14Svp/22/2022

1. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „súd“) podľa čl. 142 ods. 2 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhoduje s účinnosťou od 1. januára 2021 aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej

obci. 3. Žalobca v žalobe namietal porušenie § 24 ods. 2 zákona č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“), ku ktorému malo dôjsť tým, že členovia volebnej komisie nekontrolovali občianske preukazy niektorých voličov, čo mohlo mať podľa žalobcu vplyv na výsledky volieb z toho hľadiska, že nebolo preverené, či daná osoba mohla v danom volebnom obvode voliť, resp. tá istá osoba mohla odvoliť viackrát pod iným menom. Zanedbanie povinnosti zisťovať totožnosť voličov podľa žalobcu potvrdili štyria v žalobe menovaní svedkovia, ktorých navrhol vypočuť. 4. Žalobca ďalej v žalobe citoval ustanovenia § 22 ods. 3, § 29 ods. 1, 2 zákona o voľbách, uvádzajúc, že počet hlasovacích lístkov musí byť zaznamenaný, teda aj prepočítaný a počet hlasovacích lístkov, ktoré sú k dispozícii, musí byť známy a evidovaný; o všetkých úkonoch súvisiacich s nakladaním s volebnými lístkami ako aj s obálkami musia existovať záznamy v

5. Podľa vyjadrenia žalobcu sa sčítavania hlasov zúčastnila pozorovateľka F. S., ktorá mu povedala, že asi v štyroch prípadoch sa v obálke pre voľby do samosprávy obce vyskytli po dva hlasovacie lístky, pričom jeden kus bol neoznačený (prázdny) a na druhom boli zakrúžkovaní kandidáti. Žalobca mal za to, že podľa Metodického pokynu Ministerstva vnútra SR na spracovanie výsledkov hlasovania v komunálnych voľbách 2022 mali byť tieto hlasovacie lístky vyhlásené za neplatné, no volebná komisia čistý lístok vyňala a zakrúžkovaný zarátala s odôvodnením, že došlo k zlepeniu lístkov. 6. Žalobca tiež v žalobe upozornil na to, že podľa jeho informácií bola počas dňa volieb viackrát kontaktovaná polícia so sťažnosťami, nakoľko žalovaný ako kandidát na starostu mal porušovať moratórium, keď chodil v priebehu dňa po rómskej osade a podvečer rozdával pred volebnou miestnosťou pizzu, čo by podľa žalobcu malo byť evidované aj na videozázname

II. Úkony a skutkové zistenia Najvyššieho správneho súdu

Zdôraznil rozdiel vo volebnom výsledku medzi žalobcom ako neúspešným kandidátom na starostu obce a žalovaným ako úspešným kandidátom, ktorý bol 125 hlasov z celkového počtu 490 odovzdaných platných hlasov. 9. Žalovaný zaujal názor, že k porušeniu volebného moratória alebo k porušeniu povinnosti členov miestnej volebnej komisie nedošlo, čo navrhol doložiť zápisnicou z volieb, v ktorej nebol zaznamenaný žiaden prehrešok alebo náznak porušenia zákona.

10. K námietkam o porušení volebného moratória žalovaný uviedol, že po cca 10 hodinách konania volieb doniesol svojej manželke, ktorá bola vo voľbách pozorovateľkou, kúsok pizze, keďže nemala žiadne občerstvenie, pričom len doniesol jedlo a odišiel. K tejto udalosti bola F. S. privolaná policajná hliadka, ktorá podľa žalovaného všetko prešetrila a nezistila porušenie volebného zákona. Žalovaný sa ďalej vyjadroval k prenosu volebných urien z volebnej miestnosti na obecný úrad, čomu sa však žalobca vo volebnej žalobe nevenoval, tieto okolnosti popisoval F. S. v čestnom vyhlásení pripojenom k žalobe. Žalovaný k vyjadreniu pripojil fotokópiu oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda a neoprávneného nakladania s osobnými údajmi, ktoré podal dňa 08.12.2022 na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Košice - okolie, pričom ho odôvodnil bližšie nešpecifikovanou manipuláciou s volebnými urnami a s kamerovým záznamom obce. Žalovaný k vyjadreniu taktiež pripojil fotodokumentáciu volebných schránok z volieb do orgánov samosprávy obce a z volieb do VÚC, prenosných volebných schránok a zapečatených

od Okresného riaditeľstva PZ Košice - okolie informácie o všetkých oznámeniach o podozrení zo spáchania trestného činu v súvislosti s voľbami starostu obce konanými dňa 29.10.2022, najmä o zaslanie všetkých takýchto trestných oznámení, zápisníc o vykonaných úkonoch na ich preverenie, a prípadných rozhodnutí a iných písomností, ktorými boli tieto oznámenia vybavené. Z odpovede policajného orgánu súd zistil, že J.. K.N_ A. podala na žalobcu T. Š. oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu volebnej korupcie podľa § 336a Trestného zákona a marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podľa § 351 Trestného zákona už dňa 11.09.2022 na odbor prevencie korupcie Úradu vlády SR, toto podanie bolo odstúpené na Národnú kriminálnu agentúru. Tá istá osoba podala ešte pred voľbami ďalšie podobné oznámenie na žalobcu T. Š., toto podanie bolo dňa 14.10.2022 odstúpené Okresnému riaditeľstvu PZ Košice - okolie, podozrenia boli preverené s výsledkom, že k žiadnemu protiprávnemu konaniu zo strany T. Š. nedošlo. Dňa 19.12.2022 bolo z Okresného riaditeľstva

III. Vybrané zákonné ustanovenia, ktoré Najvyšší správny súd aplikoval

Podľa § 312a SSP žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o neústavnosti alebo nezákonnosti napadnutých volieb, a tým zabezpečiť slobodnú súťaž politických síl. Podľa § 312j ods. 1 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, zamietne ju. Podľa § 24 ods. 2 zákona o voľbách volič po príchode do volebnej miestnosti preukazuje svoju totožnosť občianskym preukazom, ak v osobitnej časti nie je ustanovené inak. Okrsková volebná komisia zakrúžkuje poradové číslo voliča v zozname voličov a vydá mu hlasovací lístok a obálku. Prevzatie hlasovacieho lístka a obálky potvrdí volič v zozname voličov vlastnoručným podpisom; ak tak urobiť nemôže alebo ak prevzatie hlasovacieho lístka a obálky odmietne podpísať, predseda okrskovej volebnej komisie poznamená túto skutočnosť v zozname voličov. Okrsková volebná komisia vykoná pri podpise voliča opatrenia na ochranu osobných údajov ostatných voličov zapísaných v zozname voličov. Ak volič nepreukáže svoju totožnosť do skončenia hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní. To platí aj pre hlasovanie mimo volebnej miestnosti. Ak ide o obvineného alebo odsúdeného, preukazuje sa jeho totožnosť preukazom odsúdeného, alebo preukazom obvineného, alebo svedectvom dvoch príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže prítomných v miestnosti ústavu, v ktorej sa má hlasovanie vykonať. Podľa § 184 ods. 2 druhá veta zákona o voľbách ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov pre voľby do obecného zastupiteľstva, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani volebná kampaň na účely tohto zákona je akákoľvek činnosť politickej strany, politického hnutia, koalície politických strán a politických hnutí a kandidátov, za ktorú sa obvykle platí úhrada, smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu za účelom získania funkcie volenej podľa osobitného predpisu. Rozumie sa tým činnosť v prospech aj v neprospech subjektov podľa prvej vety. Podľa ods. 2 volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „vyhlásenie volieb“) a končí 48 hodín predo dňom konania volieb.

12. Rozhodovanie Najvyššieho správneho súdu o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy nadväzuje na predchádzajúcu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy konal a rozhodoval do 31. decembra 2020 (čl. 129 ods. 2 ústavy). V tomto smere možno preto poukázať na judikatórne i doktrinálne východiská rozhodovania.

Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2020, s. 1166). Povahu volebných zákonov majú predovšetkým zákon č. 180/2014 Z.z. a zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach, pričom právne normy týkajúce sa volieb môžu byť obsiahnuté aj v iných zákonoch [napr. § 11 ods. 1 zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch)].

15. Vo vzťahu k nezákonnosti volieb sa však na to vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 82/07 z 31. októbra 2007).

16. Uvedené východiská senát Najvyššieho správneho súdu zohľadnil pri posudzovaní žalobných bodov podanej žaloby, ktorými bol viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), pričom dospel k jednomyseľnému záveru o nedôvodnosti žaloby.

Ak volič svoju totožnosť nepreukáže, volebná komisia mu hlasovanie neumožní. 18. Podľa zápisnice miestnej volebnej komisie (T/511) volebného obvodu obce Kráľovce, v ktorom bol len jeden volebný okrsok, sa volieb do orgánov samosprávy obce zúčastnilo 505 voličov. Totožnosť každého voliča zapísaného volebnou komisiou do zoznamu voličov musela byť pred uskutočnením hlasovania overená. Žiaden z voličov, ktorý potvrdil svoj zápis do zoznamu voličov vlastnoručným podpisom, už nemohol voliť znova alebo pod iným menom, keďže podmienkou vydania obálky s hlasovacím lístkom voličovi je práve zistenie jeho totožnosti, zakrúžkovanie jeho mena v zozname voličov a vlastnoručný podpis voliča v zozname. Nie je možné vylúčiť, že v menších obciach ako je aj obec Kráľovce členovia volebnej komisie osobne poznajú množstvo voličov a formálne neoveria totožnosť niektorých z nich občianskym preukazom. Tento postup nie je v súlade s textom zákona, ale nie je v rozpore s jeho účelom, ak bola totožnosť voliča zistená jeho osobným poznaním členmi volebnej komisie.

20. Najvyšší správny súd preto nepovažoval za potrebné k vyššie uvedeným okolnostiam vykonať výsluch žalobcom navrhnutých svedkov V.. T. Š., T. Š., W. T. P. Q. T., ani členov volebnej komisie. Zároveň podotýka, že ani ak by boli uvedené tvrdenia žalobcu pravdivé čo i len v teoretickej rovine, s ohľadom na rozdiel v počte získaných hlasov medzi žalobcom a žalovaným by štyri hlasy uvedených osôb nemali žiaden vplyv na výsledok volieb starostu obce. 21.

Nakoľko však takýmto spôsobom mali byť podľa žalobcu nesprávne vyhodnotené len štyri hlasovacie lístky, nepovažoval senát Najvyššieho správneho súdu s ohľadom, na rozdiel vo volebnom výsledku medzi žalobcom a žalovaným za potrebné dokazovať pravdivosť predmetného tvrdenia a skúmať, či sa jednalo o hlasovacie lístky pre voľby starostu alebo poslancov obecného zastupiteľstva. Akýkoľvek výsledok takého dokazovania výsluchom žalobcom označenej svedkyne F. S. a prípadne členov volebnej komisie by totiž nemohol mať vplyv na výsledky volieb. 22.

23. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že žiaden z údajov uvedených v zápisnici o výsledku volieb žalobca v žalobe nespochybnil a nenamieta ani akékoľvek porušenie zákona pri sčítavaní hlasov. Tvrdí len, že volebná komisia si nesplnila svoje povinnosti, pretože dňa 31.10.2022 sa podľa žalobcu mali na obecnom úrade nachádzať všetky volebné materiály vrátane hlasovacích lístkov, ktoré podľa neho boli nezapečatené a malo mať k nim prístup viacero osôb. Súd zdôrazňuje, že mu ani v tejto súvislosti nie je zrejmé, akého porušenia zákona sa mala volebná komisia pri úschove volebných dokumentov dopustiť a ako sa to malo prejaviť vo výsledku volieb.

Bod 2.1) majú byť volebné dokumenty usporiadané a zapečatené v určených skupinách, pričom zapečatenie jednotlivých skupín dokumentov sa vykoná ich prelepením na kríž papierovou nepriehľadnou páskou. Podľa uvedeného pokynu obec prevzaté volebné dokumenty uschová za každú okrskovú komisiu osobitne v samostatnej úložnej jednotke, ktorá sa nepečatí.

26. Tvrdenie, že volebné dokumenty nachádzajúce sa dňa 31.10.2022 na obecnom úrade neboli predpísaným spôsobom zapečatené a malo k nim prístup viacero osôb, žalobca nijako bližšie nezdôvodnil a ničím nepreukázal. Fotografie, ktoré priložil k žalobe, naopak svedčia o tom, že hlasovacie lístky pre voľby do orgánov samosprávy obce boli prelepené na kríž nepriehľadnou papierovou páskou a teda boli zapečatené. Metodický pokyn jasne ustanovuje, že úložná jednotka (krabica), do ktorej sa umiestňujú zapečatené volebné dokumenty, sa nepečatí. Žiadne ďalšie relevantné zistenia vo vzťahu k volebným dokumentom z predložených fotografií nevyplývajú.

28. Naostatok je potrebné uviesť, že tvrdenie žalobcu zo žaloby: „Vrátené hlasovacie lístky nachádzajúce sa na obecnom úrade sú viditeľne v rozdielnom počte“, zostalo pre senát na účely posúdenia zákonnosti volebného procesu v obci Kráľovce nezrozumiteľné a preto k nemu nevedel zaujať stanovisko.

30. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že žalovaný mal porušiť volebné moratórium tým, že počas dňa volieb chodil po rómskej osade, tu musí senát konštatovať, že v žalobe absentuje akékoľvek vysvetlenie, v čom sa chodenie žalovaného po rómskej osade dostalo do rozporu so zákonom a aký vplyv to mohlo mať na výsledok volieb. Takisto žalobcom tvrdené rozdávanie pizze pred volebnou miestnosťou, ktoré žalovaný vysvetlil tým, že priniesol svojej manželke - pozorovateľke volieb občerstvenie a vzápätí odišiel, nie je možné ani pri veľkej fantázii považovať za politickú činnosť smerujúcu k propagácii osoby kandidáta, jeho cieľov alebo programu, za účelom získania volenej funkcie. Takto totiž definuje volebnú kampaň zákon o volebnej kampani, ktorý ju zakazuje na dobu 48 hodín predo dňom konania volieb. Keďže porušenie volebného moratória zo strany žalovaného žalobca v žalobe nekonkretizoval do tej miery, aby bolo na jej základe možné identifikovať akýkoľvek vplyv namietanej činnosti na výsledok volieb, nezostalo súdu iné ako i túto žalobnú námietku vyhodnotiť ako neopodstatnenú. 31. Na základe uvedených zistení a úvahách Najvyšší správny súd rozhodol podľa § 312j ods. 1 SSP o zamietnutí volebnej žaloby ako nedôvodnej. 32. O trovách konania rozhodol súd podľa jeho výsledku a keďže zamietnutie žaloby znamená úspech žalovaného v konaní, priznal mu voči neúspešnému žalobcovi právo na ich úplnú náhradu. Postupoval pritom podľa ustanovenia § 168 SSP, ktoré umožňuje priznať žalovanému právo na náhradu trov len vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať, pričom náhradu trov právneho zastúpeniu tu možno priznať len výnimočne. Toto ustanovenie je však primárne určené na rozhodovanie o náhrade trov konania orgánu verejnej správy, ktorý v správnom súdnictve vystupuje v postavení žalovaného. Konanie vo volebných veciach (o žalobách proti neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy) je však typickým kontradiktórnym konaním, ktorého účastníkmi sú súkromné subjekty (§ 312c, §312d SSP), nie správne orgány či subjekty v podobnom postavení. Ak úspešnému žalovanému vznikli v konaní dôvodne vynaložené trovy, možno považovať podmienku spravodlivého požadovania ich náhrady voči žalobcovi za splnenú. Otázku vzniku trov a dôvodnosti ich vynaloženia posúdi asistent sudcu Najvyššieho správneho súdu, ktorý v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodne o výške náhrady trov osobitným uznesením. 33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 5:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.