14Svp/4/2023

1. Žalobou podanou osobne do podateľne Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky dňa 25. septembra 2023, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia o zaregistrovaní kandidátnej listiny F.. S.. V. A., J.. XX. S. XXXX, Y. G.: H. X, G. ako kandidáta na poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa budú konať

strán. Zároveň mal žalobca Ministerstvo vnútra požiadať, aby k nemu pristupovali ako ku kandidátovi vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Na uvedenú žiadosť však podľa tvrdení žalobcu Ministerstvo vnútra neodpovedalo. 3. Ďalej žalobca poukázal na to, že dňa 2. júla 2023 sa telefonicky obrátil na žalovaného so žiadosťou o dohodnutie termínu na prevzatie žalobcovej kandidátnej listiny, avšak podľa jeho tvrdení žalovaný odmietol vytýčiť termín na podanie predmetnej kandidátnej listiny a rovnako ju odmietol prevziať. Z tohto dôvodu sa žalobca rozhodol dňa 2.júla 2023 osobne podať predmetnú kandidátnu listinu, pričom podľa jeho tvrdení ju žalovaný odmietol prevziať. 4. Žalobca uviedol, že sa týmto spôsobom rozhodol priamo zúčastniť na správe vecí verejných a využiť svoje základné práva garantované medzinárodnými dohodami o ochrane základných práv a slobôd a ústavným zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) 5.

6. Podmienky výkonu volebného práva a organizáciu volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do Európskeho parlamentu, volieb prezidenta Slovenskej republiky, ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a spôsob vykonania referenda vyhláseného podľa článku 93 až 99 Ústavy SR upravuje zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o voľbách“). Vo svojej druhej časti upravuje

8. Podľa § 50 ods. 1 vety prvej zákona o voľbách: Kandidátnu listinu môže podať politická strana, ktorá je registrovaná podľa osobitného predpisu. 9. Podľa § 52 ods. 3 vety prvej zákona voľbách: O zaregistrovaní kandidátnej listiny, o zaregistrovaní kandidátnej listiny s úpravami alebo o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny vyhotoví štátna komisia bezodkladne rozhodnutie, ktoré podpíše jej predseda, a vyzve politické strany a koalície, aby si rozhodnutie prevzali do 24 hodín.

11. Ochranu zákonnosti vo volebných veciach poskytuje dotknutým subjektom správne súdnictvo (v zákonom vymedzenom rozsahu) a v širšom - nadzákonnom rámci je garantom ochrany ústavné súdnictvo. Konanie vo volebných veciach je upravené v tretej hlave štvrtej časti SSP, pričom jej druhý diel zakotvuje pravidlá súdneho procesu vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a pre voľby do Európskeho parlamentu.

13. Podľa § 273 ods. 2 SSP: Žalobca sa môže žalobou domáhať rozhodnutia o zaregistrovaní kandidátnej listiny, ak Štátna komisia rozhodla o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny podľa osobitného predpisu. 14. Podľa § 275 SSP: Žalobcom je dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia politických strán.

16. Uvedená žalobná legitimácia úzko súvisí so samotným predmetom konania podľa druhého dielu tretej hlavy štvrtej časti SSP, pretože ak môže byť predmetom konania len posudzovanie úprav na kandidátnej listine alebo odmietnutie registrácie kandidátnej listiny ako celku, pričom kandidátnu listinu môže pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky podať len politická strana alebo koalícia politických strán (§ 50 ods. 1 a 2 zákona o voľbách), potom kandidátna listina v zmysle § 273 SSP je nepochybne kandidátnou listinou politickej strany, resp. koalície politických strán a táto skutočnosť sa priamo odráža aj v zákonnom rámci pre aktívnu procesnú legitimáciu. 17. Žalobca sa v tomto konaní domáha rozhodnutia o zaregistrovaní jeho kandidátnej listiny pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. Žalobca je fyzickou osobou.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky na okraj poznamenáva, že volebné právo zakotvené v čl. 30 ods. 3 Ústavy SR je v ústavnom rámci definované tým spôsobom, že občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov, pričom podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon. Ústava SR zároveň zakotvuje zásadu, že občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Z uvedeného je zrejmé, že volebné právo, tak aktívne ako aj pasívne, nie je ničím neobmedzené a Ústava SR ponecháva definovanie podmienok jeho výkonu na zákonnú normu, ktorou je v našom právnom poriadku zákon o voľbách. Ak sú teda zákonom dané určité konkrétne podmienky (a v subjektívnom vnímaní jednotlivcov možno obmedzenia) výkonu volebného práva, nemožno to bez všetkého považovať za neústavné opatrenie, pričom na zreteli je potrebné mať najmä ústavnú zásadu, že ak zákon stanoví podmienky pre prístup k voleným a iným verejným funkciám, tieto musia byť pre všetkých občanov rovnaké, teda ktorýkoľvek občan tieto zákonné podmienky splní, vzniká mu právo aktívne participovať na

20. Pre úplnosť Najvyšší správny súd dodáva, že v petite žalobca uvádza rok volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 2020, ale vzhľadom na kontext a celkovú formuláciu návrhu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vyhodnotil tento údaj v petite ako chybu v písaní, s tým , že žalobca namietal registráciu v kontexte volieb do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023. 21.

23. O trovách konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá. 24. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom

V Bratislave dňa 27. septembra 2023