej:

na starostu obce. Podľa žalobcu išlo o podvod na voličoch a nekalú volebnú súťaž, ktorá v zmysle nálezu Ústavného súdu SR PL. ÚS 98/07 je jedným z dôvodov pre spochybnenie volieb. Žalobca ako dôkaz navrhol najvyššiemu správnemu súdu, aby si vyžiadal kandidátnu listinu žalovanej, potvrdenie od príslušného úradu práce o tom, že žalovaná je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne o tom, že žalovaná nebola poistená na základe pracovnoprávneho vzťahu; B. Nesprávne posúdenie (ne)platnosti hlasovacieho lístka v okrsku č. 1: Žalobca uviedol, že pri sčítavaní hlasovacích lístkov minimálne vo volebnom okrsku č. 1 sa v odovzdanej obálke nachádzali 2 hlasovacie lístky pre voľbu starostu, jeden z nich bol prázdny, druhý so zakrúžkovaným kandidátom, ktoré podľa žalobcu mali byť s poukazom na § 184 ods. 2 volebného zákona vyhodnotené ako neplatné. Napriek uvedenému okrsková volebná komisia v okrsku č. 1 postupovala tak, že prázdny hlasovací lístok pre voľby starostu obce vyradila a označený hlasovací lístok zarátala ako platný. Žalobca si kládol otázku, že ak takto postupovala

pečatí. Pokiaľ v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania uviedla výsledok neporušenosti pečatí, toto vyhlásenie nemôže podľa žalobcu zodpovedať skutočnosti, zároveň uvedené zakladá dôvodné podozrenie z možnej manipulácie s hlasmi. Žalobca má za to, že uvádzanie nepravdivých údajov v zápisnici vzbudzuje legitímne pochybnosti o dôveryhodnosti obsahu všetkých ostatných údajov v zápisnici, čo zakladá závažné a opakované porušenie volebného

II. Vyjadrenie žalovanej

5. K žalobnému dôvodu uvedenému v bode 2 A (Uvedenie nepravdivého údaja o zamestnaní na kandidátnej listine žalovanej) uviedla, že s tvrdením žalobcu nemôže súhlasiť. V čase podania kandidátnej listiny mala byť zamestnankyňou zamestnávateľa p. Ľubomíra Púčeka, IČO: 43996710, s miestom podnikania Hollého 1020/62 Chynorany, na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 22.8.2022, ktorej kópia a potvrdenie o zamestnaní tvorí prílohu jej vyjadrenia, pričom dohodnutý druh pracovnej činnosti bol „administratívny pracovník“, čím sa ohradila voči nepravdivému tvrdeniu žalobcu. Poukázala tiež na uznesenie Ústavného súdu SR PL. ÚS 3/2013 z 20.02.2013 v zmysle ktorého „Posudzovanie iba férovosti volebnej kampane podľa doterajšej rozhodovacej praxe ústavného súdu nemalo spravidla dosah na vyhlásenie volieb za neplatné.

K dôkazom, ktoré predložil žalobca - svedecká výpoveď nezávislých pozorovateľov sčítania hlasov vo volebnom okrsku č. 1 M. O. Q. I. M. uviedla, že tí sa sčítavania hlasov nezúčastnili vo volebnom okrsku č. 1, ale okrsku č. 2. Navyše ide o dobrých priateľov neúspešného protikandidáta, čiže zaujaté osoby. Zároveň obe čestné vyhlásenia sú obsahovo totožné, a teda je vysoko pravdepodobné, že ich napísal sám žalobca. Ďalej žalovaná podotkla, že zisťovala pravdivosť tohto tvrdenia, avšak predseda okrskovej volebnej komisie č. 2 B. Ď. toto tvrdenie vyvrátil, teda uviedol, že sa nevyskytla obálka, v ktorej boli dva hlasovacie lístky na starostu obce. Žalovaná za účelom vyvrátenia tvrdenia žalobcu predložila aj vyjadrenie nezávislej pozorovateľky na sčítavaní hlasov v okrsku č. 2 M. M., ktorá navyše uviedla, že vo volebnom okrsku č. 2 boli pri sčítavaní hlasov prítomní ako ďalší pozorovatelia M. O., I. M. Q. Q. M.. Žalovaná zdôraznila, že tvrdenie žalobcu je založené len na nepodložených domnienkach,

7. K žalobnému dôvodu žalobcu uvedenému v bode 2 C (Nezapečatenie zoznamu voličov počas sčítavania hlasov do orgánov VÚC v okrsku č. 2) žalovaná uviedla, že s nim rovnako nie je možné súhlasiť. Vo vzťahu k čestným prehláseniam p. A. R. Q. M. R., ktoré zabezpečil žalobca, uviedla, že sa nezúčastnili pozorovania vo volebnom okrsku č. 2, ale okrsku č. 1, sú kamarátky neúspešného kandidáta na starostu a vzhľadom na ich obsahovú totožnosť je daný predpoklad, že boli pripravené žalobcom. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobcom tvrdené skutočnosti overovala, pričom zistila, že so zoznamom voličov nemohlo byť manipulované. K uvedenému zaobstarala vyjadrenie zapisovateľky okrskovej volebnej komisie pre volebný okrsok č. 1 K.. T. G., ktorá uviedla „.

. .Pri sčítaní boli prítomní aj ďalší pozorovatelia: M. R., A. R.. [. . .] počas sčítavania hlasov som nezaznamenala žiadne chyby a nejasnosti. Počas zisťovania výsledkov volieb do orgánov samosprávnych krajov vo volebnom okrsku č. 1 nebol zoznam voličov voľne položený na klavíri, po celý čas bol v rukách zapisovateľky okrskovej volebnej komisie pre volebný okrsok č. 1 a nebolo možné s ním voľne disponovať“. Záverom žalovaná zdôraznila, že hlasovacia urna pre voľby do orgánov samosprávy obcí bola riadne zapečatená, počet odovzdaných hlasov podľa zoznamu bol zhodný s počtom obálok v zapečatenej urne, k žiadnemu pochybeniu pri sčítaní hlasov nedošlo, rovnako ani k namietanej manipulácii. 8. Žalovaná má za to, že žalobca nepredložil jediný dôkaz, ktorý by spochybnil platnosť volieb, správnosť počtu hlasov alebo úspech žalovanej vo voľbách. Všetci členovia komisií podpísali zápisnice a súhlasili s tým, že všetko prebehlo riadne a zákonným spôsobom.

9. Vyjadrenie žalovanej bolo zaslané na vedomie žalobcovi a doručené dňa 16.12.2022.

10. Najvyšší správny súd podľa čl. 142 ods. 2 písm. a) Ústavy SR rozhoduje s účinnosťou od 01.01.2021 aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy. Konanie vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy je upravené v § 312a až § 312k SSP.

12. Napriek tomu, že právomoc najvyššieho správneho súdu konať a rozhodovať o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy je nová, rozhodovanie v týchto veciach vzhľadom na ekvivalentnosť právnej úpravy nadväzuje na predchádzajúcu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“), ktorý o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy konal a rozhodoval do 31.12.2020 (čl. 129 ods. 2 Ústavy SR). V tomto smere možno preto poukázať na judikatórne i doktrinálne východiská rozhodovania.

14. Podstatou ochrany ústavnosti volieb je ochrana základných práv zaručených v čl. 30 Ústavy SR, a to predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Garantuje sa pritom všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným hlasovaním. Pod zákonnosťou volieb treba rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (napr. uznesenie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 2/ 2018 z 06.02.2019 a tiež porovnaj Macejková, I., Bárány, E., Baricová, J., Fiačan, I., Holländer, P., Svák, J. a kolektív:

15. V konaní o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy sa neuplatňuje teória tzv. „absolútnych vád“ volebného procesu, t.j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za následok automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom na túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu za relatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb do zastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta (PL. ÚS 7/ 2010 z 28.04.2010).

17. Právomoc najvyššieho správneho súdu korigovať výsledok volieb niektorým zo spôsobov uvedených v § 312j ods. 2 SSP sa uplatní, len ak dôjde k porušeniu ústavy alebo zákona spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

18. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

19. S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že vo všeobecnosti musia byť splnené tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej žalobe: 1. protizákonnosť, porušenie zákonov týkajúcich sa volieb, 2. vzťah medzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta a 3. intenzita protizákonnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 7/07 z 02.07.2008).

21. Ako nedôvodnú vyhodnotil najvyšší správny súd námietku žalobcu uvedenú v bode 2A, podľa ktorej žalovaná uviedla na kandidátnej listine klamlivý údaj o svojom zamestnaní, ktoré vykonávala v čase podania kandidátnej listiny, čím konala v rozpore s § 176 ods. 6 písm. c/ volebného zákona. 22.

23. Najvyššiemu správnemu súdu nedá neuviesť, že predložená dohoda o vykonaní práce s uvedenými parametrami (doba účinnosti 38 dní, a to práve v čase podania kandidátnych listín, nízky rozsah pracovného času, dohodnutý druh práce „administratívneho pracovníka“ s bližšie nekonkretizovanou pracovnou náplňou, osoba zamestnávateľa - živnostníka, dohodnutie minimálnej hodinovej mzdy platnej pre rok 2022 v zmysle Oznámenia Ministerstva práce, sociálnej veci a rodiny SR č. 352/2021 Z.z.) môže vzbudzovať isté pochybnosti o prípadnej účelovosti či formálnosti jej uzavretia na účely volebnej kampane.

24. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru ústavného súdu, v ktorej už ústavný súd viackrát pri posudzovaní námietok sťažovateľov smerujúcich proti porušovaniu pravidiel volebnej kampane zdôraznil, že nemožno podceňovať voliča. Len intenzívnejší tlak na voliča prostredníctvom neférových praktík, resp. len veľmi agresívny a ofenzívny tlak na voliča spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle by totiž podľa názoru ústavného súdu mohol zakladať takú volebnú vadu, ktorej dôsledkom by mohlo byť aj zrušenie výsledku volieb

26. S prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, najmä (i) veľkosť obce, v ktorej sa obyvatelia navzájom poznajú a o kandidátoch majú viac či menej priame a bezprostredné informácie (ii) samotnú funkciu starostu obce, ktorého voľbe spravidla predchádza viac či menej intenzívna volebná kampaň, v ktorej kandidáti sprostredkúvajú voličom relevantné informácie o sebe a svojom volebnom programe, a napokon (iii) obsah uvádzanej informácie na kandidátnej listine - zamestnanie typu „administratívneho pracovníka“, ktoré samo o sebe nemá vysokú výpovednú hodnotu spôsobilú ovplyvniť rozhodovanie voličov, najvyšší správny súd konštatuje absenciu príčinnej súvislosti medzi žalobcom namietanou skutočnosťou o údajne nepravdivej informácii o zamestnaní žalovanej uvedenej na kandidátnej listine a

Najvyšší správny súd je v konaní o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí viazaný rozsahom a dôvodmi vymedzenými v žalobe. Je preto v záujme žalobcu, aby v žalobe označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé preukázať tak intenzívne porušenie volebného zákona, ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než bol uverejnený (m. m. PL. ÚS 3/2010). Žalobcove úvahy sa teda nesmú pohybovať len v rovine podozrení, domnienok a hypotéz.

ním. Rovnako nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by objektívne mohli zakladať aspoň náznak dôvodného podozrenia, že k ich zneužitiu, resp. nezákonnej manipulácii v uvedenom prípade došlo. Najvyšší správny súd tiež zdôrazňuje, že žalobca namietal nezapečatenie zoznamu voličov, nie samotných hlasovacích lístkov vo voľbách na starostu obce Chynorany. Žalobca neozrejmil, ako by sa prípadná manipulácia so zoznamom voličov mala premietnuť do volebného výsledku, keď sa súčasne nenamieta nijaká nezrovnalosť pri sčítavaní hlasov (okrem námietky 2 B vyhodnotenej ako irelevantnej) ani nijaká manipulácia hlasovacími lístkami, pričom práve sčítané hlasovacie lístky sa v konečnom dôsledku premietajú do počtu platných odovzdaných hlasov pre jednotlivých kandidátov, a teda do zisteného výsledku volieb.

Akékoľvek odstraňovanie rozporov v skutkových okolnostiach by však bolo nadbytočné, keď najvyšší správny súd argumentáciu žalobcu považuje za irelevantnú, nemajúcu žiaden právny význam vo vzťahu k výsledku napadnutých volieb.

31. Vo vzťahu ku všetkým žalobcom uplatneným žalobným bodom možno skonštatovať, že ich spoločným menovateľom je nemožnosť zasiahnuť relevantným spôsobom do výsledku volieb. V žiadnom z namietaných prípadov totiž nedošlo k hrubému alebo závažnému porušeniu zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb, na podklade ktorého by bolo možné dospieť k záveru o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb starostu obce Chynorany a ktoré by odôvodňovalo záver o inom volebnom výsledku, a to ani napriek relatívne tesnému rozdielu v získaných hlasoch (25 hlasov, čo zodpovedá 2,26%). Podaná žaloba tak podľa najvyššieho správneho súdu nie je dôvodná, preto ju postupom podľa § 312j SSP zamietol. 32. Na zdôraznenie svojich záverov vo vzťahu k žalobným dôvodom uvedeným v bodoch 2 B a 2 C, najvyšší správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že v oboch volebných okrskoch boli zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania podpísané všetkými členmi okrskových volebných komisií bez akýchkoľvek výhrad, či bez využitia možnosti odmietnutia podpisu, čím členovia komisií jednoznačne osvedčili výsledky dosiahnuté vo voľbách. Najvyšší správny súd poukazuje na rozhodovacou činnosťou ústavného súdu, ktorý konštatoval, že nie je povolaný na rekonštrukciu postupu, resp. posúdenie práce volebných komisií, ak všetci členovia príslušnej volebnej komisie a jej zapisovateľ/ka podpísali zápisnicu bez jedinej výhrady, čím jednoznačne osvedčili výsledky dosiahnuté vo voľbách. Takto zistený výsledok volieb nemožno spochybňovať alebo považovať za nezákonný bez toho, že by existovali konkrétne dôkazy o manipulácii s hlasmi voličov, resp. dôkazy preukazujúce nesprávne sčítanie hlasov (PL. ÚS 2/2014, PL. ÚS 33/2015). Okrsková volebná komisia vo voľbách do obecnej samosprávy totiž plní aj úlohy garanta ústavnosti a zákonnosti samotného volebného aktu a prvotného sčítania hlasov (PL. ÚS 1/07). 33. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa jeho výsledku a keďže zamietnutie žaloby znamená úspech žalovanej v konaní, priznal jej voči neúspešnému žalobcovi právo na ich úplnú náhradu. Postupoval pritom podľa ustanovenia § 168 SSP, ktoré umožňuje priznať žalovanému právo na náhradu trov len vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať, pričom náhradu trov právneho zastúpenia tu možno priznať len výnimočne. Toto ustanovenie je však primárne určené na rozhodovanie o náhrade trov konania orgánu verejnej správy, ktorý v správnom súdnictve vystupuje v postavení žalovaného. Konanie vo volebných veciach (o žalobách proti neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy) je však typickým kontradiktórnym konaním, ktorého účastníkmi sú súkromné subjekty (§ 312c, §312d SSP), nie správne orgány či subjekty v podobnom postavení. Ak úspešnému žalovanému vznikli v konaní dôvodne vynaložené trovy, možno považovať podmienku spravodlivého požadovania ich náhrady voči žalobcovi za splnenú. Otázku vzniku trov a dôvodnosti ich vynaloženia posúdi asistent sudcu najvyššieho správneho súdu, ktorý v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodne o výške náhrady trov osobitným uznesením. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 5:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.